Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.02.2016 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného K.. U. Š., stíhaného pre zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K.. U. Š. X. H. I. , nar. XX.XX.XXXX U. A., trvale bytom A., Y..C.. Š. XXX/XX, konateľ spol.
TARQUS, s.r.o., občan SR,

j e v i n n ý ,
že

ako konateľ spoločnosti TARQUS, s.r.o., so sídlom Imatra 2445/1, Zvolen, IČO: 36 754 838
1/
v období mesiacov november a december 2011, marec, máj, jún a september 2012 v meste Zvolen,
okres Zvolen zadržal a v lehote splatnosti neodviedol splatnú daň z pridanej hodnoty, ktorú riadne vybral
a priznal v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty podaných správcovi dane Daňovému úradu
Zvolen dňa 15.12.2011 za mesiac november 2011, dňa 20.01.2012 za mesiac december 2011, dňa
20.04.2012 za mesiac marec 2012, dňa 18.06.2012 za mesiac máj 2012, dňa 16.07.2012 za mesiac jún

2012 a dňa 18.10.2012 za mesiac september 2012,
čím spôsobil skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, toho času v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov
november a december 2011, marec, máj, jún a september 2012 v rozsahu 2.421,59,- €

2/
dňa 21.06.2010 v meste Zvolen, okres Zvolen podal správcovi dane Daňovému úradu Banská Bystrica,
pobočka Zvolen daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2009, pričom

z priznanej daňovej povinnosti nezaplatil v lehote splatnosti daňovú povinnosť minimálne vo výške
5.297,72,-€atonapriektomu,ževdeňsplatnostimalfinančnéprostriedkynazaplateniedaneminimálne
vo výške 5.297,72,- €,
čím spôsobil skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, toho času v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen na dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2009 v
rozsahu 5.297,72,- €,

t e d a
v bode 1/ rozsudku
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas,

v bode 2/ rozsudku
vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

č í m s p á c h a lv bode 1/ rozsudku
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zákona,

v bode 2/ rozsudku
prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa uložený
trest odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obvineného s
určením skúšobnej doby vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona sa obvinenému ukladá povinnosť - príkaz podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný K.. U. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2016 urobil vyhlásenie o nevine a odmietol

obžalobu, keďže všetky okolnosti nadväzujú na fakt, že celá situácia začala konaním banky WSPK,
ktorá sa týkala prestavby Penziónu Zlatý Potok, pričom táto vec sa vedie od roku 2010 a vedú sa
aj pojednávania v tejto veci. Keby bol vinný, tak rozhodne ani on ani jeho manželka nezotrvajú v
tomto zariadení a naďalej do toho nebudú dávať svoje peniaze. Je pravdou, že v rokoch 2010 - 2012
som bol konateľom spoločnosti Tarqus, s.r.o. Zvolen a že údaje v obžalobe v bode 1) týkajúce sa

podávania daňových priznaní za mesiace november a december 2011, marec, máj, jún a september
2012 sú pravdivé. Pokiaľ aj je uvedené že nebola odvedená daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená v
daňovom priznaní, bolo to z dôvodu, že museli uhradiť prevádzkové náklady, mzdy. Z vlastných peňazí
dotovali prevádzku, museli odviesť napr. odvody do Soc. Poisťovne, zaplatiť mzdy, lebo by sa dostali do
obdobných problémov. Je pravdou, že dňa 21.06.2010 bolo podané daňové priznanie k dani z príjmov

právnických osôb za obdobie roku 2009, kde daňová povinnosť mala byť asi 80 935 €. Teoreticky
sa mohlo stať, že peniaze mohli byť účtovne vedené, ale fyzicky tam neboli, museli sa hradiť rôzne
vzniknuté náklady. Obžalovaný spolupracoval s daňovým úradom, bol uzatvorený aj splátkový kalendár,
zrealizovala sa jedna splátka, pričom ďalej sa už nepokračovalo v dôsledku konania banky WSB.
Účtovné doklady k dátumu 30.06.2010 zodpovedali skutočnosti, neobjavil sa tam žiadny fiktívny doklad.

V rámci doplnenia výpovede predložil v písomnej forme chronológiu udalostí týkajúcich sa zmluvných
vzťahov medzi spoločnosťami TARQUS s. r. o. a Continental Automotive Systems Slovakia, s. r. o. a
medzi TARQUS s. r. o. a bankovou inštitúciou Waldviertel Sparkasse Bank AG (WSPK) o ktorých sa
pojednávalo v civilnom konaní na Okresnom súde Zvolen pod číslom konania XXC X/XXXX E. XX Z.
XX/XXXX.

Súd z výpovede svedkyne R. V. zistil, že je pravdou, že so strany konateľa spoločnosti došlo k niekoľkým
úhradám ale bližšie okolnosti uviesť nevie. Poukazuje na tom, že na spoločnosť Tarqus bol vyhlásený
konkurz, kde daňový úrad uplatnil pohľadávky. Následne však došlo v zmluve o postúpení pohľadávok
na Slovenskú konsolidačnú, a.s. Určite všetky pohľadávky týkajúce sa predmetného konania boli do

konkurzu prihlásené. Svedkyni bola predložená k nahliadnutiu zápisnicu z ústneho pojednávania zo
dňa 23.06.2010, pričom svedkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že povoliť splátky možno len v zmysle
§ 57 zák. 563/2009 a zápisnica, ktorá bola predložená nespĺňa tieto náležitosti. Nejedná sa teda o
povolenie splátok, pretože výsledkom povolenia splátok je rozhodnutie o povolení platiť daň v splátkach.
Predložená zápisnica má podľa svedkyne charakter snahy daňového dlžníka zaplatiť daň a prejavenie

jeho vôle.

Svedkyňa E. G. uviedla, že pokiaľ vypovedala dňa 15.10.2014 a uvádzala jednotlivé neodvedené sumy
za mesiace november - december 2011, marec, máj, jún a september 2012, tieto sa zakladajú na
pravde. Následne boli tieto pohľadávky postúpené na Slovenskú konsolidačnú a.s. Tieto pohľadávky

boli prihlásené do konkurzu ešte Daňovým úradom.Vzhľadom na obtiažnosť veci bol v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Ing.
Darinou Štefančíkovou, ktorá zotrvala v plnom rozsahu na obsahu znaleckého posudku č. 3/2014 ako

aj na vyjadreniach v prípravnom konaní, nechcela na nič zmeniť, resp. doplniť a to ani s ohľadom
na prednesy účastníkov na hlavnom pojednávaní. Tržby z elektronickej registračnej pokladnice boli do
účtovných kníh zaúčtované až na konci obdobia a aj keď to neznamená, že by účtovníctvo nebolo
vedené správne, má to vplyv na výšku stavu finančných prostriedkov za každý deň jednotlivo. Ak tržby
v elektronickej registračnej pokladnici neboli nadobudnuté v posledný deň mesiaca, ale priebežne v

mesiaci, tak v účtovných knihách zaznamenané stavy fin. prostriedkov v priebehu mesiaca nevyjadrovali
skutočnosť, pretože boli nižšie o sumy nezaúčtovaných tržieb elektronickej registračnej pokladnice. Toto
však neplatí v posedný deň mesiaca, keď bola zaúčtovaná celá suma tržieb a účtovný stav v pokladnici
vyjadroval reálny stav. Znalkyňa nezistila žiadne známky poznatky, ktoré by vzbudzovali pochybnosť o
správnosti vedenia účtovníctva spoločnosti. Pokiaľ aj potrebovala nejaké ďalšie doklady pre podanie
znaleckého posudku, na základe činnosti vyšetrovateľa a obžalovaného tieto doklady obdržala a tieto

