Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817200276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. bytom ako
matka,zastúpenúÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvT.akokolíznymopatrovníkom,dieťarodičov:
matky W. a otca L., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2017, č. k.
18P/2/2017-76, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol (výrok I.), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. zo sumy 70,- eur
mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 22.03.2017, ktorú je otec povinný platiť matke
do 10.-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje (výrok II.), čím sa
mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/97/2012-20 zo dňa 16.10.2012 v prvom výroku (výrok
III.), zameškané výživné v sume 166,13 eur za obdobie od 22.03.2017 do konca mesiaca jún 2017 uložil
otcovi zaplatiť do 31.08.2017 a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu

trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia výživného
na maloleté dieťa na umu 40,- eur mesačne dôvodiac tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a
tiež že má dlh na výživnom, ktorý mu vznikol vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Matka so znížením
výživného nesúhlasila dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa, ktoré je staršie a potrebuje viac na
zabezpečenie svojich potrieb, z ktorého dôvodu vzájomným návrhom uplatnila zvýšenie výživného na

sumu 180,- eur mesačne. Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti na otcom
požadovanú sumu 40,- eur mesačne nesúhlasil a s poukazom na podstatnú zmenu pomerov na strane
maloletého dieťaťa navrhol čiastočne vyhovieť návrhu matky a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na
sumu 120,- eur mesačne.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod
č.k. 7P/97/2012-20 zo dňa 19.10.2012 súd určil otcovi maloletej výživné v sume 70,- eur

mesačne, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2012. V čase posledného rozhodovania
o výške vyživovacej povinnosti mala maloletá Y. X roky aj XX mesiacov, jej matka bola na predĺženej
materskej dovolenke a poberala príspevok vo výške 190,- eur mesačne, bývala v spoločnej domácnosti
s matkou a svojim bratom. Maloletá Y. mala zdravotné problémy trpela tzv. afektívnymi záchvatmi, liečilasa na infektológii, mala spomalený rast, mesačné náklady na liečbu boli 50,- eur. Otec maloletej bol od
novembra 2011 vedený ako uchádzač o zamestnanie, dňa 24.06.2012 bol vyradený z
evidencieuchádzačov ozamestnanieúradupráceprenespoluprácu, následnesaopätovnezaevidoval.

Býval v spoločnej domácnosti so sestrou, jej manželom a na nákladoch za bývanie sa podieľal sumou
50,- eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza v
roku 2012 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy k maloletej Y. s
podmienečným odkladom na 20 mesiacov. Mal dlh na výživnom 1.200,- eur. Jeho zdravotný stav bol
dobrý. Z Trestného rozkazu súdu prvej inštancie pod č.k. 1T/166/2016-136 zo dňa 29.11.2016 bolo

zistené, že otec maloletej bol uznaný vinným z prečinu zanedbávania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2, 3 písm. b/ Trestného zákona, z dôvodu že plneniu vyživovacej povinnosti sa vyhýbal od
24.06.2012 do 20.10.2016 tým, že dňa 24.06.2012 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
pre nespoluprácu, výživné neplatil ani v čase, keď bol zamestnaný, alebo keď bol živnostník, výživné
neplatil v stanovenom rozsahu alebo vôbec a vznikol mu dlh 1.860,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť
v dobe 20-tich kalendárnych mesiacov. Vychádzajúc z obsahu spisu 7P/39/2012 v čase posledného

rozhodovania o výživnom v prospech maloletého dieťaťa otec bol evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, a to bez akéhokoľvek príjmu. Dňa XX.XX.XXXX otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej X. V., narodenej z matky L. C., s ktorým dieťaťom a matkou dieťaťa otec toho
času žije v spoločnej domácnosti. Otec špecifikoval mesačné výdavky písomne ako nájom 126,- eur,
elektrika 70,- eur, výživné 70,- eur, splátky zameškaného výživného 100,- eur, cestovné do

