Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225082
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225082.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobcov: 1. H. T., bytom S. XX, 2. Y. T.,
bytom S. XX, protižalovaným: 1. N. W. D., na neznámom mieste, 2. P. M., na neznámom mieste, 3.
Q. M., na neznámom mieste, 4. P. M., na neznámom mieste, 5. U. M., na neznámom mieste, 6. Y.
M., na neznámom mieste, 7. U. W., na neznámom mieste, 8. Q. W., na neznámom mieste, 9. Y. P.,

na neznámom mieste, 10. P. P., na neznámom mieste, 11. Y. P., na neznámom mieste, 12. E. P., na
neznámom mieste, 13. Y. C., na neznámom mieste, 14. U. S., na neznámom mieste, 15. G. S., na
neznámom mieste, 16. P. H., na neznámom mieste, 17. Q. S., na neznámom mieste, 18. U. H., na
neznámom mieste, 19. U. S., na neznámom mieste, 20. U. S., na neznámom mieste, 21. Q. S., na
neznámom mieste, 22. Y. M., na neznámom mieste, 23. P. C., na neznámom mieste, zastúpených
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, 24. U. S., nar. X.X.XXXX, bytom J. F. XXX,

25a. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. X. XXX/XX, XXb. P.. S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X.
XXX/XX, 25c. P.. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J., X. T., XXXX Q. X. J. B, I., 26a. U. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom X., P. X. 2, 26b. Y. U., nar. X.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, 26c. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S.
XXX, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov zo dňa 11.5.2016 č. k. 10C/400/2015-46 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania žalovaným v
1. až 23. rade nepriznáva.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pán H. T. (ďalej aj ,,žalobca ) a pani Y. T. ( ďalej aj ,,žalobkyňa“) sa v predmetnom konaní domáhali
určenia vlastníckeho práva k pozemku (ornej pôde EKN XXX na LV XXX)) v katastri obce S. a to s

poukazom na dlhotrvajúci a nerušený stav držby (od roku 1968) po svojich predchodcoch, ktorí sa s
ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi mali v dávnej minulosti dohodnúť na tom, že predmetný
pozemok pripadne predchodcom žalobcov. Okruh žalovaných na liste vlastníctva, ktorí boli označení
za osoby na neznámom mieste vychádza ešte z údajov z pozemkovej knihy a v konaní ich zastupuje
Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ,,SPF“).

2.V priebehu konania bola žaloba zamietnutá a pri rozhodovaní o trovách konania otvorená právna
otázka povinnosti platiť trovy tzv. ,,neisteným vlastníkom“ za stavu, ak už nie sú nažive. A práve fakt,
že účastník konania nie je nažive, považoval odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí za relevantnú
v tom zmysle, že nežijúcemu účastníkovi nie je možné náhradu trov konania priznať, keďže nemá
právnu subjektivitu. Preto v časti o trovách konania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok
odvolacieho súdu z 25.6.2013 č.k.6Co 118/2012-107). Na dovolanie Slovenského pozemkového fondu,

podľa ktorého má nezistený vlastník spôsobilosť byť účastníkom konania ako osobitný subjekt, aj keď
nežije, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu (uznesenie NS SR z 25.2.2015č.k.2Cdo 39/2014). Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť a poukázal na procesnú
podmienku konania - spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá zaniká smrťou.

3. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 27.8.2015 č.k.6Co 89/2015-152 sa rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátila na nové rozhodnutie s právnym názorom, podľa ktorého súd prvej inštancie
musí prioritne skúmať splnenie procesných podmienok konania vrátane právnej subjektivity žalovaných
hoci majú status nezistených vlastníkov.

