Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817010087.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
MárieUrbanovejaJUDr.MarcelyMalatkej,prejednalnaneverejnomzasadnutíkonanomdňa31.januára
2018, sťažnosť odsúdeného M. I. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 6Nt/23/2017-53 zo
dňa 8.8.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného M. I. na povolenie obnovy konania, vedeného pôvodne na Okresnom súde Námestovo pod
sp.zn. 4T/107/2012.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí

nebolo zistené splnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1, ods.
4 Tr. por. Rozsudok ESĽP vo veci Zachar a Čierny proti Slovenskej republike zo dňa 21.7.2015 bol
vydaný v inej trestnej veci a tento nemožno aplikovať na túto trestnú vec odsúdeného M. I., pretože
vychádza z iných skutkových okolností. U M. I. v rámci prípravného konania nebolo porušené právo
na obhajobu, nakoľko v čase oznámenia obvinenia pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. dňa 4.12.2011, mu bola daná možnosť na zvolenie
si obhajcu. V tom čase obvinený M. I. do zápisnice o výsluchu dňa 4.12.2011 požiadal o ustanovenie
obhajcusúdomaobhajcamubolustanovenýdňa4.12.2011.Tietozistenéskutkovéokolnostiboliinéako
tie, na ktoré reagoval ESĽP v rozsudku zo dňa 21.7.2015. M. I. mal obhajcu už od momentu vznesenia
obvinenia. Pokiaľ odsúdený M. I. v rámci konania o povolenie obnovy konania poukazoval tiež na to, že
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu je citovaná časť jeho výpovede, ktorú učinil ešte v pozícii

podozrivého, pričom v tom čase obhajcu nemal, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zápisnica
o výsluchu podozrivého M. I. nebola ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prečítaná a nebola zahrnutá
medzi dôkazy, na podklade ktorých súdy rozhodovali o jeho vine. Výrok o vine sa pritom môže zakladať
lennadôkazoch,ktorébolivykonanénahlavnompojednávaní.VtejtotrestnejveciodsúdenéhoM.I.bolo
ďalej zistené, že pri rozhodovaní o vine súdy svoje rozhodnutia založili výlučne na dôkazoch, ktoré boli
vykonané po vznesení obvinenia. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že samotné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je právne záväzné, záväzným je iba výroková časť rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení odsúdený M. I. priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí zahlásil sťažnosť. Podanú sťažnosť následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným
podaním zo dňa 5.10.2017, doručeným rovnakého dňa Okresnému súdu Námestovo. Odsúdený
rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za správne a zákonné. Prioritne poukazuje na skutočnosť, že

v tejto jeho trestnej veci bolo trestné stíhanie začaté dňa 4.9.2011, a to pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 Tr. zák. V tom čase nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe, aj keď už vtedy bol zrejmé,
že sa jedná o obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a bol jedným

z podozrivých. Nie je preto jasné, prečo mu už vtedy nebolo vznesené obvinenie, naviac za situácie,
keď vo vzťahu k jeho osobe bol daný dôvod povinnej obhajoby. Nakoľko bolo iba začaté trestné stíhanie
bez vznesenia obvinenia, nemohol sa reálnym spôsobom brániť pri úkonoch, ktoré polícia v tom čase
vykonávala a nemohol mu byť ani ustanovený obhajca. Pri splnení podmienok na vznesenie obvinenia
nebolo prípustné viesť trestné stíhanie len vo veci a za tohto stavu ako podozrivý bol síce materiálne

obvinený, avšak formálne nie, čím mu bolo zabránené uplatňovať procesné práva obvineného, napr.
podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu a zvoliť si obhajcu,
ktorý by bol prítomný pri výsluchoch jednotlivých svedkov, čím bolo závažným spôsobom porušené
jeho právo ako obvineného na obhajobu. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok ESĽP v inej
trestnej veci odsúdených Zachara a Čierneho proti Slovenskej republike zo dňa 21.7.2015, v ktorom
bol síce trocha iný skutkový stav, avšak právne závery ESĽP sa nepochybne vzťahujú aj na tento

