Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 23, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/184/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225370
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211225370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci

žalobcu TSP plus s.r.o, so sídlom Hviezdoslavova 118, Tvrdošín, IČO: 36 410 403, zastúpeného JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti žalovanej Slovenskej
republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č.
13, o náhradu škody 1.285.147,22 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.285.147,22 € od
01.02.2011 do 27.7.2011 z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie 1.285.147,22 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.7.2011 do
zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanej sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2011, doručenou súdu dňa 21.10.2011, domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.285.147,22 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala
vzniknúť nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II

v Bratislave v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/2005 a ktorú pohľadávku žalobca ako
postupník nadobudol od oprávneného R. W. v tomto exekučnom konaní, ktorým škoda vznikla, ako
postupcu zmluvou o postúpení pohľadávky.

Podaniežalobynasúdžalobcaodôvodniltým,žedňa21.03.2005bolExekútorskémuúraduDolnýKubín
doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného R. W., proti povinnému JSTR, s.r.o., so sídlom
Viktorínova č. 2, Bratislava, na vymoženie sumy 22.000.000,- Sk s príslušenstvom. Povinným, podľa

návrhu na vykonanie exekúcie, bol subjekt, voči ktorému sa oprávnený úspešne domohol vyslovenia
neúčinnosti kúpnych zmlúv právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave sp. zn. 10C 248/02 zo dňa 15.01.2004, sp. zn. 26Cb 293/02 z 15.04.2004, sp. zn. 18C 242/02
zo dňa 03.12.2003, sp. zn. 20C 166/2002 z 13.07.2004. Oprávnený sa v návrhu domáhal exekúcie
predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv voči oprávnenému právne neúčinných.

Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 37Er 494/05-20 zo dňa 18.04.2005 žiadosť súdneho

exekútora Mgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
na základe návrhu oprávneného na tomto súde prebieha konanie pod sp. zn. 37Er 1063/04 o
vymoženie 22.000.000,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu totožného v tomto konaní. Krajský súd
Bratislava uznesením č.k. 9CoE 70/05-32 zo dňa 28.02.2006 toto odvolaním napadnuté uznesenie súduprvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
odôvodnenia.

Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 37Er/494/2005-46 zo dňa 05.06.2006 žiadosť súdneho
exekútora Mgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne zamietol pre
nesplnenie podmienok, za ktorých môže konať (podmienky konania) podľa § 103 O.s.p. (prekážka veci
začatej). Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9CoE 133/06-78 zo dňa 31.01.2008 toto odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že

prekážka začatej veci odpadla a nič nebráni tomu, aby v predmetnej exekučnej veci bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Bratislava II dňa 22.05.2008 vydal poverenie č. 5102 053035, ktorým poveril súdneho
exekútora Mgr. Mariána Kráľa vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 22.000.000,- Sk s prísl.

Na základe uvedeného žalobca v žalobe tvrdil, že vyššie uvedený postup Okresného súdu Bratislava
II a jeho rozhodnutia, ktorými zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je postupom
nezákonným. V posudzovanom prípade nebola daná prekážka litispendencie, o čom svedčí aj súdna
prax, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 5/2008 zo dňa 30.06.2008. V danom
prípade došlo k prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na iný subjekt, čo v rozpore

s § 42b Obč. zák. nerešpektovali uznesenia Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, ktorými bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. Podľa žalobcu tieto nezákonné rozhodnutia
a nesprávny postup súdu využil povinný a následne kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim
JSTR 2000, s.r.o. a kupujúcim DROTA, s.r.o. previedol všetky nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
rozsudky vyslovujúce neúčinnosť právnych úkonov vo vzťahu k oprávnenému. Podľa žalobcu v danej

veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v dôsledku
nevydania poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, keďže bolo súdom vydané
až po uplynutí lehoty viac ako 3 rokov od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Týmito nezákonnými
rozhodnutiami a nesprávnym postupom súdu, uvedenými žalobcom, mala žalobcovi vzniknúť škoda v
znížení hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti

uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti a výška
tejto škody je určená exekučnými titulmi, ktoré špecifikujú pohľadávku oprávneného. Žalobca má za
to, že v danej veci je splnená aj požiadavka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (21.03.2005) bol povinný JSTR
2000, s.r.o. vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k.ú W. a v čase medzi podaním