4. Žalobcovia pred súdom prvej inštancie zobrali žalobu späť s odôvodnením: cit.,, Dôvodom môjho
späťvzatia je skutočnosť, že na liste vlastníctva je veľké množstvo spoluvlastníkov po ktorých je
potrebné vykonať náhradné dedičské konanie a ukončením jedného dedičského konania nastupuje
ďalšie dedičské konanie, medzi tým zomrú ďalší účastníci a teda okruh účastníkov súdneho konania sa
stále mení, preto beriem svoj návrh späť do doby, kým na liste vlastníctva budú všetci známi vlastníci,
z ktorými alebo uzatvorím zmluvu, alebo podám samostatný návrh na zrušenie spoluvlastníctva. V

súčasnosti prebieha niekoľko dedičských konaní a sama ešte musím podať ešte niekoľko návrhov po
príbuzných z J., preto nechcem zaťažovať súdy a rozhodla som sa zobrať svoj návrh v celom rozsahu
späť, aby súd nemal zbytočné prieťahy v uvedenej súdnej veci.“

5.Súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil a podľa §146 ods.2 Osp uložil

žalobcom povinnosť uhradiť žalovaným ako nezisteným vlastníkom náhradu trov advokátky, ktorou sa
dal zastupovať Slovenský pozemkový fond ( 372,26 eur).

6.Žalobcovia v odvolaní len proti výroku o trovách konania uviedli, že k späťvzatiu žaloby pristúpili
z dôvodu, že žalovaní s najväčšou pravdepodobnosťou v čase začatia konania už neboli nažive,

čo malo viesť súd k aplikácii § 146 ods.1 písm. c/ Osp. Skúmanie procesných podmienok mal súd
vykonať ex offo. Zastupovanie nežijúcich osôb označili za odporujúce zákonu a priznanie náhrady
trov konania za takýchto okolnosti ako odporujúce dobrým mravom. Trovy označili aj ako neúčelné,
pretože, ak by sa boli skúmali procesné podmienky konania, súd mohol konanie zastaviť a trovy
nemuseli vzniknúť. Uviedli tiež, že Slovenský pozemkový fond ako štátom vytvorený subjekt mal využiť

dostatočné interné personálne kapacity, aby sa nemusel nechať zastupovať advokátom, čím opätovne
poukázali na požiadavku účelnosti trov konania. Zdôraznili, že svoj problém sa pokúšali riešiť ešte
pred podaním žaloby, no pre vysoký počet neznámych vlastníkov to nebolo pre nich možné a že sú
obidvaja dôchodcovia s dôchodkami ako ich jediným príjmom a úhrada trov pre nich znamená vážny
zásah do rodinného rozpočtu. Navrhli uznesenie vo výroku zmeniť a náhradu trov konania nepriznať.

7.Slovenský pozemkový fond sa k odvolaniu síce nevyjadril, no nemožno prehliadať podania, v ktorých
zásadným spôsobom presadzuje nezistených vlastníkov ako osoby , ktoré majú subjektivitu aj keby
neboli nažive (napr. vyjadrenie z 1.4.2016 . cit. ,,Nezisteným vlastníkom môže byť tak žijúca (existujúca,
ako aj nežijúca osoba (neexistujúca)...“. Poukázal tiež na procesné zavinenie žalobcov, ktorí rozhodli

o okruhu žalovaných.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania v jeho výroku o trovách
konania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené. Odvolací súd postupoval a vec
posudzoval podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia

§ 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s názorom, že späťvzatím žaloby účastník zaviní zastavenie
konania a v takomto prípade má v zásade hradiť trovy konania strane sporu, ktorej trovy vznikli a sú

spojené s účelným uplatňovaním alebo bránením práva (§146ods.2 v spojení s § 142 ods.1 Osp §256
ods.1 v spojení s §251 Csp, porov.R 49/1993).10. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd vzhľadom na okolností prípadu náhradu trov
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa a rovnako pre ich neúčelnosť. Trovy konania však
súd neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (pôvodné ust. 150 Osp, de lege lata ust.

§257 Csp).

