Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010662
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716010662.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného S. G. na verejnom
zasadnutí dňa 14. februára 2018 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm.a/, ods. 2 písm.d/ Tr.zák., s poukazom na ust. § 138 písm.b/, j/ Tr.zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.10.2017, sp.zn. 4T/90/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. G. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený
spod obžaloby za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 2 písm.d/
Tr.zák., s poukazom na ust. § 138 písm.b/, j/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby, najskôr od 04.09.2012, najneskôr do 13.07.2015 v priestore spoločnej

domácnostivobciX.,okresL.,nauliciS.E.XX,sanajmäpodvplyvomalkoholickýchnápojovopakovane
neprimerane správal k maloletým deťom N.B., nar. XX.XX.XXXX, A.B., nar. XX.XX.XXXX a S.R., nar.
XX.XX.XXXX, všetci trvalé bytom L., prechodne bytom X., S. E. XX, tým, že na adresu maloletých detí
používal vulgárne nadávky, ako napríklad, že sú „štiny", maloletej N.B nar. XX.XX.XXXX, že je „mentálne
retardovaná", maloletému S.R., nar. XX.XX.XXXX nadával, že je „mantinel", kričal na maloleté deti kvôli
výsledkomvškole,vyhadzovalichzdomu,fyzickyichtrestal,atotak,žeichviackrátzbilrukou,remeňom

a drevenou varechou, nevhodne sa správal pred nimi, keď s ich matkou S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom L., prechodne bytom X., S. E. XX, riešil konflikty medzi nimi, a to tak, že jej pred nimi vulgárne
nadával, fyzicky ju napádal a vyhadzoval z domu, čím takýmto správaním maloletým deťom N.B., nar.
XX.XX.XXXX, A.B., nar. XX.XX.XXXX, S.R., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvalé bytom L., prechodne bytom
X., Medzi E. XX, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,
pretože tento skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote priamo na
hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 20.12.2017. Argumentoval tým, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie
vypracovaného S.. Z. G. síce vyplýva, že ani u jedného poškodených maloletých detí nie je prítomný

syndróm týranej osoby a nie sú u nich splnené ani kritériá pre stanovenie diagnózy posttraumatickej
stresovej poruchy, avšak na naplnenie základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. sa nevyžaduje existencia tohto syndrómu alebo
stanovenie takejto diagnózy ako následku konania páchateľa. Pojem psychické a fyzické utrpenie je totiž
naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie, t.j. ako
konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňujej jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z

opätovného protiprávneho konania páchateľa.Skutočnosť, že obžalovaný spôsoboval takéto utrpenie poškodeným a to hlavne psychického
charakteru, vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie, kde je uvedené, že
maloleté deti boli traumatizované nevhodným správaním sa otca voči matke, ako aj voči nim a ťažkosti,

ktoré boli u nich zistené, súvisia s konaním otca, ktoré je predmetom daného trestného činu. Maloleté
deti javia prvky syndrómu týranej osoby ako sú strach, obavy, napätie, ohrozenie, bezmocnosť a boli
dlhodobo vystavené neprimeranému správaniu otca t.j. bitkám, nadávaniu, vyháňaniu z domu a pod.
Jeho konaniu nedokázala účinne čeliť ani ich matka, ktorá bola sama vystavená psychickému a
fyzickému násiliu. Udalosti, ktoré maloleté deti prežili, destabilizovali ich psychický stav, čo u nich

vyústilo do neurotických porúch a porúch správania. Bolo preukázané aj výpoveďami samotných
maloletých detí, že takéto konanie obžalovaného malo určitú trvalosť a sústavnosť. Tieto mali z
obžalovaného strach a k určitej náprave správania obžalovaného došlo až potom, čo bola v rodine
natáčaná relácia súkromnou televíziou. Naviac deti neraz týranie popierajú, bagatelizujú a dávajú ho
za vinu sebe. Ich výsluchy treba posudzovať komplexne, teda brať do úvahy aj také ich prejavy, ktoré
vystupujú z pozadia a ktoré sa snažia prekryť kladnými vyjadreniami, ako je to napr. vo výpovedi mal. N..