návrhu na vykonanie exekúcie (21.03.2005) a udelením poverenia na vykonanie exekúcie (22.05.2008)
však povinný JSTR 2000, s.r.o. previedol tieto nehnuteľnosti na ďalší subjekt. V období po udelení
poverenia sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť žiadny postihnuteľný majetok povinného. Dôvodom
je neobmedzenie povinného s nakladaním s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom predaja v
exekučnom konaní. V prípade, ak by súd prvého stupňa udelil exekútorovi poverenie na výkon exekúcie

v primeranej lehote od žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, nebola by škoda vznikla,
keďžeexekútormalmožnosťnazákladenávrhuoprávnenéhonazriadenieexekučnéhozáložnéhopráva
obmedziť povinného v disponovaní s predmetnými nehnuteľnosťami.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012 navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná uviedla, že žalobcom označené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
(uznesenia sp. zn. 37Er 494/2005 zo dňa 18. apríla 2005 a zo dňa 5. júna 2006) nemožno považovať
za nezákonné na účely zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a úradný
postup Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 37Er 494/2005 nemožno
považovať za nesprávny tak, ako to na účely zodpovednosti štátu za škodu predpokladajú príslušné

ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri práve na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné skúmať, či rozhodnutie,
ktoré žalobca označuje za nezákonné, napĺňa pojmové znaky vymedzené § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
z. - musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. V danom prípade obidve uvedené uznesenia Okresného súdu Bratislava II v Bratislave boli
zrušené uzneseniami Krajského súdu v Bratislave predtým, než nadobudli právoplatnosť, pričom neboli
zrušené pre nezákonnosť, ani z dôvodu, že by Krajský súd v Bratislave považoval za nesprávny záver
exekučného súdu o existencii prekážky litispendencie.Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca nie je subjektom, ktorému § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. priznáva právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pretože účastníkom

exekučného konania vedeného Okresného súdu Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 37Er 494/05 na
strane oprávneného je R. W., nie žalobca. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania.

K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v predmetnom exekučnom

konaní, žalovaná poukázala na komplexné vymedzenie tohto pojmu v rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo
24/2004 ako aj na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97. Vyplýva z nich, že činnosť súdu, ktorá
sa prejaví v samotnom rozhodnutí, ako i vydanie samotného rozhodnutia, nie je možné subsumovať
pod nesprávny úradný postup. Preto, ak žalobca namieta nesprávnosť právneho posudzovania otázky
splnenia predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vylučuje tým možnosť označiť
tento postup za nesprávny na účely zodpovednosti štátu za škodu. Právne posúdenie sa premietlo v

samotnom rozhodnutí a prípadné nedostatky bolo možné odstrániť v konaní o opravných prostriedkoch.
Tak exekučný súd, ako i Krajský súd v Bratislave mali jednoznačný právny názor, že v prípade exekúcie
vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 37Er 494/05 existuje prekážka litispendencie. Podľa žalovanej,
k tomuto záveru je nevyhnutné dospieť aj práve na základe rozsudku NS SR sp. zn. 3M Cdo 5/2008 zo
dňa 30. júna 2008, o ktorý sa pri právnom posúdení a odôvodnení žaloby opiera žalobca, s poukazom

žalovanej na vymedzenie prekážky litispendencie v exekučnom konaní upravenej v § 36 ods. 3, zák.
č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a procesného postupu v exekučnom konaní v prípade prechodu
alebo prevodu práva a povinnosti z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa
žalovanej, žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie prvej základnej podmienky, na ktorej je
založená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to žalobcom

tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v predmetom exekučnom konaní a nepreukázal
ani splnenie ďalších podmienok a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré podmienky ale nemá zmysel skúmať v prípade,
ak nebola naplnená prvá podmienka.