11.Prípad žalobcov zďaleka nie je ojedinelý. Prípady, kedy sa osoby snažia vyrovnať s okruhom
osôb zapísaných na liste vlastníctva, ktorí boli prevzatí z pozemkovej knihy, tiež nie sú jednoduché a
niekedy náklady na zosúladenie skutočného stavu so stavom formálnym prevyšujú hodnotu samotného

pozemku nehovoriac o starostiach s tým spojených (náhradné dedičské konania, dedičia v cudzine,
neúmerné navýšenie počtu dotknutých osôb, zisťovanie pasívne legitimovaných osôb, zložité okolnosti
spred polstoročia či dokonca aj celého storočia a ii).

12.Isteže možno stroho skonštatovať, že vlastníctvo zaväzuje a zainteresované osoby znášajú
dôsledky stavu, ktorý privodili aj pasivitou ich predchodcovia. Málo sa však spomína podiel štátu a

verejnej moci na takomto výsledku bez ohľadu na spoločenské zriadenie. Len vývoj samotnej právnej
úpravy k vecným právam usporiadanie vzťahov mimoriadne komplikoval (staré uhorské obyčajové
právo platné na území Slovenska do 1.1.1951 priznávalo význam aj ústnym dohodám pozemnoknižných
spoluvlastníkov o reálnej podelení užívania pozemku s vlastníckymi účinkami; Ur.zb.853, stredný
Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 a v tom období deklaratórne zápisy v pozemkovej

knihe, socialistická úprava vecných práv od 1.1.1964 do 1.1.1992 a v rámci nej zmena úpravy vydržania
v roku 1983, trhová regulácia od 1.1.1992).

13.K (ne)záujmu o usporiadanie veci vrátane predmetného prípadu vôbec neprispelo niekoľko
desaťročné zabranie súkromných pozemkov do kolektívneho užívania. Nemali by byť pochybnosti

o zložitosti preukazovania dobromyseľnosti na účely oprávnenej držby. Po takmer storočí je takmer
nemožné preukázať titul držby a preukazovať vzťahy, ktoré boli založené na neformálnych dohodách do
roku 1951. Je veľmi nepravdepodobné, že by vysoký počet spoluvlastníkov užíval malú roľu, naopak je
vysoko pravdepodobná neformálna dohoda spoluvlastníkov. Ide spravidla o vzťahy z dávnej minulosti a
častokrát osoby, ktoré by mohli objasniť veci, už nie sú nažive. Dotknuté osoby pritom užívajú pozemok

niekedy aj polstoročie bez sporov.

14.V predmetnej veci napríklad či už starosta obce, ale aj susedia potvrdili, že od nepamätí nikto iní
akorodinažalobcov spornýpozemoknerušeneužíva(zápisnicazohliadky čl.40).Žalobcoviavosvojich

podaniach opisujú, čo všetko musia absolvovať, ak sledujú usporiadanie vlastníctva (dedičské konania,
korešpondencia so známymi dedičmi v J., vybavovanie úmrtných listov, vysvetľovanie vzťahov z dávnej
minulosti a ii) a starosti pribúdajú úmerne počtu osôb, ktorých základ má čiastočne archaisticky pôvod
v pozemkovej knihe. Nie je pritom ničím výnimočným, že vlastníctvo pritom paradoxne popierajú nie
miestní obyvatelia či obec ale subjekt, ktorý má paradoxne verejnoprávnu povahu. Nieže by sa nemalo

trvať na princípoch držby či vydržania, no striktný prístup verejnoprávneho subjektu pri nelichotivom
stave evidencie vlastníctva ornej a lesnej pôdy prevzatý z pozemkovej knihy, na ktorom nemalou mierou
prispela práve verejná moc s nasadením advokáta proti dôchodcom vyvoláva pri otázke účelnosti trov
otázniky. Pritom ako vidno v priebehu konania po zániku plnomocenstva pre advokáta (31.10.2012)
aj sám SPF spracoval vecné podanie (úspešné dovolanie z 25.9.2013 , vyjadrenie z 1.4.2016)