Z tejto vyplýva, že sa bál otca, ktorý v minulosti bíjaval súrodencov, keď bol opitý, taktiež po nich kričal,
čo však už v súčasnosti nerobí. Obdobne bagatelizujú konanie obžalovaného aj maloleté svedkyne M.
S. a J..
Jenesporné,žeobžalovanýsatakéhotokonaniadopúšťalpodvplyvnomalkoholu,pričomzoznaleckého
posudku z odvetvia psychiatrie vypracovaného S.. Z. I. vyplýva, že u obžalovaného zistil začínajúci

závislosť od alkoholu v pravom slova zmysle, preto mu navrhol uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu
ambulantnou formou, pričom aj jeho pobyt na slobode je relatívne nebezpečný. Z tohto možno vyvodiť,
že obžalovaný požíval alkohol pravidelne, opakovane a tomu zodpovedala aj frekvencia útokov na
maloletých poškodených a ich matku. Do určitej miery možno súhlasiť s tým, že kričanie na deti v rámci
výchovných techník samo o sebe nemožno považovať za extrémne násilne konanie, ale v tomto prípade

išlo o hulákanie, kričanie pod vplyvnom alkoholu za použitia vulgarizmov, ponižovania a pod. a to v tak
vysokej intenzite, že to počuli aj susedia obžalovaného, napr. svedkyňa I..
Ak aj u maloletých poškodených neboli zistené v dôsledku konania obžalovaného žiadne trvalé
negatívne následky na ich duševnom zdraví, tak ich ani neobsahoval opis skutku v obžalobe a
ich spôsobenie sa ani obžalovanému nekládlo za vinu. Odhaľovanie domáceho násilia je značne

problematické o to viac, ak sú jeho obeťami deti a v tomto prípade sťažila objasnenie skutku i matka,
ktorá odmietla vo veci vypovedať.
Súhrn vykonaných dôkazov nielenže spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, ale
zároveň preukazuje, že tento napĺňa skutkovú podstatu žalovaného trestného činu a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného. Vzhľadom k tomu okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321

ods. 1 písm. b/ Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný a to prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.02.2018. Poukázal na to, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a skutočnosťami v ňom uvedenými. Vykonaným

dokazovaním bolo jasne preukázané, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno voči obžalovanému, v
dôsledku čoho ho nebolo možné uznať za vinného z konania uvedeného v obžalobe. Situácia v rodine
obžalovaného, pokiaľ ide o spoločnú výchovu detí s manželkou, taktiež zabezpečenie ich starostlivosti
a výchovy, ako aj vytvorenia primeraných materiálnych a finančných podmienok, nebola ideálna. Je
pravdou, že správanie sa obžalovaného a jeho manželky v ich vzájomnom spolužití spočívajúce v

častých nezhodách a hádkach a z toho plynúceho tlaku na deti nebolo tým, čo by deti pre svoj vývoj
potrebovali. Takéto konanie obžalovaného však v žiadnom prípade nemohlo naplniť skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu.
Ďalej argumentoval tým, že ani jedna z uskutočnených svedeckých výpovedí neuvádza, čo i len v
nepatrnej miere, že by si na maloletých deťoch všimli následky po fyzickom alebo psychickom týraní,

deti sa nesťažovali na správanie svojho otca a nemali z neho strach, pocity úzkosti alebo obavy z jeho
prítomnosti. Počasuvedeného obdobiaprichádzali dostykusmaloletýmideťmirôzneosobyatorodinní
známi, priatelia, učitelia, pracovníci základnej školy, dokonca aj zamestnanci úradu sociálnych vecí a
rodiny a nikto z nich si nevšimol, že by sa mal obžalovaný správať voči maloletým deťom spôsobom
kladeným mu za vinu.