jeho prípad, nakoľko ESĽP v rozhodnutí uvádza: „Právo každého, kto je obvinený z trestného činu,
byť účinne obhajovaný advokátom, v prípade potreby úradne ustanoveným, aj keď nie je absolútne,
je jedným zo základných aspektov spravodlivého procesu. Je pravidlo, že prístup k obhajcovi musí
byť zabezpečený od prvého okamihu, ako je podozrivý vypočúvaný políciou, s výnimkou prípadu, ak
je vo svetle osobitných okolností každého prípadu preukázané, že sú dané presvedčivé dôvody na

obmedzenie tohto práva. Do práva na postavenie obhajoby bude v zásade nenávratne zasiahnuté, ak sú
na odsúdenie využité usvedčujúce výpovede uskutočnené počas policajného vypočúvania bez prístupu
k obhajcovi. Včasný prístup k obhajcovi je považovaný za procesnú záruku privilégia neinkriminovať sám
seba a základnú záruku proti zlému zaobchádzaniu a to vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť obvineného
v skorých štádiách konania, keď je tento konfrontovaný so stresom zo situácie a s príslušnou, čoraz viac

komplexnou trestnoprávnou legislatívou. Akákoľvek výnimka z používania tohto práva musí byť jasne
vymedzená a jej aplikácia striktne časovo limitovaná. Tieto princípy sú osobitne významné v prípade
závažných obvinení, pretože tvárou v tvár najťažším trestom musí byť v demokratickej spoločnosti v čo
najväčšej možnej miere zabezpečené právo na spravodlivý proces“. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ
odvolací súd v predmetnej veci v odôvodnení svojho odsudzujúceho rozhodnutia použil jeho výpoveď

ako podozrivého zo dňa 3.12.2011, t.j. založil odsúdenie aj na tomto dôkaze, takýmto spôsobom, ako to
uviedol vo svojich záveroch ESĽP, bolo nenávratne zasiahnuté do jeho práva na obhajobu, pretože na
odsúdenie bola využitá ako usvedčujúci dôkaz výpoveď uskutočnená počas policajného vypočúvania
bez jeho prístupu k obhajcovi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd zmenil napadnuté
uznesenie a jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného M. I. písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil,

že sťažnosť odsúdeného M. I. nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného M. I.,

vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/107/2012, zodpovedá stavu veci a zákonu.

Nadriadený súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o
otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú trebav trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie
obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní,

čo okresný súd dôsledne rešpektoval.

Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného M. I. na povolenie obnovy konania zodpovedá stavu
veci a zákonu. Takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu procesnú chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je dostatočné a presvedčivé.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/107/2012-1353 z
25.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 1To/12/2014 z 15.4.2014, právoplatného
15.4.2014, bol obžalovaný M. I. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm.

j) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 a pol roka, na výkon ktorého bol
zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bol tiež uložený
ochranný dohľad na dobu 30 mesiacov a povinnosť dva krát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u
probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej
republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenia Trestného poriadku tak, že súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových
skutočnostíalebodôkazovsúduskôrneznámychaažnáslednepotomzisťuje,čitakétonovéskutočnosti

alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa
viny alebo trestu. Súčasne prvostupňový súd vzhľadom na odsúdeným uvádzané dôvody na povolenie
obnovy konania správne postupoval aj podľa ďalšieho vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 394
ods. 4 Tr. por., ktoré súvisí s novou možnosťou slovenských občanov uplatňovať svoje návrhy na ESĽP
s tým, že pokiaľ rozhodnutím tohto orgánu bude konštatované porušenie základných ľudských práv a

slobôd obvineného v rozhodnutí súdu alebo prokurátora alebo v konaní, ktoré predchádza ich vydaniu, v
takej miere, že negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nebudú inak napraviteľné, bude takéto rozhodnutie
medzinárodného orgánu dôvodom na povolenie obnovy konania.