práce 25,- eur, obedy 45,- eur, strava doma v rodine 280,- eur, výdavky na maloletú X. na mlieko
90,- eur (6 balení mlieka po 15,- eur) plienky 60,- eur (4 balenia po 15,- eur), drogéria 40,- eur,
oblečenie 30,- eur, rezerva 50,- eur. Z daňového priznania otca maloletého dieťaťa za rok 2016 je zrejmé
že otec mal v roku 2016 príjmy z podnikateľskej činnosti 6.188,65 eur, výdavky 2.475,46 eur, základ
dane 0,- eur. Z potvrdenia Správy majetku mesta T.. z 10.05.2017 mal súd preukázané výdavky družky

otca v sume 126,47 eur na nájom mesačne. Z pokladničného dokladu V. výdavok na internet 11,98 eur
mesačne. Z vyúčtovania vodného a stočného za rok 2016 je zrejmý výdavok v sume 31,13 eur
mesačne. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 19.05.2017 je zrejmé, že družka otca maloletej L. C., nar.
XX.XX.XXXX je od 10.05.2015 poberateľkou invalidného dôchodku v sume 149,60 eur mesačne.
Z potvrdenia o príjme matky bol preukázaný priemerný mesačný zárobok matky u zamestnávateľa V. v

priemere 306,24 eur v čistom za obdobie od 03/2016 do 02/2017. Zo správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny T. z 16.03.2017 o prešetrením pomerov mal súd preukázané, že matka žije s maloletou
a jej starou matkou v X- izbovom byte v osobnom vlastníctve starej matky, výdavky na domácnosť má
matka v sume 200,- eur na nájom, stravu, energie, ktoré uhrádza svojej matke. Ďalej platí dcére poistku
v sume 30,- eur, mobilný telefón 20,- eur, so školou má matka výdavok 10,- eur ZRPŠ a na školské

potreby, aktivity a exkurzie. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Bol vykonaný pohovor s maloletou Y.,
ktorá uviedla, že s otcom sa stretáva, chodieva za ňou do jej domácnosti, chodievajú na prechádzky,
alebo aj do jeho domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť v sume 70,- eur aktuálne podľa vyjadrenia
matky plní (od roku 2016), nad rámec určeného výživného neprispieva, okrem darčekov k sviatkom.
Prejavuje o dcéru záujem. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v prospech maloletej.

Matke pomáha so starostlivosťou o maloletú jej matka, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, na chod
ktorej prispieva sumou 200,- eur, syn Patrik prispieva sumou 150,- eur mesačne. Náklady na domácnosť
sú cca 490,- eur mesačne. Maloletá Y. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žiačkou X. triedy
základnej školy, jej potreby vzrástli úmerne veku a povinnej školskej dochádzke.

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods.
2 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych predpokladov pre
otcom požadované zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a na strane druhej mal za to, že
došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na dieťa na sumu 120,- eur mesačne. Dôvodil, že vyživovacia povinnosť

bola naposledy určovaná v roku 2012 vo výške 70,- eur mesačne odkedy došlo k zmene pomerov na
strane otca narodením dcéry X. XX.XX.XXXX, čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom
náklady na starostlivosť o maloletú X. primárne uspokojuje jej matka, otec jej kupuje oblečenie a zo
svojho príjmu hradí náklady na spoločné bývanie, cestovné, telefóny, stravu. Otec je živnostníkom, po
odrátaní odvodov má mesačný netto príjem 619,34 eur, čím došlo k podstatnej zmene pomerov v

porovnanísostavomvčaseposlednéhorozhodovania,kedynemalpríjemžiaden.Tiežbolopreukázané,
že otec uhrádza sumu mesačného paušálu na telefóny spolu 54,- eur. Povinnosťou každého rodiča je
korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva
zo zákona. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je poberateľkou rodičovskéhopríspevku v sume cca 213,20 eur, prídavku na dieťa v sume 23,52 eur mesačne a invalidného dôchodku
v sume 149,50 eur, pričom rovnakú vyživovaciu povinnosť na maloletú X. má tak otec, aj jej matka. Súd
vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že otec zo svojho aktuálneho príjmu aj po zohľadnení

