Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111209489
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8111209489.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu MACKONTROL engineering,
s.r.o., Ondavská 13935/32, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 44 325 461, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, so sídlom Brezová 10, Košice, proti žalovaným v 1/ S.. Y. D., V..
X.X.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., v 2/ D. D., V.. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XX, Y., obaja zastúpení JUDr.
Lýdiou Farbakyovou, Advokátska kancelária so sídlom Floriánova 12, Prešov, v konaní o zaplatenie
10.224,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 115/2011-462
zo dňa 19.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí časti žaloby a vo výroku o trovách konania a trovách štátu.

Žalovaným v 1. a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 477,19 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.5.2011 do
zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 90,8 %. Priznal

štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 95,4 % a voči žalovaným v 1/ a 2/ rade
v rozsahu 4,6 %.

2. Prvoinštančný súd v poradí druhom rozsudku v tejto veci rozhodol o uplatnenom nároku žalobcov,
keď žalobcovia si uplatnili od žalovaných sumu 10.224,90 eur s prísl. z dôvodu, že žalovaní si u žalobcov
objednali rekonštrukciu bytu. Žalovaní za túto rekonštrukciu nezaplatili aj napriek tomu, že za cenu diela
právny predchodca žalobcu vyfakturoval sumu 10.788,84 eur. Vykonanie prác žalovaný v 1/ rade potvrdil

svojim podpisom. Žalovaní zaplatili len sumu 1.000 eur, preto dlhujú 9.788,84 eur.
Naviac žalobca žiadal od žalovaných zaplatiť sumu 436,06 eur z dôvodu, že Poisťovňa UNIQUA vyplatila
žalovaným sumu 823,54 eur ako poistné plnenie z poistky, ktorú mal uzatvorenú právny predchodca
žalobcu. Žalobca vykonal pre žalovaných práce vo výške 436,06 eur a túto sumu žalovaní žalobcovi
nezaplatili.
Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie, vec posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, § 54 Občianskeho zákonníka, § 415 Občianskeho zákonníka, §

420 ods. 1, § 420a ods. 1, § 451 a 456 Občianskeho zákonníka a ďalej podľa ust. § 563 a § 531 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pre danú vec aplikoval aj aktuálny procesný predpis, najmä čl. 6 ods. 1, 2, čl.
8 a ust. § 187 a § 206 a § 207 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd mal preukázané, že žalobca vykonával
na bytovom dome, kde žalovaní mali byt na najvyššom poschodí, nadstavbu bytov. Žalobca porušilminimálne prevenčnú povinnosť pri zabezpečení odkrytej strechy tak, aby nedošlo pri zrážkovej činnosti
k zatečeniu vody do bytov, nad ktorými sa realizovala nadstavba. Preto žalovaným vznikla škoda, ktorá
začala vznikať od začiatku prác žalobcu od júna 2008. Do bytu žalovaných zatiekla voda, obdobne, ako

aj do iných bytov. Žalovaní sami iniciatívne zabezpečovali byt tak, aby škody boli čo najmenšie. Byty
na najvyššom poschodí boli poškodené až tak, že sa v nich nedalo bývať. Tieto okolnosti boli priamo
právnym predchodcom žalobcu tvrdené aj v konaní pod sp. zn. 18Cb 31/2011, v rámci ktorého bol voči
žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde právny predchodca žalobcu sa bránil
dlhotrvajúcimi dažďami, resp. silnými zrážkami, a preto sa dostal do omeškania s odovzdávaním stavby.

