Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010670
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6711010670.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 09.03.2017 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaných 1/ L. Y. a 2/ Y. Y., stíhaných pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 , takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom
P. XX, L., XXXXX L. X, ČR,

Obžalovaný 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom

XXX XX L., D.. R.. O. XXX, ČR

s ú v i n n í,

že

po vzájomnej dohode dňa 28.06.2000 v meste Zvolen na bližšie nezistenom mieste v úmysle získať pre
seba neoprávnený majetkový prospech sfalšovali a podpísali dohodu o zániku spoločného členstva a
spoločného nájmu bytu číslo XX na 6. podlaží v bloku H.-X na Ul. Z.V. XXXX/XX vo Zvolene, v ktorej je
sfalšovaný aj podpis R. Y., v tom čase už H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Z. XXXX/XX, túto dohodu
o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu následne overili na notárskom
úrade Y.. H. T. vo Z., na základe takto obstaraného dokladu došlo dňa 30.06.2000 k spísaniu Zmluvy
o prevode členských práv a povinností medzi prevodcom L. Y. a nadobúdateľmi manželmi N. H. Š.O.

L., ktorá bola aj dňa 30.06.2000 pod jednacím číslom 1955 podaná na Stavebnom bytovom družstve
Zvolen, v uvedený deň N. L. vyplatila na Stavebnom bytovom družstve Zvolen podlžnosť za predmetný
byt vo výške 15.751,- Sk, ďalej vyplatila v hotovosti Y. Y. dve splátky vo výškach 178.249,- Sk a 200.000,-
Sk, čím splatila dohodnutú kúpnu cenu za predmetný byt v celkovej výške 395.000,- Sk, následne
Okresný súd Zvolen rozsudkom číslo 10C 315/00-30 zo dňa 07.11.2001 určil, že Dohoda o zániku
spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu číslo XX na 6. podlaží vo Z., Z. XXXX/XX
zo dňa 28.06.2000 a Zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.06.2000 uzavretá medzi

prevodcom L. Y. a nadobúdateľmi manželmi N. H. Š. L. sú neplatné, tento rozsudok okresného súdu
potvrdil aj Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom číslo 17Co 702/02 zo dňa 28.08.2002, ďalej Okresný
súd Zvolen rozsudkom číslo 8C 130/00-80 zo dňa 28.04.2003 zrušil právo spoločného nájmu 2-izbového
družstevného bytu číslo XX na 6. podlaží v bloku H.-X na Ul. Z. XXXX/XX P. Z. a určil, že ďalšou
nájomníčkou a členkou družstva predmetného bytu sa stáva R. H., čím spôsobili manželom N. L., B..
XX.XX.XXXX a Š. L., B.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z., Z. XXXX/XX škodu vo výške 13.111,60 €
( 395.000,- Sk ),t e d a

obžalovaný 1/ L. Y. a obžalovaný 2/ Y. Y.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ L. Y. a obžalovaný 2/ Y. Y.

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ L. Y.

Podľa § 250 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/

mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 01.01.2006, súd výkon trestu podmienečne o
d k l a d á.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní
15 / pätnásť / mesiacov.

Obžalovaný 2/ Y. Y.

Podľa § 37 Tr. zákona, súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože má zato, že trest uložený
skorším rozsudkom Okresným súdom Zvolen sp.zn. 1T 96/2015 zo dňa 18.2.2016, právoplatný
18.02.2016, ktorým obžalovaný 2/ Y. Y. bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona č. 300/2005 Z.Z. odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dvoch)

rokov, je dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovaným 1/, 2/ u k l a d á povinnosť a to spoločne a
nerozdielne uhradiť poškodenej N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XXX, škodu vo výške 13.111,60 €

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/744/09 dňa 29.09.2011
obžalobu na obvinených 1/ L. Y. a 2/ Y. Y. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona
účinného do 01.01.2006 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného
do 01.01.2006, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom zo dňa 18. 11. 2015, ktorým oboch
obžalovaných uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby a uložil im podmienečné tresty odňatia
slobody za súčasného uloženia im povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej škodu.Z dôvodu podaných odvolaní oboma obžalovanými, odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/29/2016 dňa
27.06.2016zrušilrozsudokokresnéhosúduavecmuvrátil,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednal
a rozhodol.

VytkolI.stupňovémusúdu,ženevykonalúplnedokazovanieanevysporiadalsasovšetkýmiokolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Ďalej uviedol, že postupom okresného súdu boli porušené ustanovenia Tr.
poriadku a i uložené tresty sa krajskému súdu javia ako neprimerané. Uviedol, že okresný súd sa neriadil
dôsledne ustanoveniami § 7b ods. 2 Tr. zákona, § 438e Tr. zákona, § 2 ods. 7 Tr. poriadku. Poukázal
na to, že okresný súd len veľmi stručne zdôvodnil svoje úvahy v rámci rozhodovania v tejto súdenej

veci tak čo sa týka viny obžalovaných ako aj pri ukladaní im trestu. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre
ktorú Krajský súd Banská Bystrica však okresnému súdu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie bola
skutočnosť, či v danom prípade dĺžka konania presahujúca 15 rokov, nie je neprimeraná.
Okresnémusúduodvolacísúduložilpovinnosťvprvomradevysporiadaťsasoskutočnosťou,čivdanom
prípade nedošlo k prieťahom v konaní, bude potrebné vykonať analýzu so zameraním sa na zložitosť
prípadu, chovanie osôb, ktoré prispeli k prieťahom, k spôsobu akým štátne orgány túto záležitosť

prejednávali, vrátane súdu a následne tieto okolnosti vyhodnotiť aj z pohľadu možného zastavenia
trestného stíhania obžalovaných v zmysle § 290 ods. 1 Tr. poriadku, § 281 ods. 1 Tr. poriadku, § 9 ods.
1 písm. g) Tr. poriadku. Pokiaľ ide o ukladanie trestov, okresnému súdu uložil povinnosť prihliadať na
odsúdenia českých súdov u oboch obžalovaných v zmysle ich odpisov z registra trestov.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaných, poškodených, svedkov, znaleckým posudkom a oboznámením sa s ďalšími listinnými
dôkazmi a aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, po podrobnej analýze ohľadom dĺžky
predmetného trestného konania z pohľadu zložitosti veci, chovania sa osôb, rozvedenej nižšie, zistil
skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tak, ako odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uložil okresnému súdu povinnosť v prvom rade
zamerať sa na analýzu ohľadom daného prípadu, jeho zložitosti, chovania strán, prejednaniu prípadu
orgánmičinnýmivtrestnomkonaníasúdomzpohľaducelkovejdĺžkytohtotrestnéhokonaniaamožnosti
z tohto dôvodu zastavenia trestného stíhania oboch obžalovaných, súd uvádza nasledovné:

Je potrebné uviesť, že sa jedná o trestnú vec s dvomi obžalovanými a o trestný čin spáchaný za účinnosti
Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 ( skutok spáchaný v júni 2000 ). Obaja obžalovaný už dlhodobo a to
aj počas prípravného konania sa zdržujú v Českej republike. Obžalovanému 1/ bolo vznesené obvinenie
v júli 2002 a obžalovanému 2/ v júni 2003. Ďalej súd poukazuje na viaceré prerušenia trestného stíhania
v prípravnom konaní a to:

- 04. 10. 2012 pre neprítomnosť obvineného 1/, v konaní pokračované 28.04.2003
- 09. 02. 2004 pre neprítomnosť obvineného 1/, v konaní pokračované 20.04.2004
- 16. 06. 2004 pre neprítomnosť obvineného 1/, v konaní pokračované 18.11.2004.
K prvému preštudovaniu spisu došlo v marci 2005 a 17.03.2005 bol podaný návrh na
podanie obžaloby. Obžaloba bola podaná 31. 03. 2005 a na tunajšom súde bola vedená pod sp. zn.

2T/34/2005. Súd však vec uznesením zo dňa 14. 04. 2005 vrátil na došetrenie ( čl. 261 ) za účelom
vykonania znaleckého dokazovania z písmoznalectva, voči ktorému rozhodnutiu podala obžaloba
sťažnosť. Ďalej bolo u oboch obvinených na základe opatrenia súdu zo dňa 04. 11. 2005 konané proti
ušlým z dôvodu neznámeho ich pobytu. Krajský súd zamietol sťažnosť obžaloby uznesením zo dňa
20. 04. 2006 a spis vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V máji 2006 bol spis vrátený Okresnej

prokuratúre Zvolen za účelom vykonania znaleckého dokazovania a ďalšieho v zmysle pokynu súdu.
Znalecký posudok v prípravnom konaní bol dodaný v októbri 2006. Následne od začiatku roka 2007 boli
zisťované pobyty oboch obžalovaných, vo februári 2007 bolo vyhlásené pátranie na obvineného 2/, boli
vykonané rôzne lustrácie ohľadom pobytu obvinených s výsledkom na adresách uvedených v evidencii
obyvateľov nebývajú, ich pobyt je neznámy.

Opäť došlo k prerušeniu trestného stíhania od 13. 05. 2007 pre neprítomnosť obvineného 2/ a v konaní
bolo pokračované 14.09.2009. Následne boli dopočutí obaja obvinený, svedkovia, boli žiadané rôzne
správy, listinné dôkazy.
K druhému preštudovaniu spisu došlo v januári 2010 a 19.01.2010 bol podaný návrh na podanie
obžaloby. Okresná prokuratúra Zvolen však vec OR PZ vrátila s pokynom dňa 02. 02. 2010.

Znovu došlo k prerušeniu trestného stíhania od 21. 12. 2010 pre neprítomnosť obvineného 1/ a v konaní
bolo pokračované 17.06.2011, kedy boli dopočutí obaja obvinený, boli žiadané správy, listiny a potrebné
rozsudky týkajúce sa oboch obvinených. K preštudovaniu spisu došlo v septembri 2011. Druhá obžaloba
bola súdu podaná v septembri 2011.Z uvedeného možno konštatovať, že opakovane v prípravnom konaní došlo k prerušeniu trestného
stíhania práve pre neprítomnosť, či neznámy pobyt oboch obvinených a celkovo bolo v prípravnom
konaní takto konanie prerušené tri roky a 11 mesiacov. Tiež bolo konané aj proti ušlému a to v rámci

prvého rozhodovania súdom ešte pred vrátením veci do prípravného konania a to vo vzťahu ku obom
obvineným z dôvodu neznámeho ich pobytu.

