Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoR/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614206743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Ladislavom
Faludim, advokátom so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7C/67/2014-85 zo dňa 26.
augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7C/67/2014-85 zo dňa 26. augusta 2015 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zrušil okresný súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761,
sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2012 a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 612,61 Eur a zaplatiť Slovenskej republike súdny
poplatok vo výške 331,50 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v
súlade s § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý prevzal jeho právny zástupca
dňa 04.04.2014 dňa 02.05.2014, a teda včas.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že Zmluvu o úvere uzatváral žalobca a
žalovaný dňa 01.06.2010 podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, preto sa na žalobcu ako spotrebiteľa vzťahuje ochrana podľa spotrebiteľského

práva, a to aj s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a nasl. Okresný súd preto nemal
žiadne pochybnosti o tom, že žalobca si nebral úver na výkon povolania napriek tomu, že žalovaný
prostredníctvom svojho zástupcu pri uzatváraní zmluvy zaškrtol vo formulári Zmluvy o úvere účel úveru
na výkon povolania, a to aj z dôvodu, že v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bol žalobca invalidným
dôchodcom.

4. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že túto uzatváral otec žalobcu ako jeho právny predchodca, do ktorého

práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy po jeho úmrtí vstúpil. Na jej základe si právny predchodca
žalobcu vzal u žalovaného úver v sume 300,- Eur, ktorý sa zaviazal platiť žalovanému spolu s príslušným
poplatkom v 10 mesačných splátkach po 55,- Eur a vrátiť ho v celkovej sume 550,- Eur s tým, že úver mal
začať splácať od dátumu 09.06.2010. Po preskúmaní dokladov zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorýchnebol v čase uzatvorenia zmluvy právny predchodca žalobcu vedený ako platiteľ poistného na sociálne
poistenie ako zamestnanec mal súd za to, že zaškrtnutie políčka o tom, že si právny predchodca žalobcu
berie úver na povolanie bolo vykonané za účelom simulovania a obídenia zákonnej úpravy, ktorá chráni

spotrebiteľa, čo nie je prípustné, preto na tento údaj v Zmluve o úvere neprihliadol a považoval zmluvu
v tejto časti za dojednanú neplatne.

5. Nesúhlasil ani s tým, že by bola rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom čl. 15 Obchodných
podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere dohodnutá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným platne. Rozhodcovská doložka síce dáva možnosť strane, ktorá iniciuje spor
vybrať si medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, avšak pri prejednávanej veci ide o prípad,
kedy rozhodcovská doložka vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vyžaduje to aj vtedy, keby začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa - žalovaného, v ktorom
prípadebybolspotrebiteľnútenýnezvratnepodrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Uviedol,žezhľadiska
spotrebiteľa je jedno, či sa rieši spor prostredníctvom rozhodcovského konania na základe vnútenej mu

štandardnej zmluvnej klauzuly alebo na základe rozhodnutia žalovaného ako dodávateľa, voči ktorému
postupu musí byť spotrebiteľ chránený. Spotrebiteľ má právo podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ uplatňovať
svoje práva nielen podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne, aj v súdnom konaní.
Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, sa považuje za neprijateľnú. Bol preto toho názoru, že
takto dohodnutá rozhodcovská podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach vzhľadom na jej

predtlačenú podobu, nie je podmienkou dohodnutou individuálne a pri jej výkone zo strany dodávateľa
- žalovaného zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa
a je preto neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods.5 OZ absolútne neplatná.

6. Všeobecný súd bol preto toho názoru, že je jeho povinnosťou, rovnako ako bolo aj povinnosťou

rozhodcu, ktorý v rozhodcovskom konaní najskôr túto vec prejednával, vyvodiť dôslednú ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto takto uzavretú rozhodcovskú doložku
posúdil ako neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a žalobe podľa § 40 ods.1 písm.
c) ZoRK vyhovel. Ostatné dôvody, ktoré žalobca v žalobe uvádzal právne neposudzoval, pretože na
rozhodnutie súdu nemajú podstatnejší vplyv. Žalobcovi priznal podľa § 142 ods.1 OSP náhradu trov

konania a zároveň žalovaného zaviazal vzhľadom k tomu, že nebol v súdnom konaní úspešný a žalobca
bol od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm. za) zák.č. 71/1992 Zb. oslobodený, zaviazal s
poukazom na § 2 ods.2 cit. zák. a na položku 3 písm. c) cit. zák. na zaplatenie súdneho poplatku 331,50
Eur na účet Slovenskej republiky.

7. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu v celom rozsahu
odvolanie. Uviedol v ňom, že okresný súd nezistil skutkový stav veci úplne a na základe ním vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vychádza jeho rozhodnutie
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho je nepochybné, že rozhodcovská zmluva
dohodnutá medzi ním a právnym predchodcom žalobcu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,

pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského alebo súdneho konania. Už z tohto pohľadu sa od právneho predchodcu žalobcu,
ale ani od žalobcu nevyžaduje, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Bratislava sp.zn.
14NcC/10/2011. Aj podľa odbornej literatúry taká rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

je pre spotrebiteľa nevýhradná, t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi
rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nemôže byť dotknutá ust. § 53 ods.4
písm. r) OZ, pretože žalobca má právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne svoje právo uplatní.
Platnosť právneho úkonu navyše treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí.

8. Právna argumentácia konajúceho súdu o tom, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí
zmluvy k protiprávnemu konaniu, bude to dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu
ochranu na príslušný orgán a voliť medzi rozhodcovským a súdnym konaním, pretože vo vzťahu k nemu
nebudeuzavretározhodcovskádoložkaalebopriamonarozhodcovskýorgán,pretoževovzťahuknemu

bude rozhodcovská doložka výhradná, právne neobstojí. Tieto následky upravuje príslušné procesné
právo, a nie rozhodcovská doložka, pričom § 19 ZoRK upravuje podanie žaloby na rozhodcovský súd a
má rovnaké právne účinky, ako keby bola podaná žaloba na súd. Takáto argumentácia by znamenala pre
žalovaného úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, čo zákonodarca pri koncipovaní ust.§ 53 ods.4 písm. r) OZ nemal v úmysle. Rozhodcovské konanie, ktoré sa uskutočnilo, vychádzalo plne zo
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje ani nezakazuje
a vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia

Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere a z jeho čl. 24 ods.1, ktorý zaväzuje členské štáty
zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy
o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z
odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov a aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry.

9.Uviedoltiež,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolavprejednávanejveciuzavretá
rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od zmluvy o úvere. S poukazom na § 17
ZoRK majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie a každému
z nich sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa jeho názoru
nedošlo v rozhodcovskom konaní k porušeniu § 17 cit. zák., ani k porušeniu zásady rovnosti účastníkov,

čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobcovi v prejednávanej veci riadne doručil
všetky písomnosti. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania a navrhol rozhodnutie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Zo spisového materiálu a z rozhodcovského spisu, ktorý si okresný súd vyžiadal, odvolací súd
zistil, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35922761 rozhodol dňa 28.03.2014 rozsudkom sp. zn. SR 12690/11 o nároku
zo zmenky, ktorá zabezpečovala splnenie peňažného dlhu vzniknutého na základe Zmluvy o úvere
uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obch. zák. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa

01.06.2010 Po prejednaní návrhu žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 146,- Eur s
prísl., ktorá úverový vzťah zabezpečovala, rozhodol tak, že zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 70,96
Eur, vrátane trov konania v mesačných splátkach po 40,00 Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

12. Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetom sporu bolo pôvodne právo žalovaného

v tejto veci na zaplatenie zmenkovej sumy 146,- Eur a zmenkového úroku 0,25% denne od 08.09.2011
do zaplatenia, pričom suma 146,- Eur bola v priebehu rozhodcovského konania, a to dňa 13.03.2012,
zaplatená. Rozhodcovský súd preto v tejto časti návrh na začatie rozhodcovského konania zamietol.
Z rozhodcovského rozsudku tiež vyplýva, že zmenková suma uvedená v zmenke vo výške 146,- Eur
pozostávala z istiny vo výške 110,- Eur, z poplatku za zasielanie upomienok vo výške 36,- Eur, zo

zmenkového úroku 0,25% zo sumy 146,- Eur od 08.09.2011 do 13.03.2012 vo výške 68,26 Eur a
zákonného úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy vo výške 2,70 Eur, ktoré však po sčítaní nekorešpondujú
so sumou 70,96 Eur, na ktorú bol žalobca v tejto veci zaviazaný a zo zmenky samotnej takéto členenie
zmenkovej sumy ani nevyplýva.

