Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010236
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616010236.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanej K. S. a spol. pre
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/39/2016 zo dňa 18. 4. 2017 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 13. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej K. S..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných K. S. a T. H. vinnými z
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
ktorý mali spáchať tak, že

dňa5.februára2013vSpišskejNovejVsi,popredchádzajúcejvzájomnejdohodeopodvodnomvylákaní
finančných prostriedkov prostredníctvom získania pôžičky, spoločne prišli do predajne KOHEX s. r. o.,
Štefánikovo nám. 6, kde obžalovaná Katarína S. na základe predstieraného deklarovania skutočnosti,
že má čistý mesačný príjem v sume 310 €, ktorý jej mal plynúť z pracovného pomeru v spol. Qatro s. r. o.,
SpišskáNováVes,čopredsprostredkovateľompôžičkyuviedolobžalovanýT.H.,ktorýnazdokladovanie
uvedeného predložil aj falošné potvrdenie o jej zamestnaní, uzatvorila so spol. Consumer Financial

Holding, a. s., zmluvu o pôžičke č. 1024765535, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 478
€, určený na financovanie kúpy televízora zn. Panasonic, ktorý sa spolu s jeho navýšením zaviazala
splácať v 31 mesačných splátkach po 20 €, následne obžalovaný T. H. si po zaplatení akontácie 200 €
uvedený televízor aj prevzal, pričom obžalovanej K. S. ako odmenu za uvedené konanie vyplatil sumu 50
€, neskôr v zmysle dohodnutých podmienok ani jednu splátku nesplatila, čím spol. Consumer Financial
Holding, a. s., Hlavné nám. č. 12, Kežmarok, IČO: 31 674 631, spôsobili škodu vo výške 593,34 €.

Súd im za to uložil :

obžalovanej K. S. podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr.
zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu jej podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil

skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

U obžalovaného Romana H. podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr.
zákona,pretožetrestodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduSpišská
Nová Ves sp. zn. 4T 131/2014 zo dňa 30. 5. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 6. 2014 v trvaní
1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov v spojení s uznesením Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 131/2014 zo dňa 3. 2. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7Tos 22/2016 zo dňa 12. 5. 2016, ktorým bolo vyslovené, že v skúšobnej dobe saneosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 1 roka vykoná, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného, za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným T. H. a K. S. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť poškodenému Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154,
škodu vo výške 593,34 €.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných

dôvodoch odvolania uviedla, že jej konanie nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu úverového
podvodu tak, ako stanovuje Trestný zákon v ustanovení § 222 ods. 1 Tr. zák. najmä po objektívnej
stránke, pretože jednak nebolo preukázané, že predložila nepravdivé potvrdenie o svojom príjme pred
uzavretím zmluvy a pred poskytnutím úveru a tiež preto, že nebola dodržaná obvyklá miera opatrnosti
za strany poškodeného ako nevyhnutný predpoklad pre uvedenie do omylu. Poukázala na to, že
svedok Q. V., ani splnomocnený zástupca poškodeného sa nevedeli presne vyjadriť ku konkrétnym

okolnostiam uzavretia zmluvy. Poprela, že by poškodenému okrem svojho občianskeho preukazu
predkladala pri uzatváraní zmluvy a žiadaní o úver potvrdenie o svojom príjme. Zdôraznila, že ani
jeden dátum na potvrdení o príjme nie je totožný s dátumom uzavretia zmluvy a navyše aj zo znenia
zmluvy o pôžičke je zrejmé, že k nej žiadne doklady neboli predkladané. Nestotožnila sa s tvrdením
okresného súdu, že poškodený konal s náležitou opatrnosťou a uviedla, že neúplná zmluva nemala

byť vôbec akceptovaná. Má za to, že poškodený nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s primeranou
opatrnosťou. Poukázala na to, že už samotný názov jej údajného zamestnávateľa na potvrdení o príjme
je nesprávny a tento musel v prípade náležitého preverovania vzbudiť minimálne podozrenie a potrebu
ďalšieho preverovania. Pokiaľ ide o okolnosti spáchania činu poukázala na to, že sám poškodený konal v
súvislosti s poskytnutím úveru v rozpore s dobrými mravmi, pretože zmluvu vypísal zakázanou a takmer

nečitateľnou veľkosťou písma, riadne nebola podpísaná, obsahuje celý rad neprijateľných podmienok,
pričom v jej prípade sa jednalo o spotrebiteľa s nulovou znalosťou práva, bez základného vzdelania,
dojednávala ju za tiesnivých podmienok, ktoré mali vplyv na jej schopnosť posúdiť rovnováhu práv
a povinností a prípadných následkov. Namietala, že sa súd nezaoberal a nevyhodnotil rozhodnutia
Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktoré preukazujú, že poškodený nekoná vo vzťahu ku svojim klientom

