Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203843
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714203843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa

D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, občan SR, zast. Lion Law Partners s.r.o., Horná 32, Banská
Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vo výške 2.473,73 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.473,73 Eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.473,73 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 596,97
Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Lion Law Partners s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.03.2014 si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 2.473,73 Eur
spolus5,25%-nýmúrokomzomeškaniaročneztejtosumyod02.02.2014dozaplateniatitulomnáhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 30.09.2014 trval na podanom návrhu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2014 žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že Ministerstvo

spravodlivosti SR nie je orgánom konajúcim v mene štátu. Na pojednávaní dňa 30.09.2014, po vyslovení
predbežného názoru súdom, žiadal návrh zamietnuť.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície - odbor
vyšetrovania, Zvolen, značka ČVS: Z.-XXX/OVK-W.-XXXX zo dňa 14.10.2010 bol navrhovateľ stíhaný

ako obvinený zo zločinu ublíženia zdraví a nebezpečného vyhrážania na tom základe, že 29.09.2009
okolo 7.00 hod. pred bránou rodinného domu č. XX v obci B. tým, že napadol D. R., nar. XX.XX.XXXX
tak, že päsťami rúk ho 2x udrel do tváre, čím mu spôsobil poranenia, a to pomliaždenia tváre,
pomliaždenie ľavej očnice, zlomeninu nosa a zlomeninu nosovej priehradky. Jeho práce neschopnosť si
vyžiadala 63 dní. Od 29.09. do 15.12.2009 sa mu telefonicky, prostredníctvom sms z telefónneho čísla
XXXXXXXXXX, vyhrážal, že keď ho dochytí, tak mu nožom vyberie všetky črevá zo žalúdku, „dneska
zdochneš mojimi rukami ty debil“ ako aj inými výrazmi, ktoré v ňom vzbudili obavu, že svoje vyhrážky

dokoná.

Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor vyšetrovania dňa 18.11.2010
zmenilo právnu kvalifikáciu na nebezpečné vyhrážanie, bolo to doručené navrhovateľovi 18.11.2010.Okresná prokuratúra Zvolen dňa 13.07.2011 podala obžalobu na navrhovateľa. Odvolanie adresované
Okresnému riaditeľstvu PZ Zvolen, zo dňa 19.11.2010 sa nachádza na č.l. 16 - 17.

OkresnýsúdZvolenvydaltrestnýrozkazXTXX/XX-XXX-XXzodňa19.09.2011kdeuznalobvinenéhoD.
J. vinného zo skutku uvedeného v obžalobe. D. J. dňa 10.10.2011 podal odpor voči trestnému rozkazu.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen XT XX/XXXX-XXX zo dňa 16.04.2012 bol obžalovaný D. J. uznaný
vinný zo skutkov popísaných v obžalobe, voči tomu sa odvolal dňa 19.04.2012, doplnil odvolanie dňa

12.07.2012.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom XTo XX/XXXX zo dňa 02.08.2012 zrušil rozsudok Okresného
súdu Zvolen XT XX/XX zo dňa 16.04.2012 a obžalovaného D. J. oslobodil spod obžaloby.

D. J. bol zastúpený Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, na základe zmluvy o poskytovaní

právnej pomoci zo dňa 03.03.2011. Zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu trov konania na č.l. 53
vo výške 2.473,73 Eur. Navrhovateľ mu zaplatil 15.03.2011 sumu 400,- Eur, 26.01.2012 sumu 500,-
Eur, 17.05.2013 sumu 1.573,73 Eur. Poškodený D. J. dňa 24.07.2013 podal žiadosť na Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prejednanie nároku a požiadal o náhradu škody vzniknutej v dôsledku
nezákonného rozhodnutia, ktorá poškodenému vznikla vo výške 2.473,73 Eur. Žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku dňa 16.08.2013 podal aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

K námietke pasívnej legitimácie odporcu Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR:

