Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010662
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010662.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a prísediacich

Diany Régiovej a Petra Dávida v trestnej veci obžalovaného S. G. pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona /účinného do 31.12.2015/, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
S. G., nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., G. V. XXXX/XX, občan SR,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 3 Pv 295/15/6611-73 zo dňa 09.12.2016 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona /účinného do 31.12.2015/ s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona /účinného do 31.12.2015/, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najskôr od 04.09.2012, najneskôr do 13.07.2015 v priestore spoločnej
domácnosti v obci X., okres Zvolen, na ulici S. E. XX, sa najmä pod vplyvom alkoholických nápojov

opakovane neprimerane správal k maloletým deťom N.B., nar. 07.01.2003, A.B., nar. 09.05.2006 a S.R.,
nar. 26.05.2001, všetci trvale bytom Zvolen, prechodne bytom Lieskovec, S. E. XX, tým, že na adresu
maloletých detí používal vulgárne nadávky, ako napríklad, že sú „štiny“, maloletej N.B nar. 07.01.2003,
že je „mentálne retardovaná“, maloletému S.R., nar. 26.05.2001 nadával, že je „mantinel“, kričal na
maloleté deti kvôli výsledkom v škole, vyhadzoval ich z domu, fyzicky ich trestal, a to tak, že ich viackrát
zbil rukou, remeňom a drevenou varechou, nevhodne sa správal pred nimi, keď s ich matkou S. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., prechodne bytom X., S. E. XX, riešil konflikty medzi nimi, a to tak,
že jej pred nimi vulgárne nadával, fyzicky ju napádal a vyhadzoval z domu, čím takýmto správaním

maloletým deťom N.B., nar. 07.01.2003, A.B., nar. 09.05.2006, S.R., nar. 26.05.2001, všetci trvale bytom
L., prechodne bytom X., S. E. XX, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 09.12.2016 pod č. k. 3 Pv 295/15/6611-73 na

Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného S. G. (ďalej len obžalovaný) pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona /účinného do 31.12.2015/
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona /účinného do 31.12.2015/.Obžalovaný nahlavnompojednávanívsúlades§257ods.1písm.a/Tr.poriadkuvyhlásil,žejenevinný.
Uviedol, že je absolútny výmysel, žeby deti a manželku týral, slová uvedené v obžalobe nepoužíval.
Manželka si našla iný vzťah, v tomto pokračuje, on jej odpustil. V žalovanom období žil v spoločnej

domácnosti s manželkou S., jej synom N. V., ich dcérami J. G. a M. G., neskôr aj s M. G.. Chodil na
6-týždňové pracovné cesty, doma bol strašne málo. Potvrdil, že po návrate z pracovnej cesty si sadol
s kamarátmi na pivo. Keď ukradla mal. J. v potravinách sladkosť, udrel ju za to po zadku, nebolo to
silou, táto sa na tom len smiala a keď sa ho opýtala, prečo to urobil, povedal jej, aby mama videla, že
niečo koná. Iný incident s ňou nebol. Manželka si od neho stále pýtala peniaze a keď ich mala všetko

bolo v poriadku. Slovné výmeny názorov medzi nimi boli raz za 5-6 mesiacov, podľa toho ako mala
manželka peniaze. Tieto slovné výmeny trvali maximálne 3 minúty, potom odišiel z domu on, alebo
manželka. Pri nich deti viac-menej neboli prítomné. Občas sa stalo, že mohol povedať manželke, že
je hlupaňa, ale iné vulgarizmy nie. Samko je živé dieťa, má ADHD chorobu, kvôli čomu je neposedný.
Bolo ho treba zamestnávať, aby niečo robil, keď nemal čo robiť, robil zle. Tento v minulosti zlomil aj
kľúčnu kosť J.. J. bola trochu lenivá, uzavretá, mala svoj svet, do ktorého pustila len toho, koho chcela,

teraz je už trochu vyspelejšia. Zo začiatku jej išlo aj učenie, potom sa to už nevie prečo zhoršilo, či
nechápala učivo. Bola raz u psychiatra, nevie kvôli čomu. Veľmi rýchlo rozprávala. M. bola hravá, vkuse
rozprávala, bola čistotná, rada riadila. Z jeho strany neboli používané nejaké výchovné prostriedky, viac-
menej riešil dohovorom, bitkou určite nie, rozprávali sa o problémoch. Manželka občas N. aj struhla,
ale bolo to také, aby sa nepovedalo. K iným deťom on nevie povedať. Aj starí otcovia deťom v prípade

potreby dohovárali. Nemá vedomosť, že by bolo obdobie, kedy by sa deti báli ísť domov. Počas jeho
neprítomnosti starostlivosť o domácnosť zabezpečovala manželka, keď bol doma, on. Vie, že N. chodil
ku krstným rodičom I., ale nevie žeby to bolo ohľadom stravy alebo finančného zabezpečenia. Nemá
vedomosť o tom, žeby niekto vyháňal Nikoletu, M. a N. z domu. Manželke asi pri dvoch ich rozhovoroch
povedal, že ak sa jej nepáči, môže zavrieť dvere zvonku, nemôže niekoho nasilu držať. Deti pri tomto boli

prítomné možno raz. Nemá vedomosť, žeby niekedy prízvukoval Samuelovi, že on nie je jeho biologický
otec, on mu to ani raz nepripomenul. V žalovanom období bol v kontakte so svojim otcom, dobre spolu
vychádzali. Občas mu vytkol, že čo to má za manželku, že ju vídavajú v meste. On mu povedal, aby sa
do ich vecí nestaral. Občas bolo potrebné na deti zvyšovať hlas, úcta k rodičom by mala byť, aby dieťa s
rodičom nekomunikovalo ako s kamarátmi. Manželka na ne povrieskala v súvislosti s uprataním ich izby.

