Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313206494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD
Consulting, s.r.o. so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. V. XX/XX, o zaplatenie 1.195,-Eur (istiny) s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/51/2013-97 zo dňa
04. novembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.04.2013 bol súdu prvej inštancie doručený žalobný návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky
na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1.195,00 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1215 eura za obdobie od 17.11.2009 do 23.08.2010, čo
predstavuje sumu 850,50 eura, zo sumy 1195 od 24.08.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo
sumy 1215 eura za obdobie od 01.02.2010 do 23.08.2010, čo predstavuje sumu 40,86 eura, zo sumy

1195 eura od 24.08.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 4,05 eura a náhrady trov
konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 09.07.2009 na zmenkovú sumu 1215 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 17.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom
vystaviteľ doposiaľ zaplatil 20,00 eura, pričom na zmenkovú sumu uhradil 20,00 eura a na úroky uhradil
0,00 eura. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpis z

obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 09.07.2009.

2. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21.06. 2013, č.k. 9Ncb/63/2013-23rozhodol, že na konanie je
príslušný Okresný súd Levice.

3. Súd prvej inštancie príslušným tlačivom "C" podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 vyzval žalovaného na odpoveď k návrhu. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

4.Podanímzodňa21.12.2015zobralžalobcačiastočnenávrhspäť,vdôsledkučohosúdprvejinštancie
uznesením zo dňa 01.03.2016, č.k. 7C/51/2013-75 konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne zo sumy 1.215,00 eura od 17.11.2009 do 23.08.2010 a zo sumy 1.195,00 eura od24.08.2010 do zaplatenia zastavil a žalovanému náhradu trov konania v zastavujúcej časti nepriznal.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2016.

5. Teda predmetom konania zostala zmenková suma 1.195,00 eura, zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne zo sumy 1215 eura za obdobie od 17.11.2009 do 23.08.2010, zo sumy 1195 od 24.08.2010 do
zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 1215 eura za obdobie od 01.02.2010 do 23.08.2010, zo sumy
1195 eura od 24.08.2010 do zaplatenia, zmenková odmena a náhrada trov konania.

6. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie žalobu
žalobcu (v celom rozsahu) zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak,
že žalovanému nepriznáva (nárok na) náhradu trov konania.

7. Skutkový stav súd prvej inštancie zistil nasledovne:

8.Dňa09.07.2009uzatvorilaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.sožalovanýmnapredtlačenomformulári
zmluvu o úvere č. 407800005, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 eura, ktorý
sa žalovaný zaviazal zaplatiť o zvýšený o príslušný poplatok vo výške 391 eura a celkom mal zaplatiť
čiastku 891 eura a to v 9-tich mesačných splátkach po 99 eura, počnúc dňom 12.08.2009. V zmluve
o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku formulára

zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.

9.Vbode17všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverujeobsiahnutádohodaovyplnenízmenky,podľa
ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa stal splatný celý dlh.

10. Zo zmenky vystavenej v čase podpísania zmluvy o úvere žalovaným dňa 09.07.2009 na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 súd zistil, že do zmenky bola vpísaná
suma 1215 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 17.11.2009. Zmenka bola splatná pri predložení
(vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." V

ľavom dolnom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 4800044. Zároveň súd zistil, že práva
vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na
žalobcu.

11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/1081/2010 súd zistil, že dňa 10.12.2010 súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý predložil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: Tomáš Petržel, nar. 11.06.1978, teda
voči žalovanému. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na základe exekučného
titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07.07.2010 sp. zn. SR 05489/10. Uvedeným
rozsudkom bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť oprávnenému sumu 1215 eura spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1215 eura od 17.11.2009 do zaplatenia, so 6%
ročným úrokom zo sumy 1215 eura od 01.02.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2010, č. k. 7Er/1081/2010 -9 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesením zo dňa 07.04.2011 č. k.
7Er/1081/2010-22 súd exekučné konanie zastavil.

12. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia zákona zmenkového
a šekového č. 190/1950 Zb., citované články, Smernice 93/13/EHS, citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka(zákonč.40/1964Zb.)acitovanéustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúverochč.258/2001
Z. z., citované ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/91 Zb.) a citovaný článok 46

ods. 1 Ústavy SR odôvodnil nasledovne:

13. Nariadenie č. 861/2007 v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadeniežiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné
riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je ex offo
skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto

skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade,
ak je žalovaný prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7
ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s

nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v
konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania

nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).

14. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení,

aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní
blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na
základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané.
V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so
zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv spotrebiteľa.