Navrhovateľ vo veci uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku

trestného stíhania pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trest. zákona, ktoré sa
skončilo jeho oslobodením spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.04.2012,
č.k. XT/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.08.2012,
č.k. XTo/XX/XXXX. Zo skutkového stavu vyplýva, že uznesením sp. zn. ČVS: Z.-XXX/OVK-W.-XXXX
bolo voči navrhovateľovi dňa 14.10.2010 začaté trestné stíhanie. Dňa 18.11.2010 vyšetrovateľ vydal

oznámenie o zmene právnej kvalifikácie skutku. Dňa 13.07.2011 prokurátor voči navrhovateľovi podal
obžalobu sp. zn. XPv/XX/XXXX-XX. Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. XT/XX/XXXX-
XXX zo dňa 19.09.2011 bol navrhovateľ odsúdený za prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva a prečin nebezpečného vyhrážania, voči ktorému navrhovateľ podal odpor.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XT/XX/.-XXX zo dňa 16.04.2012 bol navrhovateľ odsúdený zo

spáchania skutkov v zmysle všetkých bodov obžaloby. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 02.08.2012 rozsudok okresného súdu zrušil a zároveň
navrhovateľa spod obžaloby oslobodil.

V prejednávanej veci odporca v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR spochybnil svoje oprávnenie

konať v mene štátu, poukázala pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, z
ktorého vyplýva, že za obdobných skutkových okolností ako v prejednávanej veci je oprávneným v mene
štátu konať Ministerstvo vnútra alebo Generálna prokuratúra SR, nie však Ministerstvo spravodlivosti
SR. Zároveň odporca zdôraznil, že vzhľadom na skutkové okolnosti je nepochybné, že k prípadnému
vzniku škody nedošlo a nemohlo dôjsť v konaní pred súdmi a pokladá označenie odporcu tak, ako je

uvedené v návrhu na začatie konania za rozporné s ustanovením § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Vychádzajúc zo skutkového stavu, aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu
škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia, je možné v danej veci ustáliť, že k pochybeniu došlo
tak na strane vyšetrovateľa polície, ktorý začal trestné stíhanie, tiež na strane prokurátora, ktorý podal

obžalobu, ako aj na strane okresného súdu, ktorý prvotne uznal navrhovateľa vinným, a až potom, čo
krajský súd odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušil, oslobodil okresný súd žalobcu spod obžaloby.
Nakoľko v danej veci nie je možné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt za vznik škody, a teda ani
ktorý zo subjektov uvedených v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je oprávnený konať v mene štátu
a je potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vzťahujúci sa práve na situácie, v ktorých

nie je možné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt a z ktorého vyplýva, že v takýchto situáciách koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z.
ako aj z názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí XCdo/XXX/XXXX jetaktiež možné dospieť k záveru, že príslušným orgánom konať v tejto veci v mene štátu je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, keď:
a) ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci

(Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky)
b) žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola podaná na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky
c) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky začalo konať o žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku ako prvé; tým, že ho posúdilo ako jemu nepatriace a postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre
SR,ktorátejtožiadostinapriekuplynutiuzákonnej6-mesačnejlehoteanilenčiastočnenevyhovela,preto
možno jednoznačne konštatovať, že nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z uplatňovaného
zodpovednostného vzťahu je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania
správne označil Ministerstvo spravodlivosti ako subjekt oprávnený konať za štát v danej veci a námietke

nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcu nie je možné vyhovieť.

Odporca sa bránil, že navrhovateľ nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a preto nie
je dôvod na priznanie jeho nároku, pretože nevyčerpal všetky opravné prostriedky. Sťažnosť o vznesení
obvinenia ak je nepochybné, že druhá veta § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. umožňuje výnimku

z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov.
Zákonodarca tým chcel v prípadoch hodných osobitného zreteľa umožniť uplatňovanie povinnosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri splnení ostatných zákonných predpokladov aj takým
poškodeným, ktorý podmienku podania opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu splnili
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Toto ustanovenie

dáva súdu možnosť zohľadniť špecifické okolnosti konkrétneho prípadu a v dôsledku toho netrvať na
splnení tejto podmienky. V súvislosti s trvaním na dodržaní podmienky vyčerpania riadnych procesných
opravných prostriedkov je potrebné upozorniť na to, že musí ísť o také prostriedky, ktoré sú dostupné
a dostatočné na dosiahnutie nápravy tvrdených porušení a nie o prostriedky, ktoré sú nedostatočné a
neefektívne (porovnaj rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 08.04.2004