Poškodená Mgr. Ľ. V. ako opatrovník mal. poškodených N. V.E., J. G. M. M. G. za ÚPSVaR sa na
hlavnom pojednávaní vyjadrovala vo všeobecnosti k ich metodickému postupu pri príprave správy o
šetrení pomerov. Ďalej k veci uviedla, že pomery v rodine obžalovaného šetrila Mgr. G. a bývalý kolega
S.. A.. Prvé závažnejšie šetrenie bolo na základe anonymného podnetu zo dňa 20.08.2014. Rodinu však

vedú v evidencii od roku 2001 po narodení N. V., ktorý bol v dojčenskom ústave z dôvodu veku matky,
tohto si po určitom období zobrala k sebe. Po jeho návrate k matke, vykonávali pravidelné kontroly
v rodine matky. Deň po anonymnom podnete vykonali dňa 21.08.2014 pohovor s otcom, s matkou a
deťmi, vypracovali správu, ktorá je súčasťou spisu. Neboli zistené dôvody na to, aby brali deti hneď
do detského domova. Bol stanovený ďalší plán šetrenia v rodine. Minimálne každé 2 týždne bol úrad

v kontakte s matkou minimálne telefonicky, aj návštevami. Ďalšie záznamy o pomeroch v rodine boli
vypracované dňa 03.09.2014, 22.09.2014, 30.09.2014, boli vyžiadané správy zo školy na mal. deti a
od ich všeobecnej lekárky a následne po dodaní správ, bolo vypracované posúdenie životnej situácie
na každé mal. dieťa, miera ohrozenia dieťaťa, intervencia a plán sociálnych prác u každého dieťaťa.
V mierach ohrozenia za obdobie august - november 2014 je konštatované, že na tento čas nie je

potrebné rozhodovať o vyňatí dieťaťa z biologickej rodiny, stanovila sa nízka miera ohrozenia. Zaviazali
sa opakovane sanovať rodinu, vykonávať šetrenia v rodine a napomáhať matke a rodičom, aby zlepšili
svoju starostlivosť. Obžalovanému sa stanovila lehota na odstránenie nedostatkov, keď matkou detí bolo
potvrdené, že otec požíva alkoholické nápoje. Problém s alkoholom obžalovaný však popieral. Ďalej bola
vypracovaná správa zo šetrenia pomerov v rodine obžalovaného dňa 13.02.2015, kedy neboli zistené

žiadne závažné nedostatky, ani pochybenia zo strany matky o starostlivosť o mal. deti, boli zistené
nedostatky vo výchovnom a rodinnom prostredí, najmä ohrozovanie mravnej výchovy zo strany otca.
Správa zo dňa 26.03.2015, závery sú v podstate veľmi podobné, ale nezistili sa žiadne skutočnosti, kde
by sa zistilo, žeby dochádzalo k týraniu detí a matky zo strany otca. Nebol dôvod kontaktovať políciu.
Ich kritériá posudzovania pri šetrení pri podozrení pre týranie dieťaťa vychádzajú z výsledkov prvého

šetrenia, štýlu rozprávania, verbálneho a neverbálneho prejavu detí a rodičov, či sú pri šetrení pri týchto
osobách zistené vplyvy omamných a návykových látok, psychologické posúdenie atmosféry v rodine,
neskôr už aj zo správ, či už zo školy a obvodného lekára. Majú stanovený interný postup - opis práce.Svedkyňa S. G., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 130 Tr. poriadku
využila svoje právo odoprieť výpoveď. Táto svedkyňa bola pred výsluchom v prípravnom konaní o
svojom práve odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. poriadku riadne poučená, pričom už vtedy vyhlásila, že

využíva svojho práva a proti obvinenému nevypovedala.

Svedkyňa F. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je suseda rodiny obžalovaného, bývajú za ich
domom, do ich dvora nevidí. Ich susedské vzťahy s obžalovaným neboli zlé. Tento si však vypije. Mal.
deti pozná, dávala im skoro denne aj ovocie, sladkosti. Dávala im aj ďalšie jedlo, keď zistila, že nemali

navarené. K.M. G. na jej požiadanie požičiavala peniaze, dávala jej bežné potraviny pre deti. Táto
sa jej na správanie obžalovaného ani veľmi nesťažovala. Deti sa jej nikdy nesťažovali na správanie
obžalovaného. Čo sa týka správania sa obžalovaného k deťom ona nič nepočula, nevidela, nemá
vedomosť o tom, by tento zvyšoval hlas na deti. Po prečítaní časti jej výpovede z prípravného konania,
podľa ktorej si všimla len to, že dosť obvinený na deti kričí, hlavne na Sama, ale tento dojem mala aj
u matky, za účelom odstránenia rozporov svedkyňa uviedla, že prípravnom konaní vypovedala pravdu,

ale vzhľadom na odstup času a vek si na tieto skutočnosti už na hlavnom pojednávaní nespomenula.

Svedkyňa M. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa nevie vyjadriť čo sa dialo v rodine obžalovaného,
bývajú od nich o ulicu ďalej. Najväčší vzťah má najmä k N., ktorý však nie je synom obžalovaného.
Pomáhala im, dala im najesť alebo niekedy aj peniaze, najmä Samkovi na autobus do školy. Pani G. ju

nežiadala o žiadnu pomoc. Jej syn S. I. je krstným otcom Samka, tento mu dal občas nejaké peniaze,
alebo nabil kartu na autobus do školy. N. sa asi raz sťažoval, že ich obžalovaný vyhodil z domu. Inak
sa jej nesťažoval. Pani G. a ani druhé deti sa jej nikdy nesťažovali na správanie obžalovaného. Nevie
jednoznačne uviesť, či videla obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ona má problém so zrakom, videla,
že mal ako keby vypité, lebo on tak aj chodí nahnute. Na otázku obhajcu obžalovaného, či videla osobne

obžalovaného spolu s deťmi niečo robiť, niekde ísť, uviedla, že videla malú Sašu bežať k nemu, dala mu
pusu. Niekedy išli spolu z obchodu. Ona nevidela na Samkovi, alebo iných deťoch, alebo na manželke
obžalovaného stopy po fyzickom násilí, ako už uviedla, ona dobre nevidí.

Svedkyňa Mgr. X. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred štyrmi rokmi bola triednou učiteľkou N.