15. V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

16. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16

bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

17. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)

nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

18. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť.
Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo
zmenky-avtedyurčírozhodnéprávopodľa§10ods.1aods.3zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené,
že by si žalobca a žalovaný zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v

Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

19. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaný

netrvali na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadil ústne pojednávanie, ak
to považuje za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné
pre vykonanie dokazovania - oboznámením so spisom sp. zn. 7Er/1081/2010, zmluvou o úvere č.
407800005 uzavretou medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a
žalovaným, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí

so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa strany sporu mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali.20. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 04.11.2016, na ktoré pojednávanie sa nedostavil
žalobca, právny zástupca žalobcu, doručenie majú vykázané. Právny zástupca žalobcu e-mailom
doručeným súdu dňa 31.10.2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, a to z dôvodu, že

procesný postup súdu, ktorým vytýčil ústne pojednávanie hodnotí ako nesprávny, nakoľko v zmysle čl.
4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ nie sú splnené podmienky na ústne pojednávanie.
Dovoľuje si požiadať súd o ospravedlnenie neúčasti, nemá námietky, aby sa pojednávanie otvorilo bez
jeho účasti, nežiada, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa
dostavil žalovaný, ktorého súd bude označovať ako spotrebiteľa, ktorý po zákonnom poučení v zmysle

§ 292 a § 296 CSP o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach
uviedol, že vie o čo sa jedná. Bral si úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ. Pamätá si, že zmenku
podpisoval, ale nárok žalobcu neuznáva.

21. Súd určil, že sa jedná o spotrebiteľský spor a preto vykoná dôkazy ex offo podľa CSP. Oboznamuje
sa prílohová obálka otvorením. Ide o originál zmenky č. 407800005, ktorá je originálom fotokópie, ktorá

je založená v súdnom spise na č. l. 6.

22. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania
alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko a

adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v prípade odloženej platby za tovar

alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú
úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom

až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa
uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, oprávnenie spotrebiteľa na
zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, upozornenia
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, práva spotrebiteľa podľa § 7, spôsob zániku

záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

23. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný

tovar, alebo poskytnutá služba.

24. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

26. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu, čísla uvedeného na zmenke s číslom

zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi
a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy
o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená
žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume

vystavenia zmenky (písané rukou).

27. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri
prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o
spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu

zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od
zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s
účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú žalobcom,
ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, len za
zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného.

28. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodnevoformeblankozmenkynazabezpečenienárokovspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.zozmluvy
o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

29. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo

zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných
veriteľov,ktorývedieNárodnábankaSlovenskaakoináspoločnosťposkytujúcaspotrebiteľské/inéúvery.
Preto si súd zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka

vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.

30. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako

veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný
ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve
o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon podnikania". Z úradnej činnosti sú súdu známe

zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej
v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania,
podnikania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto
zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto má
súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu

zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon podnikania, zaťažuje toho, kto
takútoskutočnosťtvrdí.Keďžeúčelvyznačenývzmluve("navýkonpodnikania")súdupreukázanýnebol,
súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely
(teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,

či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis
s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Otázka
definície spotrebiteľa a spotrebiteľského charakteru úverových zmlúv už bola riešená napr. uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č. k. 10CoE/70/2012-42. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZvyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej

činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči

dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka
vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na

základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo
161/2007.

32. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti

so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,
že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože
ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa

zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. I) OZ, nakoľko prijatím zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa
(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída
ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané)

v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny
dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a
pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť
(čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody

o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa
zmenkyvyplniťblankozmenkuľubovoľnebezakýchkoľvekobmedzení,potombysúdmuselkonštatovať,
že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež
postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže

vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné
nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).

33.SúdpoukazujeinarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.16CoE/164/2011-24z29.02.2012,
v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne
nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výškezmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby
bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne

za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa
v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

34. Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere
resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie

blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa žalobca domáhal. Keďže sa v danom prípade
jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci
právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, ako bolo uvedené

vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval
daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť
vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 500 eura s príslušenstvom vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. 150 eura by to bola suma 650 eura. Okrem toho bol
na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také

konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom
vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý
je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok
by znamenal pre dlžníka takmer 100%-tné navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by
bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,

podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za
výkonpráva,ktorýbynebolvrozporesdobrýmimravmi,resp.-akbyišloorežimObchodnéhozákonníka
- v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu.

35. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ sa predmetná zmenka týka právneho
vzťahumedzispoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.ažalovanýmnazákladezmluvyoúvere,ktorázmluva
je zmluvou spotrebiteľskou, preto súd skúmal i tento vzťah, keď predloženie zmenky nemožno nadradiť
nad spotrebiteľský vzťah rešpektujúc ochranu práv spotrebiteľa. Právo na spravodlivú súdnu ochranu

zaručuje Článok 46 ods. 1 Ústavy. Táto ochrana sa spotrebiteľovi poskytuje z úradnej povinnosti bez
toho, ako si žalovaný ako spotrebiteľ bráni svoje práva. Je nesporné, že vzťah na základe ktorého
zmenka vznikla, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto nemožno žalovanému ako
spotrebiteľovi odoprieť ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

36. Z dokazovania vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ spotrebiteľských úverov
poskytla žalovanému úver vo výške 200,00 eura, pričom zmluva o úvere neobsahuje údaje o RPMN,
ako to vyžaduje citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) Zákona č. 258/2001 Z. z., tiež neobsahuje ročnú
úrokovú sadzbu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a tiež priemernú hodnotu RPMN
uvádzanú pod písm. k) citovaného ustanovenia, čo boli v čase uzatvorenia tejto zmluvy povinné údaje

vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, I/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto podľa uvedeného ustanovenia nemôžu byť vymáhané úroky a poplatky.

37. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. napriek tomu v exekučnom konaní si vymáhala a uplatnila sumu
1195 eura s príslušenstvom, v ktorom konaní bola neúspešná z dôvodu zastavenia exekúcie tak, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného. V danej veci si uplatňuje žalobca ako indosatár zaplatenie zmenkovej sumy
1.195,00 eura, zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 1215 eura za obdobie od 17.11.2009

do 23.08.2010, zo sumy 1195 od 24.08.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 1215
eura za obdobie od 01.02.2010 do 23.08.2010, zo sumy 1195 eura od 24.08.2010 do zaplatenia,
zmenková odmena a náhrada trov konania. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdí, že súd musí skúmať iba
to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nejuviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Takýmto postupom by došlo k zneužitiu
zmenkového inštitútu v neprospech žalovaného. Podľa súdu vzhľadom na počet exekučných vecí
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na okresných súdoch a takmer rovnaký výsledok v týchto konaniach

(zastavenie exekučného konania), vedome tak so žalobcom dochádza k indosácií zmenky, účelovo,
aby bola znemožňovaná obrana žalovaného ako spotrebiteľa. Je nesporné, že zmenky spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa týkajú formulárových úverových zmlúv s rovnakým obsahom. Používané sú
rovnaké predtlače zmenky, do ktorých sú vpisované údaje ako dátum, zmenková suma, dátum začiatku
úročenia,menoapriezvisko,akoiadresaarodnéčíslovystaviteľazmenkyatiežčísloúverovejzmluve.V

danej veci predmetná zmenka zabezpečovala zmluvu o úvere č. 407800005 poskytnutého spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. žalovanému. Nebolo pritom preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou žalovaného.

38. Posudzujúc výšku zmenkového úroku súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak ako to uvádza
ustanovenie § 3 a § 39 OZ, a tak dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných

podmienkach bolo potrebné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku
neplatná a preto POHOTOVOSŤ, s.r.o. nebola oprávnená zmenku vyplniť. Z rozhodovacej praxe súdov
je známe, že dojednanie úrokov pri pôžičkách, úveroch musí byť v súlade s dobrými mravmi pre
prekročenie prípustnej hranice. Uvedený postup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. možno považovať
za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky ako konajúceho vedome na škodu dlžníka (Článok 1 §

17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor so zákonom je podľa § 39 OZ neplatná dohoda o
vyplnení zmenky, na základe ktorej žalovaný ako spotrebiteľ podpísala v prospech podnikateľa zmenku,
ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť zakladá dôvod na ochranu proti povinnosti
zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol z úradnej povinnosti.

39. V konaní bolo preukázané, že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako je potom
v rozpore s dobrými mravmi účelový vo veľkom počte uskutočnený prevod zmeniek na žalobcu.
Žalobca tak nadobudol zmenky na rad od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré boli rovnako vopred
formulárovo pripravené a žalobcovi muselo byť pritom známe, že zmenky boli vystavené v súvislosti so
spotrebiteľskými úvermi. Žalobca tak konal pri nadobúdaní zmenky vystavenej žalovaným na rad dňa

09.07.2009 na škodu žalovaného ako dlžníka zo zmluvy, keď mu muselo byť známe z konania a činnosti
remitenta, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

40. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku
vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol

rubopisomzmenku,naktorejvyplnenieprávonevzniklo,aktoráaninemohlabyťvôbecoddlžníkaprijatá,
sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto ju
zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože v konaní mu trovy nevznikli, ako ani ich nežiadal.

42. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel,
a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie

je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej strany neboli žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná

strana mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak
neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil
žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnychpredpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval
na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského
vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom

na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná strana nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP.
Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou stranou
a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o

vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v
prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto

konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

43. Žalovaná strana sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

44. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie a zistení, že spĺňa náležitosti, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§378 a 219 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne,

keď odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné (v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP) opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, (vrátane
citácieustanoveníprávnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad),keďžesasnimivcelomrozsahu
stotožňuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

45. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženej žaloby je

žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná strana, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

46. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou

hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu
k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal
na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci,
mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym

procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4
Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,

napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v
konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a
nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať nanekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

47. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ

zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

48. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14

Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo

možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v

rozpore s právom Európskej únie (EÚ).

49. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však

žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú. Žalobca a ani jeho
právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohli
zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že
v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Pritom potreba vystavenia
a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane zo zmluvy, ale len zo všeobecných
úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

50. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu
neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť,

keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.
51.Eštepredrozhodnutímsúduprvejinštancievoveciv ZbierkesúdnychrozhodnutíSRbolopodčíslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov.

52. Následne zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z.
účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek
2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo
zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na §
52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114

ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky
a sakciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a
poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

53. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,atonajmävustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti dôvodov odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci
nič, argumentoval len tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho

úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

54. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol

návrh zamietnutý za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane nepriznal nárok na
náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).