Žalovaná namietla aj nárok žalobcu uplatnený žalobou v časti príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania s plnením peňažného dlhu) z dôvodu, že považuje za nedôvodný samotný nárok na náhradu
škody a súčasne poukázala na to, že počiatok omeškania s plnením peňažného dlhu, od ktorého
si žalovaný uplatňuje príslušenstvo pohľadávky (deň po tom, čo žalobca doručil žalovanej žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodľa§15ods.1zák.č.514/2003Z.z.),jenesprávny,

keďže právo na plnenie (náhradu škody) vzniká poškodenému až uplynutím šesťmesačnej lehoty od
podania žiadosti o predbežné prerokovanie ustanovenej uvedeným zákonom.

Povyjadrenížalovanejkžalobe,žalobcapredsúdomnapojednávaniachdňa09.5.2012adňa07.9.2012
jednoznačneuviedol,žesinároknanáhraduškodyuplatňujeprotižalovanejzanesprávnyúradnýpostup

Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/2005
spočívajúci v tom, že exekučný súd do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti exekútora o vydanie
poverenia, nevydal poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi, teda že súd nesplnil zákonnú lehotu
na vydanie poverenia. Podľa žalobcu znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá

právu na vydanie poverenia.

K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím žalobca poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Cdo 8/2007 zo dňa 30.4.2009.

Ku skutkovo jednoznačne vymedzenému nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi
spôsobená formou nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch exekučného súdu
v exekučnom konaní nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že v danom prípade

nedošlo k nečinnosti súdu, pretože príslušný súd v exekučnom konaní v zákonom predpokladaným
spôsobom konal, keď vydal uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak teda žalobca tvrdí, že došlo k nečinnosti exekučného súdu, nie je to pravda, lebo
v exekučnom konaní došlo k vydaniu uznesenia o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia apre vydanie takéhoto uznesenia exekútorovi zákon nestanovuje lehotu. Žalovaná opätovne poukázala
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 24/2004, v tom smere, že za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať vydanie rozhodnutia. Činnosť exekučného súdu, ktorá smerovala k vydaniu rozhodnutia, teda

v tomto prípade právne posúdenie veci, či bola daná prekážka už začatej exekúcie v inom konaní, sa
prejavila v samotnom rozhodnutí, a teda prípadné vady - nedostatky daného právneho posúdenia nie
je možné považovať za nesprávny úradný postup.

Žalobca vzal späť žalobu za konania, so súhlasom žalovanej, pred súdom dňa 09.5.2012 v časti o

zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.285.147,22 € od 01.02.2011 do 27.7.2011. Súd
preto v súlade s § 96 O.s.p. konanie v tejto časti žaloby zastavil.

Po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zostal predmetom sporu nárok žalobcu proti
žalovanej na náhradu škody 1.285.147,22 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.7.2011 do
zaplatenia, uplatnený žalobcom za nesprávny úradný postup exekučného súdu, spočívajúci v nevydaní

poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi v exekučnom konaní v zákonnej 15-dňovej lehote od
doručenia písomnej žiadosti exekútora.

Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a
zadovážených súdom, zistil súd tento skutkový stav veci:

Dňa 07.5.2004 bol Exekútorskému úradu súdneho exekútora Františka Radza v Dolnom Kubíne
doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného R. W., proti povinnému M.B.M.B. spol. s r.o.
so sídlom Ivánska cesta 10, Bratislava, na vymoženie 22.000.000.- SK s príslušenstvom na základe
exekučných titulov - zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99

z 29.12.1999, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 z 21.11.2001, rozsudok
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 248/02 zo dňa 15.01.2004.

Dňa 10.5.2004 bola Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave doručená žiadosť súdneho exekútora
Františka Radza o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe uvedeného návrhu.

Dňa 11.5.2004 vydal Okresný súd Bratislava II v Bratislave poverenie na vykonanie exekúcie č.
5102 003931 č.k. 37Er/1063/2004-15, EX 114/04, ktorým poveril súdneho exekútora Františka Radza
vykonaním exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave číslo
konania 37Zm 486/99- zo dňa 29.12.1999 oprávneného: R. W., proti povinnému: M.B.M.B., spol. s

r.o. Ivánska cesta 10 , Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 22.000.000,- Sk s
príslušenstvom, zmenkovú odmenu 73.333,- Sk, trovy konania 500.000,- Sk a trovy exekúcie.

Okresný súd Bratislava II v Bratislave uznesením zo dňa 05.4.2006 č.k. 37Er 1063/04-99, EX 114/04,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2007 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.6.2006 č.k.