M. J. celé 4 roky. Počas tejto doby nebola vôbec v kontakte s obžalovaným, len s matkou detí. Matka ani
deti sa jej na správanie obžalovaného nesťažovali. Počas obdobia keď deti učila sa s nimi rozprávala o
ich rodine, ale z ich rozhovoru však nič nezistila. Spomína si, že v 1. ročníku N., jej pani G. naznačila,
že obžalovaný robí rozdiely medzi Samuelom a ďalšími spoločnými deťmi a v tejto súvislosti vyhľadala
média a tiež odišla na 2 týždne z domu, vrátila sa vzájomnej dohode s obžalovaným. Iné problémy v

rodine neriešili. Boli tam slabé sociálne pomery, čo zistili z počutia a pozorovania detí. J. chodila načas,
upravená. V 4. ročníku riešili problém so zajakávaním J., ktorý podľa jej názoru vznikol z neadekvátnych
požiadaviek na dieťa v rámci vyučovania. Matka sa chodila na J. informovať, bola pod drobnohľadom.
Nezistili žiadne fyzické násilie u detí. Čo sa týka zajakávania Nikoly, pani G. jej nič neuviedla k tomu,
čo mohlo byť príčinou toho zajakávania. Ona matke odporučila psychológa alebo pediatra, ale táto

nesúhlasila. Samko o rozdielnom prístupe obžalovaného k nemu hovoril iba spontánne, raz prišiel za
ňou, vtedy jej naznačil, že sa niečo v rodine dialo a že ho obžalovaný odsudzuje, že je iná krv. Ona mu
vysvetlila, že obžalovaný je len jeho otčimom, že to určite tak nemyslel a že tam bol aj alkohol, nakoľko
sám Samko povedal, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Samko sa jej nesťažoval, že by mal byť
fyzicky napádaný zo strany obžalovaného. Po prečítaní výpovede svedkyne z prípravného konania v

časti, čo sa týka zajakávania mal. J. a tiež v časti týkajúcej sa N., že jeho otec pije a že občas dostane,
za účelom odstránenia rozporov, svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá je
pravdivá, nevie prečo to na hlavnom pojednávní neuviedla, bol to všeobecne stres. V rámci rozhovorov s
p. G. sa tejto pýtala, či je všetko v poriadku, či nepotrebujú pomoc, táto potvrdila, že je všetko v poriadku
a nič nepotrebuje. Narodilo sa im v tom čase ďalšie dieťa, chodili do kostola a v rámci toho aj do nejakého

mládežníckeho klubu, preto sa ukľudnila, že sa tam s rodinou pracuje.

Svedkyňa Mgr. I. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že učí na ZŠ v Lieskovci. Učila M. v 3. a 4. ročníku.
Ku skutočnostiam uvedeným v obžalobe nevie nič uviesť, deti ani ich matka sa jej na nič nesťažovali.
Ona si na deťoch nevšimla žiadne známky fyzického násilia, ani, že by boli vystresované, nepokojné,

alebo niečo podobné.

Svedok F. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebýva v tej ulici ako rodina obžalovaného. Ku nim
chodil väčšinou N., a to za účelom požičania cukru, múky, oleja, že nemali doma. Nevie, kto ho poslal,nepýtal sa ho. Dali mu aj najesť. Tento sa nesťažoval na správanie obžalovaného. Ostatné deti, ani S. G.
k nim v čase jeho prítomnosti nechodili. On im osobne finančne nepomáhal. Či iní členovia jeho rodiny,
on nevie. Jeho manželka je M. I.. Syn Marián je asi krstným otcom mal. Samuela.

Vo veci bol za účelom posúdenia osobnosti malol. detí a to N. V., J. G. a M. G. a vierohodnosti
ich výpovedí vypracovaný znalecký posudok č. 23/2015 zo dňa 31.08.2015 Mgr. Š. N., znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj vypočutá. Táto plne zotrvala na obsahu a záveroch

znaleckého posudku. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že deti vyšetrovala dňa 31.07.2015 na polícii.
Mal. N. už zmierňoval konanie obžalovaného. Sťažovala sa najmä J., a to na jednu zo surovejších bitiek
od obžalovaného za krádež čokolády v obchode. Na spolužitie rodičov detí vplýval najmä alkohol zo
strany obžalovaného, ako aj skutočnosť, že sa obžalovaný pracovne zdržiaval mimo domácnosť. Keď
v domácnosti chýbali financie, konflikty medzi obžalovaným a matkou detí sa vyostrovali, došlo aj ku
kontrole, či N. otec poslal výživné na syna. Vtedy obžalovaný nepekne pristupoval k mal. Samuelovi.

Toto jej povedali deti ako aj mal. Samuel. V čase jej vyšetrenia deti vykazovali mierne znaky konfliktného
spolunažívania, nevie, či až týrania, ale myslí si, že áno. Uzavrela to, že u N., J. M. M. išlo o neurotický
vývin osobnosti, ale u Samuela a Nikolety aj známky disharmonického vývinu osobnosti. Čo sa týka
odlišných zistení znalca pribratého v tejto veci, je to spôsobené plynutím času, napriek tomu, že deti boli
svedkom ubližovania obžalovaného ich matke, niekde aj im samotným a tým, že už dlhšiu dobu žili bez

ubližovania matke, sa ich stav spontánne upravoval, harmonizoval. Deti, ktoré nie sú nepopudzované,
majú vysokú toleranciu voči prípadným nedostatkom rodičov aj voči ubližovaniu. Že deti javia prvky
syndrómu týranej osoby dospela najmä z výsledkov psychologického vyšetrenia, kde zistila jednak
neistotu, vysokú mieru úzkosti, u mal. N. neistotu v kontakte s ľuďmi kompenzovať agresivitou, u J. M.
N. bola vysoká náladovosť, podráždenosť. U M. vážne prejavy neurotického vývinu nezistila, ale tiež

boli u nej zistené výkyvy nálad, problémy so zaspávaním, prežívala pocit opustenosti a osamotenosti
a obavy, že sa niečo zlé stane, nekonkretizované. Je veľmi ťažko nájsť hranicu, rozlíšiť, kedy je to, a
kedy nie je týranie. Nie vždy je to závislé od miery nevhodného správania sa v tomto prípade rodiča, do
istej miery je to závislé od osobnostného vybavenia mal. dieťaťa. Všetky tri deti vypovedali primerane
konzistentne, dokázali popísať aj niektoré detaily zo situácií, takže nezistila u nich, že by chceli výpoveď

