Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/306/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812210416
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812210416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Z.
XX/XX, zastúpenej JUDr. X. Z., advokátom so sídlom N., D. cesta X proti žalovanému V. N. so sídlom N.,
I. 6, X.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. E. D. s.r.o., so sídlom N., S. XXX/
X, o zaplatenie 4.305,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

zo dňa 18. mája 2016, č.k. 11C/138/2012-178 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1867,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.02.2012 do
zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 1.953,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.02.2012 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Ďalej rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému
zaplateniasumy4305,72eurspríslušenstvomtitulombezdôvodnéhoobohatenia,kuktorémumalodôjsť
tým, že v období od 24.11.2006 do 19.05.2010 uhrádzala žalovanému plnenia v súvislosti s užívaním

bytu, zaplatila náklady spojené s prevodom bytu a s výmenou okna napriek tomu, že právne nikdy nebola
výlučnou užívateľkou bytu, výlučnou členkou žalovaného, ani vlastníčkou predmetného bytu. Súd prvej
inštancie po zrušení veci odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.09.2015, č.k.
4Co/1071/2013-156) mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa sa stala výlučnou
nájomkyňou a členkou V. N. na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. septembra 2005
č. k. 12C 65/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 13. apríla 2006 sp. zn. 19Co
345/2005. Okresný súd týmto rozsudkom zrušil spoločný nájom žalobkyne a jej bývalého manžela N. A.

k bytu vo vlastníctve V. N., nachádzajúci sa v N., na Ul. Z. XX/X, pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva.
Tiež určil, že N. A. je povinný sa z vyššie uvedeného bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu. Následne žalobkyňa, jej bývalý manžel N. A., OSBD N. a Mesto N. uzavreli dňa
25.10.2006 kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala žalobkyňa vlastníčkou bytu na Ul. Z. XX/X, N. a
spoluvlastníčkou podielu na pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 k. ú. N. a spoločných častí a
zariadenídomuvoveľkosti795/7904-ín. Vlastníckeprávo nadobudlapovolením vkladuSprávykatastra

dňa 22.12.2006 pod V 5470/06. Bývalý manžel žalobkyne N. A. podal dňa 27.12.2008 návrh na obnovu
konania vo veci č. k. 12C/65/2004. Súd povolil obnovu konania veci vedenej pod sp. zn. 12C/65/2004,
zrušil rozsudkom zo dňa 29.04.2008 spoločný nájom E. A. a N. A. bytu nachádzajúceho sa v N., naUl. Z. XX/X, pozostávajúci z troch izieb, príslušenstva a určil, že predmetný byt ďalej ako nájomca a
člen OSBD bude užívať N. A.. E. A. bola povinná byt vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady do 30
dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2009.Od uvedeného dňa, t. j. od 15.01.2009

k vyššie uvedenému bytu mal právo nájmu bytu len N. A. ako člen OSBD, ale k uvedenému bytu mala
E. A. právo vlastnícke. Vzhľadom na takýto právny stav, keď N. A. bol nájomca a člen OSBD a
E. A. vlastníčkou tohto bytu, N. A. sa domáhal návrhom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
25.10.2006, na základe ktorej sa stala E. A. vlastníčkou predmetného bytu. Súd rozhodol v konaní č.
9C/206/2009 a určil rozsudkom zo dňa 15.06.2010 vyššie uvedenú kúpnu zmluvu za neplatnú podľa

§ 39 Občianskeho zákona, lebo sa priečila dobrým mravom. Žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatiť
náklady spojené s bývaním za obdobie od 24.11.2006 do 19.05.2010 v čiastke 3.629,73 eur, náklady
spojené s výmenou okna v čiastke 533,36 eur, náklady spojené s prevodom bytu v čiastke 56,43 eur
a cenu bytu, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v čiastke
86,26 eur. Spolu žiadala 4.305,72 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa ako nájomca a člen