37Er 1063/04-116, EX 114/04 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.12.2006 č.k. 6CoE
130/06-124, vyhlásil exekúciu, vedenú na súde pod sp. zn. 37Er 1063/04, u súdneho exekútora Mgr.
Mariána Kráľa pod sp. zn. EX 114/04, za neprípustnú z dôvodu, že po vydaní upovedomenia o začatí
exekúcie bol povinný vymazaný z obchodného registra.

Dňa 21.3.2005 bol Exekútorskému úradu súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa v Dolnom Kubíne
doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného R. W., proti povinnému JSTR 2000, s.r.o. so sídlom
Viktorínova č. 2, Bratislava, na vymoženie 22.000.000.- SK s príslušenstvom na základe exekučných
titulov - zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 z 29.12.1999,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 z 21.11.2001, rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn.1 Obo 40/02 z 05.09.2003, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 248/02 zo
dňa 15.01.2004, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb 293/02 z 15.4.2004, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 71/98 zo 17.12.2001.

Dňa 22.3.2005 bola Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave doručená žiadosť súdneho exekútora

Mgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe uvedeného návrhu.

Okresný súd Bratislava II v poradí prvým uznesením č.k. 37Er 494/05-20 zo dňa 18.04.2005 žiadosť
súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vodôvodnení uznesenia uviedol, že preskúmaním návrhu o udelenie poverenia zistil, že na základe
návrhu oprávneného na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 37Er 1063/04 o vymoženie
22.000.000,- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu totožného v tomto konaní.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2006 č.k. 9CoE 70/05-32
zrušil vyššie uvedené v poradí prvé uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto uznesenia.

Okresný súd Bratislava II v poradí druhým uznesením č.k. 37Er 494/05-66 zo dňa 05.6.2006 žiadosť
súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opäť zamietol z
rovnakých dôvodov aké uviedol v prvom uznesení a to z dôvodov, že po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi zistil, že na podklade exekučného titulu uvádzaného v konaní vedeného pod sp. zn. 37Er
494/2005 prebieha už konanie pod sp. zn. 37Er 1063/04 o vymoženie rovnakej sumy 22.000.000,- Sk,
čím nie sú splnené podmienky konania podľa § 103 O.s.p.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.01.2008 č.k. 9CoE 133/06-78
zrušil vyššie uvedené v poradí druhé uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že prekážka veci začatej, ktorou bolo prebiehajúce exekučné konanie na Okresnom súde
Bratislava II vedené pod sp. zn. 37Er 1063/04, bolo právoplatne skončené dňa 22.3.2007, teda došlo

k zmene okolností oproti stavu v čase vydania v poradí druhého uznesenia súdu prvého stupňa, kedy
exekučné konanie vedené tiež na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Er 1063/04 nebolo ešte
právoplatne skončené (odpadla prekážka veci začatej).

Dňa 22.5.2008 vydal Okresný súd Bratislava II v Bratislave poverenie na vykonanie exekúcie č.

5102 053035 č.k. 37Er/494/2005-20, EX 36/05, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa
vykonaním exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave číslo
konania37Zm486/99zodňa29.12.1999,37Zm486/99zodňa21.11.2001,1Obo40/02zodňa5.9.2003,
v spojení s vykonateľnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava II 26Cb 293/02 zo dňa 15.4.2004,
10C 248/02 zo dňa 15.1.2004 oprávneného: R. W., proti povinnému: JSTR 2000, s.r.o., Viktorínova 2,

Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 22.000.000,- Sk s príslušenstvom, zmenkovú
odmenu 73.333,- Sk, trovy konania 500.000,- Sk + 245.216,- Sk trovy odvolacieho konania, 67.714,- Sk
trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trovy exekúcie.

Okresný súd Bratislava II v Bratislave uznesením zo dňa 14.02.2012 č.k. 37Er 494/2005-10699, EX

36/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2012, exekúciu zastavil z dôvodu, že exekútorovi sa
nepodarilo zistiť žiadny postihnuteľný majetok povinného.