Prvoinštančný súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu vykonal v byte žalovaných určité práce,
ktorésivyfakturoval.Prácemalibyťvykonané,podľaprvoinštančnéhosúdu,vsúvislostisodstraňovaním
škôd.
Žalovaný v 1/ rade priznal, že nad rámec týchto prác mu bolo inštalované v byte medzi kuchyňou a
kúpeľňou presvetľovacie okienko, ktoré prvoinštančný súd uznal ako práce vykonané mimo opráv na
byte žalovaných zatečením zrážkových vôd počas nadstavby bytov nad bytom žalovaných. Cena za

toto okienko podľa faktúry č. 217/2009 zo dňa 26.11.2009, ktorú faktúru vystavil žalobca, bola vo výške
34,86 eur + DPH.
Medzi žalovanými a žalobcom nebolo preukázané, aby bola uzatvorená ústne alebo konkludentne
zmluva o dielo v súvislosti s rekonštrukciou bytu žalovaných. K rekonštrukčným prácam nedošlo.
Len svedok Q. potvrdil realizáciu rekonštrukcie bytu žalovaných, avšak jeho výpoveď považoval

prvoinštančný súd za tendenčnú v snahe neuškodiť právnemu predchodcovi žalobcu, pretože išlo o
zamestnávateľa svedka. Naviac svedok tvrdil, že došlo k rekonštrukčným prácam aj v rozsahu prác,
ktoré žalovaní tvrdili, že vykonali svojpomocne a na vlastné náklady.
Prvoinštančný súd hodnotil aj znalecký posudok znalkyne S.. R.V.E.. Znalkyňa neobjasnila základnú
úlohu, a to vyčíslenie a odlíšenie výšky nákladov vynaložených na odstránenie škôd v dôsledku

zatečenia a výšky nákladov potrebných na rekonštrukciu bytu.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaní mali postavenie spotrebiteľa, teda mali postavenie slabšej
strany v spore. Žalobca ako dodávateľ v priebehu konania nepreukázal, že náklady, ktoré si vyúčtoval
vo faktúrach, okrem montáže presvetľovacieho okna, boli náklady priamo súvisiace s rekonštrukciou
bytu žalovaných.

Preto prvoinštančný súd žalobu v tejto časti nad rámec nákladov za presvetľovacie okno vo výške 34,86
eur + 19 % DPH, spolu 41,13 eur zamietol.

3. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov za presvetľovacie okno vo výške 41,13 eur + sumu
436,06 eur, ktorá suma predstavuje výplatu poistného plnenia žalovaným z Poisťovne UNIQUA. Táto

suma v priebehu konania sporná nebola, žalovaný v 1/ rade uznal dôvodnosť v tejto časti uplatneného
nároku, keď táto suma predstavovala sumu, v rozsahu ktorej boli odstraňované škody v byte žalovaných
právnym predchodcom žalobcu a toto plnenie bolo poskytnuté so súhlasom právneho predchodcu
žalobcu poisťovňou z poistky žalobcu priamo žalovaným.
Prvoinštančný súd priznal podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP náhradu trov konania žalovaným

ako úspešným účastníkom konania a trovy, ktoré boli vynaložené štátom vyplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu na znalecké dokazovanie, a to za znalecký posudok a účasť znalkyne na pojednávaní.
Sumu rozdelil podľa pomeru úspechu sporových strán.

4.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Namietalvýrokrozsudku

prvoinštančného súdu o zamietnutí nároku a výroky o trovách konania. V odvolaní uviedol odvolacie
dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.
Uviedol, že žalovaní sa v konaní bránili, že žalobca im byt nerekonštruoval, iba odstraňoval škody.
Poukázali na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým súdu prvej inštancie uložil zistiť,
či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu mal

rekonštruovať byt, alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie. Ďalej bolo uložené prvoinštančnému súdu
položkovite zistiť, ktoré činnosti boli na byte z tohto dôvodu vykonané.
Namietal,žeprvoinštnančýsúdnezistil,žekdohodeovykonanírekonštrukciebytužalovanýchdošloaaj
napriek tomu priznal žalobcom nárok na úhradu za montáž presvetľovacieho okienka. Právny nástupca
žalobcu uviedol, že svedok Q. potvrdil uzavretie dohody o vykonaní rekonštrukčných prác, keď bol