boli dostačujúce pre podanie znaleckého posudku. Na otázku obhajcu, či bola nejakým spôsobom
dotovaná pokladňa v júni 2010, znalkyňa poukázala na str. 151 znaleckého posudku v spise na čl. 572
a dodala, že v priebehu júna 2010 boli uskutočnené fin. transakcie charakteru dotácie pokladne ako
vklady fin. prostriedkov do pokladne pravdepodobne po výbere z bankových účtov sumy 2.000,- eur
dňa 08.06.2010, 1.000,- eur dňa 18.06.2010 a 400,- eur dňa 25.06.2010. Na druhej strane znalkyňa

uviedla, že preskúmaním príjmov a výdavkov za roky 2010 - 2013 zistila, že spoločnosť mala okrem
príjmov z bežnej hospodárskej činnosti aj príjmy z pôžičiek od fyzických osôb a to za skúmané obdobie
v súhrne v sume 33.905,- eur. Podľa dostupných záznamov tieto pôžičky mali poskytnúť: Mgr. Eva
Šedová, Jozef Šedo a Ing. Vladimír Šedo. Zároveň však zistila, že spoločnosť mala okrem bežných
prevádzkových výdavkov aj výdavky na splátky pôžičiek prijatých od fyzických osôb a to za skúmané

obdobie 2010 - 2013 v sume 29.905,- eur. Na konci obdobia k 31.12.2013 spoločnosť účtovne evidovala
neuhradené záväzky z pôžičiek od fyzických osôb v sume 4.000,- eur (str. 15-16 zn. posudku, v spise
čl. 448-449). Na otázku obhajcu, či použila spoločnosť Tarqus v dňoch splatnosti jednotlivých odvodov,
teda splatnosti splátok DPH k 25.12.2011, 25.01.2012, 25.04.2012, 25.06.2012, 25.07.2012, 25.10.2012
a k 30.06.2010 dane z príjmu právnických osôb finančné prostriedky na úhradu iných záväzkov ako

podnikateľských znalkyňa poukázala na zistenia, ktoré uviedla v znaleckom posudku na str. 22-24, v
spise na čl. 455-457. Uviedla jednotlivé zistené príjmy a výdavky k jednotlivým dňom splatností daní a
na str. 24 došlo k zhrnutiu, kde konštatovala, že v jednotlivých dňoch splatnosti skúmaných daňových
povinností spoločnosť uskutočnila výdavky v hodnotovom rozpätí od 1 - 5.155,22 eur pričom spoločnosť
Tarqus použila fin. prostriedky len účely súvisiace s podnikaním. Pokiaľ sa týka poskytnutých pôžičiek,

tak znalkyňa skúma, či sa jedná o také finančné prostriedky, ktoré bezprostredne sú potrebné pre
hospodársky chod spoločnosti. V tomto prípade to hodnotí tak, že tieto pôžičky súvisia s podnikaním,
ale nie sú bezprostredne nevyhnutné na zabezpečenie chodu spoločnosti. Dá sa predpokladať, že
prijaté pôžičky boli použité na hospodársky chod spoločnosti, pretože tieto pôžičky splynuli s ostatnými
finančnými prostriedkami a v účtovných knihách nie je presne špecifikované na čo boli použité práve

tieto pôžičky.
V znaleckom posudku znalkyňa špecifikovala, že vykonala analýzu ekonomicko-finančnej situácie
spoločnosti za obdobie rokov 2010 až 2013, pričom v analyzovanom období bola spoločnosť
hospodársky aktívna a produkovala výkony najmä z poskytovania ubytovacích služieb. Za celé
analyzované obdobie spoločnosť dosiahla výnosy v súhrne 282.643 eur, na ktoré ale vynaložila

neprimerane vysoké náklady vo výške až 1.322.973 eur. Vývoj výnosov bol v analyzovanom období
nepriaznivý a v dôsledku výrazného medziročného poklesu výkonov z poskytovaných služieb nastal
medziročný pokles výnosov. Poklad tržieb z ubytovacích služieb nastal pravdepodobne z dôvodu
nízkeho využitia kapacít ubytovacieho zariadenia. Podnikanie spoločnosti tak bolo nerentabilné, pričom
spoločnosť vytvorila stratu v každom roku analyzovaného obdobia a nevytvorila zdroje na splácanie

