Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Emil Dubňanský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010600
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313010600.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2018, v
trestnej veci obž. C. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/147/2013
zo dňa 07.06.2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného C. D. a prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Humenné 2T/147/2013 zo dňa 07.06.2017 bol obžalovaný C. D. uznaný
vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že
najneskôr od mesiaca január 2013 zabezpečoval v Českej republike omamné a psychotropné látky
a to najmä marihuanu, ktorú následne prevážal na územie Slovenskej republiky, konkrétne do mesta
Medzilaborce, kde ju v rôznom množstve prechovával a predával L. U. za sumu najmenej 1500,--
eur, ktoré mu zaslal zo svojho osobného účtu v slovenskej sporiteľni na účet jeho matky do Českej
republiky, pričom dňa 17. 4. 2013 L. U. vydal v Medzilaborciach podľa § 89 ods. 1 Tr. por. jeden balík
o rozmeroch 46x23 cm a jeden balík o rozmeroch 25x19,5 cm s neznámym obsahom, ktoré zakúpil od
C. D., pričom podľa znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice v prvom
balíku sa jednalo o vrcholcovité časti rastliny konope o celkovej hmotnosti 152,44 g so stanoveným
priemerným 12,8 % hmotnostných THC - činnej látky, z ktorého by bolo možné pripraviť 650-1524
obvyklých jednorazových dávok drogy a v druhom balíku o
vrcholcovité časti rastliny konope o celkovej hmotnosti 36,12 g so stanoveným priemerným 12,9 %
hmotnostných THC - účinnej látky, z ktorého by bolo možné pripraviť od 155 do 361 obvyklých
jednorazových dávok drogy, za ktoré by bolo možné predajom konečnému spotrebiteľovi získať
sumu najmenej 1885,60 eur, pričom podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patria rastliny rodu konopa
Cannabis (konopa) do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny
psychotropných látok.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,3
Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 1, 2
Tr. zákona súd uložil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo iného výchovného programu.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor. Obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu dôvodí tým, že jediným dôkazom obžaloby je výpoveď svedka L. U. uskutočnená v
prípravnom konaní, ktorá bola následne zmenená v konaní pred súdom. Sám svedok vypovedal, že
jeho predchádzajúce výpovede v prípravnom konaní boli vykonané pod tlakom a v zlom psychickom
rozpoložení svedka, ktorý bol v čase vypočúvania považovaný za páchateľa trestného činu, a ktorý v
snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu a pod tlakom, označil obžalovaného, za osobu obchodujúcu s
marihuanou. Odkazuje aj na predchádzajúce zrušujúce uznesenie krajského súdu v tejto trestnej veci.
Existencia telefonátov medzi obžalovaným a svedkom nijakým spôsobom nepreukazuje, že by sa mal
skutok stať, o to viac, že obžalovaný požičal svedkovi sumu peňazí, a teda je zrejmé, že tu bol dôvod na
takúto telefonickú komunikáciu. Súčasne spochybňuje právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa
§ 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zákona. Poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ a navrhuje zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, alter. obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Okresný prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste, pričom má za to, že vzhľadom na rozsah
trestnej činnosti, jej charakter bolo potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, pre výkon
ktorého by bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nemá výhrady
k vykonanému dokazovaniu, avšak je nepochybné, že obžalovaný priviezol na územie Slovenskej
republiky marihuanu v takom rozsahu, že bola nepochybne určená na ďalšiu distribúciu ku konečným
spotrebiteľom. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie, pripadne, aby krajský súd sám rozhodol o uložení trestu.
Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú
dôvodné.
Úvodom odvolací súd konštatuje, že v danej veci už raz konal a rozhodoval a na podklade odvolania
ako obžalovaného tak aj prokurátora zrušil predchádzajúci rozsudok v celom rozsahu a prikázal súdu
prvého stupňa, aby túto trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a to z dôvodov
tam bližšie uvedených.
