Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117221761
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117221761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: K. V., nar. X.X.XXXX, bytom N., W. F. XXX/X, proti žalovanému:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neplatnosti zmluvy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2017 domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 221419-23199 zo dňa 19.5.2015 je neplatná pre početné neprijateľné podmienky, že úver

poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 221419-23199 zo dňa 19.5.2015 je bezúročný
a bez poplatkov, domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 311 eur. Žalobu odôvodnila
tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, boli jej poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 1.000 eur, uhradila 1.311 eur, bezdôvodné obohatenie je 311 eur, zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky - splátka úveru nie je rozdelená na istinu a úrok, chýba konečná splatnosť úveru, odmena
2.312 eur je v rozpore so zákonom, priemerná RPMN absentuje, zabezpečenie dojednané v zmluve je
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, zmluvné dojednania sú ťažko čitateľné.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa sa
na pojednávanie dňa 27.11.2017 nedostavila, predvolanie na pojednávanie mala včas doručené, svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Ospravedlnenie bolo
súdu doručené až mailom 11.12.2017. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby,
ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie
bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať

v neprítomnosti žalobkyne.

3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa uhradila 828 eur. Nie je zaplatené
viac ako istina. Čistá istina bez úrokov, bez poplatkov, bez akéhokoľvek navýšenia je 1.000 eur. Trval
na písomnom vyjadrení k veci. Namietal neprípustnosť petitu žaloby s poukazom na ustanovenie §
137 písm. c) a d) CSP. Podaná žaloba je neprípustná z procesného hľadiska. Ohľadne predmetného
úveru prebieha na Rozhodcovskom súde rozhodcovské konanie. Trval na vznesenej námietke miestnej

nepríslušnosti, nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, podaná bola formulárová
žaloba, akú spotrebitelia používajú. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2 OZ treba prihliadať na
skutočnú vôľu a nie je možné sa odvíjať od jazykového výkladu. Právny úkon je potrebné vykladať v
súlade s vôľou s akou bol uzatváraný a v súlade s jazykovým prejavom. Vôľou bolo poskytnúť finančnéprostriedky žalobkyni na jej požiadanie za účelom podnikania s poukazom na čl. 1 ods. 1.1 Zmluvy. To,
že sa jedná o podnikateľský úver, vyplýva aj z čl. 14-17 Zmluvy, napr. bod 14 1 písm. v. Poukazoval
aj na osem žiadostí žalobkyne, ku ktorým priložila živnostenské oprávnenie a daňové priznanie za r.

2014-2015.Vzmluveuviedlaniebydlisko,alesídlo.Spoukazomnatotovšetkosajednáopodnikateľskú
zmluvu. Existuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, v tom zmysle, že nepožíva právnu ochranu dodatočné
tvrdenie, že zmluva bola uzatváraná ako spotrebiteľská. Žalovaný konal v dobrej viere, vychádzal z
údajov, ktoré mu poskytla žalobkyňa. Žalobkyňa si bezdôvodné obohatenie uplatňuje nedôvodne, reálne
nebola splatená ani celá istina. Čo sa týka zmluvnej odmeny, tá bola dohodnutá v čl. 4. Poskytnutá bola

žalobkyni suma 1.000 eur, dojednaná bola odmena 2.312 eur. Bezdôvodné obohatenie je uplatňované
v rozpore s právnou úpravu v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa má vrátiť
finančné prostriedky a dojednané úroky s poukazom na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník
povinný platiť úroky v dojednanej výške, prípadne v primeranej výške. Dojednanie o výške odplaty
nie je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere. O neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je možné
hovoriť, keďže sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žiadal, aby súd žalobu zamietol, uplatnil si náhradu

trov konania.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa
s obsahom spisu a to žalobou, tabuľkou - prehľad splátok, vyjadrením žalovaného, zmluvou o
revolvingovom úvere, splátkovým kalendárom, žiadosťou o úver, prehľadom úhrad, žalobou o zaplatenie