existujúcichneprimeranevysokýchzáväzkovspoločnosti.Zadlženosťspoločnostibolavysokáajejvývoj
bol nepriaznivý. Nárast zadlženosti nastal napriek tomu, že poklesli záväzky spoločnosti a to najmä v
dôsledku poklesu vlastných zdrojov a výrazného poklesu aktív v spoločnosti. Platobná schopnosť bola
neprimerane nízka a spoločnosť nebola schopná uhradiť časť svojich krátkodobých záväzkov. Jednalo
sa o prvotnú platobnú neschopnosť zapríčinenú najmä nerentabilitou v hospodárskej činnosti, ktorá

sa prehlbovala v dôsledku výrazného medziročného poklesu výkonov a tržieb. Pokiaľ sa týka dane z
príjmov právnických osôb za rok 2009 splatnej dňa 30.06.2010, podľa podaného daňového priznania
a následného dorubenia dane na základe daňovej kontroly vznikla spoločnosti povinnosť vo výške
87.367,94eur.Vposlednýdeňlehotynazaplateniepriznanejdanemalaspoločnosťfinančnéprostriedkyna začiatku dňa vo výške 6.794,60 eur a na konci dňa vo výške 5.297,72 eur. S dostupnými finančnými
prostriedkami v deň splatnosti priznanej dane bola spoločnosť schopná uhradiť časť dane z príjmov
právnických osôb vo výške 10.441,91 eur. Znalkyňa takisto zisťovala jednotlivé zdaniteľné obchody

uskutočniteľné spoločnosťou v predmetných mesačných zdaňovacích obdobiach a zistila úhrady za
tieto obchody prijaté v období do 31.12.2013. V predmetných zdaňovacích obdobiach uskutočnila
spoločnosť zdaniteľné obchody, pri ktorých bol základ dane vo výške 61.284,44 eur a DPH 12.257,79
eur. V období do 31.12.2013 bola uhradená v plnej výške cena za dodanie tovaru a služieb, ktoré
spoločnosť uskutočnila v predmetných zdaňovacích obdobiach a v súhrne 73.542,23 eur, v rámci čoho

bola uhradená DPH v sumáre 12.257,79 eur, to znamená, že spoločnosť skutočne vybrala DPH vo výške
12.223,15 eur a v každom z predmetných zdaňovacích období bola skutočne vybratá DPH z dodania
tovaru a služieb v sume vyššej ako vzniknutá vlastná daňová povinnosť.
Na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2016 boli oboznámené jednotlivé listinné dôkazy :
- daňové priznanie DPPo za roky 2008-2012 čl. 179-319
- DPH z roku 2013 čl. 320-327

- výpis z katastra nehnuteľností čl. 328-329
- výpis z OR čl. 330
- zápisnica o vydaní veci čl. 354
- potvrdenie o vrátení vecí čl. 433
- nedoplatky spoločnosti Tarqus čl. 609-623

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, a priznal to aj obžalovaný, že bol konateľom spoločnosti Tarqus
s. r. o. Zvolen v rokoch 2010 - 2012 a že údaje v obžalobe v bode 1) týkajúce sa podávania daňových
priznaní za mesiace november a december 2011, marec, máj, jún a september 2012 sú pravdivé. Pokiaľ
aj je uvedené že nebola odvedená daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená v daňovom priznaní, bolo to

z dôvodu, že museli uhradiť prevádzkové náklady, mzdy. Obžalovaný zdôvodňoval neodvedenie DPH
a nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb pretrvávajúcim sporom so spoločnosťou Waldviertel
Sparkasse Bank AG, ktorá mu protiprávne stiahla z účtu peniaze. Skutočnosť, že DPH nebola uhradená,
vyplýva aj z výpovede zástupkyne daňového úradu R. V., pričom svedkyňa doplnila výpoveď o
skutočnosti následného postúpenia pohľadávky Daňového úradu Zvolen na Slovenskú konsolidačnú, a.