vo veci I. H. G., sťažnosť č. XXXXX/XX, odstavec 127, na ktorý poukázal i Nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 02.06.2011, sp. zn. IV. K. XXXX/XXXX). Keby súd zamietol návrh v dôsledku
toho, že obvinený nepodal riadny opravný prostriedok, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
dopustilbysaneprijateľnéhoformalizmu,pretožezokolnostívecijednoznačnevyplýva,žepodanietohto
opravného prostriedku by nebolo efektívnym procesným prostriedkom. Je z toho objektívnej zrejmé, že

o takomto opravnom prostriedku by rozhodoval prokurátor príslušnej prokuratúry - Okresná prokuratúra
Zvolen a z toho, že neskôr podal v predmetnej veci obžalobu, logicky a nespochybniteľne vyplýva,
že by sťažnosť navrhovateľa ako obvineného nevybavil v jeho prospech. Za týchto jednoznačných
objektívne daných okolností potom nemožno striktne trvať na splnení podmienky vyčerpania riadneho
opravného prostriedku - § 6 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. Nález Ústavného súdu ČR zo

dňa 02.06.2011, sp. zn. IV. Ú. XXXX/XXXX, ktorý rieši skutkovú totožnú vec, za porovnateľnej právnej
úpravy).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody pred príslušným orgánom.

V zmysle bodu IV bod 1 Zmluvy bola odmena za poskytnutú obhajobu žalobcu v trestnom konaní
dohodnutá ako tarifná odmena podľa počtu skutočne vykonaných úkonov právnej pomoci v zmysle
ustanovenia § 12 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Navrhovateľ svoj nárok v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona uplatnil na príslušnom orgáne,
ktorým je podľa § 4 ods. 2 zákona Ministerstvo spravodlivosti SR, žiadosťou o predbežné prejednanie
nároku zo dňa 24.07.2013. Ministerstvo spravodlivosti SR na podanú žiadosť reagovalo dňa 16.08.2013
postúpením žiadosti.

Súd má za to, že príslušným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že tento orgán žiadosť

prejednal a postúpil na vybavenie Generálnej prokuratúre SR.

Z podania Ministerstva spravodlivosti vyplýva, že žiadosť navrhovateľa bola príslušnému orgánu
doručená 01.08.2013 a od tohto dňa začala plynúť šesť mesačná lehota na uspokojenie nároku.
Príslušný orgán napriek uplynutiu zákonnej šesť mesačnej lehoty nárok navrhovateľa ani len čiastočne

neuspokojil, preto si navrhovateľ uplatnil nárok prostredníctvom súdu. Žiadosť o prerokovanie nároku
bola Ministerstvu spravodlivosti doručená dňa 01.08.2013, k márnemu uplynutiu zákonnej lehoty podľa
§ 16 ods. 1 zákona došlo 01.02.2014, preto po uplynutí tejto lehoty sa odporca dostal do omeškania.
V zmysle uvedeného, okrem uplatnených trov právneho zastúpenia vznikol navrhovateľovi nárok na
úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, platný k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvým dňom omeškania
bol 02.02.2014, k tomuto dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, preto vznikol
navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.473,73 Eur od 02.02.2014 do
zaplatenia, ktoré je odporca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Navrhovateľbolvcelomrozsahuúspešný,odporcaneúspešný,navrhovateľovivznikloprávonanáhradu

trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 20,00 Eur, nutných trov právneho
zastúpenia za 4 úkony - príprava a prevzatie, žiadosť o predbežné prejednanie nároku, návrh,
zastupovanienapojednávanídňa30.09.2014-4xá101,25Eur+2xrežijnýpaušálá7,81Eur+2xrežijný
paušál á 8,04 Eur + náhrada cestovného za účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 z Banskej Bystrice
do Zvolena a späť - 52 km, pri základnej náhrade za opotrebenie na 1km vo výške 0,183 Eur, priemernej

spotrebe l/100 km - 6,6 l a cene za liter paliva 1,342 Eur, náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní
dňa 30.09.2014 z Banskej Bystrice do Zvolena a späť - 2 polhodiny á 13,40 Eur, všetko navýšené o 20
%-nú DPH, náhrada navrhovateľa na strate na zárobku za účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014 - 3,82
Eur, spolu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi sumu 596,97 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O. s. p.).