všetkých jeho nevyhnutných výdavkov je schopný platiť výživné vo výške 120,- eur mesačne, preto
návrhu matky čiastočne vyhovel. Na maloletého dieťaťa (Y.) od posledného rozhodovania o výživnom,
kedy mala maloletá necelé X roky, nedošlo k zníženiu výdavkov, práve naopak, maloletá začala
navštevovať základnú školu, je žiačkou K.. ročníka, jej potreby vzrástli úmerne veku a povinnej školskej
dochádzke, teda aj na jej strane nastala podstatná zmena pomerov. Súd nezohľadnil skutočnosť, že

otec je povinný na základe výsledku trestného konania sp. zn. 1T/166/2016 splatiť zameškané výživné
v sume 1.860,- eur v 20-tich kalendárnych mesiacoch, pretože túto situáciu si zapríčinil sám otec tým,
že si riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej. Zároveň uložil otcovi zameškané výživné
za obdobie od podania vzájomného návrhu matkou na zvýšenie výživného do konca mesiaca jún 2017
v sume 166,13 eur zaplatiť do 31.08.2017. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého
dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie spočívajúce v nesprávnych skutkových a
právnych záveroch (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) dôvodil, že v jeho možnostiach nie je platiť súdom

určené zvýšené výživné, a to z dôvodu splácania dlhu na výživnom voči maloletému dieťaťu po 100,-
eur mesačne, ako aj z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej X. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujú ním požadované zníženie výživného na
sumu 40,- eur mesačne, keďže má tiež výdavky na nájom a služby spojené s užívaním bytu, pričom
jeho netto príjem je cca 600 - 650,- eur mesačne. Uviedol tiež, že o zníženie výživného žiada len do

doby, pokiaľ dlh na výživnom, ktorý mu vznikol, nesplatí.

6. Matka maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s týmto
nesúhlasí s poukazom na to, že dieťa aktuálne navštevuje X. ročník základnej školy, v súvislosti s čím sa
jejzvýšilinákladynazabezpečeniejehopotrieb(začatieškolskéhoroku,nákladynaošatenie,hygienické

potreby, školské potreby). Poukázala na svoj príjem a skutočnosť, že pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa
a jej vlastných životných nákladov ako aj nákladov dieťaťa jej pomáha to, že žije v spoločnej domácnosti
so svojou matkou, ktorá však poberá len čiastočný invalidný dôchodok a teda je nevyhnutné, aby jej
prispievala na náklady spojené s bývaním a so stravou jej a maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že
posledná úprava výživného bola v roku 2012, od kedy ubehol dostatok času, aby si otec začal pravidelne

plniť svoju vyživovaciu povinnosť a trvala na tom, aby výška výživného stanovená súdom prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím bola zo strany odvolacieho súdu potvrdená.

7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že určenú výšku
výživného považuje za primeranú potrebám dieťaťa, a preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v

plnom rozsahu potvrdiť.

8. Otec nevyužil svoje právo písomne reagovať na vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka k
podanému odvolaniu.

9. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok („O.s.p.“). Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl.).

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i
na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktorésatýka/týkajúprocesnýchpodmienok,príp.tzv.inouvadou,spôsobiloumaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie vo veci. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/, a tiež ani podľa písm. b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo ani k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné

práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolacím prieskumom
nebola zistená ani existencia tzv. inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky otca, a to
jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil (ne)splnenie zákonných predpokladov
pre zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. deťom a (ne)dôvodnosť jej zníženia,

keď pri rozhodovaní nevzal do úvahy ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti (aktuálnu výšku jeho príjmu,
výdavky, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a jeho dlh na výživnom, v čom vychádzajúc z obsahu
odvolania vzhliadal dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkové a právne závery).

13. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z
hľadiska rozhodujúcich aspektov, bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 CMP), dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a
dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a

zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého, sledujúc prioritne
záujem mal. dieťaťa zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, za súčasného zvýšenia
výživného otcovi v prospech dieťaťa na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matky,
minimálne odkedy bola zaznamenaná zmena pomerov odôvodňujúcich takúto zmenu výživného. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust.

§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva
nasledovné:

15. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo
zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia
dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa § 28 Zákona o rodine,

ďalej len „ZR“).

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

17. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena
pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie
ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadneexistenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na
strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine). Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek

postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť môže byť plnená tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním

stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaním nákladov na bývanie
a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,
je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady
na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych
potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na
zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa má pokrývať výživné od

rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady
na potreby dieťaťa uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa
kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.

19. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodujúcich zákonných aspektov, bolo preto potrebné posudzovať
aj opodstatnenosť odvolania otca, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých
súd o úprave (zmene) vyživovacej povinnosti ako súčasti rodičovských povinností rozhoduje.

20. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že naposledy bolo o výživnom v

prospech mal. Y. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č. k. 7P/97/2012-20 zo
dňa 19.10.2012, ktorým súd určil otcovi maloletej výživné v sume 70,- eur mesačne,
kedy maloletá Y. bola vo veku necelých U. rokov, jej matka bola na predĺženej materskej dovolenke,
poberala príspevok vo výške 190,- eur mesačne, bývala v spoločnej domácnosti s matkou a svojim
bratom. Otec maloletej bol dňa 24.06.2012 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre

nespoluprácu s úradom práce, následne sa opätovne zaevidoval, ktorá evidencia trvala aj v čase
posledného rozhodovania o výživnom a nemal žiaden príjem. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť
nemali. Vychádzajúc zo zásady, že revízia predchádzajúceho rozhodnutia nie je možná, čo znamená
konštantnú skutočnosť, že suma určeného výživného (70,- eur) zodpovedala v tom čase odôvodneným
potrebám mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek a tiež pomerom rodičov, bez ďalšieho už len plynutím

času so zreteľom na tzv. valorizačnú klauzulu vyjadrenú v ust. § 78, ods. 3 Zákona o rodine,
na ktorú je povinný súd obligatórne prihliadnuť je zrejmé, že suma, o ktorú bolo výživné po tak dlhej
dobe upravované (o 50,- eur po uplynutí takmer päť rokov), zohľadňuje už len vývoj cien a rast životných
nákladov, nehovoriac o zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré aktuálne navštevuje tretí ročník
základnej školy, pričom nesporne v dôsledku započatia povinnej školskej dochádzky (keďže v čase

poslednej úpravy malo dieťa necelé štyri roky) došlo k podstatnému nárastu nákladov potrebných na
zabezpečenie potrieb dieťaťa v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, oblečenia, stravy a pod.,
čo indikuje jednoznačne v prospech záveru o dôvodnosti zvýšenia (nie zníženia) vyživovacej povinnosti
otca v prospech dieťaťa. Je síce pravdou, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. X. V., nar.
XX.XX.XXXX, avšak táto skutočnosť za súčasného zistenia, že otec pracuje s mesačným netto príjmom

619,34 eur, pričom v čase posledného rozhodovania o výžinom nemal príjem žiaden, neodôvodňuje
otcom požadovanú zmenu jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. Y.. Naviac matka dôvodne
poukazuje na neproporčné plnenie si vyživovacích povinností otcom vo vzťahu k jeho obom deťom.
Zatiaľ čo u Y. napriek tomu, že je v treťom ročníku základnej školy a jej matka pracuje s minimálnym
príjmom (cca 306,24 eur mesačne) požaduje zníženie výživného na sumu 40,- eur mesačne, tak v

domácnosti, v ktorej žije otec s mal. X. (a jej matkou), ktorá má len o niečo viac ako jeden rok, hradí
všetky náklady spojené s bývaním (cca 196,- eur pozostávajúcich z nájmu 126,- eur a energií 70,- eur),
už len z čoho je alikvótny podiel pripadajúci na mal. X. 65,33 eur, teda takmer toľko, ako bola otcovi
doposiaľ určená vyživovacia povinnosť k mal. Y., ktorá je podstatne staršia, naviac ako uviedol, znáša
aj náklady na stravu pre členov jeho domácnosti, teda aj mal. X. a jej matky, ktorá v sumáre invalidného

dôchodku a materského príspevku (213,20 eur + 149,50 eur = 362,70 eur) má dokonca vyšší príjem
ako matka mal. Y., ktorej však otec jej životné náklady na bývanie a stravu nesupluje. Správne preto
súd prvej inštancie prihliadol na komplexnú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov a dospel
k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného v prospech mal. Y.. Výživné bolo vzhľadom na čas, ktorýuplynul, zvýšené adekvátne k nárastu potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a skutočnosť, že
navštevuje v súčasnosti prvý stupeň základnej školy (v čase poslednej úpravy bola v predškolskom
veku), s čím nepochybne matke značne vzrástli riadne aj mimoriadne náklady, na ktorých sa otec nielen

nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti nepodieľal, ale tento si neplnil ani svoju zákonnú súdom
určenú vyživovaciu povinnosť, o čom svedčia opakované rozhodnutia v trestnom konaní v súvislosti
s jej zanedbaním zo strany otca. Výkon osobnej starostlivosti zo strany rodiča, ktorému bolo dieťa do
osobnej starostlivosti zverené (matke), má v zásade kompenzovať výživné zo strany druhého rodiča
určené mu vo finančnom vyjadrení, faktom však je, že v dôsledku opakovane zanedbávanej povinnosti

v tomto smere zo strany otca, prakticky to bola matka, z minimálneho príjmu ktorej táto musela náklady
dieťaťa hradiť, pričom takéto protiprávne opakujúce sa konanie otca nemôže ísť na ťarchu dieťaťa v
podobe zníženia vyživovacej povinnosti otcovi. Je nadovšetku pochybnosť zrejmé, že doposiaľ ťažisko
zabezpečenia potrieb dieťaťa bolo na pleciach matky, ktorá napriek tomu, že sama zabezpečuje výkon
starostlivosti o mal. dieťa, financovala odôvodnené potreby dieťaťa. Otec sa naviac na výkone osobnej
starostlivosti o dieťa nepodieľa, a v súhrne nie je racionálny dôvod, pre ktorý by v podobe zníženia

vyživovacej povinnosti otca z tohto pohľadu bolo udržateľným preniesť prakticky celú ťarchu finančného
zabezpečenia potrieb dieťaťa na matku. Správne pri hodnotení zistených skutočností v ich vzájomnej
súvislosti súd za zmenu pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného na strane otca nevzal do úvahy
ním uvádzaný dôvod požadovanej zmeny, a to potrebu vyrovnania jeho dlhu na výživnom, pretože vznik
tohto dlhu je výsledkom dlhodobého neplnenia si elementárnej zákonnej povinnosti otca vo vzťahu k

dieťaťu, ktoré konanie nie je spôsobilé požívať právnu ochranu.

21. Posúdením vyššie uvedených skutočností z hľadiska rozhodujúcich zákonných aspektov pre výšku
(zmenu) vyživovacej povinnosti určujúcich, odvolací súd dospel k záveru o správnosti jej určenia čo do
výšky, pri neexistencii relevantných dôvodov pre jej zníženie. Posúdiac zistené skutočnosti jednotlivo a

vovzájomnýchsúvislostiachodvolacísúdsaidentifikujesozáveromsúduprvejinštancie,žebolisplnené
hmotnoprávne podmienky na zmenu (zvýšenie, nie zníženie) vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu v rozsahu, aký ustálil súd prvej inštancie, ktoré výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

22. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného má za to, že súd prvej inštancie napadnutým
rozhodnutím naplnil koncepciu materiálneho právneho štátu, pretože odlišné rozhodnutie tak, ako sa ho
domáha odvolaním otec, by bolo so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa popretím jeho základného
práva na spravodlivú súdnu ochranu.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako
nedôvodné. Súd prvej inštancie nepochybil, keď sledujúc prioritne záujem mal. dieťaťa vychádzajúc
z výsledkov dokazovania primerane možnostiam otca a odôvodneným potrebám dieťaťa zmenil
(zvýšil) jeho vyživovaciu povinnosť od podania vzájomného návrhu matkou, správne tiež vyčíslil
zročné zameškané výživné, za súčasného zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného, ako aj

v súvisiacom výroku správne rozhodol o náhrade trov konania, pričom odvolací súd prieskumom
napadnutého rozhodnutia nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišné, v prospech
otca spôsobilé rozhodnutie. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkoval v zásade
otec už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a
dostatočne vysporiadal, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia.

24.Zvyššieuvedenýchdôvodovpretodospelodvolacísúdkzáveru,žerozhodnutie súduprvejinštancie
je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52
ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.