OSBD a vlastníčka bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2006 (vklad povolený 22.12.2006)
uhradila žalovanému od 26.11.2006 do 30.12.2006 sumu (5.858 Sk) 194,45 eur, v roku 2007 uhradila
(26.063 Sk) 865,13 eur, v roku 2008 uhradila 987,37 eur. Od 15.1.2009 sa stal bývalý manžel
žalobkyne N. A. nájomcom predmetného bytu a člen OSBD a ako nájomca mal platiť všetky poplatky
spojené s užívaním predmetného bytu, ale aj žalobkyňa ako vlastníčka tohto bytu platila aj naďalej

poplatky spojené s užívaním bytu až do mája 2010, kedy dňa 15.06.2010 bola kúpna zmluva o prevode
bytu vyhlásená za neplatnú rozsudkom č. k. 9C 206/2009. V roku 2009 žalobkyňa ako vlastníčka
predmetného bytu uhradila sumu 1.187,07 eur a za obdobie január až máj 2010 uhradila sumu 510,50
eur. Žalobkyňa vkladom do T. D. z účtu svojho syna K. A. uhradila sumu 459 Sk a 2.470 Sk ( spolu 97,22
eur). Spolu uhradila na poplatkoch spojených s užívaním bytu ako nájomca a člen OSBD a vlastník bytu

za vyššie uvedené obdobie sumu 3.841,74 eur s prihliadnutím na nezapočítanú sumu pri vyúčtovaní z
28.10.2006 a z 29.05.2006 spolu v sume 90,62 eur a započítanú sumu 81,65 eur, teda uhradila celkom
3.669,47 eur. K tejto sume súd pripočítal aj náklady spojené s výmenou okna v sume 533,36 eur, ktoré
žalobkyňa preukázateľne zrealizovala, náklad spojený s prevodom bytu 56,43 eur a cenu bytu 86,20
eur. Teda celkom súdu vyšlo, že žalobkyňa žiada 4.345,46 eur, ale žalobou žiadala sumu 4.305,72

eur titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa plnila
vo vzťahu k žalovanému ako nájomca a člen OSBD poplatky spojené s užívaním predmetného bytu,
neskôr uhrádzala poplatky ako vlastník tohto bytu a keďže kúpna zmluva o prevode bytu bola vyhlásená
za neplatnú, týmto rozsudkom došlo k navráteniu sa do predošlého stavu, teda obnovenie vlastníckych
pomerov, aké boli v čase pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu z dôvodu novousporiadania

vlastníckych vzťahov. Vlastníkmi nehnuteľností po vyhlásení neplatnosti kúpnej zmluvy sa stali OSBD N.
a K. N.. Podľa názoru súdu poplatky spojené s užívaním bytu si mal žalovaný po vyhlásení neplatnosti
kúpnej zmluvy uplatňovať od 15.01.2009 od nájomcu a člena OSBD od N. A., ktorý sa týmto dňom
stal nájomcom a výlučným členom OSBD. Pokiaľ platila žalobkyňa pred týmto dátumom poplatky
spojené s užívaním bytu, platila ako vlastníčka bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2006. Súd

bol toho názoru, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniknuté
z neplatného právneho úkonu, neplatnej kúpnej zmluvy o prevode bytu. Bývalý manžel žalobkyne N.
A. žalobkyni zaplatil poštovými poukážkami (č. l. 121-124) sumu 1.924,87 eur na inkase za obdobie
od októbra 2007 do júna 2010. Poštovou poukážkou zo dňa 31.10.2010 zaplatil sumu 59,75 eur a dňa
30.06.2010 sumu 59,75 eur. Vzhľadom k tomu, že bývalý manžel žalobkyne žalobkyni zaplatil inkaso

a nájom za mesiac máj a jún 2010 poštovými poukážkami za každý mesiac sumu 59,75 eur, pričom
žalobkyňauplatnilažalobnýmnávrhom za máj platbulendo 19.05.2010,súdjejpriznalalikvotnú výšku
v čiastke 36,67 eur, teda za 19 dní v mesiaci máji 2010. Súd odpočítal od žalovanej sumy aj platbu
za jún 2010 v čiastke 59,75 eur, ktorú žalobkyňa neuplatnila. Súd prihliadol na vyššie uvedené platby
realizované bývalým manželom žalobkyne poštovými poukážkami, ktoré odpočítal zo sumy 1.924,87

eur (1.924,87 eur - 59,75 eur - 23,08 eur = 1.842,04 eur). Súd teda priznal žalobkyni platbu za 19 dní
máj 2010 a odpočítal platbu za jún 2010. Súd tiež zohľadnil priznanú sumu žalobkyni rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.10.2007 č. k. 15C 30/2007, ktorým bol bývalý manžel žalobkyne
povinný zaplatiť žalobkyni úhrady a predpísané, resp. spotrebované služby s užívaním bytu. Žalobkyňa
uplatnila svoj nárok za obdobie od 24.11.2006 do 19.05.2010. Súd z priznanej sumy žalobkyni v

