Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512204518
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512204518.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátka,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti povinnému H. O., bytom M. R. Y. XXX/XX, H., o vymoženie
823,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom č. k. 1Er/534/2012-67 zo dňa 4. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú, výrokom
II. exekúciu zastavil a výrokom III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého uznesenia

s poukazom na § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 243d ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 9a
ods. 1, § 200 ods. 2, § 196, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,§262ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok.Vodôvodnenísvojho
rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora poverením
č. 5304*026016 zo dňa 31.05.2012 vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

823,15 s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
v Bratislave sp. zn. SR 05333/11 zo dňa 12.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2011
a vykonateľnosť dňa 04.08.2011. Dňa 21.03.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle ustanovenia § § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetné
doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Vzhľadom k tomu, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie v

prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Preskúmal zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom s prihliadnutím na povahu
účastníkov a obsah zmluvy dospel súd k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi
veriteľom (oprávneným v tomto konaní) a dlžníkom (povinným v tomto konaní) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo nazáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je

exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Pre posudzovanie zmlúv ako
spotrebiteľských je dôležitá tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Obsah zmluvných dojednaní zmluvy o úvere
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako prvý. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011). Exekučný súd je povinný nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania,

prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre
ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu
zastaviť. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať

písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa bodu 15 Všeobecných
podmienokposkytnutiaúveruvšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyoúvere,ručiteľskéhovyhlásenia,

vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie
zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská správcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepochybne
zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2010 bol spotrebiteľom,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,

resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako
podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za
relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný
označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/
EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca
výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný
nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k
predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje

obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa
sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom
oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne
prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho
preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri

uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá
predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane
rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný
účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o
poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu

súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným
preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho
živnostenského oprávnenia. Zároveň treba dodať, že povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie
o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy predtlačené.
S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový

vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v
Nitre č.k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.4.2016. V tomto prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
občianskeho zákonníka neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah, čo je daný prípad. Nakoľko súd konštatuje, že ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ktorá je
v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu
vo vykonávaní exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f Exekučného poriadku, súd poznamenáva, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať
aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd s

poukazom na zákonné ustanovenie § 196 Exekučného poriadku má za to, že súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. V danom prípade súd na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže
oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej

vete tohto uznesenia. Súd na záver poznamenáva, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia
rozhodne o výške náhrady trov exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že dňa 04.03.2010
uzatvoril oprávnený ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom Miroslav Fraštia, ako fyzickou

osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom (IČO) 43 296 823 Zmluvu o úvere č.
202800257. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže
o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola
uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že uzavrels povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania.
Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na
tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok

povinnýpodpisomzmluvypotvrdil,žeinformácie,ktoréposkytoloprávnenémusúpravdivé.Zuvedeného
je teda zrejmé, že ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sa na horeuvedenú zmluvu o úvere nemôže
vzťahovať, tak ako to nesprávne uvádza v návrhu povinný. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z., neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru
na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre

právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte
nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napríklad OS Trebišov v uznesení zo dňa 25.11.2010,
sp. zn. 6Er/699/2009-113. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj
využitý, oprávnený neskúma. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným v

Živnostenskom registri, t.j. je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa
ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného je
evidentné, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený
odkazuje na zmluvu o úvere, ktorá ma v časti identifikácie dlžníka uvedené okrem iného obchodné meno
a IČO dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcou

osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval
pri uzavretí úverovej zmluvy ako podnikateľ, o čom svedčí uvedenie identifikačného čísla na úverovej
zmluve. Rodné číslo, ktoré je na zmluve zároveň uvedené je len dodatočný identifikačný údaj, ktorý mal
umožniť identifikáciu povinného v prípade, ak by ukončil podnikateľskú činnosť. Oprávnený poukázal na
rozhodnutie ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, podľa ktorého ak dodávateľ koná v

dobrejviere,žedruhástrananiejespotrebiteľ,nemôžesatátoosobadovolávaťtoho,žemalapostavenie
spotrebiteľa a Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04, podľa ktorého pokiaľ spotrebiteľ
predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil

osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Ak by povinný
nebral úver na účely podnikania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. Z uvedeného vyplýva,
že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté

peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Ak žiadateľ
o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť
voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku). Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j.