15.Z hľadiska formálneho ide síce o prípustný stav, no z hľadiska účelnosti už nie raz aj z pozície či už
najvyššieho súdu alebo ústavného súdnictva vyznela výhrada k neúčelnému prístupu a navršovaniu
nákladov konania. Najmä je to citlivé, ak napriek všetkým okolnostiam takéto náklady majú platiť
dôchodcovia. Teda inými slovami verejná moc, ktorá bez ohľadu na spoločenské zriadenie prispela

k nelichotivému stavu evidencie vlastníctva nasadzuje advokáta proti dôchodcom, ktorí sa snažia
vo veľmi zložitom a nákladnom procese v porovnaní s hodnotou ornej pôdy usporiadať evidenciu
vlastníctva .

16. K účelnosti porov.

Ústavnísoudjižvesvýchnálezechněkolikrátkonstatoval,žeustatutárníchměstajejichměstskýchčástí
lzepresumovatexistencidostatečnéhomateriálníhoapersonálníhovybaveníazabezpečeníktomu,aby
byla schopna kvalifikovaně hájit svá rozhodnutí, práva a zájmy, aniž by musela využívat právní pomoci
advokátů. Nebude-li jimi v příslušném řízení prokázán opak, nejsou náklady na zastoupení advokátemnákladem účelně vynaloženým [viz též nález sp. zn. III. ÚS 2984/09 ze dne 23. 11. 2010 (N 232/59 SbNU
365), dostupný též na ]( II.US376/12 ).

Nesprávnost v záhlaví citovaných rozhodnutí o náhradě nákladů řízení odůvodňuje stěžovatelka mimo
jiné nálezem Ústavního soudu ze dne 9. 10. 2008 sp. zn. I. ÚS 2929/07 (viz výše, dostupným též stejně
jako ostatní citovaná rozhodnutí Ústavního soudu na ), ve kterém Ústavní soud
konstatoval, že je všeobecně známo, že ústřední orgány státní správy mají zřízeny k výkonu právních

agend příslušné právní (legislativní) odbory, zaměstnávající dostatečný počet odborných pracovníků,
kteří jsou schopni zajišťovat ochranu zájmů České republiky před soudy. Podle názoru Ústavního soudu
vyjádřeného v citovaném nálezu nebyl tedy důvod, aby za těchto okolností žalovanou stranu zastupoval,
byťužjenvodvolacímřízení,advokát.Pokudsetakstalo,nelzezatétosituacenastěžovatelispravedlivě
žádat, aby hradil žalované straně náklady řízení takto vzniklé, protože tyto náklady nelze považovat za
"náklady potřebné k účelnému uplatňování nebo bránění práva" ve smyslu ustanovení § 142 odst. 1

občanského soudního řádu.

16. Obdobně konstatoval Ústavní soud ve stěžovatelkou zmíněném nálezu ze dne 13. 8. 2012
sp. zn. II. ÚS 2396/09 (viz výše), že u statutárních měst a jejich městských částí lze presumovat
existenci dostatečného materiálního a personálního vybavení a zabezpečení k tomu, aby byly schopny

kvalifikovaně hájit svá rozhodnutí, práva a zájmy, aniž by musely využívat právní pomoci advokátů.
Nebude-li jimi v příslušném řízení prokázán opak, nejsou náklady na zastoupení advokátem nákladem
účelně vynaloženým [viz též nález sp. zn. III. ÚS 2984/09 ze dne 23. 11. 2010 (N 232/59 SbNU 365)].