konaní č. 15C 30/2007 rozsudkom v čiastke 25.312 Sk (840,20 eur) priznal len úhradu za november
2010 a december 2010, a to za každý mesiac polovicu, t. j. 48,61 eur, pričom predpis nájomného bol
mesačne 2.929 Sk, t. j. za dva mesiace november a december 2010 97,22 eur, lebo bývalý manžel bol
povinný sa podieľať na úhrady polovicou. Za rok 2007 súd v konaní č. 15C 30/2007 zaviazal bývaléhomanžela zaplatiť žalobkyni sumu 7.927 Sk (263,13 eur). Súd odpočítal aj platby za tri mesiace po
1.500 Sk (149,37 eur), ktoré boli započítané platbami formou poštových poukážok (č.l. 121-124). Súd
prihliadol na priznané úhrady za november a december 2010 v sume 97,22 eur, priznanú úhradu za

rok 2007 v čiastke 263,13 eur a troch splátok po 1.500 Sk (149,37 eur) v konaní č. 15C 30/2007,
ktoré predstavujú sumu 509,72 eur. Súd pri rozhodnutí o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
prihliadol na už zaplatené sumy poštovými poukážkami a platby priznané sčasti rozsudkom č. k. 15C
30/2007, nakoľko by išlo o duplicitné platby, ak by ich súd priznal. S prihliadnutím na vyššie uvedené,
je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.953,96 eur (4.305,72 eur - 1.842,04 eur - 509,72 eur

= 1.953,96 eur). Čo sa týka vrátenia sumy za výmenu okna, je pravda, že žalobkyňa okno vymenila
ako vlastník bytu z dôvodu potreby a bezdôvodné obohatenie nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota
vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícii), ale vlastné (fyzické) zhodnotenie majetku
týmito investíciami, pričom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie § 458 ods.1 Občianskeho zákona,
podľa ktorej nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol. Súd bol toho názoru,
že je spravodlivé, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu za výmenu okna vo výške 533,36 eur, nakoľko

ho vymenila ako vlastníčka bytu z dôvodu potreby, tým zhodnotila majetok žalovaného. Čo sa týka ceny
bytu a nákladov spojených s prevodom bytu do vlastníctva žalobkyne, kde spolu žiadala sumu 142,63
eur súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade ide o skutočne vynaložené náklady žalobkyne,
za ktoré dostala reálne protiplnenie, ale keďže kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú, žalovaný
žalobkyni poskytol plnenie - vyhotovenie neplatnej zmluvy, teda neposkytol jej v skutočnosti žiadne

plnenie. Z titulu neplatnej kúpnej zmluvy a nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na prevod bytu bol súd
prvej inštancie toho názoru, že aj táto suma žalobkyni patrí. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 451 ods. 1,2, § 458 ods. 1 Obč. zákonníka. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného
uviedol, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko rozsudok, ktorým bola kúpna zmluva o prevode
bytu vyhlásená za neplatnú, nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010 a žaloba na súd bola podaná dňa

11.06.2012, teda pred skončením premlčacej doby. Pokiaľ žiadala žalobkyňa viac, súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný
zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne, t. j.
dvojnásobokdiskontnej sadzbyurčenej Národnoubankou Slovenska,ktorýmsavykonávaustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákona. Súd ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods.1

O.s.p. do 30-tich od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sú dané odvolacie dôvody v

zmysleust.§205ods.2písm.f),b)O.s.p..Dôvodil,žetitulomzmluvyoprevodevlastníctvadružstevného
bytu plnila žalobkyňa len kúpnu cenu bytu a náhradu nákladov spojených s vyhotovením zmluvy.
Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu nebola právnym titulom platenia ostatných poplatkov,
ktorých vrátenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. Uviedol, že uznáva nárok žalobkyne na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny bytu vo výške 86,20 eur a túto sumu je pripravený jej titulom vydania