osobne prítomný pri takejto dohode medzi žalovaným v 1/ rade a konateľom právneho predchodcu
žalobcu. Namietal nesprávne vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede, naviac, keď svedok nebol v čase
vykonania svedeckej výpovede zamestnancom právneho predchodcu žalobcu. Osobná zodpovednosť
tohto svedka za realizáciu nadstavby sa žalobcom neuplatňuje.Žalobca aj naďalej trval na tom, že vykonal rekonštrukčné práce na byte žalovaných, o čom svedčí aj
to, že škoda, ktorá mala vzniknúť žalovaným na byte, bola vyčíslená dňa 25.8.2008 zamestnancom
Poisťovne UNIQUA, keď tento ju vyčíslil na 823,54 eur. Táto škoda vznikla na byte žalovaných, časť z

tejto škody bola žalovaným aj vyplatená. Znalkyňa v znaleckom posudku obdobne túto škodu vyčíslila
na 902,80 eur, teda v porovnateľnej výške.
Keďže žalovaní boli za vzniknuté škody odškodnení, museli vedieť, že si objednávajú u žalobcu práce
nad rámec vzniknutých škôd, ktoré budú musieť žalobcovi zaplatiť. Žalobca poukázal na výpoveď
svedkyne Q. K. a svedka Y. J.. Svedkyňa Q. K. potvrdila podobnú rekonštrukciu bytu aj v byte pána T.,

ktorý za rekonštrukciu zaplatil.
Žalobca v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaným boli menené aj 1x vchodové
dvere a 4x interiérové dvere. Preddavok na tieto dvere bol žalovanými zaplatený vo výške 1.000 eur a
žalovaný v 1/ rade pred prvoinštančným súdom potvrdil, že by mal ešte niečo v tejto súvislosti doplatiť.
Právny nástupca žalobcu namietal, že prvoinštančný súd nesprávne použil znalecký posudok, keď
z neho nevychádzal. Pokiaľ prvoinštančný súd nemienil zohľadniť výsledky znaleckého dokazovania,

nepostupoval podľa § 181 CSP a na pojednávaní neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné
a ktoré za nesporné a ani neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, čím došlo k odňatiu práva
konať pred súdom, keď žalobca nevedel, že prvoinštančný súd nebude vychádzať z obsahu znaleckého
posudku a v takom prípade žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď prvoinštančný súd vydal absolútne

prekvapivý rozsudok. Preto žiadal, aby napadnutý rozsudok bol zmenený a žalobe v prevyšujúcej časti
aby bolo vyhovené. Uplatnil si náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté výroky
rozsudku ako správne potvrdil a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že dôkazné bremeno

na preukázanie tvrdení je na strane žalobcu. Žalobca žiadnym hodnoverným a nesporným dôkazom
nepreukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo.
Žalobca na zistenie výšky uplatneného nároku nenavrhol žiaden ďalší dôkaz, preto prvoinštančný súd
žalobu zamietol.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že ani odvolací súd a ani prvoinštančný súd
na pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom dňa 5.10.2016 nekonštatovali nepoužiteľnosť
znaleckého posudku S.. R.V.E.. Žalobca považuje znalecký posudok S.. R.V.E. za správny, pretože
znalkyňa odpovedala na všetky otázky položené prvoinštančným súdom. Žalovaní nepreukázali a
nenavrhli žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že žalobca len odstraňoval škodu, ku ktorej došlo v ich byte

v dôsledku zatečenia pri prácach vykonávaných na nadstavbe bytového domu po odkrytí strechy.
Keďže žalobca aj naďalej zostáva v presvedčení, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentným
spôsobom, a keďže súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, považoval tento rozsudok za prekvapivý.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd v
dostatočnej miere zistil skutkový stav v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho konania, správne
vyhodnotil procesnú situáciu v spore a právne posúdenie veci a správne vo veci aj rozhodol.