Súdne konanie začalo podaním obžaloby 29. 09. 2011 s uvedením u oboch obvinených ich adresy
pobytu v Českej republike. Ešte v roku 2011 súd stanovil dva termíny hlavného pojednávania. Na prvý

sa nedostavil obvinený 2/ ( čl. 848 ) a na druhý ( čl. 853 ) obvinený 1/ zo zdravotných dôvodov. Následne
v roku 2012 bol zisťovaný jeho zdravotný stav
( onkologické ochorenie ). V roku 2012 súd stanovil termín hlavného pojednávania ( čl. 863 ), ktorého
sa nezúčastnili obaja obvinení. Títo nemali vykázané doručenie, ich obhajcovia nemali o ich aktuálnom
pobyte žiadnu vedomosť a preto bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom zisťovania ich
pobytu, vydania prípadného príkazu na zatknutie. Dňa 14. 03. 2013 bol vydaný príkaz na zatknutie

u obvineného 1/ ( čl. 871 ), tiež bol na jeho osobu vydaný európsky zatýkací rozkaz ( čl. 875 ) 14.
03. 2013, pričom v roku 2013 v Českej republike prebiehalo rozhodovanie o vydávacej väzbe. Hlavné
pojednávanie dňa 31. 05. 2013 bolo vykonané. Ďalšieho pojednávania v roku 2013 05. 09. 2013 sa už
nezúčastnili obaja obžalovaní ( z dôvodu úrazu u oboch ). V roku 2013 sa konalo i tretie pojednávanie 28.
11. 2013, i keď za neprítomnosti obžalovaného 2/. V roku 2014 boli stanovené štyri hlavné pojednávania

a to vo februári 2014, pri neprítomnosti oboch obžalovaných, ale pojednávanie prebehlo. V júli 2014,
na ktorom opäť neboli prítomní obaja obžalovaný, preto hlavné pojednávanie bolo odročené a v
októbri 2014, kedy nastala totožná situácia, obaja obžalovaní boli neprítomní, pojednávanie muselo byť
odročené.Pokiaľsúdkonalvneprítomnostiobžalovaných,bolotopreto,žemalnatakýtopostupsplnené
podmienky ( obhajcovia mali k dispozícii súhlas na vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti ). Pokiaľ

takýto súhlas k dispozícii nemali, súdu pre nesplnenie procesných podmienok neostávala iná možnosť,
ako hlavné pojednávanie odročiť. V roku 2015 súd nariadil päť pojednávaní. Prvé v januári 2015,
obaja obžalovaní boli neprítomní, pojednávanie bolo odročené. Situácia sa zopakovala aj pri druhom
pojednávaní v marci 2015, kedy opäť obaja obžalovaní neboli prítomní, pojednávanie bolo odročené.
Súd pristúpil k opätovnému vydaniu príkazu na zatknutie a európskemu príkazu na zatknutie dňa 08.

04. 2015, avšak už pri obžalovanom 2/ . Ďalej konali ohľadom vydávacej väzby justičné orgány Českej
republiky a obžalovaný 2/ bol dňa 27. 05. 2015 vydaný na územie Slovenskej republiky. Tretie hlavné
pojednávanie dňa 03. 06. 2015 sa konalo a to aj v neprítomnosti obžalovaného 1/. Rovnako sa konalo
aj štvrté hlavné pojednávanie 16. 09. 2015 v neprítomnosti oboch obžalovaných. A napokon aj piate
pojednávanie 18.11.2015 sa konalo rovnako v neprítomnosti oboch obžalovaných. Na tomto hlavnom

pojednávaní súd vyhlásil rozsudok.

Ohľadom možnosti zastavenia trestného stíhania z pohľadu poškodenej pani L. jej splnomocnený
zástupca JUDr. Ľubomír Hrežďovič na hlavnom pojednávaní uviedol, že objektom daného trestného
činu je ochrana majetku a majetok je chránený i Ústavou SR. Poukázal na to, že pokiaľ v danom konaní

sa jedná o neprimeranú dĺžku konania, tak táto je neprimeraná najmä z pohľadu poškodenej, keďže
táto zložila prostriedky na kúpu bytu, pričom doposiaľ jej tieto neboli vrátené a musela i predmetný byt
odovzdať. Teda ona je najviac poškodenou v tejto veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa už vo
svojom prvom rozhodnutí prihliadol na dĺžku tohto konania, ktorú premietol do výšky ukladaného trestu
obžalovaným. Podľa jeho názoru však nie je možné dĺžku konania premietnuť do rozhodovania o vine.

Z týchto dôvodov požadoval, aby trestné stíhanie oboch obžalovaných zastavené nebolo.

Zvyššieuvedenéhosúdkonštatuje,žeprávezdôvodukonaniaobochobžalovaných,razujednéhoaraz
u druhého tak v prípravnom konaní ako aj v súdnom konaní nebolo možné vykonávať procesné úkony v
tejto trestnej veci. Trestné stíhanie bolo celkovo v prípravnom konaní päť krát prerušené, ohľadom oboch

obvinených sa viedlo aj konanie proti ušlým. Obvinení si neplnili svoju povinnosť oznamovať orgánom
činným v trestnom konaní i súdu každú zmenu svojho bydliska, zdržiavali sa na územní iného štátu,
naopak po Českej republike migrovali a menili miesta svojich pobytov, túto skutočnosť neoznamovali,
mnohokrát ani svojim obhajcom. Preto súd uvedené i s poukazom na fakt, že v súdnom konaní bolo
nevyhnutné pristúpiť i k vydaniu príkazov na zatknutie a následne i k vydaniu európskych príkazov na

zatknutie a to na oboch obžalovaných, vyslovil záver, že nie je v danom prípade namieste postup súdu
pre zastavenie trestného stíhania pre značný časový odstup od začatia trestného stíhania obžalovaných,
či podania obžaloby, keďže na celkovej dĺžke samotného trestného konania malo vplyv práve správanie
sa osôb oboch obžalovaných. Súdne konanie bolo konané bez prieťahov v konaní na strane súdu. Boloby nespravodlivé zastaviť trestné stíhanie i s poukazom na postavenie poškodenej a výšky škody, keď
takýmto postupom súdu by nebolo možné v rámci adhézneho konania rozhodnúť o nároku poškodenej
na náhradu ňou uplatnenej škody. Podľa názoru súdu tak nebolo porušené právo obžalovaných na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 s poukazom na vyššie uvedené.

V kontexte ohľadom zložitosti prípadu súd upriamuje pozornosť na to, že v konaní bolo potrebné vypočuť
početnú skupinu svedkov, za zachovania práva na obhajobu i ďalších svedkov navrhnutých práve

obhajobouatonajmäobžalovaného2/,keďtýchtoobhajobanavrhovalavypočuťniejednýmprednesom,
alepostupnevrámcikaždéhohlavnéhopojednávaniastým,žekukoncupojednávaniaužsúdnevyhovel
niektorým jej návrhom, pretože takto obhajobou navrhnutí a vypočutí niektorí svedkovia na pojednávaní
spoukazomnaodstupčasu odspáchaniaskutkusaužnevedelivyjadriťkuskutočnostiamdotazovaným
obhajobou, takáto obhajoba bola neefektívna, nehospodárna, neproduktívna.

S poukazom na vyššie uvedené, keď súd podľa pokynu odvolacieho súdu si najprv vyriešil otázku
ohľadom toho, či v danom prípade s poukazom na dĺžku daného trestného konania nebolo porušené
právo obžalovaných na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle Ústavy SR,
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, opätovne vyhodnotil
vykonané dôkazy.

Obžalovaný 1/ Peter Jonáš na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku obžalovaného 2/
nepoznal. Dokazoval, že práve obžalovaný 2/ mu pred dverami bytu zazvonil s tým, že sa dopočul, že
predáva byt. Pôsobil na neho dôveryhodne, preto ani nezisťoval, odkiaľ mal na neho kontakt. Uviedol,
že s pani H. sa rozviedli v roku 1998

( právoplatné rozhodnutie v januári 1999 ), že v predmetnom byte zostal bývať on so svojou dcérou.
L. H. následne do bytu chodievala sporadicky. Vedel od pani H., že podala na súd návrh na zrušenie
spoločného nájmu bytu, vedel aj o tom, že asi pol roka od rozvodu sa vrátila k svojmu pôvodnému
priezvisku. Potvrdil, že v roku 1999 od právneho zástupcu pani H. obdržal výzvu na vysťahovanie sa z
bytu v lehote do 10 dní, resp., aby došlo medzi ním a pani H. k nejakej dohode ohľadom tohto bytu. V

mesiaci apríl/máj 2000 sa jeho dcéra odsťahovala k svojej matke, on zostal v byte sám, mal krízu, nikde
nepracovalačastejšiepožívalalkoholickénápoje.Vtejtodobeužajsúhlasilsnávrhombývalejmanželky
na odpredaj predmetného bytu, čo do toho času odmietal, lebo mal v starostlivosti dcéru a nemal s ňou
kde bývať. O záujme predaja bytu vedelo viacero ľudí. Niekedy v júni 2000 takto za ním do bytu prišiel
obžalovaný 2/ Y. Y., predstavil sa mu ako právnik a ponúkol mu pomoc pri sprostredkovaní prevodu bytu.

Obžalovaný 1/ sa ho nepýtal, ako sa na neho nakontaktoval, poukázal na to, že obžalovaný 2/ na neho
pôsobil veľmi dôveryhodne. Už v tomto úvode obžalovanému 2/ oznámil, že na byt má užívacie právo
aj jeho bývalá manželka, u ktorej už došlo aj k zmene priezviska z Y. na H., na čo mu obžalovaný
2/ povedal, že to problém nie je, že všetko on vybaví. Potom z SBD obžalovaný 1/ zadovážil výmer na
byt, keďže túto listinu SBD vydá len užívateľovi bytu. Ostatné potrebné listiny obžalovaný k dispozícii

mal. Na SBD sa informoval, či je možný prevod bytu a bolo mu oznámené, že takýto postup je možný
za predpokladu podpisu jeho bývalou manželkou dohody o zániku spoločného členstva a spoločného
nájmu bytu s tým, že ich podpisy na týchto listinách musia byť notársky osvedčené. Po oboznámení
sa s uvedeným, obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa mu postup ohľadom daného
prevodu bytu prestal páčiť, mal záujem celý prevod bytu stopnúť, ďalej ho nerealizovať a keď o svojom

zámere oboznámil obžalovaného 2/, tento mu povedal, že do tejto veci už investoval veľa peňazí asi
50.000,-Sk,žejepotrebnétodotiahnuťdokonca.Obžalovaný1/sanevedelvyjadriťktomu,naakéúčely
tieto peniaze mali byť použité. V tomto čase obžalovaný 1/ už vedel, že o byt majú záujem L.. Týmto o
svojom zámere však nič nepovedal. Následne poškodení za prítomnosti obžalovaného 2/ boli ohliadnúť
predmetný byt, pri ktorej mal hlavné slovo práve obžalovaný 2/, keď pred ohliadkou bytu mu povedal,

aby obžalovaný 1/ veľa nerozprával. Obžalovaní 1/ ďalej dokazoval, že takto mu v byte obžalovaný 2/
predložil na vypísanie a podpísanie potrebné listiny, medzi ktorými boli aj dohoda o zániku spoločného
členstva a spoločného nájmu bytu, zmluva o prevode členských práv a povinností, prehlásenie o
vzájomnom majetkovom vysporiadaní vyrovnávacieho podielu. Tieto tlačivá mu obžalovaný 2/ predložil
nevyplnené ešte čisté a v nich obžalovaný 1/ vypísal len kolónky týkajúce sa jeho osoby ako prevodcu