pohľadávky, živnostenským listom žalobkyne, prehľadom platieb a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 29.5.2015 uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere č. 221419-23199. V zmluve žalobkyňa neuviedla svoje bydlisko ako fyzická osoba,
ale sídlo: W. F. XXX/X, N. - F.. V žiadosti o úver zo dňa 19.5.2015 uviedla, že žiada o poskytnutie úveru

podnikateľskému subjektu a uviedla ako odbor podnikania - opatrovateľka v Rakúsku, k žiadosti pripojila
živnostenský list a daňové priznanie za roky 2013, 2014. Poskytnutý jej bol úver vo výške 1.000 eur,
ktorý sa zaviazala splácať v 48 - mesačných splátkach po 69 eur, nominálna hodnota úveru bola 3.312
eur. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár kde práv splátka bola splatná dňa 30.6.2015 a posledná
splátka bola splatná dňa 30.5.2019. žalobkyňa uhradila 12 splátok po 69 eur, spolu uhradila sumu 828

eur ako vyplýva z prehľadu platieb predloženým žalovaným. Žalobkyňa nepreukázala zaplatenie sumy
1.311 eur.

6.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

7.Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v
konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých
určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu
umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobcamá právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým.
Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v

tom,čiten-ktorýprávnyvzťahaleboprávojealeboniejeazároveňtiežpreukázanie,žeuvedenúneistotu
je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na
tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem
na takomto určení.

8.Súd mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na určení, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v čase zhodovania
súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobkyňu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť
právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobkyňou navrhovaným určovacím
petitom dosiahne odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by
vyhovením určovacieho žalobného návrhu nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, nakoľko

žalobkyňa v danom právnom vzťahu nemôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy a o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov by k zmene právneho postavenia žalobkyne
neprišlo, nič by sa nezmenilo a to z dôvodu, že úver ešte nie je žalobkyňou splatený a preto požadované
určenie nerieši podstatu spornosti. Súd mal za to, že otázka neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a

určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov je typickou predbežnou otázkou a preto i z tohto dôvodu
nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Keďže súd mal za to, že nie je
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý by bol spôsobilým resp. prípustným
prostriedkom ochrany práva žalobkyne, súd preto žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci.Niejedôvodrozhodovaťourčeníneplatnostizmluvyabezúročnostiabezpoplatkovostizmluvy,keď

je možné rozhodovať o plnení, čoho sa žalobkyňa síce domáhala s poukazom na petit žaloby, domáhala
sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré však na strane žalovaného nevzniklo, keďže žalobkyni bol
poskytnutý úver 1.000 eur a z neho uhradila žalovanému 828 eur, teda ešte nezaplatila ani samotnú
istinu úveru. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobkyne nie je dôvodná, pretože
predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia je neoprávnene získaný majetkový

prospech určitým subjektom tak, že sa jeho majetok zväčšil alebo sa neznížil, keď sa tak malo stať, a
to na úkor inej osoby, v ktorej majetkových pomeroch sa táto skutočnosť negatívne prejavila. Zo strany
žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, nakoľko táto nevrátila ešte ani
poskytnutú sumu 1.000 eur, len 828 eur a v prípade žalovaného tak nejde o majetkový prospech získaný
bez právneho dôvodu, nakoľko vo vzťahu k žalobkyni má nárok na peňažné prostriedky minimálne

v sume poskytnutej istiny 1.000 eur a preto žalovaného nemožno považovať za subjekt, ktorý sa
bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Dané výroky by nijako zmluvné strany neovplyvnili bez nutnosti
domáhaniasaplnenia,toznamená,žebynasledovalďalšísúdnysporoplnenie.Okremtohopetitžaloby
je neprípustný vzhľadom na CSP, je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je za splnenia
podmienky naliehavého právneho záujmu. Právne úkony sú právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba

je v zmysle CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Žalobkyňa sa nedomáha určenia práva, či tu právo je alebo nie je, čo sa týka určenia právnej skutočnosti
žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.

9.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej

veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.