Dňa 10.10.2005 uzavreli R. W. ako postupca a TSP plus, s.r.o., Tvrdošín ako postupník, za ktorého
konal konateľ R. W., Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej Postupca

postúpil Postupníkovi svoju pohľadávku voči dlžníkovi M.B.M.B. spol. s r.o., Bratislava vo výške istiny
22.000.000,- Sk a 73.333,- Sk a 500.000,- Sk titulom zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 zo dňa 29.12.1999 a 121.000,- Sk titulom rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 zo dňa 21.11.2001 a 124.216,- Sk titulom rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obo 40/02 zo dňa 05.09.2003, čo vyplýva z Dodatku č. 1 k tejto Zmluve. Túto Zmluvu v písomnej

forme žalobca nepripojil k žalobe a táto Zmluva sa nenachádza ani v exekučnom spise tunajšieho súdu
sp. zn. 37Er/494/2005.

V Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2005, uzavretom dňa 09.5.2006 medzi
R. W. ako postupcom a TSP plus, s.r.o., Tvrdošín ako postupníkom, za ktorého konal konateľ R. W.,

zmluvné strany v čl. I. tohto dodatku konštatovali, že na základe rozsudkov Okresného súdu Bratislava
II v Bratislave sp. zn. 10C 248/02 zo dňa 15.01.2004, sp. zn. 26Cb 293/02 z 15.04.2004, sp. zn. 18C
242/02 zo dňa 03.12.2003, sp. zn. 20C 166/2002 z 13.07.2004 došlo v zmysle ustanovení § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka k prechodu povinností a záväzkov dlžníka M.B.M.B. spol. s r.o., Bratislava
na ďalší subjekt, a to obchodnú spoločnosť JSTR 2000, s.r.o. V čl. II. tohto dodatku je uvedené, že na

základe návrhu Postupcu ako oprávneného sa vedie u súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa exekučné
konanie voči povinnému M.B.M.B spol. s r.o. na vymôžeme pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia
pod č. EX 40/05 a súvisiace exekučné konanie voči JSTR 2000, s.r.o. pod č. EX 36/05 na vymoženie
pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia. V čl. III. tohto dodatku sa zmluvné strany dohodli, žePostupca bude vymáhať pohľadávku vo vyššie vedených exekučných konaniach naďalej vo svojom
mene na účet Postupníka podľa § 530 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka.

V Dodatku č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2005, uzavretom dňa 06.12.2010 medzi
R. W. ako postupcom a TSP plus, s.r.o., Tvrdošín ako postupníkom, za ktorého konal konateľ R.
W., zmluvné strany v čl. I. tohto dodatku konštatovali, že Postupca má voči Slovenskej republike -
Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava (ďalej len "Dlžník") pohľadávku vo výške 757.435,- €, ktorá
vznikla titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vydaním nezákonných

rozhodnutí a nesprávnym úradným postupom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 37Er 494/2005 a ktorá pozostáva z istiny 22.000.000,- Sk, zmenkovej pokuty 73.333,- Sk, trov
súdneho konania 500.000,- Sk, všetky priznané zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 z 29.12.1999, sumy 245.216,- Sk a trov právneho zastúpenia v konaní
pred súdmi priznanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 zo dňa 21.11.2001,
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 40/02 zo dňa 05.09.2003 a 6 % úroku ročne od

01.01.1999zosumy22.000.000,-Skdozaplateniaakopríslušenstvapriznanéhozmenkovýmplatobným
rozkazom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm 486/99 z 29.12.1999. V čl. III. tohto dodatku
sa zmluvné strany dohodli, že Postupca na základe tejto zmluvy postupuje Postupníkovi pohľadávku
špecifikovanú v čl. I tejto zmluvy spolu so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými ku dnu
podpísania tejto zmluvy.

Dňa 28.01.2011 bola Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu verejnej moci, ktorý koná
v mene štátu, doručená písomná žiadosť žalobcu zo dňa 17.01.2011 o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody 1.285.147,22 € podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorej pre nesplnenie zákonných
predpokladov vzniku tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti SR nevyhovelo listom z 27.7.2011.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.7.2004, štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov do dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zák., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov.Podľa § 524 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"),
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 530 ods. 1 OZ, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom
mene na účet postupníka. Ak sa postúpenie pohľadávky oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526),
môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže

dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

Podľa § 36 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení účinnom do 30.6.2006, exekučné konanie sa začína na návrh.

