Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200248
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816200248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. T., F.. XX.XX.XXXX, T. G. U.
XXX, o 2.684,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
12C/8/2016 - 52 z 24.08.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.388,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2.388,09 eur za obdobie od 10.10.2013 do zaplatenia, v povolených mesačných splátkach
vo výške 200,- eur, ktoré bude žalovaný povinný platiť vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, odo
dňa právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78 %, s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému:
- zaplatenia čiastky 2.684,37 eur,
-úrokuvovýške228,13eur,vzniknutéhozneuhradenýchsplátokdodátumupredčasnejsplatnostiúveru,
-úroku z omeškania vo výške 6,47 eur, vzniknutého z neuhradených splátok do dátumu predčasnej
splatnosti úveru,
- úroku vo výške 17,90 % z nezaplatenej istiny od 10.10.2013 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 10.10.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský spor napriek tomu, že úverová
zmluva medzi stranami sporu podľa jej obsahu bola uzatváraná ako tzv. absolútny obchod lebo
účastníkom tohto úverového vzťahu je spotrebiteľ, čo je nepochybné aj z postavenia dlžníka ako fyzickej
osoby, preto na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy,

Občiansky zákonník, Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľskom úvere.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 53
ods. 1, 2, 3, 4 písm. a) OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 písm. g.) a h.), ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., § 9ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a.), b.) zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007
Z.z., vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. Pri určovaní výšky ročnej percentuálnej miery

nákladov (ďalej len „RPMN“) zistil nezrovnalosť, keďže výška RPMN bola uvedená v rozsahu 21,23 % ,
avšak súd po prepočte RPMN, za použitia kalkulačky pre spotrebiteľský úver, zistil, že výška RPMN
predstavovala čiastku 20,75 %, teda nižšiu než bola uvedená v zmluve. Zároveň mal za to, že zo zmluvy
nie je zrejmá skladba jednotlivých splátok ani prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným splátkam, suma splátok je vyjadrená jednou sumou bez informácie akú časť z

toho tvoria úroky, prípadne poplatky a a kým spôsobom sa v prípade úhrady splátky pričleňujú na úhradu
istiny úroku, prípadne ďalších poplatkov a úhrad. Teda zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Z uvedených dôvodov spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods.
1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za úver bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu
žalobcovi priznal rozdiel výšky poskytnutého úveru a doposiaľ uhradených splátok, t.j. od sumy 3.000,-
eur odpočítal sumu 611,91 eur, čo predstavuje čiastku 2.388,09 eur, ktorá suma predstavuje nesplatený

zostatok poskytnutého úveru, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu.

4. Vychádzajúc z § 517 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 586/2008 Z.z. s použitím ust.
§ 10c nar. vl. č. 20/2013 Z.z. a zo zistenia, že v danom prípade záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013
výšku úrokov určoval podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 586/2008 Z.z. Keďže základná sadzba Európskej

centrálnej banky Slovenska predstavovala 0,50 % s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku
by predstavovala 8,5 %, avšak žalobca si uplatnil vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8 %, čím bol viazaný, z tohto dôvodu žalobcovi priznal úrok z omeškania v uvedenej
výške. Keďže žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia čiastky 2.388,09 eur s priznaným úrokom z
omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. S poukazom na ust. § 232 ods. 4 C.s.p. súd po preskúmaní zárobkových a majetkových pomerov,
ako aj nákladov žalovaného, povolil mu zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 200,- eur
mesačne vzhľadom k tomu, že jeho súčasný zdravotný stav nedovoľuje dosiahnuť pôvodnú mzdu a nie
je možné zaplatiť dlh jednorázovo.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol úspešný v rozsahu 89 %,
žalovaný v rozsahu 11 %, to znamená konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 78 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
zmeniť v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
priznať náhradu trov konania a trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej

inštancie, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 629/2010
Z.z., čo má za následok, že spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Poukazujúc na bod 1.1 úverovej zmluvy, čl. 3, bod 3.5.4. zmluvy
konštatoval, že z týchto ustanovení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky („VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo
VOP. Bol toho názoru, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte
zmluvy, pretože zo zmluvy vyplýva výška anuitnej splátky, termín splatnosti prvej anuitnej splátky, počet
anuitných splátok, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky, teda počet a termíny splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Poukazoval na to, že bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Zdôrazňoval, že pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať
podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné

rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispievalo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej
dokumentácie. Uviedol, že výška počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť
ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky
a ich výška sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťouzmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov podľa neho vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia,
zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi
úrokovými sadzbami. V tejto súvislosti poukazoval aj na návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch
z októbra 2015. Ďalej poukázal na to, že náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
je uvedená v samotnom texte zmluvy, a to v čl. 1 bod 1.2. zmluvy, že pre výpočet RPMN boli z jeho

strany zohľadnené všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

8. Rovnopis odvolania žalobcu bol žalovanému doručený 02.02.2017. Žalovaný bol v odvolacom konaní
nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016

ďalej len „C.s.p.“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 370 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Žalobca síce v odvolaní uvádza, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak
z obsahu odvolania a odvolacieho petitu je zrejmé, že odvolaním napáda iba výrok rozsudku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Z uvedených dôvodov
odvolací súd mal za to, že výrok rozsudku, ktorým bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním
a predmetom odvolacieho prieskumu bol zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.12.2017 o 09.25 hodine v
pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 13.12.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

12. Žalobca v odvolaní uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby

opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až § 194 C.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako

vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.17. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

18. K odvolacím námietkam žalobcu proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, je
potrebné zdôrazniť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami dňa 01.10.2012 je uvedená iba
celkovávýškamesačnejsplátky75,84eur,avšakvzmluveniejeurčené,akájekonkrétnavýškaúverovej
istiny,úrokovajďalšíchpoplatkovzdanéhoúverovéhovzťahuzahrnutýchvjednotlivejmesačnejsplátke.

Preto v dôsledku absencie týchto údajov správne súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

19. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas
trvania zmluvy si vyžiadať amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky
a ostatné poplatky je zrejmé. Aj keď splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, plnenie z tejto splátky

bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu, kedy k
plneniu došlo. Na základe úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok a na konci
úverového vzťahu zase istina. Za danej situácie žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej
zmluvy, ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o tom, z akých položiek a v akej
výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mala určenú povinnosť splniť splátku v dohodnutej výške,

nemala možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o
splácanie istiny úveru ako aj úrokov z úveru. Veriteľ - žalobca až počas samotného splácania priradil
plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohla žalovaná ako spotrebiteľka
akokoľvek zasahovať.

20. Tieto údaje nevyplývajú ani z všeobecných obchodných podmienok v zmluve, ktorú žalobca pripojil.
Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto podmienky sú uvedené navyše malým nečitateľným písmom.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a k
odvolacím námietkami žalobcu týkajúcim sa otázky výkladu § 11 ods. 1 písm. b/ a § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odvolací súd odkazuje na konštantnú judikatúru
slovenských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského
súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015
z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle

ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto
otázku (požiadavku) upravuje nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o

spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov,
a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.

22. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej

ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a
to formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu z 15.6.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09
(N 144/53 SbNU 765)). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení,

pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem
obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne
i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ
nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť
jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi

sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o
zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky
usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo
výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojemnepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú.

23. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.388,09
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 10.10.2013 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

24. Keďže vecne správny je i výrok súdu o trovách konania, odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a vo výroku o trovách

konania ako vecne správny.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nevzniklo mu teda právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu nemohli byť priznané.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).