a tieto svojím menom podpísal. Po oboznámení sa s týmito listinami vypovedal, že podpis pani H. na
nich nie je jej a k tam uvedenému číslu jej občianskeho preukazu U. XXX XXX sa vyjadriť nevedel.
Všetky tieto údaje o svojej osobe do príslušných tlačív vpisoval za prítomnosti obžalovaného 2/ a v
predmetnombyte.Práveobžalovaný2/stanovilsídlonotárskehoúraduY..T.,kdehonáslednezavolalzaúčelom overenia podpisov, pričom všetky potrebné doklady mal u seba obžalovaný 2/. Podpisy overoval
u pracovníčky tohto notárskeho úradu a to u pani Drugdovej. Samotné overenie jeho podpisov prebehlo
tak, že najskôr bol vo vnútri kancelárie obžalovaný 2/, potom zavolali aj obžalovaného 1/. Nikto iný v

kancelárii pri overovaní jeho podpisov prítomní nebol. Listiny mal v rukách obžalovaný 2/ a pani J.,
keď predtým tieto obžalovaný 1/ už bol podpísal, po predložení jeho občianskeho preukazu sa podpísal
do osvedčovacej knihy. Poprel, že by v tomto čase bola na danom notárskom úrade prítomná pani
H.. Následne z notárskeho úradu odišiel, obžalovaný 2/ tam ešte zostal. Tieto podpisy overoval asi v
piatok a obžalovaný 2/ mu povedal, aby sa do nedele z bytu vysťahoval, že následne mu vyplatí všetky

peniaze. Až neskôr sa obžalovaný 1/ dozvedel, že obžalovanému 2/ priebežne bola uhradená záloha
od L.. Neskôr sa mu už zatajoval, žiadne peniaze z titulu kúpnej ceny mu obžalovaný 2/ neodovzdal.
Obžalovaný 1/ potvrdil, že sa náhodne s obžalovaným 2/ po ukončení tohto prevodu stretol a to pri CMK
vo Zvolene, obžalovaný 2/ sa správal prekvapene, chcel utiecť, preto ho obžalovaný 1/ chytil, nepustil
a dal mu „príučku“. Do konania hlavného pojednávania obžalovaný 2/ mu nič z odovzdaných peňazí L.,
neodovzdal. Obžalovaný 1/ potvrdil, že sa s obžalovaným 2/ rozprávali o provízii z prevodu bytu, ale

konkrétna suma medzi nimi dojednaná nebola.
Pokiaľ aj existuje jeho podpis na čestnom prehlásení zo dňa 03.07.2000 o prevzatí peňazí, nevedel
uviesť ako k tomu došlo, len sa domnieval, že sa tak stalo pri overovaní jeho podpisov na iných listinách
pani J., pri čom mu zrejme bol takto predložený čistý papier, z ktorého vyvstalo toto čestné prehlásenie.
Obžalovaný1/poprel,žebybolniekedyprivedomítakétočestnéprehláseniepodpisoval,pretožežiadne

peniaze a už vôbec nie vo výške 395.000, Sk, neprevzal. Toto čestné prehlásenie po prvý krát videl na
súdnom konaní ohľadom neplatnosti dohody o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu bytu.
Obžalovaný 1/ sa nevedel na hlavnom pojednávaní vyjadriť, či v čase, keď on overoval svoj podpis na
Dohode o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu bytu, bol už na nej podpis pani H.. Potvrdil
existenciu dlhu za služby spojené s užívaním predmetného bytu, potvrdil, že tento dlh uhradili poškodení

L., pri čom však on prítomní nebol.
Na záver vypovedal, že ak 04.07.2000 vložil na svoj účet vo VÚB sumu 40.000, Sk, uvedené zdôvodnil
tak, že v januári/februári 2000 mu bolo vyplatené odstupné asi v sume 60.000,- Sk, v období jún/júl 2000
predal motorové vozidlo za sumu 40.000,- Sk a z týchto peňazí vykonal uvedený vklad. Ešte dodal,
že obžalovaný 2/ mal k dispozícii ich osobné údaje ( obžalovaného 1/ a jeho bývalej manželky ešte

pod menom Jonášovej ) vrátane rodných čísel, či čísel občianskych preukazov vyplývajúcich z kúpnej
zmluvy, ktorou manželia Y.C. nadobudli predmetný byt a ktorú kúpnu zmluvu obžalovanému 2/ poskytol
práve obžalovaný 1/.

Obžalovaný 2/ Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako prvý ho nakontaktoval práve obžalovaný

1/ s požiadavkou o pomoc pri predaji jeho bytu. Nevedel uviesť, odkiaľ mal obžalovaný 1/ na neho
kontakt, keďže sa dovtedy nepoznali, len si myslel, že s poukazom na to, že v tej dobe pôsobil aj ako
predseda spoločenstva vlastníkov bytov
( štátnych bytov ) a pomáhal ľuďom, najmä starším, pri úkonoch ohľadom prevodu a prepisu týchto
bytov, tak ho obžalovaný oslovil. Aj keď s družstevnými bytmi v tejto oblasti skúsenosti nemal, pristúpil

na túto spoluprácu s obžalovaným 1/, lebo ho o to požiadal. Naviac dohodli sa aj na odmene, ktorú
mali konkrétne špecifikovať až po prevode bytu a tiež sa dohodli, že obžalovaný 1/ od neho odkúpi
vozidlo Škoda Rapid. Neskôr, na základe inzerátu, ho kontaktovali aj záujemcovia o byt manželia L..
Dokazoval, že následne bol byt prezrieť, obžalovaného 1/ sa opýtal na cenu bytu, ktorý ho chcel previesť
za sumu 395.000,- Sk a zároveň mu uviedol, že je rozvedený a že byt je jeho. Následne sa vybavovali

všetky potrebné listiny súvisiace s prevodom predmetného bytu. Poprel však, že by za niekoho bol na
týchto listinách niečo podpisoval. O tom, že obžalovaný1/ nebol majetkovo vysporiadaný so svojou
bývalou manželkou poškodenou R. H. ( Y. ), sa dozvedel až na polícii po tom, čo ho poškodení manželia
L. telefonicky kontaktovali, keď im dvere predmetného bytu otvorila poškodená R. H.. Až z tohto si
uvedomil, že v čase prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu obžalovaný 1/ nebol

výlučným vlastníkom tohto bytu. Následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po tom, čo sa v
rámci vybavovania potrebných listín na SBD dozvedel, že predmetný byt nie je vo výlučnej dispozícii
obžalovaného 1/, už mu neveril. Ďalej uviedol, že aj keď obžalovanému 1/ už neveril, i napriek tomu
mu vyplatil zálohu na vysťahovanie sa vo výške 80.000,- Sk, ním prevzatú od manželov L. a to bez
akéhokoľvek dokladu. Túto zálohu obžalovanému 1/ odovzdal v jeho byte a zvyšok do výšky ceny bytu

v deň podpisu čestného prehlásenia obžalovaným 1/ u notára ohľadom prevzatia celej sumy ceny bytu.
Vypovedal, že do príslušných formulárov zmlúv on určite nič nevpisoval, naopak dokazoval, že tieto
formuláre vypisoval práve obžalovaný 1/. Celkovo mu takto vyplatil sumu 390.000,- Sk s poukazom na
existujúce čestné prehlásenie o prijatí tejto sumy obžalovaným 1/, ktorého text v celosti ručne napísalobžalovaný 2/, čo sa udialo už v čase, keď kľúče od bytu mali k dispozícii poškodení L.. Kľúče L.
odovzdal on. Rovnako on od poškodených L. prevzal kúpnu cenu, táto mu bola vyplatená na viac krát.
Tiež potvrdil, že bol prítomný pri tom, keď L. na SBD vyrovnali dlh za predmetný byt. Z akého dôvodu

bola kúpna cena odovzdaná jemu, vysvetliť nevedel, len dodal, že asi preto, že bol nestrannou osobou. Z
hľadiska časovej nadväznosti na hlavnom pojednávaní upresnil, že najskôr museli byť vyplatené dlhy na
SBD na nájomnom, tiež členský podiel, potom sa vypĺňali a podpisovali potrebné tlačivá na tento prevod,
obžalovaný 1/ prevzal zálohu na vysťahovanie sa a napokon mu z jeho strany bola doplatená celková
suma za prevod predmetného bytu do výšky viac ako 390.000,- Sk, pričom v tento deň obžalovaný 1/

mu aj odovzdal kľúče od bytu a obžalovaný 2/ tieto v tento deň odovzdal manželom L.. Obžalovaný
2/ na hlavnom pojednávaní dokazoval, že napokon provízia z tejto spolupráce mu nebola uhradená
žiadna, aj keď mu obžalovaný 1/ túto sľúbil v sume 10.000,- Sk formou odkúpenia jeho vozidla Škoda
Rapid, tiež mu sľúbil pozvanie na obed, čo sa rovnako neudialo. Naopak obžalovaný 1/ spolu s cigánmi
ho fyzicky napadol a ako dôvod mu uviedol, že má držať hubu ohľadom tohto predmetného prevodu
bytu, inak ho zabije. Trestné oznámenie však obžalovaný 2/ nepodal z dôvodu, že nemal svedkov. Do

tohto prevodu bytu neinvestoval žiadne svoje finančné prostriedky. S poukazom na postavenie, ktoré v
tej dobe zastával - predseda spoločenstiev vlastníkov bytov a to viacerých, mal slušný príjem s účtom v
Istrobanke, na ktorom v tej dobe mohol mať okolo 150-180.000,- Sk. K vkladu dňa 22.06.2000 vo výške
300.000,- Sk na jeho účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. uviedol, že tieto peniaze pochádzali od pani V.
a boli určené na kúpu bytu pre ňu.