k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu
ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo
priamo na súd alebo priamo na rozhodcovský orgán. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálnedojednanúzmluvnúpodmienku.Povinnýpripodpisezmluvyoúverevystavilblankozmenku,
ktorú vlastnoručne podpísal, pričom mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok

vo výške 0,25 % denne a bol zároveň oboznámený aj s Dohodou o vyplnení zmenky. Keďže si povinný
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t.j. nezaplatil spoločnosti svoj
splatný záväzok, vzniklo oprávnenému právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne ale aj zákonného úroku vo výške 6 % ročne. Výška úrokov 0,25 % denne nie je
neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (resp. v rozpore s dobrými

mravmi). Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č. k. 1 Obdo 34/2004 zo
dňa 21.12.2004, rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č. k. 2 Obdo 26/2004, rozsudok NS SR zo dňa
22.09.2005, č. k. 2 Obdo 28/2004 a rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005.
Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odvolateľom vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolateľ v podanom odvolaní
neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods.
2 CSP a v celom rozsahu na ne poukazuje. K námietkam odvolateľa dodáva nasledovné:

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa
odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f
Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe oprávneným
predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutímpeňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere č. 202800257 zo dňa 04.03.2010. Pričom riadne
splácanietejtoúverovejzmluvybolozabezpečenéblankozmenkou,ktorásamohlavyplniťpodľaDohody
o vyplnení zmenky. Vzhľadom na to, že povinný čerpaný úver riadne nesplácal, bola v zmysle dohody o

vyplnení zmenky blankozmenka vyplnená a po márnej výzve na plnenie u povinného uplatnená žalobou
na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave.

16. Exekučný súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania prihliadať na zákonnosť
prebiehajúcej exekúcie a za situácie, že existujú okolnosti, ktoré bránia pokračovaniu v ďalšom výkone

exekúcie, je povinný exekúciu a to aj bez návrhu zastaviť.

17. Prvoinštančný súd správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným
(dlžníkom)tak,žeideozmluvuospotrebiteľskomúvereatedaospotrebiteľskýprávnyvzťahpodliehajúci
režimu spotrebiteľského práva. Uvedené treba ustáliť napriek označeniu povinného v zmluve aj údajmi
charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania), rovnako ako

aj v zmluve označenému účelu uzatvorenia zmluvy: „na podnikanie“. Predmetná zmluva o úvere má
povahu jednostrannej adhéznej zmluvy. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné
podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných
strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia
dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom,

či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade
s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V
prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na účely
podnikania, resp. výkon jeho živnostenského oprávnenia. Aj v odvolaní kladie oprávnený dôraz na
označenie povinného v zmluve tak, že dlžník je identifikovaný údajom IČO, ktoré sa prideľuje iba

subjektom v postavení podnikateľa. Z uvedeného potom podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho
automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel podnikania,
resp. že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd však s takýmto názorom oprávneného nesúhlasí.

18. Zo zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2010 totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinný
zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej
činnosti, vzhľadom na „dvojaké“ označenie povinného v predmetnej zmluve. Povinný bol v predmetnej
úverovej zmluve označený osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu, ako aj
údajmi charakterizujúcimi povinného ako fyzickú osobu podnikateľa. Ako uviedol súd prvej inštancie,

z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by
charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra
alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú
osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z identifikačných dokladov priamo

poskytnutýchpovinným.Zozmluvyoúverejezrejmé,ževerejnálistina(napr.občianskypreukaz)nebola
pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, napr. či ide o tú istú osobu,
ktorápredložilaživnostenskéoprávnenie,aletietoúdajebolidoobsahuzmluvypriamozahrnuté(vrátane
rodnéhočísla,číslaobčianskehopreukazu).Ajpretosadápredpokladať,žepovinný-dlžníkvuvedenom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V rámci ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel,

na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť ani v zmluve uvedený všeobecný
údaj o poskytnutí úveru na účely „podnikania“. Takto formulovaný údaj nevytvára konkrétnu spojitosť
s podnikateľskou činnosťou. Vyššie uvedený údaj ani bezpečne nepreukazuje, že úver si povinný vzal
na podnikanie a že finančné prostriedky použil na výkon jeho podnikateľskej činnosti vykonávanej na
základe živnostenského oprávnenia. Iné dôkazy, okrem zmluvy o úvere, oprávnený na preukázanie

svojich tvrdení nepredložil.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu je za danej situácie potrebné uplatniť výklad podľa § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd v predmetnej veci navyšepoukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.

Odvolací súd konštatuje, že ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol
vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť.
Vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto z uvedených

dôvodov nemá za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2010.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať
ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

21. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo
strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd

správnevdanejveciposudzovalrozhodcovskýrozsudokzaspektu,čiplneniepriznanétýmtorozsudkom
nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť.

22. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo

105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,

sp. zn. 5 Cdo 230/2011).

23. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv

poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktoré sú
súčasťou uzavretej zmluvy o úvere a ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, odvolací súd nepovažuje
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred

pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

25. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil vzťah medzi
oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je nevyhnutné aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva, a na to nadväzujúci rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda

nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).