Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203843
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714203843.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu:

D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXX, Z. J., zast. Lion Law Partners s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica, IČO:
36 862 461, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2,
Bratislava 1, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.473,73 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 02.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu 100 percent trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCo XXXX/XXXX-XXX zo dňa 28.01.2016 zrušil

rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 16C 39/2014-109 zo dňa 30.09.2014, v ktorom súd zaviazal
žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody vo výške 2.473,73
Eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy do 02.02.2014 do zaplatenia. V uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica je uvedené, že súd má prejednať nárok žalobcu so správnym orgánom,
ktorý je oprávnený v mene štátu konať, a to s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

2. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

3. Žalobca si žalobou zo dňa 19.03.2014 uplatnil voči žalovanému Slovenskej republike - Ministerstvu
spravodlivosti, právo na zaplatenie 2.473,73 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 02.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

4. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesením XXCo XXXX/XXXX-XXX zo
dňa 28.01.2016, právoplatné 04.03.2016 súd opakovane prejednal vec so Slovenskou republikou -
Generálnou prokuratúrou SR. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa oboznámila so spisom,
podala vyjadrenie zo dňa 21.06.2016, v ktorom uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť. Zo spisového
materiálu veci vedenej na Okresnom súde Zvolen, č.k. XT XX/XXXX vyplýva, že nárok na náhradu škody
nevznikol. Žalovaný, Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR nie je pasívne legitimovaným
subjektom na náhradu škody.

5. Na pojednávaní dňa 25.10.2016 žalovaný navrhol návrh zamietnuť, namietol pasívnu legitimáciu,
zotrváva na zákonnosti prokuratúry keď za danej dôkaznej situácie nebol možný postup, resp. iný postup
ako to uvádzal žalobca, ako je zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec. Je potrebné skúmať príčinnúsúvislosť keď tá zodpovedá za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a nie je závislý
od konania ako taký. Žiadal ohľadne účelnosti zistiť či trovy boli vynaložené účelne.

6. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície - odbor
vyšetrovania, Zvolen, značka ČVS: Z.-XXX/OVK-W.-XXXX zo dňa 14.10.2010 bol žalobca stíhaný ako
obvinený zo zločinu ublíženia zdraví a nebezpečného vyhrážania na tom základe, že 29.09.2009 okolo

7.00 hod. pred bránou rodinného domu č. 89 v obci B. tým, že napadol D. R., F.. XX.XX.XXXX tak, že
päsťamirúkho2xudreldotváre,čímmuspôsobilporanenia,atopomliaždeniatváre,pomliaždenieľavej
očnice, zlomeninu nosa a zlomeninu nosovej priehradky. Jeho práce neschopnosť si vyžiadala 63 dní.
Od 29.09. do 15.12.2009 sa mu telefonicky, prostredníctvom sms z telefónneho čísla XXXXXXXXXX,
vyhrážal, že keď ho dochytí, tak mu nožom vyberie všetky črevá zo žalúdku, „dneska zdochneš mojimi
rukami ty debil“ ako aj inými výrazmi, ktoré v ňom vzbudili obavu, že svoje vyhrážky dokoná.

8. Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor vyšetrovania dňa
18.11.2010 zmenilo právnu kvalifikáciu na nebezpečné vyhrážanie, bolo to doručené žalobcovi
18.11.2010.

9. Okresná prokuratúra Zvolen dňa 13.07.2011 podala obžalobu na žalobcu. Odvolanie adresované
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Zvolen, zo dňa 19.11.2010 sa nachádza na č.l. 16 - 17.

10.OkresnýsúdZvolenvydaltrestnýrozkazXTXX/XX-XXXzodňa19.09.2011kdeuznalobvinenéhoD.
J. vinného zo skutku uvedeného v obžalobe. D. J. dňa 10.10.2011 podal odpor voči trestnému rozkazu.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen XT XX/XXXX-XXX zo dňa 16.04.2012 bol obžalovaný D. J. uznaný
vinný zo skutkov popísaných v obžalobe, voči tomu sa odvolal dňa 19.04.2012, doplnil odvolanie dňa
12.07.2012.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom XTo XX/XXXX zo dňa 02.08.2012 zrušil rozsudok

Okresného súdu Zvolen XT XX/XX zo dňa 16.04.2012 a obžalovaného D. J.Á. oslobodil spod obžaloby.

