Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:3115226065.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. F.,
nar.XX.X.XXXX,bytomurodičov,vkonanízastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - X. F., nar. X.X.XXXX, otec - Ing. E. F., obaja bytom B., V. XXXX/
XX, právne zastúpení Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača

2748/28, o návrhu (starého otca) Ing. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. G., J. R. XX, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, so sídlom G. X. Y., L. XXX/XX, o úpravu styku s maloletou,
na základe odvolania otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/1/2017-102 zo dňa
15.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zastavení konania.

Uznesenie okresného súdu m e n í vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že matka a
otec maloletej majú voči navrhovateľovi Ing. E. F. nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 30 %.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie v súdenej veci zastavil na základe späťvzatia návrhu
navrhovateľom - starým otcom maloletej Ing. E. F. (ďalej iba „navrhovateľ"). O trovách konania rozhodol
len s odkazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote spoločné
odvolanie obaja rodičia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že im bude voči navrhovateľovi priznaná

náhrada trov konania vo výške 611,46 eur. Poukazovali na to, že už v štádiu konania pred okresným
súdom si uplatňovali nárok na náhradu trov konania podľa § 55 CMP, lebo jeho priznanie by bolo
spravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu. Uviedli, že navrhovateľ podal návrh zjavne bezdôvodne,
v podstate len pre svoju ješitnosť a neochotu s nimi komunikovať. Toto potvrdzuje i vyjadrenie
navrhovateľanaotázkusudkyne,čisadomáhalstretnutiasmaloletou-„Nonie,všakmitoanineponúkli".
Svoj návrh pritom vzal späť až po písomných vyjadreniach rodičov a po pojednávaní dňa 30.3.2017, kde

boli všetci účastníci vypočutí a okresný súd vyslovil predbežný právny názor.
3. Rodičia konštatovali, že návrh navrhovateľa by bolo možné vo vzťahu k nim posudzovať dokonca ako
šikanózny. Úpravy styku s maloletou H. sa domáhal bez toho, aby túto snahu vyvinul najskôr smerom k
rodičomaažnásledne(poeventuálnychmárnychpokusochanezákonnombránenívrealizáciijehopráv
z ich strany) by sa domáhal súdnej ochrany. Taktiež, hoci pojednávanie dňa 30.3.2017 bolo odročené
na 15.5.2017 s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla spoločné sedenie účastníkov konania

za účelom prípadnej dohody, k tomuto nedošlo, keď zo strany navrhovateľa nebola vyvinutá žiadnainiciatíva. Odvolatelia zhrnuli, že starý otec by mal niesť zodpovednosť za zavinenie na zastavení
konania, ktoré inicioval úplne zbytočne a nahradiť rodičom maloletej trovy právneho zastúpenia.

4. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť, keď odvolacie tvrdenia rodičov označil za
nepravdivé. Uviedol, že sa pokúšal stretávanie s vnučkou riešiť mimosúdnou dohodou. Vzhľadom na
odmietavý postoj rodičov maloletej sa na nich obrátil prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo
dňa 6.3.2015, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti. Následne sa jeho právna zástupkyňa opätovne
obrátila na rodičov maloletej v snahe riešiť situáciu cestou zmieru bez podania návrhu na súd; v

ktorej súvislosti sa v jej advokátskej kancelárii uskutočnili dve stretnutia s otcom maloletej. Pre jeho
pretrvávajúci odmietavý postoj však nedošlo k dohode a sám otec uviedol, že nech sa navrhovateľ
obráti na súd.
5. Navrhovateľ aj na pojednávaní opätovne prejavil záujem riešiť vec mimosúdnou dohodou, po jeho
odročení kontaktoval otca maloletej a žiadal ho o termín stretnutia. Otec maloletej mu oznámil, že
sa stretnú len za účasti právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka; termín a miesto stretnutia ale

neuviedol. Následné dve žiadosti navrhovateľa o stretnutie s maloletou boli zo strany rodičov rovnako
odmietnuté. Dodal, že dôvody späťvzatia návrhu opísal vo vyjadrení k svedeckej výpovedi otca.