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak
oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná

ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo

odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom k predmetu sporu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v spore, ktorej nedostatok namietala aj žalovaná.

Kto je vecne legitimovaný ako účastník súdneho konania, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou
legitimáciou sa teda rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom
práva (aktívna vecná legitimácia) resp. povinnosti (pasívna vecná legitimácia), ktoré je predmetom

konania.

Predmetom občianskeho súdneho konania je žalobcom uplatnený procesný nárok, ktorý je vymedzený
predmetom (žalobným petitom) a základom, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých
žalobca svoj nárok zakladá.

V prejednávanej veci je predmetom konania žalobcom uplatnené právo na náhradu škody proti
štátu, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzil výlučne už iba formou nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v prieťahoch Okresného súdu Bratislava II v Bratislave (ďalej len "exekučný
súd") v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/2005 nedodržaním zákonnej lehoty na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku
ktorého nesprávneho úradného postupu malo dôjsť k zmareniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
z exekučného titulu, ktorej vlastníctvo nadobudol žalobca počas exekučného konania postúpením
tejto pohľadávky z exekučného titulu od oprávneného, keďže povinný previedol nehnuteľnosti v jehovlastníctve na ďalšiu osobu. Súd sa preto už súd ďalej nezaoberá žalobcom v žalobe uplatneného
nároku na náhradu škody proti štátu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená formou nezákonných
rozhodnutí vydaných exekučným súdom v exekučnom konaní.

Nárok na náhradu škody proti štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003 Z.z.
v ustanovení § 9 ods. 2, na rozdiel od nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
upravenomv ustanovení§5ods.1cit.zákona,neviaženaosobuúčastníkakonania,vktorommalodôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu orgánom verejnej moci, ale na osobu, ktorá preukáže, že tvrdeným

nesprávnym úradným postupom tejto osobe vznikla škoda. Ide teda v zákone pri nesprávnom úradnom
postupe orgánu verejnej moci o širšie koncipovaný okruh osôb, ktoré môžu aj nemusia byť účastníkmi
konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o náhradu škody proti štátu z nesprávneho úradného
postupu príslušného exekučného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/2005 vyvodzuje zo

Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2005, ktorou pôvodný účastník exekučného konania
ako oprávnený, ktorým škoda vznikla, R. W., v prospech ktorého boli vydané exekučné tituly, svoju
pohľadávku, ktorá je, resp. bola predmetom exekúcie vedenej na exekučnom súde pod sp. zn.
37Er/494/2005 aj pod. sp. zn. 37Er/1063/2004, postúpil ako postupca žalobcovi ako postupníkovi počas
exekučného konania, pričom po jej postúpení so súhlasom žalobcu ako postupníka na základe Dodatku

č. 1 zo dňa 09.5.2006 k tejto Zmluve zostal v exekučnom konaní (resp. exekučných konaniach, ktoré sa
viedli na vymoženie tej samej pohľadávky z rovnakého exekučného titulu), uplatňovať ako oprávnený
v mene žalobcu a na jeho účet R. W., ktorý však už pohľadávku z exekučného titulu po jej postúpení
žalobcovi nevlastnil. V predmetnom exekučnom konaní z dôvodu postúpenia pohľadávky z exekučného
titulu nebol podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

Pokiaľ nebude preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny postup príslušného exekučného súdu v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/205 a vznik žalobcom tvrdenej škody, nie je
preukázaný ani vznik pohľadávky proti štátu (ide o pohľadávku odlišnú od pohľadávky z exekučného
titulu nadobudnutú žalobcom), ktorá bola predmetom Dodatku č. 2 zo dňa 06.12.2010 k Zmluve o

postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2005.