skresľovať. U J. M. M. sa výpoveď nemenila ani počas výsluchu ani počas jej vyšetrenia. U Samuela
boli prítomné známky minimalizovania otcových prejavov, resp. nechcel sa k nim vyjadrovať, uvádzal,
že teraz je už dobre. Nezistila z prejavov a správania detí, že by boli niekým ovplyvňované, aby niečo
povedali na otca. Je ťažké sa vyjadriť k tomu, či spôsobovalo konanie obžalovaného nejaké psychické
alebo fyzické utrpenie deťom. V danej situácii, ak deti zažívali útok na matku, teda nejaké dramatické

situácie obžalovaného s matkou, tak určite prežívali neistotu, úzkosť, napätie, mohli to tak prežívať.
Medziutrpeniesamôžepodľaznalkynezaradiťnejakýprehnanýkrikrodičovnadeti.Selektovaniemedzi
deťmi môže mať vplyv na psychický vývin dieťaťa, dieťa to prežíva ako neprijatie, odmietanie, to že je
tam na príťaž mu vadí. Samuel mal svojim spôsobom obžalovaného celkom rád a chcel ho prijímať za
otca, keďže jeho vlastný otec o neho nejavil záujem. Prejavilo sa to disharmonickým vývinom osobnosti,

úteky, krádeže, agresivita, bitky medzi deťmi, pocity menejcennosti. U detí s ADHD je nepozornosť,
pohybový nepokoj, môžu provokovať aj rodiča, sú prísnejšie a častejšie trestaní rodičmi. ADHD môže
u rodiča vyprovokovať samotné selektovanie, keďže si nevie poradiť s výchovou takéhoto dieťaťa. Na
psychický vývin a stav detí v žalovanom období malo vplyv aj správanie matky, ako aj celková finančná,
partnerská, sociálna situácia v rodine a ktorá mala vplyv aj na spolužitie rodičov detí, pretože matka detí

je trochu nezrelá, závislá osobnosť, potrebuje podporu a do istej miery vedenie, mala zníženú schopnosť
primerane sama viesť domácnosť, vrátane udržiavania čistoty. Pobyt Gizky Oňovej mal pozitívny vplyv
na správanie N., táto zavádzala určitý poriadok a systém do vedenia domácnosti, rodičia boli pod istou
kontrolou, snažili sa spolu komunikovať bez hádok a k deťom sa lepšie správať, boli vykonávané nejaké
záujmové aktivity. Zistené symptómy u detí ustúpia spontánne, oni sa nepotlačia.

Zo záverov znaleckého posudku č. 44/2017 zo dňa 19.06.2017 MUDr. Z. G., znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, keď znalkyňa bola zároveň na hlavnom pojednávaní
vypočutá, táto zotrvala na jeho obsahu a záveroch, z ktorých vyplýva, že mal. Samuel Rovný bol ešte
pred vyšetrovanými udalosťami, a to od mája 2010 v starostlivosti detského psychiatra pre emočné a iné

behaviorálne poruchy sekundárne (nočné pomočovanie, nočné desy a stereotýpie), poruchu sociálnej
príchyľnosti a hyperkinetický syndróm. Vo februári 2013 bol opäť vyšetrený psychiatrom na odporučenie
CPPP pre slabšie výsledky v škole a problémy v správaní. Detským psychiatrom je konštatovaný aj
nerovnomerný osobnostný vývin s deprivačným poškodením v ranom detstve (kedy bol umiestnenýv ústavnom zariadení) a diagnostikované Poruchy správania a sociálneho fungovania aj na báze
organického terénu CNS. V januári 2015 matka avizovala zhoršené správanie (klame, berie peniaze,
túla sa, v škole sa vyhráža). V čase máj - jún 2015 hospitalizovaný na pedopsychiatrickom oddelení

PN v Kremnici. Od januára 2017 neužíva už žiadne lieky. Znalkyňou bola aj v čase vyšetrenia u mal.
Samuela Rovného zistená prítomnosť hyperkinetického syndrómu. Na vzniku psychickej choroby mal.
N. V. (syndróm ADHD) nemá podiel atmosféra v rodine. Samotná porucha aktivity a pozornosti so
sebou prináša aj sekundárne dôsledky, ktorými sú znížená sebaúcta, narušené sociálne fungovanie,
často krát školskú neúspešnosť a disharmóniu v osobnostnom vývine. Maloletá Nikoleta Barjaková

bola v starostlivosti detského psychiatra od septembra 2014 pre problémy v učení, strach zo školy,
zajakávanie, pre ktoré sa jej spolužiaci posmievali, problémové správanie - kradla v obchode, bola
zvýšene dráždivá, konfliktná najmä voči matke a sestre. Diagnostikované emočné a iné behaviorálne
poruchy v detstve, hyperkinetický syndróm a poruchy školských schopností. V januári 2015 bola
hospitalizovaná na detskej psychiatrii v Nitre, kde boli uvádzané pocity zahanbenia, krivdy, dlhodobá
rodinná milieupathia, socioekonomická odkázanosť, pokles školskej výkonnosti, porucha adaptability v

novomkolektíve,sekundárnaneurotizácia.Naposlednejkontroleupsychiatrabolavnovembri2016aod
decembra 2016 už neužíva žiadne lieky. Pravdepodobne sú u mal. Nikolety prítomné vrodené dispozície
k neurotickým reakciám. K zhoršeniu neurotických symptómov mohli prispieť neprimerané reakcie okolia
(výsmech, zahanbenie) pre zajakávanie ako aj celková atmosféra v rodine, a to nepriaznivá finančná
situácia, následné nezhody, napätie medzi rodičmi, aj požívanie alkoholu u otca, nie je však možné

kvantifikovať mieru, ktorou sa jednotlivé faktory podieľali na vzniku a priebehu psychických ťažkostí
u dieťaťa. V čase vyšetrenia bol znalkyňou zistený u mal. J. G. deficit intelektu spadajúci do pásma
mentálnej subnormy, ďalej hyperkinetický syndróm - ľahšia forma a nerovnomerný osobnostný vývin
s neurotickou alteráciou. U maloletej M. G. nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej choroby ani
poruchy v minulosti ani v čase znaleckého vyšetrenia. Znaleckým vyšetrením sa nepotvrdili významné

