Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010448
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713010448.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2018, v trestnej
veci odsúdeného R. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Tr. zák., v
konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 123/13 zo dňa
07.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a okresnému súdu u k l a d á,
aby vo veci znova konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený R. F.,
nar. XX.XX.XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 5T 123/13 zo dňa 09.12.2013, právoplatným dňa 09.12.2013 neosvedčil a trest

odňatia slobody vo výmere 1 roka vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného pre výkon
premeneného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,
odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
akoajkonaniepredchádzajúcetýmtovýrokomnapadnutéhouzneseniaapotakomtopreskúmanídospel
k nasledovným záverom.

Krajskýsúdvprejednávanejveciužrazrozhodoval,atouznesenímsp.zn.4Tos1/17zodňa19.01.2017,

ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.

Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri
novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný
vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Napriek vyššie citovanému ustanoveniu súd prvého stupňa sa právnym názorom vysloveným v
rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 4Tos 1/17 zo dňa 19.01.2017 neriadil, úkony sťažnostným súdom
nariadené nevykonal, a preto krajskému súdu nezostávalo nič iné, len napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušiť a súdu prvého stupňa uložiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd nepovažuje za zmysluplné a ani efektívne opakovať dôvody už raz uvedené v uznesení z
19.01.2017, preto na ne odkazuje a už len zdôrazňuje, že súd prvého stupňa predtým, než rozhodne opremene podmienečne odloženého trestu odňatia slobody z dôvodu nezaplatenia dlžného výživného,
zistí vychádzajúc z ust. § § 50 ods. 2 Tr. zák., majetkové pomery odsúdeného, teda, či bolo v jeho
možnostiach a schopnostiach dlh na výživnom splatiť.

Preto krajský súd ukladá súdu prvého stupňa:

1/ zabezpečiť do spisu rodný list maloletého dieťaťa, ktoré sa podľa vyjadrenia odsúdeného malo jemu
a jeho družke narodiť v roku 2014,

2/ vyžiadať z Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, Chlumeckého 4 správu, či odsúdený
vlastní na území SR nejaké nehnuteľnosti,
3/ vyžiadať z príslušného dopravného inšpektorátu správu o tom, či odsúdený je vlastníkom, či držiteľom
motorového vozidla,
4/ zistiť a v dôvodoch nového rozhodnutia uviesť príjem odsúdeného z pracovného, či iného obdobného
pomeru, za celé obdobie skúšobnej doby, to znamená od 24.10.2013 do 24.10.2015 (do skúšobnej doby

bola započítaná skúšobná doba od 24.10.2013 do 09.12.2013 vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn.
6T 142/13, ku ktorej bol ukladaný súhrnný trest), a to zvlášť za každý jeden mesiac skúšobnej doby,
5/ z tohto príjmu za každý jeden mesiac zvlášť odpočítať exekútorkou zrážanú sumu výživného,
primeranú sumu, ktorú musel odsúdený vynaložiť na výživu maloletého dieťaťa narodeného v roku 2014,
pokiaľ sa rodným listom preukáže, že takéto maloleté dieťa sa odsúdenému narodilo a o toto dieťa sa

staral, ďalej odpočítať primeranú sumu, ktorú odsúdený musel vynaložiť na vlastnú obživu, bývanie a
stravu, rešpektujúc pritom ust. § 70 ods. 1 exekučného poriadku, teda zákona č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej sumy alebo iných príjmov
základná suma, ktorej spôsob výpočtu ustanoví nariadením vláda SR,
6/ u exekútorky zistiť, prečo každý jeden mesiac nikdy nezrazila odsúdenému z jeho príjmu sumu 250,-

eur, ktorá by zodpovedala bežnému výživnému,
7/ u odsúdeného alebo u jeho zamestnávateľa zistiť dôvod ukončenia zamestnania v skúšobnej dobe
(najmä ak v ďalšom zamestnaní dosahoval nižší príjem),
8/ na podklade týchto konkrétnych zistení posúdiť, či bolo v možnostiach a schopnostiach odsúdeného
mesačne matke vyplácať 67,- eur dlžného výživného, a to aj po zohľadnení bežného výživného, ktoré

na maloleté deti R. a Y. F. mal platiť a tieto svoje úvahy v konkrétnej rovine v odôvodnení rozhodnutia
uviesť (len presvedčenie súdu prvého stupňa, bez uvedenia konkrétnych číselných údajov, o ktoré svoje
presvedčenie opiera stačiť nebude).

Pri zohľadňovaní výživného, ktoré exekútorka zrážala odsúdenému z jeho príjmu bude môcť súd prvého

stupňa popri vyššie uvedených skutočnostiach dospieť k záveru, že obžalovaný si svoju povinnosť
zaplatiť dlžné výživné nesplnil len za predpokladu, že bude mať spoľahlivo vykonaným dokazovaním
preukázané, že odsúdený vedel, že exekútorka mu dlžné výživné nezráža, ale zráža len výživné bežné.
Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že nemá žiaden význam poukázanie súdu prvého stupňa na §
71 ods. 2 exekučného poriadku, teda zák. č. 233/95 Z.z. a nasl., podľa ktorého je výživné prednostnou

pohľadávkou, a to z dôvodu, že aj keď výživné nepochybne je prednostnou pohľadávkou vo vzťahu
k iným pohľadávkam, v prejednávanej veci súd prvého stupňa rieši konkurenciu bežného výživného a
dlžného výživného, pričom tak bežné, ako aj dlžné výživné je prednostnou pohľadávkou v zmysle §
71 ods. 2 exekučného poriadku. Pri posudzovaní možností a schopností odsúdeného splniť dodatočne
svoju vyživovaciu povinnosť nemá žiaden význam skutočnosť, že súd prvého stupňa opakovane vyzýval

odsúdeného na možnosť splniť si povinnosť uloženú mu pôvodným právoplatným rozsudkom a taktiež
nemá žiaden význam ani poukazovanie na jeho zamestnanie v spoločnosti G. s.r.o. F., kde pracoval v
roku 2016.

Preto krajský súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v celom rozsahu

zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil v súlade s ust. § 176 Tr. por.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude s odkazom na ust. § 194 ods. 5 Tr. por. vykonať vyššie
uvedené a naznačené úkony pri rešpektovaní právneho názoru vyjadreného v tomto uznesení, ako aj

rozhodnutí krajského súdu zo dňa 19.01.2017 s tým, že nerešpektovanie právneho názoru sťažnostného
súdu môže byť považované za disciplinárne previnenie sudcu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.