bezdôvodného obohatenia vrátiť. Nesúhlasil však s právnym názorom súdu prvej inštancie, že na
jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu o sumu 55,44 eur, rovnajúcu sa nákladom spojeným s
prevodom bytu do vlastníctva žalobkyne, keďže podľa súdu prvej inštancie poskytol žalobkyni plnenie -
vyhotovenie neplatnej zmluvy a teda v skutočnosti jej neposkytol žiadne plnenie. Podľa čl. 10 Zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu išlo o odplatu, ktorá mala slúžiť na pokrytie nevyhnutných

nákladov vynaložených na vyhotovenie a uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu. Zmluva bola reálne vyhotovená a uzatvorená, t.j. náklady na jej vyhotovenie a uzatvorenie boli
z jeho strany reálne vynaložené. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku
bezdôvodného obohatenia o sumu vynaloženú žalobkyňou na výmenu okna vo výške 533,36 eur, keď
v rozpore s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou ho zaviazal k úhrade celej tejto sumy, hoci súd sám

uznáva,žebezdôvodnýmobohatenímjevtakomtoprípadeibazhodnotenieveci,ktorézískalobohatený.
Uvedený postup súd odôvodnil tým, že to považuje za spravodlivé, avšak celkom pritom opomenul
skutočnosť, že to bola práve žalobkyňa, ktorá svojím vedomým a úmyselným konaním neplatnosť
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zavinila. Taktiež mal za to, že v dôsledku výmeny jedného okna k
reálnemu zhodnoteniu bytu nedošlo. Namietal, že súd prvej inštancie taktiež nesprávne právne posúdil

existenciu, resp. neexistenciu právneho dôvodu, na základe ktorého žalobkyňa uhrádzala mesačné
platby za byt. Mal za to, že na strane žalobkyne bol daný, a to minimálne do 15.01.2009 právny dôvod na
platenie mesačných úhrad za byt. Týmto právnym dôvodom však, vzhľadom na vyslovenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, nebol vlastnícky vzťah žalobkyne k dotknutému bytu,ale vzťah nájomný medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom ako spoločnými nájomcami na jednej
strane a žalovaným ako prenajímateľom na strane druhej. Keďže rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č.k. 12C/65/2004-330 zo dňa 29.04.2008 bol nahradený rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k.

12C/65/2004-161 zo dňa 21.09.2005 a zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola vyhlásená
za neplatnú, a to od počiatku, právne existoval taký stav, že až do 15.01.2009 bola žalobkyňa a jej bývalý
manžel spoločnými nájomcami dotknutého bytu a teda boli povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať
nájomné za byt. Minimálne do 15.01.2009 bola preto žalobkyňa povinná platiť mesačné úhrady za byt
a k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane tak nemohlo dôjsť. Touto skutočnosťou sa však súd prvej

inštancie vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že mu túto povinnosť uložil Krajský súd v Trenčíne
vo svojom uznesení č.k. 4Co/1071/2013-156 zo dňa 30.09.2015. Súd prvej inštancie tak v rozpore s
ust. § 226 O.s.p. nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, čím založil takú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyslovil názor, že ani po 15.01.2009 na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keď aj po tomto dátume bol daný právny
dôvod na prijímanie plnenia za užívanie dotknutého bytu, nakoľko ako vlastník bytu prenechal tento do

užívania inému, a teda mal nárok na odplatu za jeho užívanie. Skutkový stav po 15.01.2009 bol taký, že
tak žalobkyňa, ako aj jej bývalý manžel dotknutý byt užívali a požívali plnenia s užívaním bytu spojené
a teda po celú dobu, za ktorú sa žalobkyňa domáha od neho vydania bezdôvodného obohatenia. Z
právneho hľadiska bol po 15.01.2009 výlučným nájomcom bytu bývalý manžel žalobkyne, v dôsledku
čoho bol povinný platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ teda žalobkyňa

platila poplatky s užívaním bytu spojené, tieto platila za svojho bývalého manžela a teda plnila za iného
to, čo mal podľa práva plniť sám. Bezdôvodne sa tak na úkor žalobkyne mohol obohatiť iba jej bývalý
manžel v zmysle ust. § 454 Obč. zákonníka. Zdôraznil, že popísaný stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla
vrátane tohto sporu, si žalobkyňa spôsobila sama, keď v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 12C/65/2004 vedome a úmyselne zatajila skutočnosť, že je vlastníčkou rodinného