Či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu škody proti štátu z nesprávneho úradného
postupu príslušného exekučného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/494/2005 ako
osoba, ktorá tvrdí, že jej priamo ako vlastníkovi pohľadávky z exekučného titulu vznikla škoda, teda či

je osobou oprávnenou z hmotného práva uvedenou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., sa môže
ukázať len v tomto konaní o náhradu škody proti štátu začatom na návrh žalobcu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní o náhradu škody proti štátu z nesprávneho úradného postupu príslušného súdu v exekučnom

konaní,niesúaplikovateľnézáveryuvedenévrozsudkuNSSRsp.zn.1MCdo8/2007zodňa30.4.2009,
ktoré vychádzajú z iného skutkového aj právneho základu.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, upravená v zákone č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie),

ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Cit. zákon v ustanovení § 9 ods. 1 definuje, čo sa považuje za nesprávny úradný postup, jedným z

ktorého je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote.

VexekučnomkonanísapostupujepodľaExekučnéhoporiadku(zák.č.233/1995Z.z.vzneníneskorších
predpisov),ktorýv§44ods.2stanovuje15-dňovúlehotunavydaniepovereniaexekútorovinavykonanie

exekúcie od doručenia žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Zákon v tomto ustanovení ale súčasne
ukladá súdu povinnosť vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie až po vykonaní prieskumnej
činnosti exekučného súdu, v rámci ktorej súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a keďže exekučné konanie je súdnym konaním,exekučný súd v súlade s § 251 ods. 4 O.s.p. je povinný pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
skúmať podľa § 103 O.s.p. aj splnenie podmienok, za ktorých môže konať vo veci. Znamená to, že
postup exekučného súdu (prieskumná činnosť) ustanovený právnou normou, ktorou je v danom prípade

Exekučný poriadok, bezprostredne predchádza a súvisí s rozhodovacou činnosťou exekučného súdu,
ktorá sa prejaví v samotnom rozhodnutí vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi alebo
zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia v závislosti na výsledku prieskumnej činnosti
exekučného súdu, ktorá predchádza vydaniu samotného rozhodnutia.

Z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu
Českej republiky (viď rozsudky NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003, sp. zn. 4Cdo 24/2004, rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 2Cdon 129/1997), ktorých závery sú, podľa názoru súdu, aplikovateľné aj na činnosť súdu
(jeho úradný postup), činnosť súdu, ktorá sa prejaví v samotnom rozhodnutí, ako i vydanie samotného
rozhodnutia, nie je možné subsumovať pod nesprávny úradný postup.

V danom prípade výsledkom prieskumnej činnosti príslušného exekučného súdu podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37Er 494/2005 bolo vydanie
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v primeranej lehote 27 dní od doručenia žiadosti, zodpovedajúcej právu na prejednanie veci "bez
zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), pričom súd poukazuje na to, že

Exekučný poriadok nestanovuje na vykonanie prieskumnej činnosti exekučného súdu upravenej v
§ 44 ods. 2 lehotu ani nestanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia, ktorým exekučný súd zamietne
žiadosť exekútora o vykonanie exekúcie. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnosť právneho posudzovania
otázky splnenia predpokladov a podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným
súdom v jeho prieskumnej činnosti, vylučuje tým možnosť označiť tento postup za nesprávny na

účely zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Právne posúdenie
exekučného súdu, ku ktorému dospel v rámci prieskumnej činnosti, sa totiž premietlo v samotnom
rozhodnutí, resp. rozhodnutiach exekučného súdu, ktorými rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ktoré neboli zrušené odvolacím súdom pre
rozdielnosť právneho posúdenia otázky splnenia predpokladov a podmienok na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie exekučným súdom v jeho prieskumnej činnosti, a tieto ani neboli ako právoplatné
rozhodnutia pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený nesprávny postup
exekučného Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

37Er/494/2005. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pri výkone verejnej moci sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z
nichniejedanátátozodpovednosť,súdužneskúmalsplnenieďalšíchpodmienok(vznikškodyapríčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom), ani nevykonal
žalobcom navrhnuté dokazovanie na preukázanie výšky škody pre jeho nadbytočnosť a návrh žalobcu

ako nedôvodný zamietol.

Žalobca procesne zavinil, že sa konanie v časti žaloby o zaplatenie časti príslušenstva pohľadávky
muselozastaviť,pretoževzalspäťžalobuvtejtočastizdôvodu,ktorýnespočívalvsprávanísažalovanej.
Vo zvyšku žaloby mala žalovaná plný úspech, preto mala žalovaná v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá

O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Súd žalovanej
nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania, lebo žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,v čomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.