6. V následnej reakcii rodičia maloletej popreli jeho tvrdenia o údajných pokusoch o mimosúdne riešenie
situácie.Osobnesanedostavilanidoadvokátskejkanceláriejehoprávnejzástupkynenastretnutie,ktoré

malo smerovať k mimosúdnemu urovnaniu veci. Podľa rodičov zo správania navrhovateľa je zrejmé, že
nimi dlhodobo pohŕda. Navrhovateľom tvrdený citový vzťah k maloletej v skutočnosti neexistuje, súdne
konanie bolo iniciované len v snahe dokázať synovi (otcovi maloletej) svoju prevahu. Poukázali na postoj
navrhovateľa, ktorý sa vyjadril, že „on rodičov vnučky nepotrebuje, s nimi sa on baviť nemusí". Rodičia
zopakovali, že navrhovateľ nereflektoval na stretnutie za účelom prípadnej dohody, o ktorom právni

zástupcovia komunikovali priamo pred pojednávacou miestnosťou. Doplnili, že vyjadrením navrhovateľa
k svedeckej výpovedi nedisponujú, za relevantné však považujú samotné späťvzatie, ktoré neobsahuje
žiadne dôvody.

7. Navrhovateľ označil vyjadrenia rodičov za nepravdivé. Uviedol, že bezprostredne po pojednávaní

ich oslovil, aby sa šli porozprávať, čo oni odmietli s odôvodnením, že sa ponáhľajú za maloletou. Ich
právna zástupkyňa uviedla, že navrhovateľa budú kontaktovať ohľadne termínu stretnutia, k čomu však
nedošlo; neúspešné boli aj pokusy dohodnúť termín stretnutí s otcom maloletej prostredníctvom sms.
Navrhovateľ konštatoval, že po vyjadreniach rodičov na pojednávaní a po tom, čo ignorovali všetky jeho
pokusy o riešenie veci cestou zmieru, pochopil, že sa rozhodli ho zo života maloletej vylúčiť. Dodal, že

ďalšie vedenie konania by pre neho bolo psychicky aj finančne náročné.

8. Rodičia (bez výzvy súdu a nad rámec zákonom predpokladaných vyjadrení strán/ /účastníkov v
odvolacom konaní) zaslali i ďalšie vyjadrenie, v ktorom popreli tvrdenia navrhovateľa, že otec maloletej
nereagoval na jeho pokusy o riešenie situácie; o čom predložili e-mailovú komunikáciu zo dňa 11.5.2017

a 19.4.2017. Uzavreli, že navrhovateľ nie je schopný rešpektovať to, že o maloletú sa starajú jej rodičia,
ktorými on pohŕda a nie je ochotný s nimi ani kvôli vnučke viesť vecný dialóg.

9. Kolízny opatrovník sa k predmetu odvolacieho konania nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie
v zastavujúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP
tak, ako je vymedzené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Vzhľadom na označenú právnu úpravu a osobitný charakter vecí starostlivosti súdu o maloletých
odvolací súd podrobil prieskumu uznesenie okresného súdu aj vo výroku o zastavení konania. V danej
časti napadnuté rozhodnutie zodpovedalo procesným následkom dispozície navrhovateľa s návrhom
na začatie konania (jeho späťvzatím), pričom neboli zistené ani žiadne skutočnosti brániace zastaveniu
konania, resp. nasvedčujúce potrebe pokračovania v konaní napriek späťvzatiu návrhu (§ 29 ods. 2

CMP). Rovnako ďalší účastníci konania nemali voči jeho zastaveniu žiadne námietky. Následne krajský
súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania potvrdil ako vecne správne.12. Šikanóznym je taký výkon práva, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia konajúceho
spočíva v úmysle poškodiť alebo znevýhodniť výkonom práva dotknutú osobu. V súdenom prípade
rozhodujúce okolnosti však záveru o takejto motivácii navrhovateľa nenasvedčujú. Navrhovateľ sa

preukázateľne pred podaním návrhu na súd domáhal úpravy styku s maloletou vnučkou aj mimosúdnymi
prostriedkami (minimálne v rámci podania zo dňa 2.9.2015 označeného ako „Návrh na úpravu styku
starého otca dieťaťa Ing. E. F. s maloletou vnučkou - posledný pokus o zmier pred podaním žaloby",
adresovaného otcovi maloletej). Hoci viaceré širšie (skutkové) súvislosti v prejednávanom prípade sú
účastníkmi - rodičmi maloletej na strane jednej a navrhovateľom na strane druhej - prezentované

značene rozporne (osobitne o snahe toho-ktorého z nich prispieť k dohode o stretávaní sa s maloletou,
či k úprave vzájomných vzťahov), z celkového prístupu navrhovateľa možno dôvodne usudzovať na
jeho skutočný záujem (minimálne v období iniciovania súdneho konania) o stretávanie sa s maloletou
H.. Nadväzne neobstojí tvrdenie odvolateľov, že sa zo strany navrhovateľa podaním návrhu na úpravu
styku s maloletou išlo o šikanózny výkon práva.

13. Záver o nepreukázaní šikanózneho charakteru uplatňovania nároku navrhovateľom však nevylučuje
bez ďalšieho jeho „zodpovednosť za výsledok konania" (jeho zastavenie). Navrhovateľ v podaní, ktorým
vzal návrh späť, nevymedzil žiadny dôvod tohto dispozitívneho úkonu. Dodatočne (v elektronickom
podaní adresovanom okresnému súdu) v rámci reakcie na výpoveď otca maloletej na pojednávaní
navrhovateľ uviedol, že späťvzatie návrhu bolo podmienené tým, že „sa už nemieni nechať ďalej nechať

urážať prezentovaním klamstiev a poloprávd" rodičmi maloletej, ako aj „neobjektívnym a zaujatým
vedením súdneho konania". Pripustil možnosť stretnutia s maloletou i v prítomnosti jej rodičov, ale len
za predpokladu, že sa mu ospravedlnia za svoje konanie a urážky.
14. Bez ohľadu na to, že prípustnosť dodatočného uvádzania dôvodov späťvzatia je diskutabilná i
v mimosporových konaniach, okolnosti opísané navrhovateľom nepredstavujú akceptovateľný dôvod

objektívne podmieňujúci vzatie návrhu späť. Vzťahy medzi ním a rodičmi maloletej boli totiž už
dlhodobejšie narušené a táto situácia nevzbikla až začatím súdneho konania, resp. v jeho priebehu. Z
tvrdení samotného navrhovateľa zároveň vyplýva, že návrh na úpravu styku s maloletou podával práve
preto, že mu zo strany rodičov maloletej neboli umožňované stretnutia s vnučkou. Pokiaľ po podaní
návrhu na súd nedošlo v tomto smere k nijakej zmene, potom späťvzatie návrhu z daného titulu bolo

objektívne neopodstatnené a navrhovateľ tak v konečnom dôsledku zavinil zastavenie konania (len) zo
subjektívnych dôvodov. Tvrdenie o zaujatom vedení konania okresným súdom je maximálne všeobecné,
a teda taktiež nespôsobilé vyvolať relevantný dôvod späťvzatia návrhu.

15. Rozoberané okolnosti predstavujú solídny základ na (čiastočnú) aplikáciu § 55 CMP.

Na základe doteraz uvedeného možno totiž uzavrieť, že hoci počínanie navrhovateľa nebolo
šikanóznym výkonom práva, vzhľadom na späťvzatie návrhu nepodmienené objektívnymi dôvodmi
skôr, ako bolo vôbec prikročené k meritórnemu posúdeniu v užšom slova zmysle (t.j. skôr ako
navrhovateľ mohol argumentačne presvedčiť súd o opodstatnenosti uplatňovaného návrhu) zodpovedá
spravodlivému usporiadaniu veci uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť rodičom maloletej 30%

trov prvoinštamčného konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. Uvedené rešpektuje základný princíp náhrady trov v mimosporových konaniach (§ 52 CMP) a
zároveň zodpovedá aj len čiastočnému „úspechu" rodičov maloletej v odvolacom konaní.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.