Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 22, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/333/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212562
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7513212562.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovaným: X/ P. H., A.. X.X.XXXX,
S. W. W. Č.. XXX, X/ Ľ. T.J., A.. XX.X.XXXX, S. W. W. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, X/ I. T., A..
XX.XX.XXXX, S. W. W. Č.. XX, žalovaný v 2. rade zastúpený opatrovníkom G. T.J., A.. X.XX.XXXX, S.
W. W. Č.. XX v konaní o zaplatenie 453,16 € s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaní v 1. - 3. rade boli zaviazaní uhradiť mu každý po
13,82 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia a tiež spoločne a nerozdielne
sumu 411,70 € s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.7.2009 až d zaplatenia a náhrady trov konania
titulom dlžoby za odber plynu.

Žalovaní v 1. až 3. rade sa k veci nevyjadrili, pričom žalovanému v 2. rade bol ustanovený opatrovník z
radov členov rodiny vzhľadom na to, že jeho pobyt nie je známy.

Procesný súd o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.2.2015 tak, že žalobu pre premlčanie zamietol.
V tomto rozsudku súd o.i. poukázal na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. t.j, že je možné prihliadnuť na
premlčanie aj ex offo.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu a z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že si uplatňoval časť svojho
nároku vo výške 41,46 eur od dedičov pôvodného odberateľa P. T., naposledy bytom W. XX, ktorá
zomrela dňa 23.2.2009 z titulu dedenia, súd sa touto časťou nároku žalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec
nezaoberal a svoje rozhodnutie ohľadom zamietnutia tejto časti nároku nijako neodôvodnil. Zastával
názor, že účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu, t.j. musí byť preskúmateľné, čo v
danom prípade naplnené nebolo a teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Časť žalobcom uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia súd zamietol
z dôvodu premlčania s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Nesúhlasil s tým, aby v
danom prípade súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
01.05.2014, nakoľko v predmetnom prípade nejde pri bezdôvodnom obohatení o spotrebiteľský vzťah,ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy a teda aplikácia § 5b neprichádza do úvahy. Poukázal
na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález Ústavného súdu SR z 24.5.1995, PL. ÚS 16/9, Nález Ústavného súdu
SR z 3.3.1996, PL. ÚS 36/9, Nález Ústavného súdu SR z 8.3.2011, III. ÚS 348/06 - 42, čl. 125 ods.

1 písm. a/ Ústavy SR a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zastával názor, že aplikáciou ust. § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu. Uviedol, že aplikáciou
tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo
k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie
konania,došlokzotretiuprincípuprávnejistoty,akojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťou

je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových
práv veriteľa. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom doručeným
súdu dňa 02.08.2013, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, preto
nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci týkajúcej sa uplatnenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka časti nároku z titulu bezdôvodného obohatenia uviedol, že po smrti
pôvodného odberateľa nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu na odbernom mieste, ani k zmene

odberateľa a zemný plyn bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný. Žalobca však nemal vedomosť
o tom, že pôvodný odberateľ zomrel. Túto skutočnosť zistil žalobca až z Osvedčenia o dedičstve,
ktoré mu bolo doručené dňa 26.8.2011, teda kto je vo fakturačnom období vlastníkom nehnuteľnosti na
uvedenom odbernom mieste. Informáciu o smrti pôvodného odberateľa zistil žalobca na základe ničím
nepodloženého tvrdenia od dedičov pôvodného odberateľa. Následne zaslal žalobca na Okresný súd

Košice - okolie Žiadosť o vydanie odpisu rozhodnutia o dedičstve pôvodného odberateľa, na základe
ktorej mu bol zaslaný predmetný odpis, ktorý mu bol doručený dňa 26.8.2011. Z odpisu sa žalobca
dozvedel, že pôvodný odberateľ skutočne zomrel a keďže plyn bol aj naďalej na odbernom mieste
odoberaný, že došlo v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň sa z odpisu dozvedel,
že nehnuteľnosť, do ktorej bol zemný plyn odoberaný, zdedili žalovaní a teda vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti sú žalovaní a práve títo sa bezdôvodne obohatili. Žalobca má za to, že najskôr dňa
26.8.2011 zistil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil pretože v tento
deň mu bolo rozhodnutie doručené, že tento deň je rozhodujúci keď sa oprávnený skutočne dozvedel,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodne obohatenie získal.
Pritom sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť o tom, že na úkor oprávneného bol

