Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716204303.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého : F. X.A., narodený XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa
rodičov: matka - Mgr. A. X.A. , narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X. a otec - F. A., narodený
XX.XX.XXXX, bytom L. Č..XXX o návrhu otca na zníženie výživného , takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého F. X.A., narodený XX.XX.XXXX z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.07.2016 žiadal otec maloletého o zníženie výživného

na F. X.A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnil tým, že otec je väzobne stíhaný od 7.12.2015, zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer,
nemá žiaden príjem a ani majetok a z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej
zmene pomerov na strane otca, žiada znížiť výživné na minimálnu výšku .

2. Na pojednávaní otec uviedol , že trvá na podanom návrhu, a žiadal, aby
mu súd jeho vyživovaciu povinnosť znížil na sumu 80 eur mesačne.

3. Matka sa na pojednávanie , na ktoré bola riadne predvolávaná, opakovane
nedostavila. V mailovom podaní zo dňa 26.9.2017, doručené zákonnej sudkyni po pojednávaní, matka
uviedla, že otec doposiaľ dlží a výživnom 3.608 eur. Vzhľadom k doterajšiemu priebehu platenia
výživného a výsledku dlhého trestného konania XT XX/XXXX (za neplatenie výživného), by ju jeho
vymáhanie stálo opäť veľa úsilia a času, ktoré radšej venuje dvom deťom a práci, ktorá ich všetkých živí.
Na pojednávanie sa z pracovných dôvodov nemôže zúčastniť a s návrhom otca na zníženie výživného

súhlasí.

4. Kolízny opatrovník odporučil súdu návrh otca zamietnuť. S matkou
maloletého vykonali pohovor, matka uviedla, že sa navrhovateľa bojí, celý
život jej robil problémy. O maloletého sa od jeho narodenia otec nezaujíma,
výživné nezasiela, otec má dlh na výživnom. O maloletého je zo strany matky riadne postarané, čo
vyplýva aj z písomne podanej správy zo šetrenia v rodine maloletého. Podmienky na zníženie výživného

nie sú splnené, maloletý má 9 rokov a od roku 2011 nebola výška výživného upravovaná.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámil sa s obsahom spisov tun.súdu XP XX/
XXXX, potvrdením o príjme otca, písomnou správou kolízneho opatrovníka, rozsudkom OS Piešťanysp.zn.: XXT XX/XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovni o poberaní dávok v nezamestnanosti otcom,
exekučným príkazom , potvrdením o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, písomným vyjadrením
matky k návrhu, ako i ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

6. Maloletý F. sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo o určené rozsudkom tun.súdu sp.zn.:
XC XXX/XXXX zo dňa 10.3.2011. Tým istým rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky,ktorájeoprávnenámaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetok.Otecbolzviazanýprispievať
na výživu maloletého mesačne sumou 154,50 eur od 1.9.2008 do 28.2.2011 a od 1.3.2011 sumou

120 eur mesačne. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného od
1.3.20111 zmenil tak, že otec je povinný platiť výživného na maloletého F. vo výške 150 eur mesačne.
V čase rozhodovania o výške výživného otcovi vzniklo zročné výživné v sume 4.635 eur.

7. V tom čase bol maloletý vo veku 3 rokov, otec pracoval ako vodič a jeho
príjem po započítaní diét činil sumu 1 120 až 1320 eur. Matka bola

poberateľkou rodičovského príspevku a mala vyživovaciu povinnosť
k maloletej A., ktorá bola vo veku 12 rokov.

8. Otec je rozvedený , má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. A., nevie kedy sa narodil,
má 7 rokov, výživné na maloletého 100 eur, matke maloletého poukazuje 30 eur. Návrh na zníženie

výživného podal v čase keď bol vo VTOS Leopoldov - od decembra 2015 do októbra 2016. Odsúdený
bol za nebezpečné prenasledovanie bývalej partnerky. Pred nástupom do VTOS pracoval v OMIX ako
vodič, a zarábal cca 1500 eur. Po prepustení na slobodu bol evidovaný na úrade práce do 02/2017 a
poberal dávky v nezamestnanosti 700 eur mesačne. Následne mu exekúciou začali zrážať výživné na
F.. V marci 2017 sa zamestnal ako vodič a jeho príjem bol 1200 eur, všetko mu išlo na exekúciu, preto

odišiel zo zamestnania a od apríla 2017 pracuje v spoločnosti X. K., s.r.o. ako vodič a jeho čistý príjem
dosahuje sumu 580 eur z čoho mu zrážajú na exekúciu 215,43 eur, na výplatu dostáva 251,64 eur. Z
práce odišiel, lebo nedokázal vyžiť zo 140 eur mesačne. Otec býva v L. v nájomnom obecnom byte
- 3izbový - mesačný nájom 320 eur, zmluvu o nájme otec súdu nepredložil, uviedol, že nemá žiadne
úvery ani pôžičky. V byte býva spolu s priateľkou, ktorá pracuje ako operátor výroby, a jej príjem je 420

eur, na bývanie prispieva 200 eur mesačne. Na pojednávaní otec uviedol, že matka maloletého ovláda
4 jazyky, nevidí dôvod aby sa nezamestnala.