priame forenzné súvislosti medzi konaním obžalovaného a duševnými poruchami u poškodených. U
Samuela Rovného, J. G. a M. G. nie je prítomný ani po retrospektívnej analýze syndróm týranej osoby
a nie sú u nich splnené ani diagnostické kritéria pre stanovenie diagnózy posttraumatickej stresovej
poruchy. U detí neboli zistené pocity úzkosti ani strachu. Mal. N. voči obžalovanému aktuálne prežíva
skôr ľútosť. Mal. J. má voči obžalovanému ambivalentný postoj, dokáže reprodukovať príjemné zážitky

a spomienky, ktoré mala s otcom, na druhej strane by bola rada, ak by otec absolvoval protialkoholické
liečenie. U mal. M. voči obžalovanému dominuje pozitívna citová väzba, teší sa na neho a chcela
by s ním bývať v X.. Na vzniku zistených duševných porúch u mal. N. M. J. sa podieľali najmä
genetické, neurologické faktory, faktory ovplyvňujúce osobnostný vývin v prenatálnom období a v období
raného detstva, ako aj celková sociálne slabá situácia rodiny. Kvantifikácia podielu jednotlivých faktorov

nie je možná. Pojem utrpenie nepatrí do psychiatrickej terminológie. Jeho možným ekvivalentom je
stresogénna záťaž alebo frustrácia. Konanie obžalovaného malo stresogénny charakter pre všetky deti,
nedokáže však kvantifikovať mieru alebo percentuálne vyjadrenie, ktorú toto konanie obžalovaného voči
deťom predstavovalo. Znaleckým vyšetrením však neboli nezistené žiadne trvalé negatívne následky
tohto konania na duševnom zdraví u vyšetrovaných detí. U mal. N. boli ďalším stresogénnym faktorom

konflikty s jeho sestrami, ktoré mu vyčítali, že nie je ich vlastný brat, vysmievali sa mu že bol v ústavnom
zariadení. Trpel aj tým, že ho nekontaktoval jeho biologický otec, tento o neho neprejavoval žiadny
záujem. Všetky deti boli vystavované výsmechu ich rovesníkov, predovšetkým kvôli prostrediu, z ktorého
pochádzali, a to slabších sociálnych pomerov. Podľa skúseností znalkyne, pri syndróme týranej osoby,
zvyčajne obeť keď sa dostane z dosahu svojho tyrana, už nechce byť v jeho blízkosti. Niekedy sa môže

stať, že sa identifikuje s jeho konaním, alebo dôjde k regresu v správaní, teda zníži sa na nižšiu vývinovú
úroveň. Ak je dieťa skutočne traumatizované sú u neho prítomné flashbacky, sú to živé spomienky
na traumatické udalosti, ktoré sú znovu prežívané počas dňa, alebo formou nočných morov. Syndróm
týranej osoby, je zmena duševného stavu k horšiemu, ale nedosahuje to status duševnej choroby
alebo poruchy. Podľa vlastnej praxe znalkyne daný syndróm bol vždy prítomný ak bola diagnostikovaná

posttraumatická stresová porucha v prípade, ak stresogénnou záťažou pre skúmanú osobu bolo násilné
konanie vyvinuté voči nej. Znalecké vyšetrenie, ako aj retrospektívna analýza zdravotnej dokumentácie
u všetkých vyšetrených detí, bola zameraná na prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, ako aj
syndrómu týranej osoby. Čo sa týka zistení a záverov znalkyne PhDr. Š. N., ktorá konštatovala u detí
prvky syndrómu týranej osoby, z jej pohľadu nebolo zvolené štandardné prostredie na vyšetrenie detí,

deti mohli byť pod zvýšeným stresom, keď vedeli, že tam prebiehali výsluchy aj ich rodičov. Nevylučuje,
že sa tak na nameraných testových technikách prejavila zvýšená miera neuroticizmu. V otázke zistenia
syndrómu týranej osoby má však odlišný názor. Časové hľadisko nemá vplyv na zistenie syndrómu
týranej osoby. Čo sa týka kričania na detí, znalkyňa to nepovažuje za nejaké extrémne násilné konanievoči dieťaťu, v rámci každej rodiny pri výchovnom procese sa rodič dopustí chyby a zvýši hlas na svoje
dieťa. Pri vyšetrení nebolo mal. deťmi uvádzané iné násilné konanie, okrem výpovede J. a jej potrestania
v súvislosti s krádežou čokolády. Skôr deti uvádzali, že tam boli vulgarizmy zo strany obžalovaného a

konflikty medzi rodičmi.

Z prečítanej svedeckej výpovede S. G., otca obžalovaného, ktorý bol pred výsluchom v prípravnom
konaní o svojom práve odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. poriadku riadne poučený, vyhlásil, že aj napriek
tomu, že obžalovaný je jeho synom, svojho práva nevyužíva a vypovedať bude, okrem iného vyplýva, že

sosynomnemáveľmidobrývzťah,pretožesaknemunesprávatak,akomá,keďsivypije,nakoľkopodľa
neho dosť pije a keď je opitý, tak sa nevie správať. Vie o tom, že pije dosť často. Napriek všetkému jeho
rodinu vždy podporoval, dával im peniaze, platil šeky za vodu, elektriku, peniaze na potraviny, pričom
bývajú v jeho dome v Lieskovci. Stávalo sa, že keď dal synovi peniaze na autobus, keď ho chodil aj s
deťmi pozerať, tak si kúpil cigarety, alkohol, a nakoniec išli peši, alebo keď nerobil a mal voľno, tak prišiel
k nemu na chvíľu a potom išiel rovno do krčmy. Nevesta sa mu zvykla sťažovať na syna, že pije. Môže

to byť tak dva roky, ale on vlastne pil aj predtým. Zrejme pil vždy, keď mal voľno v práci. Nevesta sa mu
zvykla sťažovať na syna, že ju viackrát aj zbil, keď má vypité, na neveste však žiadne zranenie nevidel.
Deti sa mu nesťažovali na to, že by ich bil, ani nevesta mu nehovorila, že by ich bil, len mu hovorila, že
sa ho báli, že robil na ne krik keď si vypil, že ich všetkých vyhadzuje z domu, že im nadáva. Povedala
aj to, že N. prefacká napríklad keď donesie zlú známku zo školy. On ale na deťoch a ani na nej žiadne

modriny nikdy nevidel. Deti sa mu tiež sťažovali na otca, že keď si
vypije, tak na ne robí krik, sťažoval sa mu N., J. M. M., že ich vyhadzuje z domu, že im nadáva, že sa ho
vtedy boja. Toto robí keď má vypité, ináč sa k nim správa dobre, takéhoto správania však nebol svedkom.