12. D. J. bol zastúpený Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, na základe zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci zo dňa 03.03.2011. Zástupca žalobcu vyčíslil náhradu trov konania na č.l. 53 vo výške
2.473,73 Eur. Žalobca mu zaplatil 15.03.2011 sumu 400,- Eur, 26.01.2012 sumu 500,- Eur, 17.05.2013

sumu 1.573,73 Eur. Poškodený D. J. dňa 24.07.2013 podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti
SR o predbežné prejednanie nároku a požiadal o náhradu škody vzniknutej v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, ktorá poškodenému vznikla vo výške 2.473,73 Eur. Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku dňa 16.08.2013 podal aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na tú skutočnosť, že pasívne legitimovaným v konaní
o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je vždy Slovenská republika bez ohľadu na tú
skutočnosť, ktorý orgán Slovenskej republiky koná v jej mene. Označenie správneho štátneho orgánu
v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v
konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Na základe uvedeného okresný súd mal konať

s Generálnou prokuratúrou SR. Súd nie je pri posudzovaní správnosti označenia orgánu príslušného
konať v mene štátu, viazaný predchádzajúcim (ne) konaním orgánov štátu pri predbežnom prerokovaní
nároku na náhradu škody. Rozhodujúci je obsah žaloby, z ktorej musí byť zrejmé rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktorým mala byť spôsobená škoda. K otázke označenia, resp. určenia orgánu poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 26.09.2012, v

ktorom uviedol, že riadne označenie štátu, ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadnej
žaloby na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený
príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za
následok neúplnosť žaloby so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady.
V prípade, že účastník konania síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok

do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp.
nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu žaloby ani o nedostatok podmienky konania. Odvolací
súd zastával právne názory v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu, ak
ide v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 214/2003 Z. Z., aplikáciu alebo interpretáciu ust. § 4ods. 1 a 2 tohto zákona nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho za orgán verejnej moci, ktorý má
konať v mene štátu považuje orgán verejnej moci, ktorý by pri zákonu zodpovedajúcej aplikácii alebo
interpretácii uvedeného ustanovenia za taký (v mene štátu konajúci orgán) nemal byť považovaný, ide o

nesprávnosť, nedostatok situovaný do rámca súdom uskutočnenej aplikácie alebo interpretácie právnej
normy, teda nejde o nesprávnosť procesnú, či proceduálnu, ale o nesprávnosť, ktorá spadá do rámca
činnostisúdu,ktorávyúsťujedoprávnehoposúdeniaveci.Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd konštatoval, že žalobca
voči žalovanému uplatnil náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustálenej
judikatúry sa nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo zastavením stíhania
alebooslobodenímspodobžaloby,posudzujepodľaust.§5zák.č.514/2003Z.z.. Vzmysleust.§4ods.
1 na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj prokurátor.

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. došlo
k precizovaniu orgánu, ktorý je orgánom konajúcim v mene štátu. Súdna prax dospela k záveru, že pri
posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, má rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z.) aj zastavenie trestného stíhania; rovnaké následky vo vzťahu k zákonnosti uznesenia o

vznesení obvinenia pripísala súdna prax aj oslobodeniu spod obžaloby (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX).
Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie.
V tejto súvislosti preto platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade
trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, treba hľadať nielen v ustanovení §

46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, teda v princípoch
materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí
niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv
jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať
právo v jeho ideálnej interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní

vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup
týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Súdna prax dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, ako je tomu aj v prejednávanom

prípade, trebasprihliadnutímnakonkrétneokolnostiadôvodyvychádzaťztoho,žeobčančinnespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/

XXXX, XMcdo XX/XXXX). V dôsledku toho je nedôvodná námietka žalovaného, že žalobca si trestné
stíhanie zavinil sám, pretože skúmanie zavinenia poškodeného vo vzťahu k vzniku škody prichádza v
zmysle § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. do úvahy len pri rozhodnutí o treste, o ochrannom
opatrení, alebo o väzbe, teda nie pri uznesení o vznesení obvinenia. Právna úprava zmenená zákonom
č. 412/2012 účinná od 01.01.2013 neobsahuje prechodné ustanovenia, preto sa v zmysle princípu

nepravej retroaktivity sa uplatní aj na všetky neskončené konania o náhradu škody voči štátu spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.
12. 2012, konalo vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru; v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.
z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 konala vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
v správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012
konal vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písm. a) až písm. j), u ktorého bola podaná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti
viacerých orgánov verejnej moci. Ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch ten orgán,