9. Matka v mailovom podaní uviedla, že od septembra 2015 do septembra 20156 bola nezamestnaná,
momentálne pracuje je v skúšobnej dobe. Zo zdravotných dôvodov, jej a synových z práce veľa

vymeškávala. V práci si vyžadujú jej prítomnosť, o výživné bojuje od roku 2008 , otec syna doposiaľ
nevidel, bráni sa plateniu. V konečnom dôsledku sa o syna musí postarať iba ona sama. Je zamestnaná
v SLSP a.s. a jej priemerný mesačný príjem je cca 1000 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus.

10. Maloletý F. je vo veku 9 rokov. Z písomnej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka s

maloletým býva v 4 izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Byt je kompletne a účelne zariadený ,
hygiena domácnosti je na vysokej úrovni. Maloletý má vlastnú izbu, v ktorej má vytvorený priestor pre
hru, odpočinok i vzdelávanie.

11. Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa

zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.15. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

19. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní mal súd preukázané že návrh otca nie je dôvodný
a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase podania návrhu
na súd bol otec vo VTOS od októbra 2016 je na slobode. Od marca 2017 je riadne zamestnaný ako
vodič z príjmom od 1200 eur do 580 eur v súčasnosti. Otec pred nástupom do VTOS zarábal ako
vodič 1500 eur. Prácu s platom 1200 eur ukončil, nakoľko exekučne splátky boli podľa vyjadrenia otca

vysoké. V súčasnosti sa zamestnal v spoločnosti X. Q..J..H.., kde pracuje ako vodič a jeho príjem , ktorý
potvrdil jeho zamestnávať , sumu 580 eur mesačne netto. Matka pracuje v Q. a jej príjem je mesačne
cca 1000 eur. Súd poukazuje na postoj oboch rodičov v tomto konaní, kedy ani na opakované výzvy
súdu , rodičia nepredložili všetky relevantné listinné dôkazy, ktoré súd od rodičov požadoval, matka
sa opakovane na pojednávanie nedostavila, dôvodiac svoju neúčasť na pojednávaniach pracovnými

povinnosťami a obavou so stretnutia s navrhovateľom. Pri svojom rozhodnutí súd zohľadnil dobu po
ktorú nebolo výživné upravované - 7 rokov, za uvedené obdobie sa odôvodnené potreby maloletého
neúmerne zvýšili, maloletý je žiakom základnej školy. Otec sa o maloletého od jeho narodenia absolútne
nezaujíma, výživné na maloletého neuhrádza, má dlh na výživnom. Dôvod podania návrhu na súd -
VTOSotcaodpadol.Otecjeodoktóbra2016naslobode,riadnepracuje. Súdvychádzalsozárobkových

možností a schopností otca, pred nástupom do VTOS zarábal ako vodič cca 1500 eur. Sám dobrovoľne
ukončil pracovný pomer s príjmom cca 1200 eur a zamestnal sa za 580 eur mesačne. Výkon práce
pred nástupom do VTOS ako i v súčasnosti je ten istý, pracuje ako vodič. Otec svoje rozhodnutia o
zmene práce dôvodí neúmerným exekučným zaťažením. Otcom uvádzané skutočnosti súd vyhodnotil
ako účelové vyhýbanie sa jeho vyživovacej povinnosti na maloleté 9 ročné dieťa.

20. Je potrebné dodať, že otec sa do uvedenej životnej situácie (exekučne konanie) dostal sám svojim
postojom, pri zárobku 1500 eur, ktoré dosahoval mu vzniklo zročné výživné v sume cca 3600 eur. Je
potrebné dodať, že od narodenia celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje
matka sama. Je potrebné dodať, že rodič , ktorý nemá maloleté dieťa zverené do jeho osobnej

starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú ako aj finančnú starostlivosť na druhého rodiča, navyše
v tomto konkrétnom prípade otec v minulosti ako i v súčasnosti preukázal, že dokáže ako vodič
zarobiť mesačne viac ako 1000 eur a z tejto sumy výživné na 9 ročné dieťa v sume 150 eur , v
zmysle rozhodnutia KS v Bratislave z roku 2011 musí i do budúcna otec poukazovať. Nie je v záujme
maloletého F. aby súd výživné znížil aj keď matka s návrhom otca súhlasila, súd sa s návrhom matky

nestotožnil. Súhlasmatkysúdvyhodnotilakoobavumatkyznavrhovateľa,ktorýakouviedlajejneustále
od narodenia maloletého robí problémy. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, má prednosť
pred ostatnými výdavkami a má pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd ustálil priemerné
mesačné výdavky na 9 ročné maloleté dieťa mesačne na sumu cca 300 eur a polovicu týchto výdavkov v
sume 150 eur musí otec znášať a musí si všetky finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný súdom

určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené , s použitím citovaných zákonných
ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nemal súd
preukázané, že na strane otca nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto súd
návrh otca zamietol.21. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákon NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok ( ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie
sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne

a v troch vyhotoveniach.

Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.