Svedkyňa - poškodená R. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný 1/ je jej bývalým
manželom, s ktorým spolu obývali predmetný byt a obžalovaného 2/ nepozná. Nikdy a to ani po rozvode
ich manželstva sa s obžalovaným 1/ nerozprávala o prevode predmetného bytu, aj keď potvrdila,
že nejaký rozhovor medzi nimi prebehol, ale len ohľadom celkového vysporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. K bytu uviedla, že sa jednalo o družstevný byt pridelený jej za trvania
manželstva, pričom členský podiel uhradili s obžalovaným 1/ spoločne. Z tohto bytu vplyvom rozvodu
manželstva sa odsťahovala ( obžalovaný 1/ ju aj fyzicky napádal ) ku rodičom, pričom do bytu nechodila.
Súd ich rozviedol v roku 1998. Aj keď v byte nebývala, hradila 1/3-tinu nájmu. V apríli 2000 podala na
tunajší súd návrh na zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, o čom ešte pred podaním tohto

návrhu informovala obžalovaného 1/. Na deň 18.07.2000 bolo stanovené v tejto veci pojednávanie a deň
pred jeho konaním svedkyňa išla do predmetného bytu, v ktorom naposledy bola asi pred pol rokom.
Keďžesadobytusvojímkľúčomnedostala,lebobolanadveráchvymenenávložkazámky,niktojejdvere
neotváral, privolala políciu, ktorá ju poučila, že v prípade, ak je užívateľkou bytu, má právo doňho vstúpiť
a to aj po odvŕtaní vložky zámky. V tento istý deň za pomoci svojho otca tak aj urobila a do bytu vošla,

pričom z dôvodu poškodenej vložky zámky a tiež poškodenia dverí, tieto vymenila. Následne bola aj na
SBD, kde sa dozvedela, že byt bol prevedený a má nových užívateľov. Poprela, že by bola podpísala
Dohodu o zániku spoločného členstva nájmu bytu, aj keď potvrdila správnosť údajov ohľadom jej osoby
v tejto dohode uvedených, vrátane čísla občianskeho preukazu. Podotkla však, že v tej dobe už mala
zmenené priezvisko z Jonášovej na H. ( po rozvode manželstva sa vrátila k svojmu rodnému priezvisku

a to do 30 dní od rozvodu manželstva, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.01.1999 sp. zn. 13C
368/98 ) a súčasne s touto okolnosťou došlo u nej aj k vydaniu nového občianskeho preukazu. Rovnako
poprela, že by na notárskom úrade Y.. T. dňa 28.06.2000 sa bola podpísala do osvedčovacej knihy,
naopak dokazovala, že tam uvedený podpis nie je jej a poukázala na to, že číslo občianskeho preukazu
SE 115 131 už v tej dobe neexistovalo, lebo jej občiansky preukaz s týmto číslom bol škartovaný už v

roku 1996 ( v súvislosti zo zmenou jej trvalého bydliska ).
Poškodená si na hlavnom pojednávaní neuplatnila nárok na náhradu škody, pretože rozhodnutiami súdu
v občiansko-právnom konaní jej bol predmetný byt vrátený.

Svedkyňa - poškodená N. L. na hlavnom pojednávaní vypočutá, uviedla, že prostredníctvom inzerátu

v Priore Zvolen sa telefonicky nakontaktovali na obžalovaného 2/ Y. Y. ohľadom predaja predmetného
bytu. Takto sa stretli, obžalovaný 2/ jej a pánovi L. uviedol, že byt predáva obžalovaný 1/ L. Y. a že on
je len sprostredkovateľom predaja. Pri prehliadke bytu bol v ňom prítomný aj obžalovaný 1/, ktorý do
uvedeného nejako zvlášť nezasahoval, len potvrdil cenu bytu tak, ako bola uvedená v inzeráte, t.j. za
395.000,- Sk a tiež uviedol, že v prípade záujmu mali kontaktovať obžalovaného 2/ Y. Y.. Všetko ostatné

ohľadom bytu riešili práve s obžalovaným 2/. Keďže sa rozhodli predmetný byt odkúpiť, začali vybavovať
potrebné listiny. Peniaze na kúpu bytu svedkyňa získala z dedičského podielu, pričom v rovnaký čas
došlo k vyplateniu tohto dedičstva vo výške 400.000,- Sk a zároveň došlo k zaplateniu kúpnej ceny za
byt, čo sa udialo dňa 30.06.2000 za prítomnosti obžalovaného 2/, ktorý im predložil Zmluvu o prevodečlenských práv a povinností a tiež prehlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní vyrovnávacieho
podielu zo dňa 30.06.2000. Na uvedenej zmluve už podpis prevodcu
( obžalovaného 1/ L. Y. ) bol učinený a tiež údaje o ňom boli už vypísané. Potom potrebné listiny

verifikovali ona s manželom. Vtedy došlo aj k výplate prvej splátky kúpnej ceny, na výške ktorej sa
vopred dohodli, t.j. v sume viac ako 175.000,- Sk a zvyšok tejto ceny mal byť doplatený po vysťahovaní
sa obžalovaného 1/ z bytu. Na tom, že peniaze budú vyplatené do rúk obžalovaného 2/ sa vopred
dohodli, bolo jej uvedené, že práve obžalovaný 2/ zastupuje obžalovaného 1/, ktorý pri tomto prítomný
bol a na uvedené nijako nereagoval. Svedkyňa ďalej dokazovala, že na SBD ešte vyplatili podlžnosť

na nájomnom bytu. Aj druhú splátku v sume 200.000,- Sk uhradila a to dňa 03.07.2000 do rúk
obžalovanému 2/ Y. Y. za prítomnosti jej manžela, pričom o uvedenom nebol vystavený žiadny doklad.
V tento istý deň išli spoločne do predmetného bytu, na dverách ktorého vymenili vložku zámky, kedy byt
už bol vyprataný. Následne byt začali rekonštruovať. Asi po dvoch týždňoch, keď byt otvorila poškodená
R. H., sa dozvedeli, že predmetný byt obžalovaný 1/ nemal s bývalou manželkou majetkovo - právne
vysporiadaný. Ohľadom uvedeného podvodného konania podala na polícii oznámenie a návrhom na

tunajšomsúdeobčiansko-právnoucestou siuplatnilavydaniebezdôvodnéhoobohatenia(ktorékonanie
je prerušené práve do skončenia tohto trestného konania ).
Z dôvodu výplaty ceny za predmetný byt si aj v tomto trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody
vo výške 395.000,- Sk (13.111,60 € ).

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok - poškodený Š. L., ktorý potvrdil výpoveď svojej
manželky N. L. ohľadom výplaty dedičstva, ohľadom výplaty ceny za predmetný byt aj ohľadom výplaty
nedoplatku za nájom bytu na SBD a ďalej uviedol, že obžalovaného 1/ Petra Jonáša videl len v súvislosti
s obhliadkou predmetného bytu, kedy s nimi v podstatne ani nekomunikoval, všetky informácie im
poskytoval obžalovaný 2/ Y. Y.. Tento im zároveň uviedol, že s nimi koná z dôvodu, že obžalovanému

1/ s predajom bytu pomáha. Vypovedal, že nejaké listiny ohľadom predmetného bytu im odovzdal
obžalovaný 2/, nejaké dostali od SBD, poprel však, že by im nejaké bol odovzdal obžalovaný 1/. Dodal,
že skutok sa udial veľmi dávno, presnejšie detaily si preto už nepamätá.

Svedok N.. Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená N. L. je jeho sestra. Táto mala

záujem kúpiť byt vo Zvolene. Podľa toho, čo mu sestra N. L. povedala, vedel, že obžalovaný 2/ ako
sprostredkovateľ jej pomáhal pri kúpe tohto bytu, ktorého už poznala, ktorý jej povedal, že jej ohľadom
uvedeného pomôže a že ohľadom tohto bytu videla nejaký inzerát na nejakom obchode. Spoločne všetci
traja boli predmetný byt aj ohliadnúť a svedok vypovedal, že v rámci tejto ohliadky vystupoval a hovoril
len obžalovaný 2/, obžalovaný 1/ ako majiteľ bytu nerozprával. Svedok dokazoval, že videl nejakú listinu,

vzmyslektorejmajiteľbytu,t.j.obžalovaný1/bolsbývaloumanželkoumajetkovovysporiadanýohľadom
tohto bytu. Potvrdil, že kúpna cena a to v celkovej výške okolo 400.000,- Sk za tento byt sa vyplácala
na dva krát. Svedok si už nespomenul do rúk koho bola kúpna cena vyplatená. Nevedel sa ani vyjadriť k
prípadnej provízii pre obžalovaného 2/ za sprostredkovanie kúpy tohto bytu. Po tom, čo sa na hlavnom
pojednávaní oboznámil so Zmluvou o prevode členských práv a povinností ( čl. 185 ) svedok potvrdil, že

údaje o nadobúdateľoch vypísal na tejto zmluve on a to dôvodu že jeho sestra nie je zručná pri úradných
veciach. Či tieto údaje na tejto listine vypisoval ako prvý, resp. či už nejaké údaje na nej vypísané boli,
uviesť nevedel.

Svedok Š. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 30.06.2000 bol s manželkou v realitnej kancelárii N.. Š.

azaprítomnostitrochsúrodencovrodinyL.aeštejednéhoneznámehopána,ktorýmalsprostredkovávať
predaj bytu pre poškodených L., došlo ku uzavretiu a podpísaniu kúpnej zmluvy ohľadom rodinného
domu, ktorý predávali súrodenci L. a ktorý dom svedok s manželkou kúpili. Súrodencom L. vyplatil
najskôr zálohu z kúpnej ceny okolo 500.000, - Sk a to v hotovosti, zvyšok im uhradil prevodom na účet
v banke. Svedok nevedel uviesť podiel, v akom si túto kúpnu cenu súrodenci L. medzi sebou rozdelili

( jednalo sa o dedičstvo ). Na hlavnom pojednávaní svedok ešte dodal, že neznámy pán prítomný pri
uzatváraní kúpnej zmluvy, o ktorom sa zmieňoval vyššie, bol podľa svedka značne nervózny.

Ako svedkyňa bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj N.. N. Š.. Táto vypovedala, že obžalovaného
2/ pozná podľa mena, pričom podľa svedkyne sa tento nezúčastnil žiadnych jednaní, na ktorých

participovalaona.Poprela,žebysobžalovaným2/spolupracovalaohľadomsprostredkovávaniapredaja
či kúpy nejakého bytu. Potvrdila, že realizovala predaj nehnuteľnosti patriacej súrodencom L., pamätala
si, že túto nehnuteľnosť predali, museli ju uvoľniť a potrebovali náhradné bývanie. Následne na
pojednávaní si spomenula, že obžalovaný 2/ sprostredkovával kúpu bytu pre rodinu L.. Podotkla, žerealitnej činnosti sa venuje od roku 1992, preto si nemôže na detaily každého prevodu, či predaja
nehnuteľnosti pamätať. Z tohto dôvodu si nespomenula, či pri sprostredkovaní kúpy bytu pre L. bola
nejako súčinná, či ohľadom uvedeného vyhotovovala nejaké listinné podklady.