8. Žalobca namietal odňatie práva konať pred súdom, keď prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181
ods. 2 CSP. Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Prvoinštančný
súd neuviedol stranám sporu počas konania pred prvoinštančným súdom, ktoré skutkové tvrdenia sú
medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a
taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP

vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje
názory oznámil a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny
proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

9. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia namietali, že prvoinštančný súd nemal dostatočne
preukázané, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, keď prvoinštančný súd zistil, že k
uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo a nedošlo ani k rekonštrukčným prácam, aj keď právny predchodcažalobcu mal nad rámec prác vykonať montáž presvetľovacieho okienka. Žalobca tvrdil, že došlo k
uzatvoreniu minimálne konkludentnej dohody.
Je pravdou, že jediný, ktorý ústne dojednania medzi stranami sporu posúdil ako uzatvorenie zmluvy o

dielo, bol svedok Q.. Prvoinštančný súd jeho výpoveď nepovažoval za dostatočne vierohodnú, pretože
bol v tom čase v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu.
Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je akékoľvek posúdenie okolnosti, či došlo alebo nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentne, ústne, alebo či išlo o vykonanie rekonštrukčných prác, alebo
opravu bytu žalovaných, právne bezvýznamné, pretože táto okolnosť je len jednou z okolností dôležitých

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
Pokiaľ by bolo preukázané, že k prácam nad rámec vzniknutých škôd na byte žalovaných došlo, a
bola riadna zmluva o týchto prácach, potom by bola zodpovednosť žalovaných za jednotlivé položky
fakturované jeho právnym predchodcom. Pokiaľ však by išlo o neplatnú zmluvu a žalovaní by prijali
plnenie bez právneho dôvodu, teda bez akejkoľvek dohody, išlo by o bezdôvodné obohatenie, ktoré by
sa na ich strane neprejavilo cenou jednotlivých položiek vykonaných žalobcom, ale zhodnotením ich

nehnuteľnosti v dôsledku vykonaných prác a vneseného materiálu.
Ako podstatnou v celej záležitosti, a to je potrebné poukázať aj na predchádzajúce zrušujúce uzneseniu
odvolacieho súdu č.k. 17Co 269/2015-430 zo dňa 22.3.2016 na strane 7, je okolnosť, aby bolo
položkovite zistené, či jednotlivé fakturované úkony právneho predchodcu žalobcu majú súvis s
odstraňovaním škôd v súvislosti so zatečením domu a bytu, alebo v súvislosti s prácami nad ráme

odstraňovania škôd, teda rekonštrukciou bytu, vylepšením jeho pôvodného stavu.
Je pravdou, že prvoinštančný súd sa snažil tieto okolnosti zistiť zo znaleckého posudku S.. R.V.E.F..
S.. R. presne položkovite jednotlivé úkony nevyčíslila, len sa obmedzila na konštatovanie sumáru, bez
bližšieho odôvodnenia. Vada tohto posudku nebola odstránená ani jej výsluchom pred prvoinštančným
súdom a aj napriek tomu, že odvolací súd naznačil nevyhnutnosť zistenia týchto skutočností a

preukázanie tejto skutočnosti, žalobca na to nezareagoval a nenavrhol žiaden dôkaz svedčiaci o tom,
že činnosť, ktorú vykonali v byte žalovaných a ktorú vyfakturovali vo faktúre č. 217/2009, sa týka práve
realizácie rekonštrukčných prác bytu žalovaných, teda prác, ktoré predstavujú nad rámec plnenie, teda
plnenienadrámecodstraňovaniaškôd,ktorébolispôsobenévbytežalovanýchzatečenímpoodstránení
strechy z bytového domu.

Tu odvolací súd poukazuje na to, že niektoré položky vo faktúre č. 217/2009 sú totožné s položkami vo
faktúre č. 182/2009, ktorá faktúra mala predstavovať náhradu za odstraňovanie škôd, a ktorá faktúra
bola vo vzťahu k faktúre č. 217/2009 dobropisovaná. Líši sa len výmera pri odstraňovaní škôd a pri
rekonštrukčných prácach, napr. vo vzťahu k maľovaniu, vo vzťahu k sieťkovaniu, vo vzťahu k aplikácii
sadrokartónu a podobne. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno.