získaný majetkový prospech a kto ho získal. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania bol na
súd podaný dňa 2.8.2013, nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nemožno považovať z hľadiska
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby za premlčaný. Ďalej poukázal na začiatok plynutia objektívnej
premlčacejdoby,malzato,žedošlokúmyselnémubezdôvodnémuobohateniu,nakoľkožalovanímuseli
a mali vedieť, že za odobratý plyn musia riadne zaplatiť. Preto nemožno nárok žalobcu považovať za

premlčaný ani z hľadiska desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením 9Co/454/2015 - 73 zo dňa 10.2.2016 rozsudok zo dňa 23.2.2015
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení o.i. uviedol, že Ak súd prvého stupňa pri

svojom rozhodnutí dňa 23.02.2015 aplikoval procesné ustanovenie účinné dňa 01.05.2014, postupoval
správne. Vytkol súdu, že odôvodnenie rozsudku nie je riadne a presvedčivé, že má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci a súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Vytkol tiež, že súd prvého stupňa pochybil, ak sa

v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s celým uplatneným nárokom navrhovateľa. Z odôvodnenia
rozhodnutia vôbec nevyplýva, či sa návrhom navrhovateľa vo výške 41,46 Eur zaoberal, ako tento
návrh právne posúdil a k akému právnemu záveru dospel. Z týchto dôvodov je rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uložil súdu, aby
opätovne posúdil otázku premlčania, po posúdení jednak subjektívnej ale aj objektívnej premlčacej doby,

v prípade, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu sa zaoberať dôvodnosťou samotného žalobného
návrhu a o veci rozhodnúť, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s celým uplatneným nárokom
žalobcu a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Vzhľadom na to, že na dôkaznej situácii sa po vrátení spisu z krajského súdu nič nezmenilo a celá vec

zostala v rovine právneho posúdenia, súd, keďže ide o drobný spor, rozhodol o veci bez nariadenia
pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.2.2016, o čom visel úradný oznam a oznam na webe
MS SR počas zákonom stanovenej doby.Čo sa skutkového vymedzenia predmetu konania týka, žalobca sa žalobou, podanou dňa 2.8.2013
domáhal, aby žalovaní v 1. - 3. rade boli zaviazaní uhradiť mu každý po 13,82 € spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia a tiež spoločne a nerozdielne sumu 411,70 € s úrokom z

omeškania 9% ročne od 1.7.2009 až d zaplatenia a náhrady trov konania titulom dlžoby za odber plynu.
Ten bol P. T. vyúčtovaný ako zmluvnému odberateľovi fa č. XXXXXXXXXX, splatnou 30.6.2009 v sume
453,16 €. K odberu došlo na odbernom mieste v obci W. Č.. XXX. Tvrdil, že žalovaní sa na základe
Osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX stali dedičmi po neb. P. T.. Uvedená poručiteľka uzavrela so
žalobcom zmluvu o dodávke plynu dňa 20.10.1997, pričom za fakturačné obdobie od 19.5.2008 do

18.5.2009 bola vystavená uvedená faktúra.

Po smrti poručiteľa nedošlo k odhláseniu zemného plynu ani k zmene odberateľa a preto žalobca aj
naďalej poskytoval dodávky plynu na odberné miesto podľa prihlášky. Za obdobie od 19.5.2008 do
31.2.2008 bola účtovaná suma 611,67 € čo s DPH činilo 727,36 € a keďže preddavkové platby činili
951,09 €, vznikol preplatok 223,20 €.

Za obdobie od 1.1.2009 do 18.5.2009 bola účtovaná suma 568,37 €, čo s DPH činilo 676,36 €. Alikvótna
časť za obdobie od 1.1.2009 do 23.2.2009, kedy zmluvný odberateľ zomrel, činil nedoplatok 264,66
€ a po odrátaní preplatku 223,20 € zostal nedoplatok 41,46 €. Jedna tretina, pripadajúca na každého
zo žalovaných titulom dedenia tak činí 13,82 €.