Prvostupňový súd sa v predmetnom konaní dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by podľa

mienky odsúdeného mohli zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi
podrobne v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. odôvodnil, pričom krajský súd sa stotožňuje s
presvedčivým odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť

postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami
a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R
33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom
princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktorévyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené
v pôvodnom konaní.

V konaní o povolenie obnovy konania, ako už bolo uvedené, neplatí revízny princíp, preto je súd
oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a
hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti
a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či

majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby
páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti
činu a ukladania trestu.

Aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom
ustanovení § 394 ods. 1, ods. 4 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o sťažnostné
námietky odsúdeného, tieto sú súhrnom a opakovaním jeho obhajobných tvrdení, na ktoré poukazoval
pred prvostupňovým súdom v rámci konania o jeho návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými
námietkami sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K sťažnostným

námietkam odsúdeného krajský súd primárne uvádza, že rozhodnutie ESĽP vo veci odsúdených Zachar
a Čierny proti Slovenskej republike zo dňa 21.7.2015 nie je zákonným dôvodom pre povolenie obnovy
konania v tejto trestnej veci podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 394 ods. 4 Tr. por. Aj
krajský súd totožne so súdom prvého stupňa v tejto súvislosti konštatuje, že sa jedná o rozhodnutie
týkajúce sa inej trestnej veci a súčasne ESĽP v rámci svojho rozhodnutia reagoval na iný skutkový

a právny stav namietaný sťažovateľmi Zacharom a Čiernym ako je namietaný v tejto trestnej veci
odsúdeného M. I.. Pokiaľ sa odsúdený M. I. ďalej v tejto trestnej veci domáha povolenia obnovy konania
z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, keď už v čase začatia trestného stíhania
vo veci mu nebolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák., rovnako sa nejedná o žiadnu takú novú skutočnosť predpokladanú vyššie citovaným
zákonným ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania, nakoľko okolnosti týkajúce
sa začatia trestného stíhania a následného vznesenia obvinenia v tom čase obvinenému M. I. sú
zistiteľné zo samotného spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/107/2012 a boli
známe už v pôvodnom konaní. Naviac, odsúdený M. I. je názoru, že postupom orgánov činných v

trestnom konaní v súvislosti so začatím trestného stíhania a následne vznesením obvinenia jeho osobe
došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, čo by však mohlo byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1
písm.c)Tr.por.Súdprvéhostupňatiežpostupovalsprávne,keďzazákonnýdôvodprepovolenieobnovy
konania nepovažoval odsúdeným namietanú skutočnosť, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
citoval z jeho výpovede, ktorú učinil ešte v procesnom postavení podozrivého. Aj krajský súd po

oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že zápisnica o výsluchu M. I. ešte
v procesnom postavení podozrivého nebola ako dôkaz vykonaná na hlavnom pojednávaní, nebola
zahrnutá medzi dôkazy, na základe ktorých súdy v pôvodnom konaní rozhodovali o vine a o treste v tom
čase obžalovaného M. I. a na tomto dôkaze ani nebolo založené rozhodnutie o vine obžalovaného M. I. v
tejto trestnej veci. Je síce pravdou, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v pôvodnom konaní citoval

z odsúdeným namietanej zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 3.12.2011, avšak vo vzťahu k obžalovanej
Q. O. a nie vo vzťahu k osobe obžalovaného M. I..

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd vyhodnotil sťažnostné námietky odsúdeného M. I. ako
nedôvodné a z tohto dôvodu aj neakceptovateľné. Krajský súd zdôrazňuje, že podmienky obnovy

konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a
ukladania trestu.

Pre úplnosť krajský súd uzatvára, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré
odsúdený M. I. žiadal povoliť obnovu konania, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil nedôvodnosť návrhu

odsúdeného. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že nezistil podmienky konania podľa § 394 Tr. por. je
zákonné a správne, a preto zákonný je i jeho postup, keď podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného M. I. na povolenie obnovy konania.Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd odkazujúc v ostatnom na
správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného M. I. postupom podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.