17. Ústavní soud ve svých rozhodnutí týkajících se otázky zastupování advokátem orgánů státní správy,

ale i právnických osob zřízených státem současně upozorňoval, že při aplikaci uvedeného stanoviska
je třeba vždy přihlédnout ke konkrétním okolnostem případu, neboť si lze představit, že předmětem
sporu (jehož účastníkem je Česká republika) může být i právní problematika, která přímo nesouvisí s
oblastí spravovanou ústředním orgánem státní správy, případně se jedná o právní problematiku velmi
specializovanou, obtížnou, dosud neřešenou, problematiku s mezinárodním prvkem, vyžadující znalosti

cizího práva, eventuálně jazykové znalosti apod. V takových případech lze shledat postup orgánu státní
správy, který zvolí pro své zastupování advokáta, který se na danou problematiku např. specializuje,
za adekvátní. Nicméně i v těchto případech je třeba při rozhodování o povinnosti k úhradě nákladů
specifické okolnosti případu řádně odůvodnit [nález Ústavního soudu ze dne 6. 5. 2010 sp. zn. II. ÚS
3246/09 (N 104/57 SbNU 357), srovnej také nález Ústavního soudu ze dne 15. 12. 2011 sp. zn. I. ÚS

195/11 (viz výše)]( I.US4229/12).

„Všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické
vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené“,

(ÚS SR II. ÚS 78/03).

17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti výnimočne neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných

osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

18.Ani sociálny aspekt pritom aplikačná prax nevylučuje z okruhu okolností, ktoré môžu predstavovať
dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Dôležité je pritom posúdiťaj sociálny aspekt na strane subjektu, ktorý by si mal trovy znášať sám. A tu by nemali existovať
pochybnosti o neporovnateľných možnostiach Slovenského pozemkového fondu a žalobcov ako
starobných dôchodcov. Odvolací súd teda nepopiera právnu možnosť aj zákonnému zástupcovi

Slovenskému pozemkovému fondu ako komukoľvek inému zvoliť si advokáta, no zároveň nemožno
nebrať do úvahy sociálny aspekt prípadu.

19.Odvolacísúdzohľadnilvyššieuvedenédôvody(okolnostíprípadu,sociálnyaspektaneúčelnosťtrov)

ako dôvody hodné osobitného zreteľa a trovy právneho zastúpenia, SPF nepriznal. Formalistickým
prístupom sa môže javiť požiadavka SPF na trovy advokáta ako vecne správna, no podľa názoru
odvolacieho súdu by priznanie tejto náhrady bolo nespravodlivé, ak ide o verejnoprávny subjektu,
ktorý sa nechal zastupovať advokátom proti starobným dôchodcom aj keď sám reprezentuje verejnú
moc, ktorá nemalou mierou prispela na neusporiadanom stave evidencie nehnuteľnosti. Z pohľadu
bežného občana nerozhoduje, že SPF sám tento stav nespôsobil ale fakt, že na tomto stave participuje

verejná moc bez ohľadu na spoločenské zriadenie a SPF je verejnoprávnym subjektom. Otázka, či by
správne verejná moc nemala maximálnou možnou mierou občanom najmä pri ich dôchodcovskom
statuse napomôcť usporiadať veci a nesťažovať im život ďalšími nákladmi. Bude samozrejme dôležité
rozlišovať veci, kedy naozaj môže ísť na prvý pohľad o nečestné úmysly s hodnotnými pozemkami a
kedy nasadenie advokáta má svoje racio; odvolaciemu súdu sa predmetná vec takou na prvý pohľad

nejavila.

20.Pre úplnosť odvolací súd k otázke právnej subjektivity nezistených no nežijúcich osôb, ktorá sa javila
ako kruciálna, poznamenáva, že sa stotožňuje so SPF v názore o význame zákonného zastupovania
nezistených vlastníkov (§34 ods.14 zákona č.330/1995 Z.z.) a že v mnohých prípadoch práve takéto

zastupovanie napomohlo usporiadať veci.