domu, v dôsledku čoho nebol daný právny dôvod, aby sa stala výlučným nájomcom dotknutého bytu,
resp. jeho vlastníkom. Za tejto situácie by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, aby bol zaviazaný
zaplatiť žalobkyni okrem kúpnej ceny za byt akúkoľvek inú sumu. Navrhol napadnutý rozsudok vo
výrokovej vyhovujúcej časti zmeniť tak, že bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 86,20 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 28.02.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne

zamietnuť.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 191,56 eur. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď zo

strany žalovaného sa zrejme jedná o neporozumenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel
právnemu názoru krajského súdu, čo zohľadnil v čiastočnom zamietnutí žaloby. Čiastka, ktorú jej súd
prvej inštancie priznal, predstavovala sumu úhrad za obdobie, ktoré krajský súd súdu prvej inštancie
nevytkol. V tejto súvislosti poukázal na právny názor súdu prvej inštancie vyslovený na str. 18 posledná
veta, v ktorom je uvedené, že poplatky spojené s užívaním bytu si mal žalovaný po vyhlásení neplatnosti

kúpnej zmluvy uplatňovať od 15.01.2009 od nájomcu a člena OSBD N. A., ktorý sa týmto dňom stal
nájomcom a výlučným členom OSBD. Z tohto potom vyplýva aj právny názor súdu, ktorý žalobu v jednej
časti zamietol v zmysle názoru krajského súdu a z časti potvrdil vychádzajúc z tohto právneho názoru,
ktorý nie je v rozpore s názorom odvolacieho súdu. Nesúhlasila ani s tvrdeniami žalovaného uvedenými
v odvolaní, že na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie ani po 15.01.2009, nakoľko predmetný

byt užívala a preto bola povinná platiť odplatu za jeho užívanie. Ako bolo preukázané v inom súdnom
konaní, z bytu bola vyháňaná, a to aj prostredníctvom štátnych orgánov, z tohto dôvodu sa dokonca proti
nej viedlo trestné stíhanie za neoprávnené užívanie cudzej veci. Bola odsúdená dokonca súdom prvej
inštancie, i keď tvrdila, že v uvedenom byte nebýva a vlastne sa vysťahovala do podnájmu. Až krajský
súd navrátil tieto veci na pôvodnú mieru a spod obžaloby ju oslobodil. Uvedené sa dialo ešte v čase,

keď bola formálne evidovaná ako vlastníčka bytu v katastri nehnuteľností, takže tvrdenie žalovaného
nielenže nebolo preukázané, ale naopak, bol preukázaný opak, t.j. že byt riadne neužívala. Právny názor
žalovaného o bezdôvodnom obohatení podľa § 454 Obč. zákonníka neprichádza v tomto prípade do
úvahy. V tomto prípade je zrejmé, že neplnila dobrovoľne bez zmluvne za niekoho iného, ale plnila na
základe platnej kúpnej zmluvy z titulu jej vlastníckeho práva. V momente plnenia bola povinná plniť, lebo

tu existovalo vlastnícke právo. Keďže tento právny titul odpadol zrušením zmluvy, tak na uvedený vzťah
sa použije ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Čiže jej plnením nebolo dobrovoľné plnenie za užívateľa bytu,ale bolo povinné plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol tým, že kúpna zmluva bola zrušená so
spätnou platnosťou. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že si spôsobila sama neúspech v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/65/2014, keď mala vedome zatajiť skutočnosť, že je

vlastníčkou rodinného domu, tieto tvrdenia nie sú pravdivé. V prvom rade to, že sa stala vlastníčkou
rodinného domu neznamená, že nemôže byť úspešná v spore o výlučné užívanie bytu. Vlastníčkou bytu
sa stala až v priebehu konania, tesne pred jeho právoplatným skončením, keďže uvedenú nehnuteľnosť
jej darovali jej rodičia. V darovacej zmluve si vyhradili výslovne právo doživotného užívania rodinného
domu, preto nemala možnosť sa do rodinného domu nasťahovať. Užívacie právo k rodinnému domu

zostalo jej rodičom, preto bývala rôzne po podnájmoch. Je pravdou, že jej pochybením sa stalo, že sa
neodvolala na krajský súd voči rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola zrušená kúpna zmluva z titulu
rozporu s dobrými mravmi, avšak spätne si myslí, že krajský súd mal zohľadniť skutočnosť, že nemá
kde bývať. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, k tomuto uviedla, že v
odvolaní vôbec nezdôvodnil, v čom spočíva rozpor s dobrými mravmi. Žalovanému bolo celkom zrejmé,
že keď jej boli odňaté vlastnícke práva, že má veci vysporiadať v zmysle zákona, čo však on neurobil.