10. Pokiaľ žalovaní poskytli žalobcovi preddavok na dvere vo výške 1.000 eur, odvolací súd opäť
poukazuje na rozpor medzi jednotlivými uplatňovanými položkami, keď zo záznamu poisťovne vyplýva,
že vstupné dvere boli poškodené. Žalobca tieto vstupné dvere vo faktúre č. 182/2009 pod položkou 7
vyčíslil z titulu odstraňovania škôd vo výške 293,004 eur a túto položku tak, ako celú faktúru vo vzťahu

k uplatnenému nároku dobropisoval, ale následne si vyúčtoval vo faktúre č. 217/2009 pod poradovým
číslom 127 ako vchodové dvere Opál plus termofólia jabloň už za sumu 415,88 eura. Javí sa, pretože
iný dôkaz žalobca nepredložil, že táto položka predstavuje odstránenie vzniknutej škody. Je potrebné
uviesť, že v byte žalovaných boli vymenené aj 4 kusy dverí interiérových a bola montovaná aj zárubňa
k týmto dverám. Interiérové dvere stáli podľa faktúry 766,96 eur, teda stáli menej ako bola poskytnutá

záloha vo výške 1.000 eur.

11. To, že súd už nevykonal dôkazy z vlastnej iniciatívy, nie je možné hodnotiť v neprospech žalobcu.
Dôkazné bremeno tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, bolo na strane žalobcu, aby preukázal, ktoré
jednotlivé uplatnené položky (ktoré žalovaní tvrdili, že všetky sa týkali opráv bytu, nie rekonštrukčných

prác, a teda dohody o zlepšení kvality bývania a dohody o dielo), sa týkali rekonštrukčných prác a boli
vykonané nad rámec uvedenia bytu do pôvodného stavu (odstránenie škody). Prvoinštančný súd nebol
povinný takéto dôkazy vykonať už aj s poukazom na to, že chránenou stranou v spore bol spotrebiteľ,
teda žalovaní, nie žalobca.

12. Je pravdou, že poisťovňa vyčíslila prvotnú škodu na zatečení bytu žalovaných k 25.8.2008
(rekonštrukcia domu od júna 2008) na 823,54 eur. Táto škoda na byte žalovaných je však dielčia,
nie konečná, pretože v ďalšom období po 25.8.2008 aj naďalej dochádzalo k poškodzovaniu bytu
žalovanýchobdobnýmiudalosťami(zatekaniedažďovejvody),avšakzpoistnejzmluvyvyplývavďalšomobdobí vzniku škôd výluka z poistenia a k prevzatiu zodpovednosti za stav spôsobujúci škodu na byte
žalovaných právnym predchodcom žalobcu. Je notoricky známa okolnosť, že ďalším zásahom do bytu
žalovaných (zatekanie) v nasledujúcom období po 25.8.2008 sa už aj pôvodné škody zväčšujú a tvoria

sa ďalšie škody, ktoré spolu náklady na odstránenie pôvodnej škody (vo výške 823,54 eur) nepomerene
navyšujú.Tentostavjedôsledkomajpodstatnevyššejsumynauvedeniebytužalovanýchdopôvodného
stavu, než keby stav škody bol zakonzervovaný k 25.8.2008 (823,54 eur).
Preto ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

13. Nič nebránilo žalobcovi, aby v priebehu prvoinštančného konania navrhol dôkaz na zistenie
rozsahu vykonaných prác z titulu rekonštrukcie alebo nad vykonané opravy bytu žalovaných. Keďže
žalobca neuniesol v rozsahu dôkazné bremeno, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako v rozsahu
zamietavého výroku žalobu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť, vrátane výroku o trovách konania ako
súvisiaceho výroku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto majú právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.