21. SPF argumentuje inštitútom nezisteného vlastníka ako špecifickým inštitútom, ktorý má právnu
subjektivitu s odkazom na ust. § 19 Osp cit.,, Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odvolací súd sa však

nestotožňuje so SPF v názore, že oproti bežnému inštitútu zastúpenia má mať SPF procesné
výsady do takej miery, že má oprávnenie zastupovať aj mŕtve osoby a že nič nebráni takýmto osobám,
aj keď nie sú nažive , priznávať práva či dokonca ako nežijúcim im ukladať povinnosti. A to z
jednoduchého dôvodu, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu takéto výsadne
priznanie práva nevyplýva. Niet takejto explicitnej zákonnej úpravy a nenahrádza ju ani inštitút

zákonného zastupovania . Naopak procesné právo nerobí žiadne rozdiely v procesných následkoch
medzi nežijúcimi fyzickými osobami . Právna subjektivita a zastúpenie sú dve odlišné súkromnoprávne
inštitúty. V tejto otázke je kódex striktný a práva a povinnosti priznáva iba žijúcim osobám. Výnimku
predstavuje len tzv. nasciturus, ktorému sa priznávajú práva ako dedičovi za predpokladu, že sa narodí
živé (§7 ods.1 OZ).

22. SPF poukazuje na negatívne dôsledky spojené s názorom odvolacieho súdu, ak by nemohol chrániť
nezistených vlastníkoch. Ani s tým sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ak tzv. nezistený vlastník
nežije, nič nebráni v rovnakom rozsahu konať s neznámymi dedičmi po nezistenej osobe. Nevyznelo
by to však až tak absurdne ako keď sa má konať s osobami staršími ako známy najstarší obyvateľ

planéty alebo ako situácia, keď SPF striktne trvá na konaní s nezisteným vlastníkom, kým v rovnakom
čase žalobcovia vyvolávajú po ňom ako nežijúcom dedičské konanie a oslovujú jeho dedičov (napr. O.
t.č. Y. XXX,F.). Tiež vzniká otázka, dokedy by sa podľa názoru SPF mali nezistení vlastníci považovať
za osoby s právnou subjektivitou. Či aj o ďalších napr. 30 rokov u tých , ktorí už v súčasnosti by boli
starší ako verejne akceptovaný najstarší človeka planéty. Určité právne skutočnosti obsiahnuté v

pozemkovej knihe umožňuje takmer s istotou považovať osoby už za nežijúce (napr. v predmetnej
veci pri spoluvlastníkovi napr. žalovaná 1. N. W. D. dedila v roku 1897 bez poznámky maloletosti; v
pzmnkn. záp. XX k.ú S. pod W spisu).Teda za takýchto okolnosti sa javí ako logickejšie a čo je dôležité
s rovnakým právnym účinkom, zastupovanie nezistených vlastníkov ale ako nezistených dedičov po
nezistených vlastníkoch. Dedičstvo sa nadobúda smrťou a ak ani dedičia nie sú známi rovnako ide o

nezistených vlastníkoch. Žalobcovia síce rozhodli o okruhu žalovaných a zdá sa, že vychádzali z okruhu
osôb zapísaných na liste vlastníctva, vovzťahu ku ktorým logicky existuje aj naliehavý právny záujem,
no pri názore o právnej subjektivite neznámych vlastníkov bez ohľadu na vek je ich postup pochopiteľný.23. Odvolací súd poznamenáva vyššie uvedený názor aj z dôvodu, že náhradu trov konania je možné
priznať účastníkom konania len za predpokladu, že sú nažive (pórov. R 45/2003).

24.Aj keď dovolací súd v predmetnej veci status nezisteného vlastníka výslovne v odôvodnení svojho
rozhodnutia neanalyzuje, dovolací súd o tejto otázke zjavne nepolemizuje a otázku právnej subjektivity
uvádza ako prioritnú procesnú otázku a procesnú podmienku , ktorou sa súd musí zaoberať. Odvolací
súd je jeho právnym názorom viazaný (§455 Cap).

25.Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania akonespravodlivéanáhradutrovadvokáta Slovenskémupozemkovémufondunepriznal(§388
Cap). V odvolacom konaní trovy konania stranám sporu nevznikli a preto ich náhrada priznaná nebola
(§396ods.1 v spojení s §255 ods.1 Csp ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).