Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211307
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715211307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcovsenátuJUDr.MonikyJuskovejaJUDr.JanyBurešovejvprávnejvecistarostlivostiomaloletéhoI.
J.,nar.XX.XX.XXXXamaloletúZ.X.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,vkonanízastúpeníÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, kolíznym opatrovníkom, deti rodičov Bc. S. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, E., právne zastúpená JUDr. Jankou Hessovou, advokátkou so sídlom Hraničná 656/01,
058 01 Poprad a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, N. Š., právne zastúpený Mgr. Marekom
Tauberom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, o zákaz styku otca s
maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/235/2015-156 zo

dňa 27.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal otcovi
styk s maloletými deťmi zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko otca maloletých detí, kolízneho opatrovníka, ako
aj mal. I. a mal. Z., obsah pripojených listinných dôkazov, záver znaleckého posudku vypracovaného

znalkyňou K.. J. A., znalecký posudok č. 3/2016 zo dňa 25.08.2016, citoval ust. § 36 ods. 1,§ 25 ods.
1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého
dokazovania, obsahu pripojených listinných dôkazov, výpovedí účastníkov konania zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Poprad č. k. 10P/273/2013-41 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 4CoP/26/2014-72 zo dňa 26.11.2014 bolo určené, že otec je oprávnený stýkať
sa maloletými deťmi I. a Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod., počas
prvých piatich mesiacov styku za prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky. Ďalej počas

vianočných sviatkov každoročne druhý sviatok vianočný v čase od 13:00 hod. do 16:00 hod. Zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou K.. J. A., odbor klinická psychológia detí a dospelých,
znalecký posudok č. 3/2016 zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že obaja rodičia emočne nezvládli rozpad rodiny
a je malý predpoklad, že to zvládnu bez odbornej pomoci. Znalkyňa skonštatovala, že v danom štádiu sa
nemôžustretnutiakonaťvduchuprirodzenéhozáujmuotcaomaloletédeti,matkabudevšemožnebrániť
kontaktu, ktorý je z jej pohľadu nebezpečný a bude produkovať „ochranárske správanie“. Ďalej znalkyňa
uviedla, že matka musí byť danému procesu postupného vytesňovania nepríjemných zážitkov detí s

otcom a prekrývať ich novými nápomocná a musí byť toho aj schopná. Matka si uvedomuje stupňovanie
odporu detí voči otcovi, zároveň však necíti byť emočne dostatočne silná ponúknuť iný „obraz“ otca.
Vzhľadom na doterajšiu úpravu styku, ktorá bola stanovená len pred relatívne krátkou dobou, súd dospel
k záveru, že zákaz styku otca s deťmi by neriešil čoraz viac stupňujúce sa problémy medzi rodičmi.Súd prvej inštancie sa však stotožnil so závermi znalkyne, že v danom štádiu, predovšetkým rodičia
musia navzájom zmeniť správanie voči sebe, neprenášať svoju nevraživosť prostredníctvom maloletých
detí, ale prípadne musia vyhľadať aj odbornú pomoc, keďže táto by bola v záujme maloletých detí. V

tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že nie je len právom, ale aj povinnosťou každého rodiča
maloleté deti vychovávať a otcovi by takto bolo rigorózne odopreté toto jeho právo, ale aj povinnosť.
Súd prvej inštancie nevzhliadol, že ide o spor rodičov o deti, ale rodičov navzájom, o čom svedčí aj
samotné konštatovanie znalkyne, že matka sa nateraz necíti byť dostatočne silná deťom ponúknuť iný
„obraz otca“, i keď je nesporné, že k narušeniu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi došlo z dôvodu

správania sa otca i matky. Striktné zakázanie styku otca s deťmi by mohlo už úplne natrvalo viesť k
vzájomnému citovému odcudzeniu, čo nie je na prospech maloletých detí. Bude len preto na rodičoch,
aby túto veľmi citlivú otázku vzťahu rodičov a detí vyriešili skutočne za odbornej pomoci, aby nedošlo u
maloletých detí, keďže prichádzajú do obdobia dospievania, k ich nezvratnému samotnému rozhodnutiu,
čo by však nebolo ani na prospech rodičov, ani ich samotných, pretože každé dieťa potrebuje zásadne
oboch rodičov. Ani spory v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť

podkladom pre spory vo vzťahu k maloletým deťom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh matky na
zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletých detí. Namietala

nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázala na okolnosti týkajúce sa
rozvrátených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí s tým, že deti majú hlboko zafixované spomienky
z čias, kedy žili s otcom v spoločnej domácnosti a tieto spomienky im otec pri každom stretnutí len
pripomínal a svojím prístupom k nim aj upevňoval. Zdôraznila, že všetky vykonané dôkazy jasne
poukazujú na to, že stretávanie sa otca s deťmi je nežiaduce, pre deti traumatizujúce a zhoršujúce vzťah

detí s otcom. Ďalej poukázala na záver znaleckého posudku znalkyne K.. J. A., ktorá konštatovala, že
otec detí až dogmaticky presadzuje svoje vlastné normy správania sa, riadi sa len vlastným úsudkom.
Je chorobne lakomý a okrem vlastných potrieb, potreby iných i svojich detí ignoruje, nie je ochotný
sa deliť hoci ide o jeho vlastné deti. Deťom nerozumie, nevie s nimi komunikovať, nezaujímajú ho
ich pocity, zážitky, ciele, bolesti, či radosti. Maloleté deti majú k otcovi nepriateľský až nenávistný

vzťah, čo vyplynulo zo záveru znaleckého posudku. Aj znalkyňa v závere posudku odporučila prerušiť
kontakt detí s otcom, a to i formou zákazu styku na dobu dvoch až troch rokov, s ktorým návrhom sa
stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Matka maloletých detí v odvolaní ďalej poukázala na to, že maloleté
deti sa bez problémov stýkajú s príbuznými z otcovej strany, ale otca odmietajú, nechcú s ním tráviť
ani len vymedzený čas. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a styk otca s maloletými deťmi zakázať,

alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na záver znaleckého
dokazovania vypracovaného v konaní. Uviedol, že samotné maloleté deti pri opakovaných pohovoroch,
ako aj pri vypočutí v priebehu súdneho konania sa vyjadrovali jednoznačne. Deti stretnutia s otcom

prežívajú veľmi emočne, na stretnutie prichádzali proti svojej vôli a ustráchané. Každý konflikt s otcom
sa skončil konfliktom, či už medzi matkou a otcom alebo otcom a maloletými deťmi. Deti prežívali
sklamanie z konania otca, očakávali pozornosť a ústretovosť. Otec sa neusiloval, ani neusiluje deti prijať
bezpodmienečne,vyžadujeoddetínezmyselnésprávanie,ktoréniejevhodnéichveku.Navrholzakázať
styk otca s maloletými deťmi.

Právny zástupca otca maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že uvádzané
skutočnosti v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Matka maloletých detí si svojvoľne bez toho, aby
existovalo súdne rozhodnutie o zákaze styku vytvorila sama pre otca „zákaz styku s deťmi“, keďže prvá
porušila a následne systematicky porušovala rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10P/192/2013

zo dňa 29.09.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP/26/2014 zo dňa
26.11.2014, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Ak už mal byť realizovaný styk otca s
deťmi bez prítomnosti matky na základe rozhodnutia súdu, tak matka všemožným účelovým spôsobom
zabraňovala a neumožnila styk otca s deťmi, o čom svedčia aj sms správy matky, ako aj policajné správy.
Ďalej poukázal na to, že otec má k deťom vyvinutý mimoriadne kladný vzťah, počas manželstva sa o deti

riadne staral, nikdy svoje deti nezanedbal, má ich veľmi rád. Venoval sa im po všetkých stránkach, spolu
sa učili, športovali, absolvovali výlety a podobne. Od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti
však pociťuje smútok, keďže sa s deťmi nemôže stretávať, pretože matka sa snaží otca odpojiť od detí.
Vytvára o otcovi negatívny obraz s cieľom nenávisti k otcovi. Zákaz styku rodiča s deťmi je závažnýmrozhodnutím súdu a realizuje sa len vo výnimočných prípadoch, ktoré musia byť natoľko závažné, že
ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu zakázať prirodzený kontakt rodiča. Podľa názoru právneho
zástupcu otca maloletých detí, v danom prípade nie sú naplnené absolútne žiadne zákonné podmienky

za zákaz styku otca s maloletými deťmi. Poukázal na čl. 41 ods. 4 ústavy Dohovoru o právach dieťaťa
(č.l.7,8,9bod3,18,bod1a29bod1).Navrholpotvrdiťnapadnutýrozsudok.Trovyodvolaciehokonania
si neuplatnil.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoP/14/2017-171 zo dňa 24.10.2017, odvolací súd

vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú z dôvodu nevykonania úkonov spojených s
prípravou na odvolacie konania v zmysle ust. 373 ods. 3, § 374 Civilného sporového poriadku.