poctivo. Dodala, že ani sám poškodený - vedomý si nedodržania svojej opatrnosti, nepodal vo veci
trestné oznámenie, pretože trestné stíhanie začalo na základe operatívnej činnosti polície. Okrem toho,
už ani pri vypĺňaní zmluvy nevedela uviesť ani rok svojho narodenia, preto je zarážajúce, že ju predajca
hneď nevyhodnotil ako rizikového klienta.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ju spod obžaloby,

pretože skutok nie je trestný činom.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovanej zotrval na písomných dôvodoch odvolania
a navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle jeho petitu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
trestného kolégia sp. zn.
1To/150/2008.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovanej ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej
nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede
spoluobžalovaného a obžalovanej, z výpovede svedkov V.. Z. W., Q. V., z listinných dôkazov a to zo
zmluvy o pôžičke, z potvrdenia zamestnávateľa o príjme, z faktúry odberateľa, zo správy spoločnosti
Qatro, s.r.o. Spišská Nová Ves, z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo správy Sociálnej

poisťovne, z výpočtu splátok a z predloženej upomienky, na podklade ktorých dospel k záveru, že
skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalovaní. Z výpovede svedkov mal okresný súd
preukázané, že podmienkou uzavretia úverovej zmluvy bolo doloženie potvrdenia o príjme z pracovnej
činnosti u konkrétneho zamestnávateľa, ktoré aj obžalovaná pred uzavretím zmluvy doložila. Z jeho
obsahu okresný súd zistil, že obžalovaná pracuje v spoločnosti Qatro, s.r.o. Spišská Nová ves od

1. 4. 2011 s čistým mesačným príjmom 310 eur. Okresný súd mal tiež nepochybne preukázané, že
obžalovaná v tejto spoločnosti nikdy nepracovala, pričom z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy poberala iba rodičovský príspevok na syna, resp. rodinné
prídavky, čo obžalovaná sama potvrdila. K obhajobe obžalovanej, že vlastne o ničom nevedela, okresnýsúd poukázal na výpoveď svedka V. že pred uzavretím zmluvy každého klienta informujú hlavne o
všeobecných obchodných podmienkach, výške splátky a termíne splácania. Okrem toho okresný súd
ustálil, že pokiaľ si obžalovaná bola vedomá toho, že za svoju časť konania dostane 50 eur, kde sa

nachádza a prečo predkladá občiansky preukaz, musela si byť vedomá aj toho, aké papiere podpisuje a
v prípade ak skutočne nevedela písať a čítať, aj na to predavača upozorniť. Okresný súd skonštatoval,
že predavači sú povinní uzatvárať zmluvy týkajúce sa činnosti spoločnosti aj s osobami, ktoré nevedia
čítať a písať, nie je však možné vyžadovať od nich, aby sa každého zákazníka pýtali, či je tomu tak.
Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením obhajcu, že konanie obžalovanej nie je prečinom s poukazom

na § 10 ods. 2 Tr. zák. Práve naopak, závažnosť konania obžalovanej vzhľadom na všetky zákonné
podmienky uvedené v tomto ustanovení je vyššia ako nepatrná. Rovnako nie je možné použiť ani zásadu
"ultima ratio", pretože poškodený žiadal od obžalovanej deklarovanie jej zamestnania a príjmu, inak by
zmluvuneuzatvoril.Poškodenýpodľanázoruokresnéhosúduvykonalvšetkypotrebnéúkonyvsúvislosti
s opatrnosťou pri uzavretí zmluvy a dodal, že pokiaľ by boli poškodeným overované údaje priamo od
spoločností uvádzaných v dokladoch o zamestnaní a príjme, druhá strana by im to nebola povinná

poskytnúť. Aplikácia tejto zásady by sa teoreticky mohla vzťahovať napríklad vtedy, ak by spoločnosť
vôbec nevyžadovala potvrdenia o zamestnávateľovi a príjme. Bezhraničným uplatňovaním tejto zásady
by nemohli byť konania páchateľov vôbec posúdené v trestnoprávnej rovine. Obžalovaná v danom
prípade si v čase skutku bola vedomá, že nespĺňa požiadavky pre uzavretie zmluvy a už vtedy vedela,
že nemôže (vzhľadom na svoje sociálne a príjmové pomery) a nebude splátky platiť, nehovoriac o tom,

že predmet plnenia prevzal spoluobžalovaný, ktorý v zmluve nefiguroval.
Krajský súd sa s týmto názorom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné
skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovanú za vinnú z prečinu úverového podvodu,
ktorý aj správne právne kvalifikoval podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovanej a
následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.
Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru
ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná. Obžalovanú

aj podľa názoru krajského súdu usvedčujú z jeho spáchania výpovede spoluobžalovaného, svedkov
Mgr. Z. W., Q. V. a listinné dôkazy, ktoré vo svojom súhrne vylučujú iný priebeh skutkového deja, než
aký je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
V danej veci nebolo potrebné preukazovať, kto z obžalovaných predložil nepravdivé potvrdenie o príjme
obžalovanej, pretože pre naplnenie objektívnej stránky prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1

Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. sa nevyžaduje, aby každý z páchateľov svojím
konaním naplnil každý jeden znak tohto prečinu.
O spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák. ide totiž aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov naplnil len
niektorý zo znakov konania uvedeného v niektorom ustanovení osobitnej časti, avšak súhrn konania
spolupáchateľov napĺňa všetky znaky uvedené v osobitnej časti. Rovnako o spolupáchateľstvo ide aj

vtedy, ak jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie nenapĺňajú, vo svojom
súhrne však predstavujú konanie opísané v príslušnom ustanovení osobitnej časti.

Krajský súd neakceptoval obhajobu obžalovanej, že v čase vylákania úveru nemohla uviesť
poškodeného do omylu, keďže potvrdenie o príjme bolo doložené až dodatočne, pretože jednak z

výpovedí svedkov, aj zo zaužívanej konštantnej praxe poškodeného mal nepochybne preukázané, že
bez potvrdenia o príjme by obžalovaná úver dostať nemohla.
Krajský súd sa tiež stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že nie je možné použiť zásadu "ultima
ratio", pretože poškodený žiadal od obžalovanej deklarovanie jej zamestnania a príjmu, inak by zmluvu
neuzatvoril. Poškodený aj podľa názoru krajského súdu vykonal všetky potrebné úkony v súvislosti s

opatrnosťou pri uzavretí zmluvy a opakuje, že pokiaľ by boli poškodeným overované údaje priamo od
spoločností uvádzaných v dokladoch o zamestnaní a príjme, druhá strana by im to nebola povinná
poskytnúť. Aplikácia tejto zásady by sa teoreticky mohla vzťahovať napríklad vtedy, ak by spoločnosť
vôbec nevyžadovala potvrdenia o zamestnávateľovi a príjme. Bezhraničným uplatňovaním tejto zásady
by nemohli byť konania páchateľov vôbec posúdené v trestnoprávnej rovine.

Pokiaľ obžalovaná namietala platnosť zmluvy, poukazovala na neprijateľné podmienky a "nepoctivosť"
poškodeného pri jej uzatváraní, krajský súd uvádza, že tieto nemajú vplyv na posúdenie trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej, ale len na posúdenie platnosti zmluvy v civilnom konaní, resp. následnej
vymáhateľnosti nároku poškodeného v exekučnom konaní.K ďalším odvolacím námietkam krajský súd uvádza, že pokiaľ si obžalovaná bola vedomá toho, že za
svoju časť konania dostane 50 eur, kde sa nachádza a prečo predkladá občiansky preukaz, musela si
byť vedomá aj toho, aké papiere podpisuje a v prípade, ak skutočne nevedela písať a čítať, aj na to

predavača upozorniť. Krajský súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že predavači sú povinní
uzatvárať zmluvy týkajúce sa činnosti spoločnosti aj s osobami, ktoré nevedia čítať a písať, nie je však
možné vyžadovať od nich, aby sa každého zákazníka pýtali, či je tomu tak.
Pokiaľ ide o uložený trest z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd vychádzal zo
zistenia, že obžalovaná je matkou 5 detí, žije so svojím druhom. Je vedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na 4 deti. Z miesta bydliska má všeobecnú
charakteristiku a doposiaľ nebola priestupkovo, ani trestne riešená. U obžalovanej okresný súd zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák. a to, že pred spáchaním činu viedla riadny
život, priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, okresný súd
aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zák. a vymeral trest v rozpätí zákonom stanovenej trestnej sadzby zníženej
na hornej hranici o jednu tretinu. Okresný súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody, pretože iný druh

trestu by nesplnil svoj účel. Tento trest však mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (1-5 rokov) podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. so zreteľom na pomery obžalovanej (matka 5 detí
bez príjmu), ktoré motivovali jej konanie. Sumu 50 eur, ktorú jej spoluobžalovaný vyplatil za jej podiel
na vylákaní úveru totiž obžalovaná použila na nákup potravín pre deti. Okresný súd dospel k záveru,
že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú vzhľadom na okolnosti prípadu

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okresný
súd ustálil, že primeraným je trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý jej odložil na skúšobnú
dobu na samej dolnej hranici trestnej sadzby, keďže obžalovaná doposiaľ viedla riadny život.
Aj krajský súd je toho názoru, že takto uložený trest je dostatočný z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie a bude pre obžalovanú takou výraznou výstrahou, že sa už v budúcnosti nedopustí

žiadnej trestnej činnosti a povedie riadny život.

To boli dôvody pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.