Svedkyňa Q. J. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že nepozná ani jedného z obžalovaných. V rokoch
2000-2001 pracovala na Notárskom úrade notárky Y.. T. a okrem iného aj overovala podpisy. Vyjadrovala
savšeobecnekpostupuoverovaniapodpisovauviedla,žeosobapredložíobčianskypreukaz,jejosobné
údaje spíše do osvedčovacej knihy, do ktorej sa aj táto osoba podpíše. Totožnosť osoby overuje z

občianskeho preukazu a tiež podľa podobizne z fotografii na občianskom preukaze s výzorom tejto
osoby v skutočnosti pred ňou stojacou. Kontroluje aj platnosť osobného dokladu. Ďalej uviedla, že
sú dve možnosti overovania podpisov. Po prvé, keď jej listina je predložená už vopred podpísaná a
následne sa už len na úrade overuje jej podpis. Po druhé, keď sa listina podpisuje na úrade a súčasne
sa overuje tento podpis. Následne sa jeden z týchto spôsobov podpisovania podčiarkne na pečiatke
úradu. Takto je to uvedené aj ohľadom daného prípadu ( čl. 360, kde je uvedené, že podpisujúci

uznal za svoj podpis na listine za vlastný, pričom údaj o vlastnoručnom podpise na tejto pečiatke je
prečiarknutý, jedná sa o čestné prehlásenie o prevzatí peňazí z prevodu bytu ). Na tento konkrétny
prípad si svedkyňa nespomenula, nevedela uviesť, či obžalovaný 1/ bol v ich úrade svoj podpis overovať.
V osvedčovacej knihe sa miesto nevynecháva, jednotlivé zápisy sa robia chronologicky za sebou tak,
ako osoby prichádzajú. Spomenula si len na pána asi z SBD, ktorý pomáhal ľuďom pri overovaní

podpisov, avšak v súčasnej dobe už nevie, ktorý z obžalovaných je týmto pánom. Na záver dodala,
že obsah listiny s jej označením nekontroluje, už si ani nespomenula, či názov listiny sa v tej dobe
zapisoval do osvedčovacej knihy. Poprela, že by sa niekedy bolo stalo, aby overila podpis na listine,
ktorý bol čistým papierom. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako je možné, že došlo k overeniu podpisu na
základe už skartovaného občianskeho preukazu. Zotrvala na tom, že občiansky preukaz jej musel byť

predložený, údaje zapísala do overovacej knihy z občianskeho preukazu, nie z listiny. Poprela, že by
bola participovala na sfalšovaní podpisu pani H. na niektorej z potrebných listín k prevodu bytu, poprela,
že by bola na uvedenom postupe nejakým spôsobom motivovaná a to ani vo forme úplatku. Dokazovala,
že počas svojej 18-ročnej pracovnej kariéry nikdy nebola pracovno-právne postihnutá, nikdy neprijala
žiadny úplatok. V súčasnosti pracuje na Notárskom úrade Y.. S. vo Zvolene.

Svedkyňa T. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku a aj v súčasnej dobe pracuje na
SBD Zvolen. Obžalovaných nepozná. K veci sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala len z listinných
dôkazov, keď nevedela uviesť konkrétnosti ohľadom predmetného prevodu bytu ( napríklad komu
potrebné listiny poskytli, kto ich vyplnené predložil SBD, kto vyplatil dlh na nájomnom a iné ) a vo

všeobecnostivysvetlilapostuppriprevodečlenskýchprávapovinností.Uviedla,žepodmienkouprevodu
bytu je celková úhrada nájomného, faktúr, vyžaduje sa úhrada všetkých poplatkov, t.j. za prevod bytu,
súdnych poplatkov a podobne.

Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného 2/ od roku 2000, kedy chcel pre

svoju v tom čase ešte manželku kúpiť byt vo Zvolene, ktorý už ona mala vybratý a potrebovala naň
len peniaze. Vtedy aj za prítomnosti jeho manželky sa stretol s obžalovaným 2/, ktorému v hotovosti
odovzdal sumu 420.000, Sk ako kúpnu cenu za byt pre jeho manželku vo výške 400.000,- Sk a suma
20.000, Sk predstavovala províziu pre neho. Uvedené sa podľa svedka udialo na jar alebo v lete roku
2000. S obžalovaným 2/ sa nerozprávali o tom, že tieto peniaze na určitý čas vloží na svoj účet. Medzi

nimi nebol spísaný žiadny doklad o prevzatí peňazí obžalovaným 2/. Neskôr v roku 2000 sa s manželkou
svedok rozviedol. Svedok nemal vedomosť o žiadnej zmluve o pôžičke, ktorou mala jeho manželka
požičať sumu 395.000,- Sk manželom W. ( táto zmluva o pôžičke je zo dňa 03.03.2000 ). Rovnako nemá
vedomosť ani o splatení tohto dlhu v zmysle potvrdenia ( čl. 503 zo dňa 09.03.2000 ), z ktorého vyplýva,
že manželia W. svoj dlh pani V. splatili formou darovania nehnuteľnosti - bytu ( darovacia zmluva je zo

dňa 09.05.2000 ).

Aj Y. V. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa a vypovedala, že pozná obžalovaného 2/
a to už dlhšiu dobu. Potvrdila, že v roku 2000 sa rozhodla zakúpiť si byt vo Zvolene, keďže s manželom
už dobre nežila. O tomto zámere povedala aj obžalovanému 2/, ktorý jej poskytol informáciu o predaji

bytu na ulici Y.. Š. XX vo Zvolene ( byt manželov W. ). Takto byt v lete v júni alebo v júli 2000 zakúpila
za sumu 400.000,- Sk a do bytu sa nasťahovala v júni, keď 14.06.2000 mala 60 rokov už v byte bývala.
Potvrdila, že peniaze na tento byt jej poskytol manžel Y. V., s ktorým sa následne rozviedla. Podľa
svedkyne tieto peniaze jej manžel dal priamo do rúk, na hlavnom pojednávaní si nespomenula, žeby tieto bol dával obžalovanému 2/. Na radu obžalovaného 2/ najskôr vyplatila predávajúcim polovicu
kúpnej ceny a to osobe za prítomnosti práve obžalovaného 2/ a druhú polovicu uhradila po prepise
bytu na jej osobu rovnako v hotovosti a tiež aj za prítomnosti obžalovaného 2/. Poprela, že by bola

peniaze dala do dispozície obžalovanému 2/, s týmto sa ani nerozprávala o tom, že by peniaze na istý
čas chcel obžalovaný 2/ vložiť na svoj účet. Na hlavom pojednávaní dodala, že ohľadom kúpy tohto
bytu jej obžalovaný 2/ radil a to bez sľúbenej provízie. Takto jej navrhol takýto postup pri nadobudnutí
predmetného bytu, že najskôr bola zmluva o pôžičke a potom darovania zmluva. Vypovedala, že nie je
pravdivé tvrdenie jej bývalého manžela Y. V. o tom, že peniaze mal odovzdať do rúk obžalovanému 2/,

nie je pravdou ani to, že mu Y. V. zaplatil províziu 20.000,- Sk.

Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovaného 2/. Svedok vypovedal, že
si pamätá, že cena za byt, ktorý predali pani V., im bola zaplatená, túto uhradila pani V. v hotovosti
na dva krát. Poprel, že by s manželkou boli mali od pani V. požičané nejaké peniaze. V tej dobe pani
V. ani nepoznal. Po tom, čo sa na hlavnom pojednávaní oboznámil so zmluvou o pôžičke ( čl. 591 a

nasledujúce ), s darovacou zmluvou ( čl. 603 a nasledujúce ) uviedol, že práve to sú tie peniaze za predaj
ich bytu. Nevedel uviesť, kto vypracoval tieto zmluvy, podotkol, že ohľadom uvedených vecí bola činná
jeho svokra V. T. a obžalovaný 2/. Pani V. spolu s obžalovaným 2/ prišli za nimi ohľadom kúpy ich bytu.

Návrhu obhajoby obžalovaného 2/ súd vyhovel a na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu Q. W.. Táto

vypovedala, že pozná len obžalovaného 2/ v súvislosti s predajom ich bytu na ul. J. Švermu vo Zvolene
pani Y. V.. S poukazom na odstup času si už nevedela spomenúť na kúpnu cenu. Pamätala si však, že
predaj ich bytu im sprostredkoval práve obžalovaný 2/, pričom oni sa na neho obrátili s prosbou o pomoc.
Práve obžalovaný 2/ im našiel kupca, pani V.. S predajom bytu nemali žiadne problémy, kúpnu cenu
im pani V. P.yplatila na dva krát. Obžalovanému 2/ bola vyplatená za sprostredkovanie nejaká odmena,

ktorej výšku už uviesť nevedela.

Svedkyňa V. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Q. W. je jej dcéra a Y. W. je jej bývalý zať. Potvrdila,
žetítopredalisvojbytnauliciY..Š.nejakejpani,ktorejmenosiužnahlavnompojednávanínespomenula
a to formou darovacej zmluvy, lebo tejto pani boli dlžní nejakú sumu. Dokazovala, že byt sa riadne

predal, len tá pani požadovala, aby to bolo urobené takouto formou, t.j. najskôr zmluva o pôžičke a potom
darovacia zmluva. Potvrdila, že kúpna cena bola vyplatená a to v hotovosti a za prítomnosti svedkyne,
manželov W., kupujúcej pani a pána, ktorý celý tento predaj zabezpečoval a ktorý vykonával nejakú
funkciu ohľadom bytov. Pokiaľ si pamätala, tak kúpnu cenu predávajúcim do rúk vyplácala táto pani.
Potvrdila, že tomuto pánovi, ktorý participoval na sprostredkovaní predaja tohto bytu bola vyplatená aj

finančná odmena a to okolo 11.000,- Sk. Jednalo sa o ústnu dohodu o výplate odmeny tomuto pánovi.

Na návrh obhajoby obžalovaného 1/ bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa aj J. Y., ktorá
vypovedala, že pozná len obžalovaného 1/, ktorí v minulosti bol jej sused. V čase skutku pracovala na
SBDapamätásiprevodpredmetnéhobytu. Onamalanastarostičlensképodiely.Uviedla,žezostatková

hodnota členského podielu ku dňu 30.06.2000 predmetného bytu bola 21.562,- Sk. Nevedela sa vyjadriť
k nedoplatkom na tomto byte, lebo toto už na starosti ona nemala. Podotkla, že pri prevode členského
podielu musia byť všetky nedoplatky vysporiadané. Nevedela uviesť, kto z obžalovaných tento prevod
na SBD vybavoval. Pod bodom III. Zmluvy o prevode členských práv a povinností je jej podpis. Na
vysvetlenie dodala, že ten, kto chce prevod uskutočniť, si sám obieha príslušné kancelárie družstva a

necháva si od pracovníčok SBD potvrdiť jednotlivé body tejto zmluvy. Tiež vysvetlila, že prevodca si
príde po toto tlačivo na bytové oddelenie, vyplní prvú stranu tejto zmluvy, t.j. údaje o nadobúdateľovi
a prevodcovi, potom osvedčí svoj podpis na zmluve prevodca a až následne sa vypĺňajú ďalšie body
zmluvy. Preto podpis prevodcu Petra Jonáša na tejto zmluve je osvedčený dňom 28.06.2000 a zmluva
je zo dňa 30.06.2000. S bývalou manželkou obžalovaného 1/ ohľadom predmetného prevodu svedkyňa

do kontaktu neprišla. Potvrdenia z druhej strany tejto zmluvy o prevode členského podielu je možné
vybaviť v jeden deň a to aj na počkanie.