Krajský súd na tomto mieste súčasne poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutku, ktorý bol
posúdený vo vzťahu k obžalovanému C. D. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/
Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli v konaní pred prvostupňovým súdom vykonané dôkazy v
rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi
sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé dôkazy,
z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie okresného súdu, z
dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.
Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.
Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný Lukáš Rohaľ spáchal skutok,
ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.
Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na
základe výpovede svedka L. U., ktorý podrobne popísal spôsob akým si od obžalovaného zabezpečil
omamnú látku - marihuany ako aj to, že za ňu zaplatil obžalovanému na bankový účet jeho matky.
O týchto skutočnostiach vypovedal tento svedkov dvakrát v prípravnom konaní a jednoznačne
usvedčoval zo spáchaniu skutku obžalovaného. Taktiež ním udávané množstvo marihuany, ktoré kúpil
od obžalovaného je približne zhodné s hmotnosťou u neho zaistenej omamnej látky (cca 200g).
Ani krajský súd neuveril zmeneným výpovediam tohto svedka v konaní pred súdom a obdobne ako
prvostupňový súd tieto považuje za účelové a nehodnoverné, uskutočnené len za účelom napomôcť
obžalovanému vyviniť sa zo skutku kladenému mu obžalobou za vinu. Uvádzaný svedok nevedel
žiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť, aký tlak mal byť na neho vyvíjaný v prípravnom konaní.
Taktiež vypočutý vyšetrovateľ, ktorý realizoval procesné úkony v tejto trestnej veci poprel, aby bol
na svedka uskutočnený akékoľvek nátlak a tento svedok dobrovoľne a spontánne vypovedal o účasti
obžalovaného na súdenej trestnej činnosti a to aj vo svojej trestnej veci, z ktorej bol obvinený.
Preto záver o vine obžalovaného C. D. je možné vyvodiť jednak z výpovede svedka L. U., zaistenej
omamnej látky, ako aj ďalších listinných a vecných dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise
a na ktoré poukazuje aj okresný súd vo svojom rozhodnutí.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že omamnú látku neoprávnene priviezol
z Českej republiky na Slovensko a túto určitú dobu prechovával a následne predal inej osobe (L. U.)
svojím konaní naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu tohto zločinu.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil, že pri existencii poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr.
zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a bez zistenia priťažujúcich
okolností, sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.
Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené
skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov má len jeden záznam a to
uznesenie Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 781/07 zo dňa 21.12.2007 o podmienečnom
zastavení trestného stíhania pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona,
pričom obžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe. Podľa odpovede na lustráciu v Registri priestupkov
nemá obžalovaný žiaden záznam. V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších,
pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajší
život obžalovaného a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa sa stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a má za to, že
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej
prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého
trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení
s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 3
roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Zaúčelomposilneniavýchovnéhoúčinkunaobžalovanéhomubolavskúšobnejdobeuloženápovinnosť
spočívajúcu príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy,
ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil,o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo
neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovanýspáchalskutoktak,akojeuvedenývnapadnutomrozsudku.Odvolacísúdsastotožnilstakto
uvedeným hodnotením dôkazov. Podstata podaného odvolania spočívala najmä v snahe obžalovaného
dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách
požiadavky obžalovaného dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je
ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania
zistený správne a následne bol aj zákone subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu
trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.
Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný totiž odvolanie založil
na opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v prvostupňovom konaní, pričom s ich právnymi
námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.
Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora krajský súd zastáva názor, že ukladanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo vzhľadom na jeho pomery a závažnosť
súdenej trestnej činnosti neprimerane prísne a bolo by kontraproduktívne. Bez povšimnutia totiž
nemožno ponechať ani dobu, ktorá uplynula od dokonania činu, skoro 5 rokov a ukladanie takéhoto
druhu trestu po tak dlhej dobe by nemalo žiaden výchovný účinok sledovaný Trestným zákonom.
Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného ako
nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ich zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.