ktorý vo veci začal konať ako prvý. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 412/2012 Z. z., ktorým sa zmenil a
doplnil zákon č. 514/2003 Z. z. došlo od 01. 01. 2013 k zmene, a to výslovne k spresneniu vymedzenia
pôsobnosti jednotlivých štátnych orgánov v zmysle ich kompetencie konať za štát v prípadoch nárokov
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 tohtozákona v znení účinnom od 01. 01. 2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 tohto zákona tak, ako tomu je i v tomto prípade, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Krajský súd mal za to, že v žiadnom prípade nevyplýva, že by ku škode malo dôjsť v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom, resp. jeho nesprávnym úradným postupom. Preto sa nestotožnil s
rozhodnutím prvostupňového súdu. Okresný súd nesprávne posúdil, že zodpovedný za vznik škody,
má byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Pochybením je, že okresný súd prvotne uznal

žalobcu vinným až po tom čo Krajský súd v Banskej Bystrici odsudzujúci rozsudok Okresného súdu
Zvolen zrušil a oslobodil žalobcu spod obžaloby. Krajský súd mal za to, že v dôsledku pochybenia
Okresného súdu Zvolen žalobcu spod obžaloby oslobodil.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013 koná vo veci
náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného

zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a súčasne po 1.) prokurátor nezamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal
v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo po 2.) vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený
príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013 koná vo veci náhrady
škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

16. V zmysle § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013 koná vo

veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. V zmysle vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že zákonom č. 412/2012 došlo k presnejšiemu

vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody
podľa zák. 514/2003. Nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal
príslušný policajt. Oprávnenie Ministerstva vnútra konať za štát v rámci konania o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zostala z hľadiska prejednávanej veci zachovaná len pre prípad,
že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu. V opačnom prípade je

potrebné dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR oprávnenie konať za štát nemá, preto v prípade,
že prokurátor podanú sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne
podá obžalobu príslušnému súdu, zakladá tým oprávnenie Generálnej prokuratúry SR konať za štát v
následnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003
Z. z.. Prokurátor svojím aktívnym konaním, a to podaním obžaloby zachoval nezákonnosť uznesenia o

vznesení obvinenia, teda aj nezákonnosť trestného stíhania hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie
konať aj inak, napr. zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec. Na uvedenom závere nič nemení ani
to, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca nepodal. K spôsobeniu škody v tomto
prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že nevyužijúc
svoju kompetenciu nezákonné rozhodnutie nezrušil, trestné stíhanie obvineného nezastavil, nepostúpil

vec, teda osvojil si závery nezákonného rozhodnutia a podal na jeho základe obžalobu. Orgánom
oprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR.

19. K aplikácii ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zásada, podľa ktorej je poškodený povinný
využiť riadny opravný prostriedok sa nevyžaduje, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, a ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným
orgánomanejdeokonanie,naktorésavzťahujúpredpisyosprávnomkonaní.Vprejednávanomprípade
prokurátor nerozhodoval o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, keďže tento
opravný prostriedok obvinený nepodal, avšak bez ohľadu na to, či predmetný opravný prostriedok podalalebo nie, došlo zo strany prokurátora k tomu, že tento voči obvinenému podal obžalobu príslušnému
súdu,čímnielenžezaložiloprávnenieGenerálnejprokuratúrySRkonaťzaštátvkonaníonáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale zároveň svojím aktívnym

konaním, a to podaním obžaloby, zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu
právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak. Okolnosť, že by obvinený v trestnom konaní podal
proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, je významná len z pohľadu toho, či došlo zo strany
prokurátora k jej zamietnutiu alebo nie, a od toho odvodzujúcej sa skutočnosti, na základe ktorej vzniká
oprávnenie konkrétneho orgánu konať za štát (Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra

SR). Proti prokurátorom podanej obžalobe nemohlo zo strany obvineného dôjsť k podaniu opravného
prostriedku. V zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné striktne trvať na splnení
podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku. Naviac, za situácie, kedy prokurátorom, ktorý
má povinnosť na zákonnosť prípravného konania dohliadať z úradnej povinnosti (§ 174 ods. 2 písm. e)
Trestného poriadku), obžaloba podaná bola, čím dal prokurátor najavo, svoje presvedčenie o dôvodnosti
a zákonnosti začatého trestného stíhania, možno vychádzať z predpokladu, že sťažovateľova sťažnosť

by úspešná nebola. (rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 1066/11). Podstatou uplatňovania verejnej moci
v demokratickom právnom štáte je princíp dobrej viery jednotlivca v správnosť aktov verejnej moci a
ochrana dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktami verejnej moci, či už v individuálnom
prípade plynú priamo z normatívneho právneho aktu, alebo z aktu aplikácie práva. Princíp dobrej viery
pôsobí bezprostredne v rovine subjektívneho základného práva ako jeho ochrana, v rovine objektívnej

sa potom prejavuje ako princíp prezumpcie správnosti aktu verejnej moci. Spôsobiť škodu za určitých
okolností môže aj nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo vydané in favor poškodeného
účastníka, a ktoré bolo dodatočne ako nezákonné zrušené, hoci k tomu došlo nezávisle na jeho
procesnej aktivite.

20. Súd opakovane posúdil návrh žalobcu so správnym orgánom, ktorý bol oprávnený v mene štátu
konať, a to s Generálnou prokuratúrou SR, táto sa oboznámila so spisom a s listinnými dôkazmi v ňom
obsiahnutých. K žalobe žalobcu sa vyjadrila. Súd opakovane posúdil či sú splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, obžaloba prokurátora. Vznikla mu škoda,
trovy účelne vyplatené advokátovi. Medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody existuje príčinná

súvislosť.

21. Súd nevykonal v konaní ďalšie dokazovanie, nakoľko účastníci podľa Civilného sporového poriadku
ďalšie dôkazy nenavrhli.

22. Súd preskúmal trovy obhajoby, ktoré pozostávajú z úkonov, a to dňa 03.03.2011 prevzatie a príprava
zastúpenia v sume 92,63 Eur, dňa 04.03.2011 OR PZ Zvolen - nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu v
sume 92,63 Eur, dňa 14.04.2011 OR PZ Zvolen - účasť na konfrontácii poškodený - obvinený (09.10 -
12.00 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 14.04.2011 OR PZ Zvolen - účasť na konfrontácii svedok - obvinený
(12.30 - 14.15 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 06.05.2011 OR PZ Banská Bystrica - účasť na výsluchu

znalca (8.45 - 10.15 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 24.05.2011 OR PZ Zvolen - účasť na výsluchu
svedka (T.) (10.00 - 11.10 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 24.05.2011 OR PZ Zvolen - účasť na výsluchu
svedka (A.) (11.10 - 12.00 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 16.06.2011 OR PZ Zvolen - účasť na výsluchu
svedka (zamestnanec Soc. poist.) (13.05 - 14.00 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 01.07.2011 OR PZ Zvolen
- účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu (08.30 - 09.40 hod.) v sume 92,63 Eur, dňa 10.10.2011

odpor proti trestnému rozkazu v sume 92,63 Eur, dňa 23.01.2012 účasť na hlavnom pojednávaní pred
OS Zvolen v sume 95,37 Eur, dňa 16.04.2012 účasť na hlavnom pojednávaní pred OS Zvolen (08.15 -
10.42 hod.) v sume 190,74 Eur, dňa 19.04.2012 sťažnosť v sume 95,37 Eur, dňa 30.04.2012 odvolanie
v sume 95,37 Eur, dňa 09.07.2012 doplnenie odvolania v sume 95,37 Eur, dňa 02.08.2012 účasť na
verejnom zasadnutí pred KS Banská Bystrica v sume 95,37 Eur. Odmena advokáta spolu bez režijných

paušálov,bezDPHvsume1.593,89Eur.0xrežijnýpaušál6,95Eurzaúkonyvykonanéod01.01.2009do
31.12.2009 v sume 0,- Eur, 0x režijný paušál 7,21 Eur za úkony vykonané od 01.01.2010 do 31.12.2010
v sume 0,- Eur, 10x režijný paušál 7,41 Eur za úkony vykonané od 01.01.2011 do 31.12.2011 v sume
74,10Eur,6xrežijnýpaušál7,63Eurzaúkonyvykonanéod01.01.2012do31.12.2012vsume45,78Eur.
Odmena advokáta a režijné paušály spolu (bez DPH) v sume 1.713,77 Eur. Odmena advokáta, režijné

