Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/385/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218759
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113218759.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu : J., práv. zast. U. proti žalovaným : X/
I., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného F., práv. zast. N., o zaplatenie
1.402,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní F. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júna
2016, č.k. 14C/191/2013-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania F. (do
30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) m e n í tak, že F. má nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
F. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. rozhodol o

náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal
a výrokom III. žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vracia súdny poplatok za návrh 77,3 eur
cestou Slovenskej pošty, a.s. Oddelenie inšpekcie, Námestie Republiky č. 10, Nové Zámky.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.402,50 eur spolu s úrokom

z omeškania 62,02 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.402,50 eur od
5.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom postúpenej pohľadávky od G. G. zo Zmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX o splátkovom úvere. Dňa 28.8.2013 do konania
vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník, F. W. práv. zast. N. ktorý požiadal o doručenie žaloby
s prílohami. Dňa 4.12.2013 vedľajší účastník namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu
obchádzania zákona o bankách č. 483/2011 Z.z. Žalovaní 1/ a 2/ uznávali pohľadávku čo do dôvodu a

výšky za opodstatnenú. Pred prvým pojednávaním, dňa 24.6.2016 vzal žalobca návrh späť. V dôsledku
späťvzatia žaloby súd konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 84
eur súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3, 4, 6 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení nesk.
predpisov, v zmysle ktorého poplatok zaplatený s podaním návrhu sa vráti, krátený o 1%, najmenej však
o 6,70 eur, ak bol návrh vzatý späť pred prvým pojednávaním. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy v konaní nevznikli, preto
im súd ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 285,97 eur (za prípravu a prevzatie veci, vyjadrenia k žalobe z 3.12.2013 a
z 25.5.2016). Súd náhradu týchto trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pre ich neúčelnosť a aj preto,
že žalobca vznik týchto trov nezavinil. Súd poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do množstva
obdobných sporov, v ktorých vystupujú ako žalobcovia ním označené subjekty, a to bez ohľadu

na stav konania a vôľu žalovaných -strany, pričom ako obranu v spore proti žalobe vzniesol námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a to napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ dlh uznávali zaopodstatnený a boli ochotní ho zaplatiť. Táto skutočnosť navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania
nebola ochrana práv konkrétneho žalovaného (inak spotrebiteľa), ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia, o čom svedčí 2x zaslané vyjadrenie k žalobe obsahujúce

rovnaké námietky a za každé si právny zástupca účtoval trovy. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej -
ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo

bránenie práva na súde. O tento záver súd oprel aj svoje rozhodnutie o nepriznaní trov vedľajšiemu
účastníkovi v tejto veci.
3. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti výroku o náhrade trov konania, podalo odvolanie F. ( do 30.06.2016
ako vedľajší účastník na strane žalovaných), v ktorom žiadalo, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu trovy konania. Uviedol,
že trovy boli účelne vynaložené a preto mu patrí náhrada týchto účelne vynaložených trov. Poukázal na

rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Mcdo/4/2010, II ÚS 281/2011 ako i na iné rozhodnutia krajských súdov.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/15/2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil

a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok/O.s.p./,podľaktoréhosúdprvej
inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval

splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvej inštancie o náhrade
trov konania rozhodoval v danej veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP v spojení s §
470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých bolo rozhodnuté o zastavení konania, o vrátení
súdneho poplatku a o náhrade trov konania žalovaných 1/, 2/, odvolaním napadnuté nebolo a preto
v týchto častiach je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu

nedotknuté.
8. Postavenie F. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba,
predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem
práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút

vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.
9.Vnašomprávnomporiadkuvovšeobecnostiplatí,ževprípadestretustarejprávnejúpravy(lexpriori)a
právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej
normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik
právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré

z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje
sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie
stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne
účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná,
až na striktne vymedzené výnimky.

10. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo F. na náhradu trov konania
je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich
vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.
11. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal

späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.13. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania dňa 28.08.2013 do konania

vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník, F., ktorý požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Dňa
04.12.2013podalvyjadrenie,vktoromnamietalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuzdôvoduobchádzania
zákona o bankách č. 483/2011 Z.z. a následne dňa 25.05.2016 podal ďalšie vyjadrenie a v rámci tohto
vyjadrenia si uplatnil aj náhradu trov konania.
15. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia.

Zmyslom zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za
iných okolností nevznikli.
16. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri
rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď F. ako vedľajšieho
účastníka do 30.06.2016 náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť. Odvolací súd uvádza, že
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť

svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu
nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere
vzťahovalo tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko
vedľajší účastník mal v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatuje, že nepriznanie

trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní
v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd má taktiež zato, že argumenty vedľajšieho účastníka vo
vyjadrení, ktoré sa týkali predmetu prejednávanej veci, boli spôsobilé privodiť žalovaným úspech v spore
a preto nemožno hovoriť o ich neúčelnosti resp. bezvýznamnosti v danom spore.
17. Na záver odvolací súd uvádza, že pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený

v konaní, ktoré nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu, a v prípade svojho procesného úspechu,
prípadne zastavenia konania zavineného žalovaným, by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, mohol si aj vedľajší účastník vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. účinného
do 30.06.2016 zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení
zákonných predpokladov rovnako prislúchalo právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu neboli

iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím
súdom zistené neboli.
18. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v konaní neboli zistené dôvody, pre ktoré by F.
ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 napriek zavineniu zastavenia konania žalobcom, nemala byť
priznaná náhrada trov konania, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

o náhrade trov konania F. (do 30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) tak, že F.
má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému F. odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).