13. Rozhodcovský súd preskúmal svoju právomoc konať o návrhu žalovaného na začatie
rozhodcovského konania s poukazom na rozhodcovskú doložku a na jej obsah a potom, ako po úmrtí
pôvodného žalovaného v rozhodcovskom konaní vykonal zámenu účastníkov na základe Osvedčenia o
dedičstve zo dňa 02.03.2012 a do konania vstúpil dedič pôvodného žalovaného, p. Z. Z., o uplatnenom
nároku, napriek ním vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci a

neexistencii záväzku v jeho podaní zo dňa 10.02.2014, rozhodol. Bol toho názoru, že zmluvné stany
uzatvorili tzv. alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá nevylučovala jeho právomoc vec prejednať. Pri
posudzovaní kauzálneho právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala dospel rozhodcovský súd k
záveru, že tento vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským z dôvodu, že dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil,
že si berie úver na účely povolania, pričom ani právny nástupca dlžníka žiadnym spôsobom zmenkovo-

právny vzťah nenamietol.

14. Žalobca, ktorý bol v konaní pred rozhodcovským súdom v postavení žalovaného, podal na okresný
súd v stanovenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov, a to jednakpreto, že namietal právomoc rozhodcovského súdu, pretože nebol zmluvnou stranou Zmluvy o úvere
a ani žiadneho iného dokumentu, ktorý by zakladal právomoc rozhodcovského súdu o predmete
uplatneného nároku žalovaným v rozhodcovskom konaní spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. konať,

ďalej z dôvodu, že prijal predĺžené dedičstvo, pričom ním realizované plnenie záväzkov z predĺženého
dedičstva presahuje výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva, rozhodcovský súd nemal právomoc
konať vo veci vyplnenej blankozmenky, ktorá bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.
Neexistencia záväzku vzhľadom na jeho zánik splnením v zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa
02.03.2012 a ním vznesená námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sú dostatočnými

dôvodmi na to, aby bola žaloba, ktorú podal na súd, dôvodná.

15. Ohľadom neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky jeho právnym predchodcom poukázal na §
53 ods.4 písm. r) OZ, ale aj na neexistenciu dojednania rozhodcovskej doložky so žalobcom samotným,
ktorú nie je možné aplikovať na tretiu osobu, ktorou sa žalobca v rámci dedičského konania stal. Žalobca
namietal aj tú skutočnosť, že rozhodcovský súd neprihliadol pri rozhodovaní na ochranu jeho práv ako

spotrebiteľa a túto právnu úpravu obišiel. Namietal rovnako aj výšku a spôsob výpočtu pohľadávky,
ktorú nie je možné určiť a ani zistiť z priloženej dokumentácie. Podľa tvrdenia žalobcu rozhodcovský
súd nepostupoval, napriek riadne a včas uplatnenej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu konať vo veci ani podľa § 17 ZoRK, ako ani § 31 a § 33 ZoRK, preto sú dôvody na podanie žaloby
podľa § 40 cit. zák. splnené.

16. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného
dňa 01.06.2010 vyplýva, že si právny predchodca žalobcu vzal u žalovaného úver v sume 300,- Eur,
ktorý sa zaviazal platiť spolu s príslušným poplatkom v 10 mesačných splátkach po 55,- Eur a vrátiť ho
v celkovej sume 550,- Eur s tým, že úver mal začať splácať od dátumu 09.06.2010.

17. Zo zmluvy o úvere vyplýva aj to, že dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasil s obsahom zmluvy
o úvere, ako aj plnomocenstiev v nej uvedených a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
(VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať.
Zároveň potvrdil, že tieto prevzal vrátane zmluvy.