s. V rámci prípravného konania boli do spisu doložené jednotlivé daňové priznania týkajúce sa dane z
príjmov právnických osôb a daňové priznania za jednotlivé obdobia týkajúce sa DPH. Sám obžalovaný
uviedol, že skutočnosti uvedené v daňových priznaniach sú pravdivé a spoločnosť nevydala žiaden
fiktívny doklad.
Pre podstatu veci je dôležité, či DPH bola vybratá a či ju dostal zaplatenú od odberateľov a keďže

znalkyňa túto skutočnosť potvrdila, tým pádom vznikla u obžalovaného povinnosť túto daň aj odviezť. V
tejto súvislosti je skúmanie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti irelevantné, ak navyše obžalovaný
uhrádzal náklady spojené s bežnou prevádzkou, vracal pôžičky a je zrejmé, že niektoré záväzky
spoločnosti boli uhradené, okrem DPH. Obžalovaný prezentoval snahu udržať spoločnosť nad vodou
aj v roku 2010 tým, že mal ako konateľ pristupovať ku všetkým veciam s odbornou starostlivosťou, je

však zrejmé, že spoločnosť už na začiatku roku 2010 mala obrovské problémy, pričom naďalej bolo
pokračované v chode spoločnosti, napriek tomu, že si spoločnosť neplnila svoje povinnosti. Obžalovaný
vedel o všetkých nedoplatkoch spoločnosti s tým, že bol vyvolaný protiprávny stav. Pokiaľ sa týka
dotácie a pôžičiek, tieto len umelo predlžovali hospodárenie spoločnosti. Pokiaľ obhajoba k bodu 1/
uvádzala, že prijímateľ v zdaňovacom období ani netuší, koľko je jeho daňová povinnosť a dozvie sa

to až 25.deň v mesiaci nasledujúcom po splatnosti, súd v tomto smere s názorom obhajoby nemôže
súhlasiť, pretože spoločnosť vystavuje faktúry jednak so sumou za zdaniteľné plnenie bez DPH, jednak s
DPH a aj s výškou samotnej DPH, to znamená, že spoločnosť musí mať prehľad o tom, koľko finančných
prostriedkov jej príde v závislosti na lehote splatnosti tej ktorej faktúry.
Pokiaľ sa týka nezaplatenej dane z príjmov právnických osôb za rok 2009, splatnej dňa 30.06.2010,

možno mať za to, že na základe nálezu znalkyne, že spoločnosť mala v pomernej časti finančné
prostriedky na úhradu tejto dane. Znalkyňa presne špecifikovala, aké finančné prostriedky a v akej výške
mala spoločnosť k predmetnému dňu splatnosti dane.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 1/ rozsudku
ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, keďže

zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaný ako osoba konajúca a rozhodujúca v mene
spoločnosti nevykonal odvod vybratej DPH v prospech správcu dane napriek tomu, že DPH po vystavení
odberateľských faktúr skutočne od odberateľov v plnej výške vybral. Vybratú DPH použil pre potrebyspoločnosti a konal tak v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, ktorý mu
ukladá DPH odviesť v prospech štátneho rozpočtu SR. Skutok v bode 2/ rozsudku je právne posúdený
ako prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný vo väčšom rozsahu

nezaplatil splatnú daň.
Obžalovaný K.. U. Š. nebol doposiaľ súdne trestaný a má dva záznamy v priestupkovej agende pre
dopravné priestupky.
Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Trestného zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a

spoločnostinaochranepredtrestnýmičinmiprotimeneatrestnýmičinmidaňovými.Súduobžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to vedenie riadneho života ( § 36 písm. j) Tr. zákona ), priťažujúcou
okolnosťou je skutočnosť spáchania viacerých trestných činov ( § 37 písm. h) Tr. zákona ). Za týchto
okolností súd ukladal trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní troch rokov so skúšobnou dobou a
probačnýmdohľadomvtrvanídvochrokovakotrestúhrnnýpodľa§41ods.1Tr.zákonaavzmysleods.2
za použitia asperačnej zásady. Zároveň pri ukladaní probačného dohľadu bola obžalovanému uložená

povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).