Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14P/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211307
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715211307.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o mal. deti J. - I., J.. XX.X.XXXX

M. Z., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov
G.. S. J., J.. XX.X.XXXX, G. E., E. XXX, zastúpená Z.. Z. E., M., E. XXX/X, K. M. I. J., J.. XX.XX.XXXX,
G. N. Š., H. XXX, zastúpený S.. S. Y., M., N. J. I., E. XX, v konaní začatom na návrh matky o zákaz
styku otca s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom z 22.9.2015 žiadala, aby súd zakázal styk otca s mal. deťmi z dôvodu, že deti

samé odmietajú styk s otcom, odmietajú ho, sú psychicky vystresované, otec nechápe ich potreby.
Konštatovala, že naposledy sa deti videli s otcom 4.6.2016, odvtedy sa s deťmi nekontaktuje, i keď ona
mu v styku nebráni. Pri stretnutiach s deťmi sa nevenoval deťom, ale jej a ponižoval ju. Poukázala na
to, že už tri roky majú spor s otcom detí, nevedia sa dohodnúť ani na deťoch, ani na majetku.

2. Otec nesúhlasil so zákazom styku a tvrdil, že matka mu znemožňuje styk s deťmi, pretože majú
zákaz pohnúť sa od brány u matky. Poukázal na to, že styk bol aj upravený rozsudkom tunajšieho

súdu č.k. 10P/192/2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Cop/26/2014 - 72 zo dňa
26.11.2014, pričom k styku dochádzalo zo strany otca pravidelne, ale postupne dochádzalo zo strany
matky k opatreniam, ktoré viedli k tomu, aby styk neprebehol. Vyslovil, že žije sám, potvrdil, že naposledy
bol za deťmi 4.6.2016, kedy mu matka mala poslať sms-správu, že deti sa s ním nebudú stretávať až
do súdneho rozhodnutia.

3. Súd vypočul aj samotného mal. I., ktorý uviedol, že je žiakom 5. ročníka, nechce sa stretávať s otcom,

lebo ho nemá rád. Uviedol, že mu otec nerozumie.
4. Tieto skutočnosti potvrdila pri výsluchu aj mal. Z., pričom dodala, že keď boli u otca, nič tam nerobili,
nemohli tam mať kamarátov, otec im nič nedal za známky.

5. Opatrovník v závere pojednávania konštatoval, že rešpektuje vypracovaný znalecký posudok, nemá
žiadne námietky voči znaleckému posudku, poukázal na samotný výsluch mal. detí a na skutočnosť, že
opatrovník opakovane vykonával pohovory s mal. deťmi, v ktorých takisto prezentovali rovnaký názor

ako doteraz.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

9. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

10. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 25 ods. 5. Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa

použijú primerane.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov konania, pripojených listinných
dôkazov, pripojených spisov tunajšieho súdu č.k. 10P/273/2013, 15P/137/2013, znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou K.. J. A., odbor klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 25.8.2016, z

ďalších písomných dôkazov, správ zo šetrenia pomerov a príslušných úradov, zistil nasledovný skutkový
stav:

13.Rozsudoktunajšiehosúduč.k.10P/273/2013-41zodňa10.6.2014vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove 2Cop/26/2014-72 z 26.11.2014, bolo určené, že otec je oprávnený stýkať sa s mal.

deťmi I. M. Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., počas prvých piatich
mesiacovstykuzaprítomnostimatkyanáslednebezprítomnostimatky.Ďalejpočasvianočnýchsviatkov
každoročne druhý sviatok vianočný v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod.

14. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Natašou Grajciarovou, odbor

klinická psychológia detí a dospelých, zo dňa 25.8.2016, č. 3/2016, je zrejmé, že obaja rodičia emočne
nezvládli rozpad rodiny a je malý predpoklad, že to zvládnu bez odbornej pomoci. Znalkyňa konštatuje,
že v tomto štádiu nemôžu sa stretnutia konať v duchu prirodzeného záujmu otca o deti, matka
bude všemožne brániť kontaktu, ktorý je z jej pohľadu nebezpečný a bude produkovať „ochranárske
správanie“. Takisto znalkyňa uvádza, že matka musí byť danému procesu postupného vytesňovania

nepríjemných zážitkov detí s otcom a prekrývať ich novými, nápomocná a musí byť toho aj schopná.
Matka si uvedomuje stupňovaniu odporu detí voči otcovi, zároveň sa však necíti byť emočne dostatočne
silná, ponúknuť iný „obraz“ otca.

15. Vzhľadom na doterajšiu úpravu styku, ktorá bola stanovená len pred relatívne krátkou dobou, súd

dospel k záveru, že zákaz styku otca s deťmi by riešil len čoraz viac stupňujúce sa problémy medzi
rodičmi. Súd sa však stotožňuje zo závermi znalkyne, že v danom štádiu predovšetkým rodičia musia
navzájom zmeniť správanie voči sebe, neprenášať svoju nevraživosť cez deti, ale prípadne musia
vyhľadať aj odbornú pomoc, keďže táto by bola v záujme mal. detí.

16. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je nielen právom, ale aj povinnosťou každého rodiča mal.
deti vychovávať a otcovi by takto bolo rigorózne odopreté toto jeho právo, ale aj povinnosť. V danom
prípade súd nevzhliadol, že ide o spor rodičov a detí, ale i rodičov navzájom, o čom svedčí aj samotné
konštatovanie znalkyne, že matka sa nateraz necíti byť dostatočne silná deťom ponúknuť iný „obraz
otca“, i keď je nesporné, že k narušeniu vzťahu medzi otcom a mal. deťmi došlo a to z dôvodu správania

sa otca i matky. Striktné zakázanie styku otca s deťmi by mohlo už úplne natrvalo viesť k vzájomnému
citovému odcudzeniu, čo nie je na prospech detí, bude preto len na rodičoch, aby túto veľmi citlivú otázku
vzťahu rodičov a detí vyriešili skutočne i za odbornej pomoci, aby nedošlo u mal. detí, keďže prichádzajú
do obdobia dospievania, k ich nezvratnému samotnému rozhodnutiu, čo by však nebolo ani na prospechrodičov, ani ich samotných, pretože každé dieťa potrebuje zásadne oboch rodičov. Ani spory v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť podkladom pre spory vo vzťahu
k mal. deťom.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.