Z prečítanej svedeckej výpovede Ing. K. N. okrem iného vyplýva, že je krstným otcom J. G.. Rodina

bola v dosť zlej finančnej situácii. S manželkou chodia k nim na návštevy tak raz za dva - tri mesiace,
jedná sa ale len o oslavy, pri ktorých v polovici prípadov obvinený nebol doma. Počas návštev nebol
nikdy svedkom nevhodného správania S. G. k deťom, alebo k manželke, nevšimol si v tej rodine nejaké
napätie, nebol svedkom ani žiadnych konfliktov. S. sa mu len sťažovala, že manžel pije, že nemajú
peniaze. Nikdy sa nesťažovala na to, že by sa k nej alebo k deťom zle správal. Miroslava ani nikdy

nezažil agresívneho, naňho pôsobil normálne. Zdá sa mu, že deti majú k otcovi normálny vzťah. Nemal
pocit, že sa ho boja.

Z oboznámených písomných prepisov obrazovo - zvukových záznamov DVD nahrávok (č.l. 166-184,
185-197, 198-210), a to z výsluchu mal. N. V. zo dňa 21.07.2015 okrem iného vyplýva, že je to už lepšie,

ocino už t. č. vôbec nepije, predtým pil, húkal na všetkých aj na maminu. Na neho húkal, keď ho volal
jesť, ale on nechcel ísť jesť. Už si nepamätá ako na nich kričal. Keď ukradol matke peniaze, ocino mu
vtedy dohováral. Niekedy sa ho bál lebo na neho húkal, bál sa, že ho zbije. Keď nevedel učivo, húkal po
ňom, že ak sa nedoučí, nebude nič vedieť, bude jalový. On od ocina nedostal, povedal, že nemá na neho
nárok. Dostal len od mamy keď nepočúval. J. M. M. obvinený bíjaval rukou po zadku keď bol opitý, ale

to bola sranda. M. nebil ani na ňu nekričal. Keď prišiel predtým ocino v piatok domov, vypil si, v sobotu
potom spal. Ďalej mal. uviedol, že má ADHD - syndróm poruchy správania, má veľa energie, bije sa kope
do niečoho je stále nervózny. Mamina mu dáva lieky, po ktorých sa ukľudní. Bol aj hospitalizovaný kvôli
správaniu mesiac v Kremnici. J. sa kokce. Predtým ocino vyčítal mame, že aj ona musí platiť za dom,
prispievať. Aj to, že prišla Gizka Oňová pomohlo. Otec vulgárne niekedy nadával len mame. Jemu raz

povedal, že je mantinel. Niekedy jeho a mamu vyhadzoval z domu, že budú spať vonku, ale nikdy vonku
nespali. Keď sa ukľudnil zavolal ich naspäť. So súrodencami nevychádzali dobre, bijú sa. J. ukradla v
obchode čokoládu, mama aj otec jej dohovárali, mama jej dala aj trest.

Z výsluchu mal. J. G. zo dňa 21.07.2015 okrem iného vyplýva, že kým policajti ocinovi nepohrozili bol

strašne zlý, stále pil, potom do maminy húkal, pričom vulgárne nadával, vykrikoval jej, že sa nestará,
nič nerobí. Ju ocino zbil za krádež čokolády, zhodil ju na zem a zbil ju rukou po chrbáte. Keď mal ocino
vypité kopol maminu do nohy alebo ju chytil silno za ruku, uštipol ju. Ju zbil ocino asi dvakrát za to, že
mu povedala pravdu, že pije, húka do maminy a že ju kopol. Keď Samuelov otec nezaplatil výživné asi
3 krát, nevie presne koľko, povedal mamine, že ak nezoženie peniaze tak sa má zbaliť aj so N. a ísť

na ulicu. Ocino N. nebil, nie je jeho otec. Na M. len nahúkal ak niečo rozbila. M. zbil len raz varechou a
povedal jej, že sa to už nemá nikdy stať, že ju nechce biť, ale že sa má naučiť slušne správať. Keď bol
opitý tak im nadával, napr. že sú štiny. Jeho správanie sa už zlepšilo.Z výsluchu mal. M. G. zo dňa 21.07.2015 okrem iného vyplýva, že ocino sa už polepšil, nepije. Predtým,
ešte pred príchodom Gizky Oňovej do ich rodiny pil, pil aj celý týždeň. Raz asi pred dvomi rokmi keď
bol opitý ich vyhnal z domu. Mame vulgárne nadával keď mu nechcela dať peniaze. Na ňu kričal, že ak

nebude poslúchať bude mať zle. Asi pred dvoma rokmi ju zbil remeňom keď zhodila N. a tiež ju udrel
vareškou, keď sa s J. M. N. bili.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Z. I. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 31/2016 zo dňa 22.04.2016, ktorým

bol posudzovaný duševný stav obvineného a znalca PhDr. Z. U., znalca odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých č. 9/2016 zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že u obvineného S. G. nebolo
zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychóza. Bola zistená abnormne štruktúrovaná
osobnosť, hlavne rysy nezdržanlivosti, egocentrickú, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska
považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie
schopnosti. U obvineného bol zistený počínajúci habituálne návykový alkoholizmus, teda závislosť od

alkoholu v pravom slova zmysle. Obvinený v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania, v čase
trestnej činnosti obvineného znalec zisťuje stav neprekračujúci hranicu prostej, symplexnej opilosti, ktorý
viedol k nepodstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností v čase činu, pritom jeho rozpoznávacie
schopnosti boli zachované. Znalec odporúča obvinenému uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu
ambulantnou formou. Pobyt obvineného na slobode je relatívne nebezpečný, je závislý od úspešnosti

ochrannej ambulantnej protialkoholickej liečby. Intelektové schopnosti obvineného odpovedajú pásmu
širšej populačnej normy. Agresivita je trvalou črtou osobnosti, ale nedosahuje chorobný stupeň.
Schopnosť správne a úplne vnímať skutočnosti, zapamätať si a reprodukovať ich, je na úrovni bežnej
populácie, ak sa rozhodne pravdivo vypovedať. Neboli zistené vážnejšie pochybnosti o hodnovernosti
jehotvrdeníopriebehuskutku.Zpsychologickéhohľadiskasajavívmotiváciikonaniaobvinenéhosnaha

o výchovné pôsobenie na členov rodiny.