Za dodávku plynu v období po 24.2.2009 t.j. po smrti poručiteľky do konca fakturačného obdobie t.j. do
18.5.2009 bola účtovaná čiastka 568,37 € a spolu s DPH 676,36 €. Pri delení počtom 138 dní a počte
dní 84 po smrti poručiteľky tak dlh činí 411,70 €, ktorej sumy sa žalobca domáhal s 9% ročným úrokom
z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia.

Sumy 13,82 € sa na každom žalovanom domáhal titulom zodpovednosti za dlhy poručiteľa podľa § 470
ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a sumy 411,70 € titulom spoločného užívania domu v odbernom mieste, čím
vznikla solidárna povinnosť zaplatiť odobraný plyn.

Z vykonaného dokazovania listinami, ktoré žalobca predložil je možné zistiť, že:

1/ Prihláškou k odberu plynu zo dňa 20.10.1997 došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom ako
dodávateľom a p. P. T., A.. X.X.XXXX ako odberateľom o dodávke plynu do odberného miesta -
rodinného domu v W. Č.. XXX.

2/ faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2009, splatnou 30.6.2009 (čl. 14) bol tejto odberateľke
vyúčtovaný odber plynu W. XXX za obdobie od 19.5.2008 do 18.5.2009 v sume nedoplatku 453,16 €

3/ P. T. dňa 23.2.2009 zomrela a jej dedičmi sa stali P. H., W. W. XXX, I. T., W. W. XX a Ľ. T., W. W.

XX bez povinnosti výplaty ustupujúceho dediča G. T., W. W. XX. Každý z nich dedil rovnakým dielom
nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. W. zapísané ako parcela č. XXX - zast. plocha nádvorie o výmere 790
m2, na LV č. XXXX k.ú. W. zapísanú ako dom č. s. XXX na parcele XXX v čistej hodnote dedičstva
18 953,24 €.

Z uvedenej časovej faktografie vyplýva, že v čase vystavenia fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2009,
splatnou 30.6.2009 už zmluvná odberateľka nežila, keďže dňa 23.2.2009 zomrela. Žalobca preto dlh,
vzniknutý v čase jej života za obdobie od 1.1.2009 do 18.5.5009 uplatňoval v sume 41,46 € voči jej
dedičom rovným dielom a to od každého po 13,82 € a za obdobie po jej smrti t.j. od 23.2.2009 do
18.5.2009 v sume 411,70 € ako dlh, ktorý žalovaní (podľa tvrdenia žalobcu) spôsobili sami.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe ktorých právne hodnotí:

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 Obč. zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že žalobca sa o úmrtí zmluvného odberateľa P. T.
dozvedel dňa 26.8.2011, keď mu podľa jeho tvrdenia bol doručený odpis dedičského rozhodnutia
XXDXXX/XXXX, T. XX/XXXX, právoplatné dňa 14.5.2009.

Podľa § 470 Obč. zákonníka (ďalej len OZ): (1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo
z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Z uvedeného plynie, že voči dedičom poručiteľky začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba dňa
15.5.2009, ktorá uplynula dňa 14.5.2012. V danom prípade sa jedná o nástup zodpovednosti dedičov
za dlhy poručiteľa ku dňu jeho smrti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. i OZ), a
preto, ak sa titulom zodpovednosti za dlh poručiteľky v tomto konaní domáhal na každom z nich sumy
13,82 €, tak v deň podania žaloby 2.8.2013 bol tento nárok premlčaný. Súd tieto údaje uvádza vedome

ku dňu právoplatnosti dedičského rozhodnutia; no v zásade dedič nadobúda dedičstvo a do práv a
povinností poručiteľa vstupuje síce až právoplatnosťou rozhodnutia, ale ku dňu jeho smrti a keďže počas
dedičského konania premlčanie nespočíva znamená to, že k premlčaniu sumy 41,43 € došlo už dňa
24.2.2012 t.j. 3 roky po smrti poručiteľky.

