Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5113216000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, v konaní o zaplatenie zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi čiastku 296,63 Eur spolu so 6% ročným úrokom
zo zmenkovej sumy a to:
- zo sumy 1.038,13 Eur od 31.08.2010 do 19.09.2010, čo predstavuje sumu 3,42 Eur
- zo sumy 1.011,13 Eur od 20.09.2010 do 11.10.2010, čo predstavuje sumu 3,67 Eur

- zo sumy 946,63 Eur od 12.10.2010 do 14.07.2011, čo predstavuje sumu 43,07 Eur
- zo sumy 846,63 Eur od 15.07.2011 do 14.08.2011, čo predstavuje sumu 4,33 Eur
- zo sumy 746,63 Eur od 15.08.2011 do 15.09.2011, čo predstavuje sumu 3,94 Eur
- zo sumy 646,63 Eur od 16.09.2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 3,30 Eur
- zo sumy 546,63 Eur od 17.10.2011 do 14.11.2011, čo predstavuje sumu 2,61 Eur
- zo sumy 446,63 Eur od 15.11.2011 do 17.01.2012, čo predstavuje sumu 4,71 Eur
- zo sumy 346,63 Eur od 18.01.2012 do 16.02.2012, čo predstavuje sumu 1,71 Eur

- zo sumy 296,63 Eur od 17.02.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda sumu 3,46 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ na vzorom tlačive A podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči odporkyni zmenkovú pohľadávku
vo výške 296,63 Eur s príslušenstvom (pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm
uvedených v tomto tlačive, úroku 6 % ročne zo súm uvedených v tlačive a zmenkovej odmeny v sume
3,46 Eur) a trovy konania. Poukázal v podstate na to, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
z pripojenej zmenky, ktorú odporkyňa vystavila dňa 21.12.2009 na zmenkovú sumu 1.038,13 Eur a v
ktorej sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 28.05.2010, pričom ide o vistazmenku
s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Indosant

predložil zmenku na platenie, no odporkyňa ako vystaviteľka doteraz zaplatila na zmenkovú sumu iba
741,50 Eur.Súd zaslal odporkyni podľa čl. 5 bodu 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a prílohami,
ktoré táto prevzala dňa 31.07.2014. Odporkyňa v odpovedi žalovanú pohľadávku neakceptovala a
uviedla, že navrhovateľ vymáha duplicitne pohľadávku, ktorú prevzal od spoločnosti Pohotovosť, lebo

tunajší súd už rozhodol, že platiť nemusí.

Podľa § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku súd považoval za nevyhnutné oboznámiť
sporové strany s právnym posúdením veci v záujme predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu a preto aj
vzhľadom na obranu odporkyne nariadil na deň 18.03.2015 pojednávanie na prejednanie veci v súlade

s čl. 5 bod 1 Nariadenia.

Vo veci súd rozhodol v neprítomnosti sporových strán s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko žiadali konať v ich neprítomnosti.

Z navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavila odporkyňa v R. dňa 21.12.2009 na

zmenkovú sumu 1.038,13 Eur. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú sumu
odporkyňa zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahuje
dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 28.05.2010, doložku „bez protestu“ a doložku „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené sídlo spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listiny

je krytý podpisom odporkyne ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jej identifikačné údaje v
rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad navrhovateľa.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového

zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,

platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. §
75 zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkovýašekovýzákonnesankcionujeneplatnosťou,pretožepodľaust.§76ods.1a2zmenkovéhoa

šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú
na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 zmenkového a
šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporkyňou. Zmenka
bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) navrhovateľovi, ktorý tým nadobudol
všetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a ktorý je tak jej oprávneným

majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Navrhovateľ ako oprávnený majiteľ sa preto
dôvodne domáhal voči odporkyni ako vystaviteľke zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej zmenkovej
sumy 296,63 Eur s úrokmi vo výške 6 % tak ako sú tieto špecifikované vo výroku rozsudku ako aj
zmenkovej odmeny. Tieto nároky navrhovateľa sú dané podľa § 43 ods. 1 zmenkového a šekového
zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih

proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona platí, že majiteľ môže
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné
trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Odporkyňa svoju obranu nepodložila žiadnym relevantným dôkazom ani označením takého dôkazu.
V podstate odporkyňa ako vystaviteľka zmenky (teda osoba zmenečne zaviazaná) ani nemôže voči

navrhovateľovi vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jej vlastnom vzťahu k spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. ako indosantovi, ibaže by preukázala, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
jej škodu (§ 19 ods. 2 zmenkového a šekového zákona). Nič také v konaní preukázané nebolo, pričom
súdu nie je známe žiadne súdne rozhodnutie, podľa ktorého by odporkyňa bola spod prejednávaného
zmenkového záväzku voči navrhovateľovi oslobodená.

Súd však vo zvyšku zamietol návrh pokiaľ išlo o navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne zo
súm špecifikovaných v navrhovateľom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky zmenkový a šekový
zákon síce umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona), no takáto
úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným
zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť

zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,
pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje
definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i
súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané
nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s
týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá

nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok
vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne
dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje Národná banka
Slovenska (), v roku 2009, v ktorom bola zmenka vystavená a aj v
roku 2010, v ktorom je stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná úroková miera pri nových
úveroch iba mierne presahovala 15 % ročne (presne 15,0209 % ročne v mesiaci november 2009
pri spotrebiteľských a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov, priemer v
tomto segmente za rok 2009 predstavoval sadzbu 13,88 % ročne, za rok 2010 predstavoval sadzbu

13,69 % ročne). Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda šesťnásobne najvyššiu
priemernú úrokovú sadzbu v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná úroková miera v segmente
domácností pohybovala okolo 7,0 % ročne) pri spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu v rozpore
s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž
podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu

za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke je potom podľa § 39
a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok odporkyne zaplatiť
navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa bola

úspešná v prevažnej časti, keď požadované kapitalizované úroky 0,25 % denne do dňa vyhlásenia
rozsudku predstavovali približne 1.320,- Eur v porovnaní s úspechom navrhovateľa v sume približne
430,- Eur (istina plus uplatnené úroky 6 % počítané do dňa vyhlásenia rozsudku plus zmenková
odmena). Nakoľko odporkyňa náhradu trov konania nepožadovala, súd jej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresnéhosúdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.