Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 661220784
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:661220784.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: Z. Z., G. E.

Č.. XX-XX, XXXXX O. N. proti žalovanému1/: Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné
námestie č. 13 a žalovanému 2/: Krajský súd Banská Bystrica o zaplatenie sumy 132 775,67 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zo dňa 24.01.2012 doručenú na súd dňa 24.01.2012 z a m i e t a.
Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 24.01.2012 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 132 775,67 eur s prísl. z titulu náhrady škody za prieťahy, ktoré urobil
žalovaný 2/ v súdnom konaní vo veci vydania platobného rozkazu proti SKP JUDr. P. Gruber ZTS

Komerc, a.s. Slovenská Ľupča o zaplatenie sumy 4 000 000,- Sk čo predstavuje žalovanú sumu
132 775,67 eur, keď nebol schopný po dobu 12 mesiacov schopný vydať platobný rozkaz. V žalobe
žalobca ešte uviedol, že bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na
Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 22.04.2010 pod číslom XXXXXXXX a to podľa Zák.č. 514/2003 Zb.
2. Súd listom zo dňa 07.09.2012 č. 13C/74/2012-77 požiadal žalovaného 1/ o zaslanie jeho odpovede
na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný 1/ listom zo dňa
13.09.2012 súdu oznámil, že nárok žalobcu nebol v rámci

predbežného prerokovania uspokojený o čom bol žalobca vyrozumený listom zo dňa 04.02.2011.
3.Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovaným 1/ a 2/ na vyjadrenie dňa 15.07.2013. Žalovaný
1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.07.2013, v ktorom uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú
legitimáciu, pretože v zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že zodpovednosť za výkon
verejnej moci nesie štát (pokiaľ ju nenesie územná samospráva). Štát vystupuje v občianskoprávnych
vzťahoch ako samostatný rovnocenný subjekt právnych vzťahov s postavením právnickej osoby, v

mene ktorého konajú štátne orgány. V súlade s uvedeným je potrebné konštatovať, že štát nie je
totožným subjektom právnych vzťahov ako štátny orgán. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by
podal sťažnosť na prieťahy, resp., že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda nie je preukázaný
nesprávnyúradnýpostup.Kpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodouuviedol,
že nárok žalobcu by mohol existovať ak by žalovaní boli pasívne legitimovaní iba v prípade, ak by sa

preukázalo, že rozhodujúcou príčinou zmarenia možnosti vymôcť pohľadávku bol nesprávny úradný
postup súdu (zbytočné prieťahy). Na záver uviedol, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný subjekt,
pričom neboli preukázané ani predpoklady zodpovednosti za škodu, keďže nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť.4.Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.07.2013, v ktorom uviedol, že neboli splnené
východzie podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom a žiadal žalobu zamietnuť. Súčasne poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie, pretože

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z. orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady
škody nesprávnym úradným postupom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Na záver vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu, keďže v žalobe poukazuje na prieťahy v konaní po dobu 12 mesiacov kde
nebol Krajský súd Banská Bystrica schopný vydať platobný rozkaz, pričom táto lehota je vymedzená
presnejšie v žiadosti o predbežné prerokovanie o náhradu škody zo dňa 22.04.2010 na 11 mesiacov a

20 dní a to za obdobie od 21.04.2006 do 20.03.2007. Z uvedeného potom vyplýva, že od 20.03.2007
mal žalobca vedomosť o postupe súdu a preto od tohto dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia
doba. Keďže žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal na Ministerstvo
spravodlivosti SR dňa 22.04.2010, bolo to po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5.Vyjadrenie žalovaného 1/ bolo žalobcovi doručené dňa 08.08.2013 a vyjadrenie žalovaného 2/ bolo
žalobcovi doručené dňa 05.08.2013 ešte postupom podľa O.s.p.

6.Na pojednávanie dňa 30.05.2017 sa neustanovil žalobca, ktorý doručenie predvolania mal vykázané
riadne a včas, pričom sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Neustanovil ani žalovaný 1/, ktorý sa mailovým podaním doručeným súdu dňa 29.05.2017 ospravedlnil
z dôvodov hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti s tým, že sa v
plnom rozsahu pridržiava právnej argumentácie uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2015

(poznámka súdu správne má byť uvedené zo dňa 26.07.2013) s tým, že trvá na vznesenej námietke
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní. Tiež sa neustanovil žalovaný 2/, ktorý sa
podaním doručeným súdu dňa 10.05.2017 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti
s tým, že namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore
s poukazom na potrebu správneho označenia orgánu, ktorý vo veci náhrady škody koná v mene štátu.

Súd potom spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
7.Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu pripojeného spisu Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 50Cb/64/2004 konkrétne žaloby a rozhodnutia zo dňa 17.05.2010 č. 50Cb/64/2004-
Km-166, vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 26.07.2013 a vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe zo
dňa 22.07.2013.