Na návrh obhajoby obžalovaného 2/ bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj svedkyňa Q. W. a táto
uviedla, že nikoho z obžalovaných nepozná. Je sestrou poškodenej N. L.. K predmetu tejto trestnej veci

vedela uviesť len to, že sestra N. L. riešila kúpu predmetného bytu z peňazí, ktoré dostala z dedičského
podielu. K úhrade kúpnej ceny za predmetný byt, či k iným okolnostiam týkajúcim sa uvedeného, sa
svedkyňa vyjadriť nevedela.Aj ďalšiemu návrhu obhajoby obžalovaného 2/ súd vyhovel a na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyne
a to Z. J., W. W., T. X. a na návrh obhajoby oboch obžalovaných vypočul svedkyne Q. J. H. H. W.,
všetky zamestnankyne SBD. Uvedené svedkyne sa vyjadrovali k tomu, kto z obžalovaných si prišiel

na SBD vyzdvihnúť potrebné tlačivá, kto ich priniesol už vyplnené a podpísané, kto obiehal jednotlivé
kancelárie na potvrdenie kolóniek tohto tlačiva, prípadne kto uhradil nedoplatky či iné platby v súvislosti
s predmetným bytom v čase jeho prevodu na manželov L..
Z. J. uviedla, že ohľadom listín potrebných k prevodu bytu ona aktívna nebola. Nevedela nič podstatné
k predmetu veci uviesť. Len vo všeobecnosti k vypĺňaniu zmluvy o prevode členských práv a povinností

vysvetlila, že nie je dôležitá postupnosť vypĺňania a potvrdzovania jednotlivých bodov tejto zmluvy, je
nepodstatné, v akom poradí sú tieto potvrdzované. Vypovedala, že ona neskúma listiny uzatvorené
medzi nadobúdateľom a prevodcom, ale zároveň podotkla, že po predložení všetkých potrebných listín
vyplývajúcich z prevodu členských práv a povinností sú tieto listiny predložené bytovému oddeleniu, kde
dochádza aj ku skúmaniu listín uzatvorených len medzi nadobúdateľom a prevodcom.
W. W. vypovedala, že nikoho zo strán tohto trestného konania nepozná. V čase skutku pracovala ako

referent právneho oddelenia. Jej úlohou je preveriť, či voči prevodcovi je vedené súdne konanie s SBD
a s tým súvisiace určité súdne trovy. Úlohou ich oddelenia nie je skúmať okolnosti na strane prevodcu,
ktorésúpotrebnékzmluveoprevodečlenskýchprávapovinností.Totopodľasvedkynepreverujebytové
oddelenie ( napr. či sú manželia, resp. nie a podobne ). Taktiež vypovedala, že postupnosť vypĺňania
jednotlivých bodov tejto zmluvy nie je podstatná.

T. X. dokazovala, že v čase skutku pôsobila na SBD ako účtovníčka. Nikoho zo strán tohto trestného
konania nepozná. Ona na predmetnej zmluve na jej druhej strane v bode V. verifikovala výšku
neuhradených faktúr ( opravy bytového domu ), pričom si už nespomenula, kto konkrétne v jej kancelárii
z dotknutých osôb bol. Uviedla, že vo všeobecnosti si jednotlivé body tejto listiny potvrdzujú vlastníci
bytov, pri tom neskúma totožnosť osoby, ktorá s tlačivom za ňou príde. Pripojila sa k výpovediam svojich

kolegýň,vyššieuvedenýchsvedkýň,otom,žepostupnosťprivypĺňaníapotvrdzovaníjednotlivýchbodov
zmluvy o prevode členských práv a povinností, je irelevantná. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu,
či poškodená pani L. vyplatila podlžnosť za predmetný byt vo výške 15.751,- Sk u nich v pokladni alebo
túto úhradu vykonala inak a inde.
Q. J. vypovedala, že nepozná nikoho z obžalovaných, či poškodených. V čase skutku pracovala na

úseku nájomného. Po tom, čo sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní oboznámila s predmetnou zmluvou
o prevode členských práv a povinností ( čl. 215 ), uviedla, že bod I. výška nájomného a nedoplatku,
potvrdzovala ona. Zo zmluvy vyplýva, že asi na nájomnom dlh nebol. Aj táto svedkyňa sa pripojila k
tvrdeniam jej kolegýň ohľadom postupnosti vypĺňania a potvrdzovania jednotlivých bodov tejto zmluvy,
t.j. že na nejakom poradí nezáležalo. Tiež s poukazom na odstup času si už nespomenula, kto konkrétne

s týmto tlačivom za ňou do kancelárie prišiel. Mohlo sa stať, že príslušný bod tejto zmluvy, ktorý
potvrdzovala ona, mohla potvrdiť aj inej osobe, než bol samotný záujemca o prevod bytu. Totožnosť tejto
osobyneoverovala.Podotkla,ževšetkypotrebnélistinykprevodusasústredilinabytovomoddelení,kde
sa aj podpisy dotknutých strán overovali. Iné listiny k jej potvrdeniu na tejto zmluve ona nevyžadovala.
Napokon H. W. uviedla, že mená obžalovaných aj poškodených jej nič nehovoria. V čase skutku

pracovala na právnom oddelení. Tiež sa na hlavnom pojednávaní oboznámila s predmetnou zmluvou
o prevode členských práv a povinností a dokazovala, že bod VI. - potvrdenie o súdnych trovách,
verifikovala ona. Tieto trovy boli nulové. Nespomenula si už, kto jej túto zmluvu predložil. Ani ju
nezaujímalo, kto tlačivo doniesol, neoverovala totožnosť tejto osoby, nebolo to nutné.

Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2006 podaného dňa 30.10.2006 a vypracovaného T.. J. V.,
znalkyňou v odbore písmoznalectvo vyplýva, že u podpisov „Y. obsiahnutých na Dohode o zániku
spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu ( čl. 359 ), na Čestnom prehlásení ( čl.
360 ), v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 738 ( čl. 361 ) a pod poradovým číslom 55 ( čl. 362 )
boli zistené zhodné a podobné znaky. Je možné u nich stanoviť záver, že tieto vyhotovil jeden pisateľ.

Ich porovnaním s ukážkami podpisov L. Y. znalkyňa zistila zhodné a podobné znaky stanovila presný
záver skúmania, že sú pravými podpismi L. Y..
U podpisov „Y. obsiahnutých na Dohode o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu
družstevného bytu ( čl. 359 ) a v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 739 ( čl. 361 ) boli znalkyňou
zistené zhodné a podobné znaky. Ich porovnaním s ukážkami podpisov R. H., predtým Y.j, znalkyňa

zistila v malej miere znaky podobné, ale najmä znaky rozdielne. Stanovila záver skúmania, že nie sú
pravými podpismi R. H., predtým Y.. Porovnaním s ukážkami podpisov L. Y., znalkyňa zistila v malej
miere podobné, ale najmä rozdielne znaky. Osobu L. Y. nie je možné z podozrenia jednoznačne vylúčiť,
ale ani potvrdiť. Porovnaním s ukážkami podpisov Y. Y., znalkyňa zistila vo vzájomne porovnateľnej častizhodné znaky. Rovnako ani osobu Y. Y. nie je možné z podozrenia jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť.
Porovnaním s ukážkami podpisov Q. J., znalkyňa zistila v malej miere podobné, no najmä rozdielne
znaky. Ani u Q. J. identifikačná hodnota zistených znakov znalkyni nedovolila stanoviť záver skúmania,

Q. J. nie je možné z podozrenia jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť.
Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že údaje ohľadom L. Y. na Dohode o zániku spoločného členstva
a spoločného nájmu družstevného bytu ( čl. 359 ) vypísal L. Y.. Ohľadom ostatných zápisov tejto listiny
vzájomným porovnaním, pri zohľadnení pomerne malého rozsahu druhovo zhodného písma, znalkyňa
stanovila pravdepodobný záver , že aj tieto zápisy vyhotovil pravdepodobne L. Y..

Rozborom a vzájomným porovnaním písma obsiahnutého na Čestnom prehlásení ( čl. 360 ) s ukážkami
písma Y. Y., znalkyňa zistila zhodné a podobné znaky a stanovila presný záver skúmania, že pisateľom
textu tohto prehlásenia je Y. Y..

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to
zápisnicou o konfrontácii ( čl. 163 - 175 ), fotokópiou z osvedčovacej knihy

( čl. 178-179 ), správami SBD a listinami ( čl. 180-186 ), výdavkovým pokladničným dokladom vydaným
N. L. na sumu 178.249,- Sk zo dňa 30.06.2000, Čestným prehlásením zo dňa 03.07.2000 o prevzatí
finančnej čiastky L. Y. za predaj bytu a jeho podpis notársky overený dňa 03.07.2000 ( čl. 190 ),
fotokópiami poštových poukazov o platbách SBD Zvolen L. Y. všetky dňa 30.06.2000 a v celkovej
sume 16.191,- Sk ( čl. 191 ), uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc 377/2000 o vydaní

predbežnéhoopatreniaohľadomzákazunakladaniaspredmetnýmbytomatoaždoskončeniatrestného
stíhania v tejto veci ( čl. 192-193 ), zmluvou o sprostredkovaní ( čl. 194 ), kúpnou zmluvou o predaji
domu súrodencami L. ( čl. 196-200 ), rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C 368/1998,
právoplatným dňa 14.01.1999 o rozvode manželstva manželov Jonášových ( čl. 201-204 ), ďalším
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C 315/2000 ohľadom určenia neplatnosti predmetnej

dohody o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu bytu v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co 702/2002, ktorý bol rozsudok I. stupňového súdu potvrdený ( čl.
205-211),rozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.8C13082000ohľadomzrušeniaprávaspoločného
nájmu predmetného bytu a určení, že jeho ďalšou nájomníčkou a členkou družstva sa stala R. H. ( čl.
212214),soZmluvouoprevodečlenskýchprávapovinností(čl.215-218),rozhodnutímSBDopridelení

družstevného bytu manželom L. ( čl. 219 ), nájomnou zmluvou o prenechaní družstevného bytu do
užívania manželom L. ( čl. 220 ), správou OR PZ Zvolen, z ktorej vyplýva, že R. H. bol dňa 05.03.1999
vydaný občiansky preukaz č. SF 363558 z dôvodu zmeny priezviska po rozvode manželstva z Y. na H.
a tiež z tejto správy vyplýva, že jej predchádzajúci občiansky preukaz s č. SD 067778 jej bol vydaný dňa
08.08.1996 na meno R. Y. a tento bol pri vydaní jej občianskeho preukazu s č. SF 363558 zoskartovaný

a to dňom 05.03.1999 ( čl. 221 ), so správou OR PZ Zvolen, z ktorej vyplýva, že občiansky preukaz s
č. SE 115131 bol vydaný dňa 13.07.1995 R. Y. z dôvodu zmeny priezviska po sobáši z H. na Y. a tento
osobný doklad vlastnila do 08.08.1996, kedy jej bol vystavený nový s č. SD 067778 na meno R. Y. z
dôvodu zmeny trvalého pobytu, pričom doklad s č. SE 115131 bol dňom 08.08.1996 zoskartovaný ( čl.
222 ), dokladom z Istrobanky ( čl. 223 ), úmrtným listom o úmrtí znalkyne T.. J. V. a to dňa 06.02.2009 ( čl.