Obžalovaný sa nemohol dopustiť žalovaného trestného činu aj z toho dôvodu, že sa často zdržiaval v
zahraničí, teda nemal s deťmi denno-denný kontakt, preto pri jeho konaní absentuje určitá sústavnosť,
resp. trvalosť, pričom na naplnenie skutkovej podstaty tohto zločinu takéto konanie nemôže trvať lencelkom krátky, prechodný čas. Obžalovaný teda poškodeným ani nespôsoboval také fyzické alebo
psychické utrpenie, ako to predpokladá a vyžaduje príslušné ustanovenie Trestného zákona.
V tomto smere poukázal aj na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie vypracovaných S..

Z. I. a K.. Z. U., ktorí konštatovali, že obžalovaný má k rodinným príslušníkom pozitívny vzťah. Na
dobrý psychický stav maloletých detí poukazuje vo svojich záveroch v znaleckom posudku aj S.. K. I..
Dôležitým bol i znalecký posudok S.. Z. G., z ktorého záverov vyplýva, že obžalovaný sa voči svojim
maloletým deťom nedopúšťal takého konania, aby bolo voči nemu nutné vyvodzovať trestno-právny
postih. Okrem toho neboli u maloletých detí spozorované žiadne posttraumatické poruchy, duševné

choroby, prípadne stresogenné záťaže , ktoré by mohli v budúcnosti negatívne ovplyvniť ich život a
správanie, hoci ich absencia nemusí znamenať, že by daná osoba nebola týraná.
Správanie sa obžalovaného nebolo vždy ideálne a príkladné, tento však nemal úmysel poškodiť vlastné
deti, ani im ublížiť, a aj preto jeho konanie nemožno posudzovať v trestnoprávnej rovine, nešlo totiž o
týranie detí. Okrem toho na celkovú atmosféru v rodine mala značný vplyv tiež zlá ekonomická situácia.
Vzhľadom k tomu obžalovaný navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Tr.por. zamietol odvolanie okresného

prokurátora ako nedôvodné.
KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacínazákladeodvolaniapodaného okresnýmprokurátorom
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V
tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúd
spravoval,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľapríslušnéhoustanoveniazákonavotázkeneviny
obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom

dôsledku podľa § 285 písm.b/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným
činom. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorým
sa v plnom rozsahu stotožnil.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu

rozhodnutiu.
Ohľadne skutkových zistení možno poznamenať, že obžalovaný sa napriek čiastočnému priznaniu, tak
ako vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, snažil vo zvyšnej časti svoje konanie zľahčovať
a spáchanie väčšej časti skutku popieral. Jeho obhajobu v tomto smere vyvracajú, vrátane počtu a
intenzity fyzických útokov, predovšetkým výpovede priamych svedkov poškodených, jeho maloletých

detí N., J. a M., u ktorých neboli znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí zistené sklony ku
skresľovaniuprežitýchudalostí,aktorédoplniliapodporilivýpovedenepriamychsvedkov,predovšetkým
S..Y.V.,F.I.,S..X.E.,M.I.aS.G.,ktorípotvrdili,žesadozvedelionevhodnomsprávanímobžalovaného
voči deťom, najmä pod vplyvom alkoholu , keď na nich mal kričať, nadávať im, vyhadzovať ich z
domu a niekedy ich aj fyzicky potrestať. Začínajúci závislosť obžalovaného od alkoholu zistil znalec z

odvetvia psychiatrie, ktorý poukázal aj na jeho abnormne štrukturovanú osobnosť s rysmi nezdržanlivosti
a egocentrizmu. Súhrn vykonaných dôkazov bez pochybností preukazuje, že sa obžalovaný dopustil
konania, ktoré mu bolo kladené za vinu obžalobou tak, ako to správne ustálil okresný súd.
Spornou otázkou, na ktorú mali rozdielne názory procesné strany, zostalo to, či obžalovaný týmto
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu, eventuálne iného trestného činu.