Celkovo odvolanie žalovaného vyjadruje veľmi subjektívny názor, keď cituje bez ďalšieho ustanovenia
zákona, ktoré by mu mohli byť na prospech, ale nezohľadňuje skutkový stav. Nezohľadňuje to, že v
skutočnosti vykonala opravu, že platila na základe zmluvy, ktorá bola zrušená a jej finančné prostriedky
neboli zohľadnené. To sú skutočnosti, ktorými sa žalovaný zámerne nezaoberal.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti - priznanej sumy 1867,76
eur s príslušenstvom podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný
záujem) v spojení s § 219 ods.3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejlenCSP),ktorýokreminéhozrušilzák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok
(O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Vzmysletohtoustanoveniaodvolacísúdposudzovaldôvodnosťodvolaniapodľaustanovení
O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobkyni

priznaná suma 1867,76 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.02.2012 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti, t.j. v časti priznania sumy 86,20 eur s
príslušenstvom (a taktiež vo zvyšnej zamietajúcej časti) rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý
odvolaním, v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Podstatná časť odvolacích námietok žalovaného
smeruje proti právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a k procesnému pochybeniu súdu, ktorý

podľa žalovaného nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený vo zrušujúcom uznesení
č.k. 4Co/1071/2013-156 zo dňa 30.09.2015, čím založil takú vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkových prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zák.).

9. Ustanovenie § 451 ods. 1 Obč. zákonníka obsahuje generálnu klauzulu týkajúcu sa povinnosti
k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktorá je subsidiárna k špeciálnym skutkovým podstatámbezdôvodného obohatenia uvedeným v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zákonníka. Skutková podstata §
454 je naplnená za predpokladu, že ten kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil miesto toho, kto bol
k tomuto plneniu povinný (t.j. miesto dlžníka), pričom medzi subjektami, medzi ktorými došlo k plneniu,

bolo zrejmé, že sa plní za iného.

10. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
4305,72 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým,
že v období od 24.11.2006 do 19.05.2010 uhrádzala žalovanému plnenia v súvislosti s užívaním

bytu, zaplatila náklady spojené s prevodom bytu a s výmenou okna napriek tomu, že právne nikdy
nebola výlučnou užívateľkou bytu, výlučnou členkou žalovaného a ani vlastníčkou predmetného bytu. Z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa stala výlučnou nájomníčkou
a členkou OSBD N. na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.09.2005, sp. zn.
12C/65/2004vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduTrenčínzodňa13.04.2006, sp.zn.19Co/345/2005.
TýmtorozsudkomsúdzrušilspoločnýnájomžalobkyneajejbývaléhomanželaN.A.kbytuvovlastníctve

OSBD N., nachádzajúceho sa v N. na ulici Z. XX/X s tým, že bývalý manžel žalobkyne N. A. bol povinný
z predmetného bytu sa vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Následne žalobkyňa,
jej bývalý manžel N. A., OSBD N. a Mesto N. uzavreli dňa 25.10.2006 kúpnu zmluvu, na základe
ktorej sa stala žalobkyňa vlastníčkou bytu na ulici Z. XX/X, N. a spoluvlastníčkou podielu na pozemku
parc. č. XXXX vo výmere XXXmX k.ú. N. a spoločných častí a zariadení domu vo veľkosti 795/7904-

ín. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu povolením vkladu správy katastra dňa
22.12.2006podV5470/06.BývalýmanželžalobkyneN.A.podalnávrhnaobnovukonaniavovecisp.zn.
12C/65/2004. Okresný súd Prievidza povolil obnovu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/65/2004,
rozsudkom zo dňa 29.04.2008 č.k. 12C/65/2004-330 zrušil spoločný nájom žalobkyne a jej bývalého
manžela N. A. k bytu nachádzajúcemu sa v N. na ulici Z. XX/X a určil, že predmetný byt bude ďalej ako