8. Podľa ust. § 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci
sp. zn. 50Cb/64/2004, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejne moci.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
vo veci sp. zn. 50Cb/64/2004, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa ust, § 4 ods.1 písm. a/ bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia vo veci sp. zn. 50Cb/64/2004, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.
11. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo
veci sp. zn. 50Cb/64/2004,štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.
12.Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil
nasledovne:

12.1Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 132 775,67 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za prieťahy v konaní spôsobené
Krajským súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 50Cb/64/2004, keď tento súd
nebol schopný za 12 mesiacov vydať vo veci platobný rozkaz. Žalobca žalovaný nárok uplatnil ako
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 132 775,67 eur, ktorá suma predstavuje žalovanú sumu 4

000 000,- Sk vo veci sp. zn. 50Cb/64/2004.
12.2.Obidvaja žalovaní vo svojich vyjadreniach k žalobe namietali nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie v konaní, žalovaný 1/ s poukazom na to, že v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci zodpovedá štát a nie orgán konajúci v mene štátu a žalovaný 2/s poukazom na to, že podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z. orgánom konajúcim v mene
štátu vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je Ministerstvo spravodlivosti
a na tejto právnej argumentácii zotrvali.

12.3. Súd uznesením zo dňa 20.06.2013 č. 13C/74/2012-125 vyzval žalobcu na opravu jeho podania
- žaloby správnym označením žalovaného 1/ s tým, že žalobca v žalobe označil ako žalovaného 1/
Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom z tohto označenia nie je zrejmé, či
mieni žalovať len Ministerstvo spravodlivosti SR ako štátny orgán alebo mieni žalovať štát, t.j. Slovenskú
republiku, v ktorej mene koná jej orgán a to Ministerstvo spravodlivosti SR. Toto uznesenie súdu bolo

žalobcovi doručené dňa 26.06.2013. Žalobca naň reagoval podaním doručeným súdu dňa 28.06.2013
označeným ako "Dovolanie - Odvolanie", ktorým podaním neodstránil nesprávne označenie žalovaného
1/ v konaní.
12.4.Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia
subjektov na aktívnu a na pasívnu. O aktívnu ide v prípade žalobcu, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité

subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu a o pasívnu legitimáciu ide na strane žalovaného vtedy
ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Pasívna vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak

žalobca žaluje subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nepreukáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na
prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca neoznačil za
žalovaného.
12.5.Z ust. § 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje okrem zodpovednosti

územnej samosprávy, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci. Z ust. § 3 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona vyplýva, že štát zodpovedá za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z ust. § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona vyplýva, že vo veci náhrady škody koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vychádzajúc z uvedených citácii zákona v prejednávanej veci Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci určuje ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti na náhradu
škody štát, t.j. Slovensku republiku, za ktorú potom koná v mene štátu určený štátny orgán. Pasívne
legitimovaným subjektom v konaní je vždy štát, za ktorý v jeho mene koná štátny orgán. Pasívne
legitimovaným subjektom, t.j. nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody však nie je

samotný štátny orgán, aj hoci by mal právnu subjektivitu. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Zák.č. 514/2003 Z.z. Predmetný zákon je založený na tom, že
zodpovednosť za škodu, prípadne nemajetkovú ujmu nesie štát t.j. Slovenská republika, pretože činnosť
štátnych orgánov je vykonávaná v mene štátu. Túto skutočnosť však žalobca nepremietol do správneho
označeniastranysporu,keďnežalovalštát,alenesprávnepriamolenMinisterstvospravodlivosti.Taktiež

žalobca nesprávne žaloval aj Krajský súd Banská Bystrica, pretože tento nie je konajúcim orgánom
v mene štátu. Keďže žalobca ako žalovaného 1/ označil Ministerstvo spravodlivosti SR a žalovaného
2/ ako Krajský súd Banská Bystrica vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku žaloval subjekty bez
pasívnej vecnej legitimácie v konaní a teda ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahmi v konaní) nesie podľa

zákona štát - Slovenská republika. Z uvedeného potom plynie, že v predmetnom konaní je z hľadiska
hmotnoprávneho pasívne legitimovaným subjektom Slovenská republika, v ktorej mene koná príslušný
štátny orgán a nie žalobcom označený žalovaný 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR a žalovaný 2/ Krajský
súd Banská Bystrica. Preto potom žalobca nemohol byť v konaní bez ďalšieho úspešný a súd jeho
žalobu

z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v tomto konaní, zamietol a ďalej
sa už nezaoberal meritom veci.

13.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojitosti s ust. § 255 ods. 1 C.s.p tak,
že priznal žalovaným 1/ a 2/, ako stranám sporu, ktoré mali v konaní plný úspech, nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.14.O výške trov priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne postupom podľa ust. § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Pre úplnosť súd poznamenáva, že na podania žalobcu žurnalizované v spise na l.č. 311 až 314 súd

už procesne neprihliadal, pretože ide o podania totožné s podaniami žalobcu na l.č. 134 a 276, s ktorými
sa súd v priebehu konania vyporiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).