Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10P/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219685
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316219685.4

Uznesenie

Okresný súd Galanta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. C., V. XX. E. XXXX D. T. D. C., V.
XX. J. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, dieťa rodičov - matky: T. C., V. XX. D. XXXX, P. L. XXXX/X, H., a otca: Y. C., V. XX. R. XXXX,
B. P. L. XXXX/X, Š., zastúpený: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti ponechávajú v starostlivosti matky až
do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého T. D. C. vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletého
T. C. vo výške 60,-Eur počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do
18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v určený čas pred bydliskom matky a po skončení
styku maloleté deti na tom istom mieste odovzdá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným na tunajší súd 6. júla 2017 žiadala vydať neodkladné opatrenie vo veci

sp. zn. 10P/44/2016 na tom skutkovom základe, že v predmetnej veci sa konalo pojednávanie 29.
júna 2017, ktoré bolo odročené na 4. decembra 2017 z dôvodu neúčasti otca maloletých detí pre jeho
práceneschopnosť.Žiadala,abysúdneodkladnýmopatrenímupravildočasneprávaapovinnostirodičov
k maloletým deťom, pretože otec až po podaní návrhu na rozvod manželstva 20. januára 2017 začal
platiť výživné vo výške 100,-Eur na obidve deti. Otec opustil spoločnú domácnosť v roku 2016 v mesiaci
september a do augusta 2016 neplnil si vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že jej priemerný mesačný

zárobok činí 438,87,-Eur a otcov 699,45,-Eur.

2. Do spisu spolu s návrhom súdu zaslala potvrdenie o poberaní prídavku na deti, potvrdenie o príjme,
zápisnicu o pojednávaní z 20. apríla 2017 sp. zn. 12P/16/2017, potvrdenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Galante D.Ú.: XXX//XXXX.

3. Súd sa oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo 7. júla 2017 za účelom
nariadenia neodkladného opatrenia, z ktorej súd zistil, že s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, z
ktorého vyplýva, že maloleté deti majú otca radi a chcú sa s ním stretávať, ako aj so starými rodičmi zo
Šale. Maloletý T. však nechce spávať u otca. Maloletá T. by sa chcel stretávať s otcom u starých rodičov
v Šali. Maloletý T. potvrdil, že bol svedkom bitky otca so starými rodičmi zo strany matky, ktorých otec
zbil. Maloletý T. uviedol, že v roku 2015 videl, ako sa otec s matkou hádali a otec začal matku škrtiť,

vytiahol nožík a začal sa jej vyhrážať.3. Zo spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku ich rodičov.
Na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí sp. zn. 12P/16/2017,
pričom rozhodnutie nie je právoplatne skončené. Zo zápisnice predmetného konania, a to z výpovede

matky vyplýva, že otec od januára 2017 na maloleté deti platí mesačne 100,-Eur. Matka uviedla, že
otcovi nebránila v styku s maloletými deťmi, avšak teraz otec chodí za deťmi každý piatok o 12.30 hodine
a domov ich prinesie o 17.00 hodine.

4.Matkamaloletýchdetíjeriadnezapojenádopracovnéhoporiadkuspriemernýmmesačnýmzárobkom

netto 438,87,-Eur. Je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,04,-Eur.
Maloletý T. D. C. je vo veku 11 rokov a maloletý T.Á. vo veku 5 rokov. Starostlivosť o maloleté deti
zabezpečuje matka. Otcov netto zárobok činí 641,16-Eur.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej

republiky. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami / nie s
konečnousplatnosťou/,pričommusíbyťposkytnutáúpravatomu,ktoovydanieneodkladnéhoopatrenia
žiada,akoajtomu,vočiktorémuneodkladnéopatreniesmeruje.Ideodočasnéopatrenie,ktoréhotrvanie
je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok
sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny

význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je
povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných
alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky,
inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu
listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

17. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca na platenie výživného a upravil
styk otca s maloletými deťmi.

18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne

osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu konfliktného
vzťahu medzi rodičmi, ktorý od októbra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Od uvedeného obdobia
otec na výživu maloletých detí pravidelne neprispieval do januára 2017, od ktorej doby matke z titulu
výživného platí 100,-Eur na obidve maloleté deti. pričom ako konfliktná sa javí aj realizácia styku
otca s maloletými deťmi vzhľadom na pomery v rodine, keď otec napadol starých rodičov zo strany

matky a zo zápisnice z pojednávania vo veci rozvodu manželstva vyplýva, že rodičia sa majú zúčastniť
psychologického poradenstva. Matka spolu s maloletými deťmi býva v byte, kde žila aj s manželom do
doby, kedy opustil spoločnú domácnosť. Na starostlivosť matky o maloleté deti neboli vznesené žiadne
výhrady, z ktorého dôvodu súd ponechal maloleté deti v starostlivosti matky na základe nariadeného
neodkladného opatrenia.

20. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom nie je možné vylúčiť rodiča z
plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Nakoľko otec pravidelne finančne neprispieval na starostlivosť
o maloleté dieťa, súd považoval za opodstatnené, dočasne otca zaviazať platiť výživné. Z dôvodu, že
v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane

povinného rodiča, zaviazal otca na platenie výživného maloletým deťom predbežne vo výške 160,- Eur
mesačne vzhľadom na predložené mzdové listy rodičov pri zohľadnení veku maloletých detí. Otec je
povinný platiť výživné počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to pravidelne k 15. dňu každého
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

21. Súd musí pri akomkoľvek opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa prihliadať na najlepší záujem
dieťaťa. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických

schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V prípade, keď všeobecné súdy
rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade
rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného
dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného

z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby
bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla
vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tentozáujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Na základe už vyššie uvedeného skutkového a
právneho stavu súd dospel k záveru, že je v záujme rodičov a maloletých detí dočasne upraviť aj styk
otca s maloletými deťmi, a to tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. Súd nevyhovel návrhu matky,

aby sa otec s maloletými deťmi stýkal v jej prítomnosti, pretože doposiaľ styk otca s deťmi sa realizoval
v jej neprítomnosti, deti sa vyjadrili na pohovore so sociálnou pracovníčkou, že otca majú radi a chcú
sa s ním stretávať. Matka neosvedčila, ani jedným dôkazom, že by bolo potrebné realizovať styk otca
s maloletými deťmi v jej prítomnosti.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z .z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti Cmp sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti Cmp sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.