Podľa zabezpečeného odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 3-krát súdne trestaný, z toho 2
krát sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5T 125/2016 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.

c/ Tr. zákona zo dňa 27.02.2017, právoplatným dňa 27.02.2017 na podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 16
mesiacov a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov. Doposiaľ bol od
roku 2010 3 krát postihnutý za priestupky, a to opakovanej za priestupky proti bezpečnosti a plynulosť
cestnej premávky. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj čítaním ďalších listinných dôkazov podľa § 269 Tr.
poriadku, a to najmä oznámenia ÚPSVR (č. l. 3), správy zo šetrení ÚPSVR (č. l. 14-17), správ základnej
školy na mal. deti a lekárskych správ (č. l. 18-27, 536-539), správy zo psychologického vyšetrenia J.
G. (č. l. 30), správy MUDr. Hudobovej (č. l. 33), uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/26/2015-19

zo dňa 23.02.2015 (č. l. 35-36), zápisu z knihy fonogramu a hlásení (č. l. 38), záznamov zo sociálneho
šetrenia (č. l. 533-535), časti spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/26/2015 (č.l. 541-544), ako aj
obsahu ostatného spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to tak jednotlivo, tak i

vichsúhrnesúdzistil,žejenepochybné,žeobžalovanýžilvžalovanomobdobívspoločnejdomácnostis
manželkou S. G., jej synom N. V., nar. XX.XX.XXXX, ich spoločnými dcérami G.S., J., nar. XX.XX.XXXX,
M.V., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX v dome patriacom jeho otcovi S. G. J. M. X., S. E. XX.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu

poprel a na svoju obhajobu uviedol, že on deti ani manželku netýral, slová uvedené v obžalobe
nepoužíval,nepoužívalnejakévýchovnéprostriedky,viac-menejriešilvecidohovorom,určiteniebitkou,
o problémoch sa rozprávali. Manželka N. niekedy aj udrela, ale len tak, aby sa nepovedalo. On mu
neprízvukoval, že nie je jeho biologickým otcom, ani raz mu to nepripomenul. So svojim otcom bol v
kontakte, dobre spolu vychádzali. Potvrdil, že po návrate z pracovnej cesty chodil s kamarátmi na pivo.

Tiež potvrdil aj skutočnosť, že J. udrel po zadku pre krádež čokolády v obchode. Medzi ním a jeho
manželkou boli hádky kvôli peniazom, ktoré od neho manželka pýtala. Pri týchto hádkach neboli deti
viac menej prítomné. Občas mohol manželke povedať, že je hlupaňa, ale iné vulgarizmy nepoužíval.
Asi dva krát povedal manželke ak sa jej nepáči, môže odísť, nemôže nikoho držať nasilu.Z výpovedí mal. poškodených N. V., J. M. M. G. urobených v súlade s Tr. poriadkom a oboznámených
na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu po týchto

maloletých deťoch a ich matke kričal, vulgárne ich matke nadával, podľa mal. Samuela mu raz povedal,
že je mantinel, jeho však nikdy neudrel, nakoľko nebol jeho biologickým otcom, bil rukou po zadku len
Nikoletu a M., niekedy mal. Samuela a manželku vyhadzoval z domu, vonku však nikdy nespali, keď sa
ukľudnil zavolal ich naspäť. Podľa J. ju obžalovaný zbil rukou po chrbte za krádež čokolády v obchode,
vtedy mala na tele aj modriny. Zbil ju asi dvakrát. Pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal ich matku,

kopol ju do nohy alebo ju chytil silno za ruku. Pod vplyvom alkoholu im nadával, že sú štiny. Podľa M. ju
obžalovaný zbil dva krát, a to raz remeňom, keď zhodila sestru M. a raz vareškou, keď sa s J. M. N. bili.
Ďalej aj z prečítanej výpovede samotného otca obžalovaného S. G. je zrejmé, že tento nemal so synom
veľmi dobrý vzťah pre jeho správanie sa k nemu pod vplyvom alkoholických nápojov. Aj manželka
obžalovaného sa mu sťažovala, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom ju viackrát
aj zbil, že sa ho deti báli, že robil na ne krik, vyhadzuje ich všetkých z domu, nadáva im.

Posúdením osobnosti mal. detí N. V., J. M. M. G. a vierohodnosti ich výpovedí znaleckým skúmaním
pôvodne v prípravnom konaní vo veci pribratou znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická
psychológia detí - PhDr. Š. N., neboli zistené sklony detí skresľovať svoje výpovede, ani vplyv na deti
zo strany iných osôb.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 31.12.2015 sa trestného činu -
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním,
údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,

neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje
jej bezpečnosť a tento čin páchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na viacerých osobách
(najmenej troch osobách).
Týranie sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo so zverenou osobou, ktorá je v

starostlivosti páchateľa alebo v jeho výchove, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a
bezohľadnosti a určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi. Predpokladom
trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické alebo psychické
utrpenie niektorou formou uvedenou základnej skutkovej podstate ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a) až
e) Tr. zákona. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Pociťovanie prejavov

správania inej osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou, o také prežívanie, resp.
vnímanie správania inej osoby ide, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj navonok. Posúdenie, či
ide o týranie je závislé na konkrétnych okolnostiach, najmä na spôsobe vykonania činu, intenzite týrania,
jeho početnosti.