paušály, súdne poplatky a iné výdavky spolu (bez DPH) v sume 1.713,77 Eur. Náhrada cestovného
(základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) § 15 písm. a) adv. tarify: za cestu vykonanú dňa
04.03.2011zBanskejBystricedoZvolenaaspäťvovzdialenosti52km,základnejnáhradeza1km0,183
Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,302 Eur - v sume 13,578 Eur, za cestu vykonanúdňa 15.03.2011 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za 1
km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,332 Eur - v sume 13,672 Eur, za
cestu vykonanú dňa 14.04.2011 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej

náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,360 Eur - v sume
13,759 Eur, za cestu vykonanú dňa 06.05.2011 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti
52 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,371
Eur - v sume 13,794 Eur, za cestu vykonanú dňa 24.05.2011 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť
vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za

liter paliva 1,354 Eur - v sume 13,740 Eur, za cestu vykonanú dňa 16.06.2011 z Banskej Bystrice do
Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km
6,0, cene za liter paliva 1,338 Eur - v sume 13,691 Eur, za cestu vykonanú dňa 01.07.2011 z Banskej
Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov
na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,339 Eur - v sume 13,694 Eur, za cestu vykonanú dňa 23.01.2012
z Banskej Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur,

spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,395 Eur - v sume 13,868 Eur, za cestu vykonanú
dňa 16.04.2012 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť vo vzdialenosti 52 km, základnej náhrade za
1 km 0,183 Eur, spotrebe litrov na 100 km 6,0, cene za liter paliva 1,480 Eur - v sume 14,134 Eur.
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu (zaokrúhlené na celé eurocenty nadol) v sume 123,93
Eur. Náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 adv. tarify), a to

dňa 04.03.2011 za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady
aj za začatú polhodinu 12,35 Eur, celkom v sume 24,70 Eur, dňa 15.03.2011 za cestu z Banskej Bystrice
do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady aj za začatú polhodinu 12,35 Eur, celkom
v sume 24,70 Eur, dňa 14.04.2011 za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých
polhodín2,náhradyajzazačatúpolhodinu12,35Eur,celkomvsume24,70Eur,dňa06.05.2011zacestu

z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady aj za začatú polhodinu
12,35 Eur, celkom v sume 24,70 Eur, dňa 24.05.2011 za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za
počet začatých polhodín 2, náhrady aj za začatú polhodinu 12,35 Eur, celkom v sume 24,70 Eur, dňa
16.06.2011 za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady aj za
začatú polhodinu 12,35 Eur, celkom v sume 24,70 Eur, dňa 01.07.2011 za cestu z Banskej Bystrice do

Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady aj za začatú polhodinu 12,35 Eur, celkom v sume
24,70 Eur, dňa 23.01.2012 za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2,
náhrady aj za začatú polhodinu 12,71 Eur, celkom v sume 25,42 Eur, dňa 16.04.2012 za cestu z Banskej
Bystrice do Zvolena a späť, za počet začatých polhodín 2, náhrady aj za začatú polhodinu 12,71 Eur,
celkom v sume 25,42 Eur. Náhrada za stratu času spolu v sume 223,74 Eur. Odmena advokáta, výdavky,

cestovné a náhrada za stratu času spolu (bez DPH) v sume 2.061,44 Eur plus 20 % DPH z celej odmeny,
výdavkov, náhrad cestovného a straty času (§18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., advokátska tarifa v
znení vyhlášky č. 209/2009 Z.z. platnej od 01.06.2009) v sume 412,29 Eur. Odmena advokáta, výdavky,
cestovné a strata času aj s DPH celkom v sume 2.473,73 Eur.

23. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že má zistiť či jednotlivé trovy boli vynaložené účelne, súd zistil,
že trovy boli vynaložené účelne, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 2.473,73 Eur.

24. Žiadosť o prerokovanie nároku bola pôvodnému žalovanému Ministerstvu spravodlivosti SR
doručená 01.08.2013, začala plynúť 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku, táto uplynula 01.02.2014,

preto po uplynutí tejto lehoty sa podľa § 16 ods. 1 Zák. 514/2003 Z.z. dostal žalovaný do omeškania.
Toto podanie bolo doručené, postúpené Generálnej prokuratúre SR, preto sa žalovaný do omeškania
dostal od 02.02.2014. Výška úrokovej sadzby je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 5,25 %-
ného úroku z omeškania ročne z dlžnej sumy 2.473,73 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobca bol úspešný, žalovaný neúspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Žalobca má
preto nárok voči žalovanému na náhradu 100 percent trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny

výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).