Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010773
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010773.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr, Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného G. X., v konaní o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného a o sťažnosti družky odsúdeného
Y. T. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.05.2017, sp. zn. 15PP/59/2017, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 31.08.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. X., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

II. Podľa § 193 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku sa sťažnosť družky odsúdeného G. X., Y. T., bytom
M. T. č. XX, X. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§66odsek1písmena b/Trestnéhozákonazamietolžiadosť
odsúdeného G. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/7/2014 zo dňa 23.01.2014,
právoplatným dňa 23.01.2014 v trvaní 3 (tri) roky podmienečne s určením skúšobnej doby probačného
dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov a o výkone ktorého rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn.
2T/7/2014 zo dňa 21.07.2015, právoplatným dňa 21.07.2015 so zaradením odsúdeného do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u odsúdeného neboli splnené
podmienkypodmienečnéhoprepusteniavzmyslecitovanéhoustanovenia§66ods.1Trestnéhozákona,
a to vzhľadom na tú skutočnosť, že odsúdenému bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 2T/7/2014 zo dňa 23.1.2014 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol

podmienečne odložený s určením skúšobnej doby probačného dohľadu v trvaní 5 rokov. Odsúdený
však v skúšobnej dobe nebol schopný viesť riadny život, dopustil sa protiprávneho konania a preto
bolo rozhodnuté o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť bol
okresný súd toho názoru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného
je možné dosiahnuť len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným
prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov

trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Okresný súd tiež prihliadol na to,
že odsúdený podľa hodnotenia ústavu len čiastočne preukázal splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie. Je preto potrebné, aby výkon trestu odňatia slobody dostatočne splnil u odsúdeného
zákonom sledovaný účel prevýchovy a resocializácie, pričom podmienečným prepustením odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú
však bližšie písomne nezdôvodnil.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť aj družka odsúdeného Y. T.. Družka odsúdeného v sťažnosti
uviedla, že s odsúdeným G. X. v minulosti žila v spoločnej domácnosti na ubytovni. V súčasnosti
už žije vo svojom byte, v ktorom bude žiť odsúdený G. X. aj po svojom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. S odsúdeným G. X. je v pravidelnom telefonickom a písomnom kontakte a o tom, že
odsúdenému zamietli žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa dozvedela

telefonicky od jeho otca. Ďalej uviedla, že odsúdený G. X. je slušný človek, svoju trestnú činnosť
oľutoval, a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jej bude pomáhať s výchovou jej maloletých
detí. V závere svojej sťažnosti uviedla, že žiada, aby odvolací súd odsúdeného G. X. podmienečne
prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a sťažnosť družky
odsúdeného je podaná neoprávnenou osobou.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2T/7/2014 sp. zn. 0T/110/2015 pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, Trestného zákona vo výmere troch rokov
podmienečne s určením skúšobnej doby probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov a o výkone ktorého
rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. 2T/7/2014 zo dňa 21.07.2015, právoplatným dňa
21.07.2015 so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Odsúdenémulehotanapodmienečnéprepustenie podľa§66ods.1písm.b/Trestnéhozákonauplynula
dňa 08.09.2015 a predpokladaný koniec trestu má mať dňa 03.05.2018.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že odsúdený sa v

tomto ústave nachádza od 13.10.2015. Odsúdený bol do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený
dňa 13.10.2015. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v predchádzajúcom
ústave bolo na požadovanej úrovni a bolo kladne hodnotené. V súčasnosti je správanie odsúdeného
takisto na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Ústavný poriadok
a interné normy dodržiava. Doposiaľ bol jedenkrát disciplinárne odmenený dňa 11.5.2017 pochvalou

za plnenie si pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu odňatia
slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Odsúdený je pracovne
zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv, kde podáva priemerné výkony. Podľa potreby
a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania
čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu. U odsúdeného je aplikovaná protialkoholická osveta

a je motivovaný k trvalej abstinencii. Odsúdený sa však vyjadroval, že alkohol mu chýba a v pití
alkoholu bude pokračovať aj po prepustení z výkonu trestu. Odsúdený preto plní stanovené ciele
programu zaobchádzania iba čiastočne. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho
zlyhania nepriaznivá z dôvodu absencie vzdelania a zamestnania u odsúdeného, nedostatku finančných
prostriedkov, závislosti od drog a alkoholu a psychiatrickej liečby v minulosti. Na základe vyššie

uvedených skutočností riaditeľ ústavu konštatoval, že u odsúdeného sú čiastočne splnené podmienky
na podmienečné prepustenie a preto odsúdeného odporučil podmienečne prepustiť s probačným
dohľadom.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že oľutoval skutky, ktoré spáchal a myslí si, že sa už napravil.

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení odsúdeného
neprišlo k žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje nevyhovieť návrhu

odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd z predloženého odpisu registra trestov zistil, že odsúdený bol doposiaľ jedenkrát súdne
trestaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, Trestného zákona.Podľa § 66 ods. 1 písmeno b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na
slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal

polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu
odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestaného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj

na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonal.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku
pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu polovice uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky

pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 66 odsek 1 písmeno b / Trestného zákona.

Odsúdený plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie
o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou avšak

vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na s poukazom na jeho trestnú minulosť
nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. Krajský súd sa však stotožnil s
názorom okresného súdu, že u odsúdeného však nie je splnená druhá materiálna podmienka, a to
podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život a to vzhľadom na závislosť odsúdeného od
alkoholu a jeho vyjadrenie, že alkohol mu chýba a v pití alkoholu by pokračoval aj po prepustení z výkonu

trestu. Krajský súd zároveň poukazuje aj na ten fakt, že odsúdenému už bola daná možnosť, aby viedol
riadny život, a aby mu výkon trestu nebol nariadený, nakoľko bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 2T/7/2014 zo dňa 23.1.2014 odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky podmienečne
s určením skúšobnej doby probačného dohľadu v trvaní 5 rokov. Odsúdený však v skúšobnej dobe nebol
schopný viesť riadny život, dopustil sa protiprávneho konania, (ktoré spočívalo v tom, že porušil súdom

uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov), a preto bolo rozhodnuté
o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Za takýchto okolností krajský súd nemá záruku, že odsúdený
bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život.

Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť odsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu

trestu odňatia slobody svojim správaním preukazoval polepšenie, nakoľko pri hodnotení okolností je
potrebné vychádzať striktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia a s poukazom na uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že
v danom prípade nebolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd nezistil žiadny dôvod na zmenu rozhodnutia
okresného súdu a preto sťažnosť odsúdeného G. X. ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol.

Podľa § 186 ods. 1 Trestného poriadku ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba,

ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie
samostatne.

Podľa 415 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,

môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol
zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.Z vyššie u vedených ustanovení jednoznačne vyplýva okruh oprávnených osôb na podanie sťažnosti
voči uzneseniu, ktorým súd rozhoduje návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného v zmysle
ktorých sťažnosť môže podať iba odsúdený, prokurátor a v prípade, že návrh na podmienečné

prepustenie bol podaný riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva
alebo záujmovým združením občanov tak sťažnosť môže podať aj riaditeľ ústavu na výkon trestu
odňatia, resp. záujmové združenie občanov. Družka odsúdeného však nie je osobou oprávnenou na
podanie návrhu na prepustenie odsúdeného z výkon trestu odňatia slobody a z toho dôvodu preto v
zmysle § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku krajský súd sťažnosť družky odsúdeného Y. T. zamietol

ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.