5. Právna zástupkyňa matky maloletých detí sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu kolízneho
opatrovníka, ani právneho zástupcu otca maloletých detí písomne nevyjadrila.

6. Podľa § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a
nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

10. K odvolaniu matky uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné. Súd
prvej inštancie náležite na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen záveru znaleckého
dokazovania, ale aj z výsluchu účastníkov konania a najmä z preukázaných rozporov medzi rodičmi
maloletých detí dospel k záveru, že navrhovaný zákaz stretávania sa otca s maloletými deťmi nie je

v ich záujme i napriek tomu, že maloleté deti momentálne prechovávajú vo vzťahu k otcovi, hostilný
- nepriateľský, miestami až nenávistný vzťah. V čase vykonávania znaleckého dokazovania, podľa
záveru znaleckého posudku vzťah detí vykazoval známky zavrhnutia, snahy o úplné vytesnenie
otca z ich života. Ich vzťah je vzhľadom na kognitívnu a emočnú nezrelosť nekritický, zacyklený
v negatívnom období konfliktných vzťahov spoločného života a prežitých tráum. Maloleté deti nie

sú schopné, ani ochotné vnímať vo vzťahu nič pozitívne. Zároveň však znalkyňa K. konštatovala,
že o syndróm zavrhnutého rodiča sa v danom prípade nejedná, vzhľadom k nesplneniu základnej
podmienky chýbajúcej k jeho naplneniu, a to, že vzťah otca s deťmi bol pred rozchodom rodičov aspoň
prijateľný. Zavrhnutie je prirodzeným dôsledkom narušených vzťahov z predchádzajúceho obdobia,udržiavaný neschopnosťou blízkych osôb získať dostatočný emočný odstup od predchádzajúcich
udalostí. Aktuálne odmietavý postoj detí aj vzťah detí je poznačený prežitými a emočne fixovanými
traumatickými spomienkami konfliktného spolužitia s otcom, obdobia strachu, ponižovania osobnej

neslobody, výchovy bez empatie, neúmyselné prirodzené preberanie názorov referenčných osôb v
blízkosti detí v súčasnom období, najmä od matky, ku ktorej maloleté deti prejavujú až nekritický
pozitívny, idealizovaný, tesný emočný príklon súvisiaci s ich emočnou i faktickou závislosťou na nej.
Aktuálne je matka ich zdrojom i objektom lásky a bezpečia a vnímajú ju ako veselú, aktívnu, schopnú sa
o nich postarať a majú tendenciu ju chrániť. Negatívnou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje momentálny vzťah

detí k otcovi je aj neprirodzená atmosféra sprevádzajúca kontakt otca s deťmi, ktorá ich nezblížila, ale
naopak odcudzila ešte viac. Nedôstojné stretnutia, nenaplnené aktívnym programom prispôsobeným
deťom,akoajsamotnáprítomnosťmatkypristretnutiachvzmyslepotrebydetíjuochraňovaťanavzájom
sa podporovať viedla k úplnému zavrhnutiu otca. I napriek týmto záverom znaleckého posudku, súd
prvej inštancie správne návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol, lebo zákazom by došlo
k úplnému citovému odcudzeniu otca s maloletými deťmi, čo nie je na ich prospech, ani v ich záujme.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva a
povinnostipatriaobomrodičom.Ajsúdprvejinštancienatútoskutočnosťsprávnepoukázal,apretonieje
ani v súlade s týmto článkom, ani s právom dieťaťa stretávať sa s obidvomi rodičmi súdom upravený styk
v primeranom rozsahu zakázať. Je v záujme oboch rodičov, aby vytvorili podmienky na to, aby maloleté
deti si postupne na stretávanie sa s otcom zvykali bez akýchkoľvek vzájomných invektív a konfliktov pri

realizácii styku otca s maloletými deťmi. I napriek vykonanému pohovoru s maloletými deťmi, odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vzhľadom na vek detí a ich rozumovú vyspelosť neprihliadal
na ich nezáujem sa s otcom stretávať (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387

ods. 1, 2 CSP.

11. O nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 49 ods. 1 v spojení s § 52 CMP tak, že
odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Právni
zástupcovia rodičov maloletých detí si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.