607 ), správa SBD Zvolen a poštové poukážky o platbách L. Y. dňa 30.06.2000 ( čl. 609-611 ), správou
zamestnávateľa Y. Y. o jeho príjme za rok 2000 ( čl. 613 ), správami bankových inštitúcii ohľadom
existencie účtov oboch obžalovaných a stavu na nich ( čl. 614-768 ), z ktorých okrem iného vyplýva aj to,
že obžalovaný 2/ dňa 22.06.2000 vykonal v Slovenskej sporiteľni a.s. vklad sumy 300.000,- Sk a v tento
istý deň aj výber sumy v rovnakej výške, žalobou podanou na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C

89/2004 o vydanie bezdôvodného obohatenia, navrhovateľkou je N. L. a uznesením o zastavení tohto
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku ( čl. 770-784 ), spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C
130/2000, 13C 368/1998 a 5T 81/2006, správami ohľadom osôb oboch obžalovaných ( čl. 538-540 ), s
odpismi z registra trestov ohľadom oboch obžalovaných ( čl. 1146-1149 ) a s ďalšími listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise.

Podľa § 250 ods. Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu podvodu sa dopustí ten, kto na
škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí
omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Za to sa potrestá odňatím slobody až na
dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci. väčšiu škodu.

Podľaods.3citovanéhozákonnéhoustanovenia,odňatímslobodynajedenrokažpäťrokovsapáchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.Obaja obžalovaní spáchanie skutku popreli, aj keď nespochybnili, že k predaju bytu skutočne došlo.
Obžalovaný 1/ sa obhajoval tým, že ako prvý ho oslovil práve obžalovaný 2/, že on sa dopustil

podvodného konania, ktorý učinil spolu s pracovníčkou notárskeho úradu pani Q. J., keď sfalšovali
podpisy jeho bývalej manželky, že všetko okolo predmetného prevodu bytu vymyslel práve obžalovaný
2/. Ohľadom jeho podpisu na Čestnom prehlásení deklarujúcom prevzatie celej kúpnej ceny za byt sa
obžalovaný 1/ obhajoval tým, že mu obžalovaný 2/ predložil bianko papier, ktorý v nepozornosti pri
podpisovaní ostatných mu predložených listín podpísal, pričom žiadne peniaze z titulu kúpnej ceny bytu

od obžalovaného 2/ neobdržal. Poukázal na to, že on nevyvíjal žiadnu aktivitu ohľadom tohto prevodu,
či vypísania potrebných listín. Nepoznali ho v SBD, v realitnej kancelárii, ani na notárskom úrade.
Poškodení L. jednali len s obžalovaným 2/, ktorému aj do rúk zaplatili kúpnu cenu. Poprel, že by bol
sfalšoval podpis R.Q. H. na sporných listinách.

Obžalovaný 2/ sa obhajoval tým, že na uvedenej trestnej veci neparticipoval žiadnym protiprávnym

konaním. Poukázal na to, že to bol práve obžalovaný 1/, kto ho ako prvého oslovil ohľadom pomoci
pri predaji predmetného bytu. Dokazoval, že celú kúpnu cenu, ktorú od poškodených L. prevzal, aj
obžalovanému 1/ odovzdal, o čom svedčí Čestné prehlásenie. Aj obžalovaný 2/ poprel, že by bol
sfalšoval podpis R. H. na sporných listinách. Naopak dokazoval, že konal v dobrej viere, že vlastníkom
bytu je len obžalovaný 1/, že o tom, že nie je majetkovo s bývalou manželkou vysporiadaný sa dozvedel

až v rámci občianskeho súdneho konania.

Vykonaným dokazovaním a to rozsiahlym, pri vyhovení návrhov obhajoby oboch obžalovaných,
najmä z výsluchu samotných obžalovaných, ktorí nepopierajú, že k predaju bytu došlo, že na danej
veci participovali, len vinu v podvodné konanie kládli na seba navzájom. Obžalovaný 1/ usvedčuje

obžalovaného 2/ z podvodného konania v tom, že vedel o tom, že s bývalou manželkou v čase skutku
ešte nemali vysporiadaný majetok vrátane predmetného bytu, o ktorej skutočnosti ho sám obžalovaný
1/ upovedomil a to ešte pred uzatvorením Zmluvy o prevode členských práv a povinností, o čom podľa
názoru súdu svedčí aj potrebná k predaju bytu listina a to Dohoda o zániku spoločného členstva a nájmu
bytu, keď z tejto dohody vyplýva, že bola uzatvorená len dňa 28.06.2000, t.j. dva dni pred uzatvorením

Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.06.2000 a ďalej z jej obsahu vyplýva, že
zostatková hodnota členského podielu k tomuto bytu bude vysporiadaná medzi obžalovaným 1/ a pani
Y. ( H. ) až v rámci rozdelenia BSM, t.j. v budúcnosti vo vzťahu ohľadom času predaja bytu, no i
napriek tejto skutočnosti sa podieľal a to veľmi intenzívne na jeho predaji. Túto intenzitu jeho konania
preukázali na hlavnom pojednávaní obžalovaný 1/, svedkovia manželia L., N.. Y., Š. T., ktorí potvrdili,

že konal ohľadom predaja bytu najmä obžalovaný 2/. Neobstojí obhajoba obžalovaného 2/ v tom, že o
tom, že obžalovaný 1/ v čase skutku nebol majetkovo vysporiadaný vrátane predmetného bytu s jeho
bývalou manželkou, lebo o tejto skutočnosti sa dozvedel až v okamihu, keď bol na polícii po tom, čo
ho poškodení manželia L. telefonicky kontaktovali, že im dvere bytu otvorila pani Jonášová ( H. ), ktorá
do bytu prišla 17.07.2000 a v tento deň vymenila zámok, že vtedy len si uvedomil, že v čase prevodu

členských práv a povinností k predmetnému bytu nebol obžalovaný 1/ jeho výlučným vlastníkom. Tu
treba zdôrazniť i výpoveď obžalovaného 2/ na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že po tom, čo sa v
rámci vybavovania listín na SBD dozvedel, že byt nie je vo výlučnom vlastníctve obžalovaného 1/, už mu
neveril a i napriek tomu ďalej ohľadom prevodu bytu intenzívne konal, dokonca obžalovanému 1/ mal
odovzdať zálohu 80.000,- Sk bez písomného potvrdenia a to ešte pred jeho vysťahovaním sa z bytu. Sú

tu dve rozdielne skutočnosti tvrdené obžalovaným 2/ o tom, kedy a za akých okolností sa dozvedel o tom,
že predmetný byt nebol v čase jeho predaja vo vlastníctve obžalovaného 1/, čím sa chcel zbaviť svojej
trestnej zodpovednosti a vinu preniesť len na obžalovaného 1/. Súd si vzhľadom na vyššie uvedené
ustálil, že obžalovaný 2/ v čase skutku mal vedomosť o tom, že obžalovaný 1/ nie je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Účasť obžalovaného 2/ pri preukázanej jeho vedomosti o tom, že obžalovaný

1/ nie je v čase prevodu členských práv a povinností, ako aj predaja bytu jeho výlučným vlastníkom, na
predmetnom podvode spočívala v jeho aktívnom konaní pri vypisovaní a podpisovaní potrebných listín
ohľadom predaja predmetného bytu, pri ohliadke bytu, pri odovzdaní kúpnej ceny od kupujúcich práve
do jeho rúk, ktorá skutočnosť bola na hlavnom pojednávaní preukázaná výpoveďami obžalovaného 1/,
svedkov manželov L., tiež vypracovanými a podpísanými listinami ( v rámci Zmluvy o prevode členských

práv, Dohody o zániku spoločného členstva a nájmu bytu, podpisu Jonášová na Dohode o prevode
členskýchprávapovinností,vosvedčovacejkniheazáverovznaleckéhodokazovaniazpísmoznalectva,
keď znalkyňa obžalovaného 2/ nevylúčila z podozrenia pri vypisovaní, či podpise Y. na skúmanýchlistinách ), ďalej aj z účasti na výbere notárskeho úradu pre potrebu overenia podpisov obžalovaným
1/ na potrebných listinách ).
Na druhej strane obžalovaný 2/ usvedčuje obžalovaného 1/ z podvodného konania ohľadom predaja

bytu pri jeho vedomosti, že nebol v čase skutku výlučným vlastníkom daného bytu a napriek tomu
zneužil pomoc obžalovaného 2/, jeho vedomosti a schopnosti potrebné pri vybavení všetkých listín
ohľadom prevodu členských práv a povinností a predaja družstevného bytu a byt odpredal. Súd tak,
ako je to už vyššie rozvedené, mal za preukázané, že obžalovaný 1/ si bol vedomí tejto skutočnosti,
t.j. že v čase skutku nemal vysporiadané BSM vrátane predmetného bytu s bývalou manželkou. Túto

skutočnosť obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní ani nepoprel. Obžalovaný 1/ však mlčky sa podieľal
na riešení celej tejto záležitosti a aj keď podľa jeho tvrdenia chcel od uvedeného postupu odstúpiť,
napokon tak neučinil a v spolupáchateľstve s obžalovaným 2/ sa podieľal na predmetnom podvode tým,
že niektoré listiny aj on sám zadovážil ( napr. výmer na byt, lebo tento SBD poskytne len užívateľovi
bytu ), tieto osobne podpísal, svoj podpis osvedčil i na notárskom úrade. Podľa názoru súdu takto obaja
obžalovaní konali zo zištného motívu, keď obžalovaný 1/ hoci nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

mal obdržať kúpnu cenu a obžalovaný 2/ z uvedeného obchodu mal mať určitú províziu. Skutočnosť,
či napokon obžalovaný 1/ obdržal celú kúpnu cenu, či obžalovaný 2/ obdržal za svoje služby odmenu,
nie je pri žalovanom trestnom čine relevantná, lebo podstatné je, že spoločne uviedli poškodených,
kupujúcich manželov L. do omylu tým, že sfalšovali a podpísali Dohodu o zániku spoločného členstva a
spoločného nájmu družstevného bytu, vrátane sfalšovania podpisu bývalej manželky obžalovaného 1/

pani Y. ( H.j ), túto ďalej overili na notárskom úrade, ktorá skutočnosť sa nezakladala na pravde a keď
znalkyňastanovila,žepodpisynaspornýchlistináchniesúpravýmipodpismipaniY.(H.)apritomoboch
obžalovaných nevylúčila z podozrenia, že tieto podpisy učinili oni a následne na základe tejto listiny
došlo k spísaniu Zmluvy o prevode členských práv a povinností už medzi obžalovaným 1/ a manželmi L.,
čím takýmto svojím konaním previedli takto byt na iné osoby a to neplatne s poukazom aj na občiansko-

právne rozhodnutia tunajšieho súdu, prevzali odplatu bez právneho dôvodu z titulu neplatnosti zmluvy
o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, ktorým konaním seba obohatili titulom
prevzatej kúpnej ceny uvedením manželov L. do omylu a spôsobili im väčšiu škodu.