Na základe všetkých opísaných skutočností je nesporné, že vykonané dokazovanie nespochybnilo, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe, ktoré skutočnosti mal súd preukázané najmä svedeckými
výpoveďami maloletých detí, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholických nápojov
opakovane neprimerane správal predovšetkým voči svojej manželke, túto aj fyzicky napádal, vulgárne
jej nadával, keď hlavnou príčinou týchto hádok bol nedostatok finančných prostriedkov rodiny, pre riadne

neplnenie vyživovacej povinnosti otcom mal. Samuela ich mal niekoľko krát vyhadzovať z domu. Čo sa
týka intenzity konania obžalovaného voči samotným deťom, na tieto síce opakovane kričal pri riešení
výchovných problémov, najmä kvôli výsledkom v škole, avšak čo sa týka nadávok voči deťom a fyzickým
trestom tieto neboli sústavné, podľa mal. N. jemu raz povedal, že je mantinel, nikdy ho neudrel, podľa
J. ju zbil asi dvakrát, z toho raz za krádež v obchode a tiež podľa M. ju tiež zbil dva krát, raz remeňom

a raz vareškou.
Vykonaným dokazovaním nejednoznačne vyznieva výpoveď znalkyne z odboru psychológie PhDr. Š. N.
na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej síce deti v čase vyšetrenia vykazovali mierne znaky konfliktného
spolunažívania, nevedela však jednoznačne uviesť, či až týrania, pričom je podľa znalkyne sa ťažké
vyjadriť k tomu, či konanie obžalovaného spôsobovalo deťom nejaké psychické alebo fyzické utrpenie.

Uzavrela to, že u detí išlo o neurotický vývin osobnosti a u N. M. J. aj o známky disharmonického vývinu
osobnosti. Podľa znalkyne, ak deti zažívali útok na matku, nejaké dramatické situácie obžalovaného s
matkou, určite prežívali neistotu, úzkosť, napätie, následne podľa ďalšieho vyjadrenia znalkyne, to tak
mohli prežívať. Zároveň táto znalkyňa súdu tiež potvrdila, že na psychický vývin a stav detí v žalovanomobdobí malo vplyv aj správanie matky maloletých detí, ako aj celková finančná, partnerská, sociálna
situácia v rodine a ktorá mala vplyv aj na spolužitie rodičov detí. Súd v súvislosti s vyjadrením znalkyne
na hlavnom pojednávaní, že deti ňou boli vyšetrené na polícii poznamenáva, že podľa názoru súdu toto

prostredie nemožno považovať za štandardné prostredie pre vyšetrenie detí, ktorá skutočnosť sa môže
prejaviť aj vo výsledkoch zrealizovaných znaleckých vyšetrení.
Výpoveďou ďalšej do konania pribratej znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. Z. G. na hlavnom
pojednávanímalsúdzapreukázané,žeznaleckýmvyšetrenímsanepotvrdilivýznamnépriameforenzné
súvislosti medzi konaním obžalovaného a zistenými duševnými poruchami zistenými len u mal. N. V.

M. J. G., pričom na ich vzniku sa podieľali najmä genetické, neurologické faktory, faktory ovplyvňujúce
osobnostný vývin v prenatálnom období a v období raného detstva, ako aj celková sociálne slabá
situácia rodiny. U N. V., J. M. M. G. nebol znaleckým vyšetrením zistený ani po retrospektívnej analýze
syndróm týranej osoby a nie sú u nich splnené ani diagnostické kritéria pre stanovenie diagnózy
posttraumatickej stresovej poruchy. Neboli u nich zistené pocity úzkosti ani strachu. Je pravdou, že
konanie obžalovaného malo stresogénny charakter pre všetky deti, pričom na deti vplývali aj ďalšie

stresogénne faktory, a to u mal. N. jeho konflikty so sestrami, nezáujem biologického otca o jeho osobu,
či vystavovanie detí aj výsmechu ich rovesníkov, predovšetkým kvôli slabším sociálnym pomerom. Nie
je však možné kvantifikovať mieru alebo percentuálne vyjadrenie vplyvu jednotlivých faktorov, teda ani
konania obžalovaného na deti. Znaleckým vyšetrením však neboli nezistené žiadne trvalé negatívne
následky tohto konania na duševnom zdraví detí. Kričanie na deti v rámci výchovných techník, nemožno

považovať za extrémne násilné konanie voči dieťaťu.
Z výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov, a to F. Š., M. I., S.. I. G., F. I. M. M. F.. K. N. nevyplynulo,
že by si čo i len v nepatrnej miere na maloletých deťoch všimli známky násilia a že by mali mať z
obžalovaného strach, pocity úzkosti, stiesnenosti, obavy z jeho prítomnosti a ani nezistili že by im bolo
konaním obžalovaného a jeho výchovnými praktikami spôsobené psychické alebo fyzické utrpenie.

Ani zo zabezpečených listinných dôkazov, a to najmä správ o šetrení príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, či správ základných škôl, ktoré maloleté deti N. V., J. M. M. G. navštevovali
neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by dochádzalo k týraniu mal. detí zo strany
obžalovaného.
Vzhľadom na opakované podrobenie maloletých detí znaleckému vyšetreniu v prípravnom konaní a

následne aj v konaní pred súdom z dôvodu, že vo veci pôvodne pribratý znalec MUDr. K. I. už ukončil
znaleckú činnosť, z ktorého dôvodu nemohol byť ako znalec už pred súdom vypočutý, dospel súd k
záveru, že vypočutie detí pred súdom by neprinieslo nové informácie do veci, tiež vzhľadom na odstup
času z ich výpovedí vypadávajú detaily, čím by boli ich výpovede už s nižšou výpovednou hodnotou.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania z konania obžalovaného i objektívne zistených
skutočností s poukazom aj na výpovede vo veci vypočutých svedkov a listinné dôkazy zabezpečené v
spise, nemohol bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že obžalovaný naplnil svojim konaním znaky
skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona (účinného do 31.12.2015), keď aktuálne znalecké

psychologické vyšetrenie u maloletých detí N. V., J. G. M. M. M. G. nepreukázalo známky týrania, neboli
zistené žiadne trvalé negatívne následky konania obžalovaného na ich duševnom zdraví konaním ako
aj výchovnými praktikami obžalovaného, keď na psychický stav detí mali okrem jeho konania vplyv aj
ďalšie faktory, a to tak správanie matky maloletých detí, vzájomné správanie sa detí voči sebe, či ich
okolia k nim, ako aj celková sociálna situácia v rodine.

V súlade s takto vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom, riadiac sa pritom hore
citovanými právnymi úvahami, súd aj v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech páchateľa), nemohol rozhodnúť o vine obžalovaného a preto ho podľa § 285 písm. b/ Tr.
poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 3Pv 295/15/6611-73 zo dňa

09.12.2016 z hore opísaného skutku v celom rozsahu oslobodil, pretože tento skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)

Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.