Na jednej strane možno súhlasiť s tým, že absencia syndrómu týranej osoby alebo posttraumatickej
stresovej poruchy u poškodených automaticky neznamená, že by páchateľ nemohol svojím konaním
naplniť znaky základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 Tr.zák. Na druhej strane však nezistenie takéhoto syndrómu alebo poruchy, prípadne aj iných
obdobných porúch u poškodených nemožno prehliadnuť, pretože v určitom a nie nepodstatnom smere,

ich absencia nasvedčuje tomu, ako na nich celkovo pôsobilo konanie páchateľa. V takýchto prípadoch,
vrátane tohto, možno s určitosťou konštatovať, že konanie páchateľa nedosahovalo takú intenzitu
a nebolo takého rozsahu, že by spôsobilo vznik takýchto stavov u poškodených, teda v konečnom
dôsledku išlo o menej závažnú formu konania oproti konaniu, ktoré by takýto syndróm alebo poruchu upoškodených spôsobilo. Na tom nič nemení skutočnosť, že v určitej miere závisí vznik takýchto stavov
aj od osobnosti poškodených, napokon v danom prípade sa stav maloletých postupne harmonizoval
a k obžalovanému majú doposiaľ pozitívny vzťah.

Konanie obžalovaného je potrebné posudzovať komplexne vo všetkých súvislostiach. Nepochybne ho
možno označiť za stresogénne, ktoré v tomto smere pôsobilo na maloletých poškodených a v určitej
miere sa podieľalo na ich psychických ťažkostiach. Na druhej strane nebolo konanie obžalovaného
len jediným takýmto faktorom, naviac znalkyňa S.. Z. G. skonštatovala, že sa nepotvrdili významné
priame forenzné súvislosti medzi jeho konaním a zistenými duševnými poruchami u maloletého N. a J..

Okrem toho totiž na nich vplývali ďalšie významné faktory a to disharmonické spolužitie obžalovaného
s manželkou ako ich rodičov, pričom aj samotná matka maloletých poškodených občas trestala
nevhodným spôsobom a to aj fyzicky. Taktiež na nich pôsobili konflikty medzi nimi navzájom, ďalej i zlá
ekonomická situácia v rodine, ako aj neprimerané reakcie ostatného okolia napr. výsmech spolužiakov
v škole. V neposlednom rade mala na takéto poruchy vplyv aj osobnostná výbava maloletých, vrátane
genetických predpokladov, veď maloletý N. bol už pred skutkom z iných dôvodov v starostlivosti detských

psychiatrov a neskôr takúto starostlivosť potrebovala aj mal. J.. Konkrétnu mieru akou sa jednotlivé
faktory na vzniku takýchto stavoch u poškodených spolupodieľali, nebolo možné kvantifikovať.
V dôsledku fyzických trestov obžalovaného, ktorý takýmto neprimeraným spôsobom reagoval na viaceré
prípady nevhodného správania sa resp. konania maloletých detí, ako napr. krádež čokolády mal. J. v
obchode, však u poškodených nevznikli žiadne zranenia, resp. ujmy na ich zdraví. Aj vyššie uvedení

svedkovia potvrdili, že si na maloletých deťoch nikdy, ani v nepatrnej miere, nevšimli známky násilia
a zistenie takýchto skutočností nevyplývalo ani zo žiadneho listinného dôkazu, čo preukazuje, že
obžalovaný ich fyzicky trestal len malou intenzitou a aj to len ojedinele ( za celé obdobie skutku boli
preukázané štyri fyzické tresty ).
Znalkyňa z odboru psychológie S.. I. N. síce najprv konštatovala, že sa u maloletých poškodených

vyskytli určité prvky syndrómu týranej osoby, neskôr však pripustila, že išlo len o neurotický a
disharmonický vývoj ich osobností, na ktorých sa však podieľalo viacero príčin, pričom postupom času
došlo k harmonizácii ich psychického stavu.
Odvolaciemu súdu sa však javil ako presvedčivejší znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatrie
S.. Z. G., ktorá naopak u maloletých poškodených nezistila syndróm týranej osoby, ani postraumatickú