Súd mal preto za preukázané, že obžaloba bola podaná dôvodne a že skutok v nej uvedený, spáchali

obžalovaní 1/ a 2/ v spolupáchateľstve.
V neposlednom rade súd ďalej poukazuje aj na ďalšie rozpory vo výpovediach samotných obžalovaných
pri porovnaní ich výpovedi uvedených v úvode tohto rozhodnutia, ďalej na výpoveď obžalovaného 2/ v
tom smere, že on nebol odkázaný v tom čase na nejakú odmenu za sprostredkovanie, lebo mal svoj
príjem, mal slušné peniaze na svojom účte, ktorá nie je v zhode s výpoveďou svedkyne pani V. H. L.

V., ktorí mali v konaní preukazovať skutočnosti tvrdené obžalovaným 2/ ohľadom kúpnej ceny v prípade
kúpy iného bytu pani V., W. skutočnosť naopak vykonaným dokazovaním potvrdená nebola
( kedy, kde, kto, komu vyplatil kúpnu cenu v prípade kúpy bytu pani V. ) a čo s peniazmi z titulu tejto
kúpnej ceny urobil obžalovaný 2/, keď tento sa v konaní obhajoval aj tým, že peniaze, ktoré vložil na svoj
účet v čase predmetného prevodu bytu pochádzali práve od pani V., pričom táto svedkyňa na hlavnom

pojednávaní s určitosťou poprela, že by bol obžalovaný 2/ mal u seba peniaze, ktoré boli určené na
kúpu bytu pre ňu.
Súd tiež poukazuje aj na výpovede manželov L., ktorí tvrdili, že iniciátorom a tým aktívnym pri kúpe
predmetného bytu bol práve obžalovaný 2/, že naopak obžalovaný 1/ bol neaktívny, neiniciatívny, v rámci
ohliadky bytu bol ticho, na rozdiel od tvrdenia obžalovaného 2/, ktorý dokazoval, že všetky potrebné

listiny predkladal a inicioval práve obžalovaný 1/. Súd však konštatuje, že bez participácie obžalovaného
1/ na predmetnom skutku, by nebolo možné toto podvodné konanie uskutočniť.

Pokiaľ súd nevyhovel ďalším návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania, bolo to z dôvodu, že už
v rámci vykonaného dokazovania boli vypočuté viaceré zamestnankyne SBD, ktoré s poukazom na

čas, ktorý uplynul od skutku do dnešného dňa, tak ako je to už vyššie konštatované takmer 17 rokov,
si už na podrobnosti predmetného prevodu nepamätali, vyjadrovali sa len vo všeobecnosti k prevodu
bytu a podľa názoru súdu vypočutím i ďalších zamestnankýň SBD by tieto rovnako sa konkrétnejšie k
veci vyjadriť nevedeli. Súd pri odmietnutí týchto ďalších obhajobou navrhovaných svedkov z radov SBD
postupoval z pohľadu hospodárnosti, efektívnosti i rýchlosti konania. Súd pritom už z iných dôkazov

vyššie rozvedených mal za dostatočne preukázané, že skutok sa stal a tento v spolupáchateľstve
spáchali práve obžalovaní.Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú vzájomnú obhajobu
oboch obžalovaných, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku

sa stal a tento spáchali práve obžalovaní formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného
do 01.01.2006, pričom obaja obžalovaní po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do
01.01.2006.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr.

zákona. Okrem stupňa spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd ďalej hodnotil
následok, ktorý nastal, aj osoby obžalovaných a možnosť ich nápravy. Spoločenská nebezpečnosť
daného trestného činu spočíva v tom, že obžalovaní svojím úmyselným konaním narušili záujem štátu
a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je pri trestnom čine podvodu ochrana cudzieho
majetku, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva.

Z odpisu z registra trestov u obžalovaného 1/ súd zistil, že tento bol doposiaľ 8 krát súdom potrestaný,
z toho 2 krát Okresným súdom vo Zvolene, ktoré odsúdenia sú už značne staršieho dáta a hľadí
sa na neho za ne, akoby nebol odsúdený a 4 krát súdmi v Českej republike. Naposledy Okresným
súdom Praha - východ, rozhodnutím sp. zn. 32T/72/2010, právoplatným 11.05.2010, t.j. pred spáchaním

teraz prejednávaného skutku, bol obžalovaný odsúdený pre úmyselný trestný čin ohrozovanie pod
vplyvom návykovej látky a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a
určením skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov za súčasného uloženia mu aj trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov a rozhodnutím právoplatným 23.09.2011 sp. zn. 35T/278/2010
Okresného súdu Praha - východ, pričom mu bol uložený súhrnný trest práve k odsúdeniu sp. zn.

32T/72/2010 k podmienečnému trestu odňatia slobody 30 mesiacov s určením skúšobnej doby 48
mesiacov. Zo záznamu v odpise z registra trestov tiež vyplýva, že dňa 10.06.2015 došlo k osvedčeniu
sa odsúdeného. Súčasne bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30
mesiacov, ktorý trest vykonal 12.10.2012. bol odsúdený za úmyselný trestný čin týrania zverenej osoby.
Ďalším v poradí 7. Odsúdením je odsúdenie Obvodným súdom Praha 3 pre trestný čin porušovania

domovej slobody rozhodnutím z 30.10.2012 sp. zn. 15T/122/2012. Obžalovanému 1/ bol za to uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s určením skúšobnej doby 60 mesiacov. Na toto odsúdenie
sa však vzťahuje amnestia zo dňa 01.01.2013. Napokon bol obžalovaný 1/ odsúdený aj Obvodným
súdom Praha 3 rozhodnutím zo dňa 23.01.2013 sp. zn. 15T/120/2012, právoplatný 23.01.2013 pre
úmyselný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a to trestom odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 48 mesiacov. Koniec skúšobnej doby pripadal na deň
23.01.2017.

S poukazom na vyššie uvedené, obžalovanému ako druh trestu súd ukladal trest odňatia slobody a to
vo výmere 15 mesiacov, ktorý s poukazom na jeho osobu ( viac krát súdom odsúdený, aj keď niektoré

z nich sú už u neho zahladené ), okolnosti prípadu ( jedná sa spáchaným trestným činom o spôsobenie
škody väčšieho rozsahu ), časový faktor, ktorý uplynul od spáchania skutku až do rozhodnutia súdu
s poukazom na jeho participáciu na samotnej dĺžke konania ( rozvedenej vyššie v tomto rozsudku ).
Takto uložený trest súd považoval za spravodlivý, zákonný a aj primeraný spáchanému trestnému činu.
Súd mohol obžalovanému 1/ trest odňatia slobody ukladať v rozpätí od 1 do 5 rokov. Uložil mu trest na

spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo možné ukladať mu súhrnný trest k poslednému odsúdeniu
súdom Českej republiky, pretože aj keď by inak boli splnené podmienky na ukladanie mu súhrnného
trestu k odsúdeniu Obvodného súdu praha 3 sp. zn. 15T/120/2012 za predpokladu, že by toto odsúdenie
bolo uznané súdom Slovenskej republiky, čo v danom prípade nebolo. Ustanovenie § 438e Tr. zákona

hovorí, že sa na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie neprihliada podľa § 7b ods.
2 Tr. zákona, ak toto nadobudlo právoplatnosť pred 01.01.2013. Predmetné české rozhodnutie však
nadobudlo právoplatnosť po tomto dátume. Podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona, právoplatné odsúdenie súdom
inéhočlenskéhoštátuEurópskejúnievtrestnomkonanínaúčelytrestnéhokonaniasazohľadnírovnako,ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky. Je tu však ďalšie ustanovenie a to ustanovenie o ukladaní súhrnného
trestu, § 42 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie

odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok
bol vydaný súdom iného členského štátu Euŕópskej únie.
Z uvedeného znenia Tr. zákona nebolo možné ukladať obžalovanému 1/ vo vzťahu ku poslednému
mu odsúdeniu v zmysle odpisu z registra trestov ceského justičného orgánu súhrnný trest. Podľa
citovaných ustanovení podľa názoru súdu je však možné toto cudzie odsúdenie iného štátu Európskej

únie obžalovanému od 01.01.2013 pričítať ale len ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona. Z tohto dôvodu si súd ani nevyžiadal od Obvodného súdu Praha 3 predmetné rozhodnutie, lebo
pre uloženie trestu v tejto trestnej veci mu postačoval záznam v odpise z registra tresov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného 2/ súd zistil, že tento má 6 záznamov o odsúdení súdom. 5 krát
Okresným súdom Zvolen a 1 krát Okresným súdom Plzeň - město. Prvé 4 odsúdenia tunajšieho súdu sú

užzahladené,naobžalovaného2/saprenehľadí,akokebynebolodsúdený.5.odsúdeniejemuuložené
Okresným súdom Plzeň - město sp. zn. 4T/175/2013 zo dňa 17.02.2014, právoplatný 25.09.2014 pre
trestný čin spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, zohyzdenia alebo trvalej invalidity z nedbanlivosti. Bol
odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov s určením skúšobnej doby
v trvaní 2 rokov, do 25.09.2016. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

vo výmere 2 rokov. Napokon bol obžalovaný 2/ odsúdený Okresným súdom Zvolen sp. zn. 1T/96/2015
rozsudkom zo dňa 18.02.2016, právoplatným dňa 18.02.2016 pre prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b, c) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace s
určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, do 18.02.2018. Bola mu uložená aj povinnosť zaplatiť výživné.

S poukazom na vyššie uvedené namieste bolo obžalovanému 2/ ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu
k odsúdeniu Okresným súdom Zvolen sp. zn. 1T/96/2015. Nie k odsúdeniu Obvodným súdom Plzeň -
město sp. zn. 4T/175/2013 a to práve z tých istých dôvodov, aké sú rozvedené pri nemožnosti ukladania
súhrnného trestu k odsúdeniu iným štátom Európskej únie a sú uvedené vyššie. Preto prichádzalo do
úvahy ukladanie súhrnného trestu k ďalšiemu odsúdeniu u obžalovaného 2/. Rovnako s poukazom

na časový faktor, jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť, spôsobenú škodu, súd u obžalovaného
2/ rozhodol tak, že upustil od uloženia mu súhrnného trestu, lebo trest uložený už vyššie uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/96/2015 v danom prípade považoval za dostatočný,
primeraný a tiež spravodlivý.

S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaných v celom rozsahu
za vinných zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil im zároveň povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej N. L. škodu z titulu vyplatenej kúpnej ceny za predmetný
byt ( v dvoch splátkach vo výške 178.249,- Sk, 200.000,- Sk a úhrady poplatkov za obžalovaného 1/ na
SBD v celkovej sume 16.751, Sk - viď čl. 191 v sumách 11.791,- plus 1.400,- plus 3.000,- plus 560,-

Sk ), keď vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že peniaze na kúpu tohto bytu pochádzali
z vyplateného jej dedičského podielu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.