Podľa § 107 OZ: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčacia doba subjektívneho charakteru, uvedená v odseku 1 cit. ustanovenia v trvaní 2 rokov plynie
v priebehu objektívnej doby 3 rokov podľa odseku 2.

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je rovnako ako u práva na náhradu škody stanovená
rovnaká, kombinovaná premlčacia doba - subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú,

bežia a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia (dvojročná), objektívna je
trojročná. Pre vzájomný ich vzťah platí, že skončí, ak beh jednej z nich skončí, právo sa premlčí a to
napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte beží.

Pre počiatok začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty pri bezdôvodnom obohatení platí, že

premlčanie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa odvíja nezávisle od okamihu splatnosti
pohľadávky (aby nemohlo dochádzať k tomu, že veriteľ bude ľubovoľne predlžovať premlčaciu dobu) a
preto§107 ods.2OZ viažepočiatokpremlčaniazásadnenaokamih,kedykbezdôvodnémuobohateniu
skutočne došlo (je preto možné, že pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa premlčia skôr, než dôjde
k ich splatnosti).

Pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie také okolnosti, ktoré sú pre neho relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde t.j. že došlo na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku tvrdil, že až z odpisu dedičského rozhodnutia sa žalobca dozvedel, že
pôvodný odberateľ skutočne zomrel a keďže plyn bol aj naďalej na odbernom mieste odoberaný, došlo v
danom prípade k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň sa z odpisu dozvedel, že nehnuteľnosť, do ktorej
bol zemný plyn odoberaný, zdedili žalovaní a teda vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalovaní a

práve títo sa bezdôvodne obohatili keď nezaplatili 411,70 €.

Vo vzťahu k sume 411,70 €, ktorej sa žalobca domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, súd uvádza v
prvom rade to, že nemožno bez ďalšieho ustáliť, že to boli práve žalovaní, ktorí bez uzavretej zmluvy sožalobcom odoberali plyn v odbernom mieste W. XXX v dobe od 23.2.2009 do 18.5.2009, pretože, ako
z dedičského rozhodnutia a tiež údajov o bydlisku týchto žalovaných uvedených v žalobe vyplýva, že P.
H., bývala a býva na adrese: W. XXX, I. T. býval a býva v W. Č.. XX a Ľ. T., ktorého aktuálne bydlisko

nie je vôbec známe, má adresu trvalého bydliska v W. Č.. XX. Žalovaní bývali a bývajú na adresách
úplne odlišných od adresy odberného miesta a opak žalobca nepreukázal.

Skutočnosť, že dom v W. Č.. XXX zdedili, sama o sebe nie je dôkazom o tom, že za odobratý plyn v
sume 411,70 € zodpovedajú práve oni.

V konečnom dôsledku však aj za predpokladu, že by mali evidovaný trvalý pobyt na adresách ako ich
majú uvedené v záhlaví rozsudku ale fyzicky by užívali práve dom v W. XXX (čo v dnešnej dobe nie
je nič neobvyklé), tak pri úvahe o tom, že by dňom dodávky plynu a teda dňom vzniku bezdôvodného
obohatenia mal byť práve koniec zúčtovacieho obdobia t.j. 18.5.2009, tak dňom 19.5.2009 začala plynúť
trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 18.5.2012. Subjektívna dvojročná lehota začala plynúť

dňa 27.8.2011 t.j. dňom, nasledujúcim po dni, kedy sa z dozvedel o tom, kto je dedičom poručiteľky, a
kto (čisto hypoteticky) tento dom v danom období užíval. Z toho plynie, že 27.8.2011 začala dvojročná
subjektívna lehota, ktorá uplynula spolu s objektívnou dňa 18.5.2012 (keďže zostatok subjektívnej
premlčacej doby už ďalej neplynie).

Žaloba bola podaná dňa 2.8.2013 a teda bez ohľadu na to, či to boli práve žalovaní, ktorí sa bezdôvodne
obohatili, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu pre premlčanie, na ktoré prihliadol
ex offo, zamietol.

Žalovaní, ktorým by patrila plná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP návrh na ich náhradu

nepodali, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 4
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci