Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/596/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204303
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716204303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
F. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matky - Mgr. A. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XX, XXX XX X., a otca - F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., o návrhu otca
na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.09.2017,
č.k. 12P/231/2016-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č.k. 12P/231/2016-80, zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s
následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo ( správne nárok ) na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti
návrhu otca, keď nebolo preukázané, že na strane otca nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali
zníženie výživného na maloletého. Za preukázané mal, že v čase podania návrhu bol otec vo V., pričom
pred nástupom trestu pracoval ako vodič s príjmom X.XXX eur mesačne. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie zistil, že otec bol z V. prepustený na slobodu od októbra 2016, pričom od marca 2017
bol riadne zamestnaný ako vodič, s príjmom od X.XXX eur do XXX eur v súčasnosti. Poukázal na to, že

otec prácu s platom X.XXX eur ukončil, ako uviedol z dôvodu vysokých exekučných splátok a zamestnal
sa v spoločnosti X. s.r.o., kde pracuje ako vodič s oficiálnym nižším príjmom XXX eur mesačne netto.
Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil dobu po ktorú nebolo výživné upravované - 7 rokov,
a odôvodnené potreby maloletého ( žiaka základnej školy ), ktoré sa za uvedené obdobie niekoľkokrát
zvýšili. Zohľadnil aj ďalšie významné skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a
to,žeotecsaomaloletéhoodjehonarodenianezaujímaavýživnénamaloletéhoneuhrádza.Pokiaľotec
v čase podania návrhu dôvodil tým, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd prvej inštancie uviedol,

že tento dôvod odpadol, otec je od októbra 2016 na slobode a riadne pracuje. Súd prvej inštancie
pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z jeho príjmu pred nástupom na V., ale aj
z príjmu X.XXX eur, ktorého sa otec sám dobrovoľne vzdal z dôvodu jeho podkladu odôvodňujúceho
vysoké splátky uplatnených exekúcií. Takéto konanie otca súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovévyhýbanie sa jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec
napriek svojmu zárobku určené výživné neplatil, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume cca XXXX eur.
Pokiaľ ide o súhlas matky s návrhom otca, na tento súd prvej inštancie neprihliadal a vyhodnotil ho ako

konanie matky ovplyvnené v dôsledku jej obáv z otca. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že jeho príjem je

iba XXX eur netto mesačne a nie X.XXX eur, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Mal za
to, že rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu, ho súd núti kradnúť. Namietal, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaníovýživnomvrozporesozákonomvychádzalzjehopríjmuzpredtrochrokovatiežpoukázal
aj na súhlas matky so znížením výživného, na ktorý v konaní prihliadnuté nebolo.

4. Matka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v záujme maloletého ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §

65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 38 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd

prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného

zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska
súčasnýchodôvodnenýchpotriebmaloletého,akoajzhľadiskaschopnostíamožnostírodičov,navýživu
ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého,

t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/148/2008 zo dňa 10.03.2011, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/201/2011-259 zo dňa 22.09.2011. Vychádzajúc
z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca
k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením

výživného na maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané
na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého,
zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností
a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje
rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd

s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom
rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval,

či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, jeho výkon trestu odňatia slobody, dôvody
zmeny jeho zamestnania a zníženie príjmu na XXX eur mesačne, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon
o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o
výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danomprípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla
poposlednomrozhodnutíovýživnom,keďnepreukázalzmenusvojichmožnostíaschopnostídosahovať
príjem pred nástupom na V.. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú

starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, a výška určeného výživného je vzhľadom na
vek maloletého a zvyšovanie nákladov na jeho odôvodnené potreby skôr na dolnej hranici. V danom
prípade je tiež potrebné zohľadniť aj to, že otec sa o maloletého osobne nestará, dokonca vôbec
nezaujíma a neplatí súdom určené výživné. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že matka so
znížením výživného súhlasila, keďže súd pri svojom rozhodnutí v prvom rade musí mať na zreteli

záujme maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp a nie predstavy a dohody rodičov, ktoré jeho záujmu
odporujú. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že
otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech
maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k
celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného
vychádza. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k

zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov,
t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre
nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť
otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Je nanajvýš
nezodpovedné konanie otca, ktorý dlhodobo na výživu maloletého primerane neprispieva a prenecháva

celkovú starostlivosť a výživu maloletého na matku, čím ohrozuje zdravý vývoj maloletého a zanedbáva
výkon svojich rodičovských povinností.

10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by

odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého
dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).