stresovú poruchu a konštatovala iba to, že konanie obžalovaného pôsobilo na deti stresogénne. Táto
znalkyňa poukázala tiež na to, že maloleté deti neboli vyšetrované v prvom prípade vo vhodnom
prostredí, čo mohlo mať na nich vyjadrenia negatívny vplyv, najmä ak na polícii boli vypočúvaní
súbežne aj ich rodičia. Znalkyňa zároveň odbornou argumentáciou primerane odôvodnila, prečo v
určitých otázkach dospela k iným záverom ako prvá znalkyňa z odboru psychológie, preto krajský súd

nemal pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti jej záverov a tieto v plnom rozsahu akceptoval. Takéto
závery podporuje súčasne skutočnosť, že ani jeden z väčšieho počtu svedkov, ktorí boli s maloletými
poškodenými v častom, niekedy aj denno-dennom kontakte, neuviedol, že by títo mali z obžalovaného
mimoriadny strach, pocity úzkosti, obavy z jeho prítomnosti a pod. Nízku mieru ohrozenia pri výchove
detí konštatovali pri šetreniach v rodine aj pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nezistili

žiadne závažné nedostatky.
Obžalovanému bolo kladené za vinu , že týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie a
to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a takýto
čin spáchal závažnejším spôsobom konania ( po dlhší čas ) a na viacerých osobách.
Týraním treba rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou , ktorá je v starostlivosti

alebo výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou
trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké
príkorie.
Obžalovaný pri výchove maloletých detí nepochybne používal nevhodné a neprimerané spôsoby a
praktiky, ktoré nie sú pri starostlivosti o deti vôbec akceptovateľné, napriek tomu však u poškodených

nebol diagnostikovaný syndróm týranej osoby ani postraumatická stresová porucha, u týchto neboli
zistené žiadne zranenia, ktoré by vznikli v dôsledku jeho fyzických trestov, čo nasvedčuje menej
závažnej forme a intenzite jeho konania. Toto sa nevyznačovalo v žiadnom prípade vyšším stupňom
hrubosti, bezcitnosti alebo bezohľadnosti, taktiež ani trvalosťou, prípadne určitou sústavnosťou, keďže
sa obžalovaný často zdržiaval rádovo aj týždne mimo domova, išlo len o opakované útoky, čo je z

hľadiska časového pôsobenia na poškodených najmenej intenzívna forma. Napokon z vykonaného
dokazovania ani nevyplynulo, že by čo len jeden z maloletých poškodených v danom prípade pociťoval
konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, čo je tiež jedným z nevyhnutných predpokladov, aby mohlo
byť takéto konanie kvalifikované ako týranie v trestnoprávnej rovine. Napokon represívne a donucovacieprostriedky, ktorých aplikáciu pripúšťa Trestný zákon, majú byť na dosiahnutie nápravy, resp. zákonnosti
použité z hľadiska celého právneho poriadku až ako posledná a krajná možnosť ( princíp ultima racio )
a ich použitie by v danom prípade nebolo primerané a zákonné

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu mal odvolací súd síce za to, že
obžalovaný konal v niektorých prípadoch pri výchove svojich maloletých detí neprimerane, nevhodne
a evidentne v rozpore s ich právami a záujmami, jeho konanie však nenaplnilo z vyššie uvedených
dôvodov všetky potrebné znaky, ktoré predpokladá a ich naplnenie vyžaduje skutková podstata zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 2 písm.b/ Tr.zák. a taktiež nenaplnil

ani znaky iného trestného činu, či už zločinu alebo prečinu, preto prvostupňový súd postupoval správne,
keď v konečnom dôsledku obžalovaného v zmysle § 285 písm.b/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Tr.poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.