nájomca a člen OSBD užívať bývalý manžel žalobkyne N. A.. Žalobkyni uložil povinnosť byt vypratať
bez poskytnutia bytovej náhrady do 30 dní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.01.2009. Následne na základe žaloby bývalého manžela žalobkyne N. A. Okresný súd N. rozsudkom
zo dňa 15.10.2010, č.k. 9C/206/2009-74 určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.10.2006 medzi E. A.
(žalobkyňou), OSBD N. so sídlom I. 6, N. a K. N. je neplatná podľa § 39 Obč. zákonníka, lebo sa priečila

dobrým mravom. Podľa tvrdení žalobkyne v období od 24.11.2006 do 19.05.2010 uhradila žalovanému
poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 3629,73 eur, zaplatila náklady spojené s prevodom bytu vo
výške 56,43 eur a kúpnu cenu za byt vo výške 86,26 eur, vynaložila sumu 533,36 eur za výmenu okna,
t.j. celkom sumu 4305,72 eur, ktorú žiadala od žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vydať.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok žalobkyne
je potrebné posúdiť podľa ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka, teda ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého na strane žalovaného z neplatného právneho úkonu, t.j. z neplatnej kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode vlastníctva pozemku. Nárok, ktorý žalobkyňa
v predmetnej veci uplatnila, nie je nárokom reštitučným vyplývajúcim z ust. § 457 Obč. zákonníka (ak je

zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal), ale ide o
nárok podliehajúci režimu § 451 Obč. zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou
ex tunc. Plnenie prijaté na základe absolútne neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením
už v okamihu jeho prijatia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že
vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu došlo k navráteniu vlastníckeho práva

k bytu do pôvodného stavu, teda k obnoveniu vlastníckych pomerov, aké boli v čase pred účinnosťou
uzavretia kúpnej zmluvy. Vlastníkmi nehnuteľnosti po určení neplatnosti kúpnej zmluvy sa stali žalovaný
a Mesto N..

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatneným odvolaním zo strany žalovaného

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu vo výške 1867,76 eur z dôvodu prijatia plnení z neplatného právneho úkonu,
ktoré je povinný žalobkyni vydať.

13. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalovaný namietal právny názor súdu prvej inštancie, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému
obohateniu o sumu 55,44 eur, rovnajúcu sa nákladom spojeným s prevodom bytu do vlastníctvažalobkyne, keď kúpna zmluva bola reálne vyhotovená a uzavretá, teda náklady na jej vyhotovenie a
uzavretie boli z jeho strany reálne vynaložené.

15. Odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že suma
55,44 eur predstavuje odplatu, ktorá mala slúžiť žalovanému na pokrytie nevyhnutných nákladov
vynaložených na vyhotovenie a uzatvorenie kúpnej zmluvy, uzavretej so žalobkyňou. Vzhľadom k tomu,
že kúpna zmluva bola súdnym rozhodnutím určená za absolútne neplatnú, je žalovaný povinný vydať
žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia všetko, čo na jej úkor získal. Súd prvej inštancie preto

správne postupoval, keď žalobkyni priznal náklady spojené s prevodom bytu vo výške 55,44 eur.

16. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku bezdôvodného
obohateniavzniknutéhonajehostraneosumuvynaloženúžalobkyňounavýmenuoknavovýške533,36
eur, keď v rozpore s ustálenou judikatúrou ho zaviazal k úhrade celej tejto sumy, pričom bezdôvodným
obohatením je v takomto prípade iba zhodnotenie veci, ktoré získal obohatený.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu dala vymeniť jedno pôvodné okno za
plastové a tiež vnútorný a vonkajší parapet, keď okno bolo rozbité a malo vykrivené rámy. Za výmenu
okna s príslušenstvom zaplatila dodávateľovi 533,36 eur. Je pravdou, že podľa ustálenej judikatúry
súdov bezdôvodným obohatením v takomto prípade nie je hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota

vynaložených investícií), ale iba zhodnotenie veci, ktoré získal obohatený. S prihliadnutím na výšku
uplatneného nároku a neprimerané náklady spojené so zisťovaním výšky tohto nároku, považoval
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za vecne správne, stotožňuje sa s
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP).

18. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke priznania
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatených úhradách za plnenia poskytované s užívaním
bytu.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane žalobkyne bol daný do 15.01.2009 právny dôvod
na platenie mesačných úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu žalovanému, nakoľko právne
existoval taký stav, že žalobkyňa a jej bývalý manžel boli do 15.01.2009 spoločnými nájomcami bytu a
preto mali povinnosť spoločne a nerozdielne uhrádzať žalovanému nájomné za byt. Od 15.01.2009 bol
výlučným nájomcom bytu a členom OSBD bývalý manžel žalobkyne N. A., ktorý bol z titulu nájomného

vzťahu povinný platiť žalovanému poplatky spojené s užívaním bytu. Z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa v roku 2009 zaplatila žalovanému poplatky spojené s užívaním
bytu v celkovej sume 1187,07 eur a za obdobie január - máj 2010 zaplatila celkovo sumu 510,50
eur, t.j. spolu 1697,57 eur. Na strane žalovaného prijatím plnenia zo strany žalobkyne ( mesačných
úhrad spojených s užívaním bytu) tak vzniklo za obdobie od 15.01.2009 do 19.05.2010 bezdôvodné

obohatenie vo výške 1697,57 eur z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinný žalobkyni vydať.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobkyňa aj po 15.01.2009 predmetný byt užívala
a preto bola povinná uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu, odvolací súd považoval túto odvolaciu
námietku za nedôvodnú, nakoľko z právneho hľadiska bol od 15.01.2009 výlučným nájomcom bytu
bývalý manžel žalobkyne, tento bol v právnom vzťahu so žalovaným, v dôsledku čoho bol povinný platiť

žalovanému nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v zaplatených úhradách za užívanie bytu prihliadal na už zaplatené platby N. A. žalobkyni
a tieto z uplatnenej sumy odpočítal. Vzhľadom k tomu, že od 15.01.2009 bol bývalý manžel žalobkyne
výlučnýmnájomcombytu,bolpovinnýplatiťžalovanémunájomnéaúhradyzaslužbyspojenésužívaním

bytu. Na základe vyššie uvedeného má preto žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného spočívajúceho v zaplatených poplatkoch spojených s užívaním bytu od 15.01.2009 do
19.05.2010 vo výške 1697,57 eur. Na strane žalovaného došlo potom k bezdôvodnému obohateniu vo
výške 2285,37 eur (1697,57 eur + 533,36 eur + 55,44 eur) z dôvodu prijatia plnení z neplatnej kúpnej
zmluvy. S prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie do

zamietajúcej časti nepodala a na zákaz reformatio in peius , t.j. zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech
odvolateľa k horšeniu bol potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní
sumy 1867,76 eur s príslušenstvom v konečnom dôsledku vecne správny.20. Právny názor žalovaného uvedený v odvolaní, že prijatím plnení za užívanie bytu ani po 15.01.2009
nevzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, keďže v danom prípade sa bezdôvodne obohatil na
úkor žalobkyne iba jej bývalý manžel podľa ust. § 454 Obč. zákonníka, neobstojí. V danom prípade

žalobkyňa plnila žalovanému mesačné úhrady za služby spojené s užívaním bytu na základe uzavretej
kúpnej zmluvy, t.j. z titulu jej vlastníckeho práva k bytu, ktorá bola až v súdnom konaní určená za
absolútne neplatnú ex tunc - t.j. od počiatku (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.06.2010,
č.k. 9C/206/2009-74, právoplatný 18.08.2010). V danej veci nebolo možné pri posudzovaní uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovať ust. § 454 Obč. zákonníka, nakoľko nárok,

ktorý žalobkyňa v konaní uplatnila, nie je nárokom podliehajúcim režimu ust. 454 Obč. zákonníka, ale
ide o nárok vyplývajúci z ust § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatnej kúpnej zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, skutková podstata § 454
Obč.zákonníkajenaplnenázapredpokladu,akten,ktoplnilinému,tútopovinnosťnemal.Žalobkyňaako
vlastníčka bytu mala povinnosť plniť žalovanému mesačné úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, neplnila za iného, preto ust. § 454 Obč. zákonníka nebolo možné na daný prípad aplikovať.

21. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení(č.k.4Co/1071/2013-156zodňa30.09.2015)založiltakúvadukonania,ktorámalazanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (od

01.07.2016 ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP) dopadá na pochybenia v procesnom postupe súdu, avšak
len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takýto prípad však v
danej veci nejde, nakoľko odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvej
inštancieanazákladetohoistéhoprávnehoposúdeniaveci(§451ods.1,2Obč.zákonníka)vkonečnom
dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti potvrdil.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1867,76 eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania , nakoľko bola v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).