Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010145
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010145.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2018 v trestnej
veci proti ods. T. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v konaní o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn.
6Nt/2/2017 zo dňa 18.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. T. F..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh na povolenie
obnovy konania vo veci Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T/106/2015, pretože neboli zistené podmienky
obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom svojej obhajkyne, odsúdený T. F.
písomnú sťažnosť a v jej dodatočne predloženom písomnom odôvodnení navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol, pretože podľa
odsúdenéhobolovovecipotrebnévypočuťsvedkovH.F.aD.O.,abytítosvedkoviabolikonfrontovaníso
skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom obhajobnom prednese, ako aj so skutočnosťami, ktoré vyplývajú
z predloženej písomnej korešpondencie od D. O..

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť ods. T. F. nie je dôvodná.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z mimoriadnych zákonom stanovených

prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia
podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne
vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť
pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupuv pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či správne vyhodnotil vykonané dôkazy, či
rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a

pod., či sa dopustil nejakých ďalších procesných pochybení, ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o
vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T/106/2015 zo
dňa 18.01.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/22/2016 zo dňa 14.09.2016
uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere piatich rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Preskúmajúc obsah predloženého spisu aj krajský súd dospel k záveru, že podmienky pre povolenie
obnovy konania zistené neboli.

Pokiaľ odsúdený v podanej sťažnosti navrhoval, aby boli vypočutí svedkovia H. F. a D. O., z obsahu
spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T/106/2015, a to zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28.09.2015 vyplynulo, že svedok D. O. bol už vypočutý. Ani v prípade svedka H. F. nejde o
dôkaz súdu skôr neznámy, pretože menovaný vypočutý bol na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2016.
Obaja svedkovia boli pritom vypočutí v prítomnosti sťažovateľa, vyjadrili sa ku všetkým podstatným
skutočnostiam, pričom súdu bolo známe aj vyjadrenie obžalovaného k výpovediam týchto svedkov.
Pokiaľ odsúdený navrhuje, aby D. O. a H. F. boli konfrontovaný s jeho obhajobným prednesom, tak sa

už na hlavnom pojednávaní stalo, a nejde ani v tomto smere o skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe.

PodľaobsahupísomnejkorešpondenciesťažovateľasospoluodsúdenýmD.O.ivyjadreniaodsúdeného
na verejnom zasadnutí dňa 18.05.2017 mal svedok D. O. na polícii uvádzať, že sa lúpež nestala, že na
neho na polícii tlačili, nadávali mu, osočovali ho, obhajkyňa mala D. O. navádzať na prijatie dohody o

vine a treste, hoci najprv D. O. v liste zo dňa 04.08.2015 písal odsúdenému, že budú držať spolu a po
návšteve obhajkyne chcel brať dohodu.

Krajský súd po preskúmaní zápisnice o výpovedi zadržaného D. O. zo dňa 25.05.2015, zápisnice o
previerke výpovede menovaného na mieste činu z toho istého dňa, zápisnice o jeho výsluchu pred

sudkyňou pre prípravné konanie dňa 26.05.2015, po ktorom bol D. O. vzatý do väzby, zápisnice o
výsluchu tohto obvineného dňa XX.XX.XXXX, ani z ďalších dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a ani
zo zápisníc o hlavných pojednávaniach konaných vo veci na súde prvého stupňa a ani zo zápisnice
o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť
sťažovateľom vznesených námietok.

Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí na okresnom súde uvádzal, že bol na polícii navádzaný
vyšetrovateľom a kriminálnou políciou, aby sa ku skutku priznal, krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že zo žiadnej zo zápisníc o výsluchu odsúdeného v pôvodnom konaní nevyplynula dôvodnosť takej
námietky.Pritomzobsahupredloženéhospisujezrejmé,žerozpormedzisvojimpriznanímvprípravnom

konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 25.05.2015 a pred sudkyňou pre prípravné konanie
dňa 26.05.2015 a popieraním spáchania skutku na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2015 odsúdený
zdôvodňoval tým, že výpoveď pred vyšetrovateľom si vymyslel, jeho výpoveď nebola adekvátna, bol
vtedy strese a pod vplyvom alkoholu, vyšetrovateľ mu ani vtedy nedal fúkať a keď obdobne ako pred
vyšetrovateľom vypovedal aj pred sudkyňou pre prípravné konanie, ktorá rozhodovala o väzbe, tak

pred ňou vypovedal tak len preto, lebo nemal skúsenosti so súdom, bál sa zmeniť výpoveď, a tak sa
priznal. Zároveň na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2015 výslovne poprel, že by na neho policajti pri
rozhodovaní o väzbe robili nejaký nátlak alebo že by ho policajti mali vypočúvať pod vplyvom alkoholu.
Námietky odsúdeného prednesené v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania preto, aj keď
formálne obsahujú novú skutočnosť, krajský súd považuje za účelové, za dôkazne nepodložené, a preto

zanespôsobilévspojenísužvykonanýmidôkazmiaužznámymiskutočnosťamiprivodiťinérozhodnutie
o vine či iné rozhodnutie o treste.O námietkach odsúdeného voči zachovaniu jeho práva na obhajobu v pôvodnom konaní k spôsobu
obhajoby zo strany jemu ustanoveného obhajcu rozhodol už v pôvodnom konaní súd prvého stupňa
na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2015, keď ustanoveného obhajcu U. neoslobodil spod povinnosti

odsúdeného v konaní o podanej obžalobe obhajovať. V tomto smere teda nešlo o nové skutočnosti,
ktoré by súdu neboli známe v pôvodnom konaní.

Ako bolo uvedené vyššie predmetom konania o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže byť to, ako
boli dôkazy hodnotené v pôvodnom konaní, preto ani námietky odsúdeného voči hodnoteniu výpovede

D. O. a poškodeného H. F. bez toho, aby k ich výpovediam odsúdený uviedol dôkazy alebo skutočnosti,
ktoré by povolenie obnovy konania odôvodnili, nemohli mať vplyv na právoplatné skončenie pôvodného
konania.

Odsúdený na verejnom zasadnutí navrhol vykonať výsluch svedka F. L., ktorý mal byť podľa odsúdeného
s ním v ten večer na jednej zábave, a ktorý mal potvrdiť, že odsúdený v ten večer mal dosť finančných

prostriedkov na to, aby nepáchal nejakú lúpež alebo krádež. Aj keď ide o návrh odsúdeného na
vykonanie nového dôkazu, ten sa ale netýka skutočnosti, ktorá by bola natoľko významná, aby

viedla k povoleniu obnovy konania a nemôže privodiť iné rozhodnutie o vine či treste, keďže poškodený
H. F., ako aj spolupáchateľ odsúdeného D. O. opakovane popísali konanie odsúdeného a D. O. uviedol

aj to, že odcudzené peniaze si s odsúdeným rozdelili a šli hrať na automaty, a na hru použili práve
odcudzené peniaze. Nakoniec, aj sťažovateľ pri svojom opakovanom priznaní v prípravnom konaní
potvrdzoval, že peniaze odcudzené poškodenému prehral s D. O. v herni.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2016 bol prečítaný odpis registra trestov i rozsudok

Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/33/2015 zo dňa 09.07.2015, preto okresnému súdu bolo známe,
že odsúdený T. F. sčasti vykonal uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s
minimálnymstupňom,stráženia,zktoréhobolpodmienečneprepustenýdňa27.10.2015,bolamuznáma
charakteristika odsúdeného z miesta výkonu trestu odňatia slobody a teda aj skutočnosť, na ktorú
odsúdený vo svojich námietkach odkazoval, a to, že doposiaľ bol len jedenkrát vo výkone trestu, ktorý

mu bol vo výmere piatich mesiacov uložený za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. S
uvedenými skutočnosťami sa pritom súdy v pôvodnom konaní pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu
riadne vysporiadali.

Krajský súd preto dospel k záveru, že odsúdeným T. F. v prejednávanej veci uvádzané skutočnosti a

dôkazy nespĺňajú podmienky na povolenie obnovy, a keďže žiadne podmienky pre povolenie obnovy
konania nezistil, sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.