18. Z bodu 14 VPPÚ vyplýva, že zmluvné strany uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

19. Z obsahu zmenky vyplýva, že v jej pravom hornom rohu je uvedené č. XXXXXXXXX, ktoré
je zhodné s číslom úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa
01.06.2010. Zmenka, ktorá bola pôvodne vystavená ako blankozmenka v Lučenci dňa 01.06.2010
právnym predchodcom žalobcu bola doplnená zmenkovou sumou vo výške 146,- Eur, ako aj dátumom
začiatku úročenia, keďže je na zmenke dohodnutý aj zmenkový úrok 0,25% denne, a to od 08.09.2011.

20. Z bodu 15 VPPÚ okrem iného vyplýva aj Dohoda o rozhodcovskej doložke uzatvorená podľa zák.č.
244/2002 Z.z., obsahom ktorej je, že - všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.21. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

23. Podľa § 40 ods.1, písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy,

24. Podľa § 41 ods.1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

25. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. je rozhodcovská zmluva dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

27. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení ku dňu 01.06.2010

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

28. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa ods. 4 cit. ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ods. 2 cit. ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34.Podľa§54ods.1cit.zák.zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.35. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku, pričom podľa § 470 ods. 2 zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zachované.

36. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť všeobecnému súdu preskúmať, či
boli splnené základné podmienky na to, aby mohol rozhodcovský súd vec prejednať a o nej rozhodnúť.
Všeobecný súd má tak vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj

zákonodarca taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže
na všeobecnom súde domáhať zrušenia ním vydaného rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom
konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 CSP), z dôvodu, že súd má prejednávanú vec
aj právne posúdiť a v odôvodnení rozsudku uviesť ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP), keďže
v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, vyžiadal si
okresný súd pre potreby rozhodnutia v danej veci spisový materiál rozhodcovského súdu.

37. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, do
ktorého práv a povinností jeho smrťou vstúpil, vystupoval pri uzatváraní Zmluvy o úvere ako fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, t.
j. ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže jedným z jeho predmetov podnikania podľa
údajov v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t. j. ako dodávateľ podľa § 52
ods. 3 OZ. Okresný súd preto správne posúdil Zmluvu o úvere, aj keď bola uzavretá s odkazom na § 497
a nasl. Obch. zák. ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá je upravená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

38. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi
vo forme úveru, jedná sa o spotrebiteľský úver, a teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
byť písomná a musí obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle 4 ods. 2 cit. zák.

39. Za nespornú považoval odvolací súd skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená
zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola
vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že
zmenka, od ktorej si žalovaný v prejednávanej veci uplatnil na rozhodcovskom súde nárok, má povahu
zabezpečovacej zmenky tak, ako to bolo priamo konštatované v článku 14 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru.

40. Potom, ako bola zmenková suma v priebehu rozhodcovského konania zaplatená, zostala jej
predmetom ešte suma 70, 96 Eur, ktorej výpočet rozhodcovským súdom nie je z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku jasný a ani zrozumiteľný.

41. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, musí súd zistiť, či
medzi zmluvnými stranami, z ktorej jedna je nesporne spotrebiteľ, bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a
§ 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky

mal už rozhodcovský súd, a to nielen preto, že žalovaný v rozhodcovskom konaní, ktorý má v tejto
prejednávanej veci postavenie žalobcu, vzniesol námietku nedostatku jeho právomoci, ale aj preto, že
akospotrebiteľmázvýšenúprávnuochranu,čomuzabezpečujúnajmäpredpisyspotrebiteľskéhopráva,
ktoré musí aplikovať pri prejednávaní a rozhodovaní aj rozhodcovský súd.

42. Odvolací súd súhlasí s právnym hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú
v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere nedohodli
zmluvné strany individuálne. Preto ju správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola
začlenená medzi ostatné podmienky pre uzavretie zmluvy o úvere, uvedené vo VPPÚ. Takto dohodnutá
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi žalovaným ako

dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho
vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred
pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah.43. Rozhodcovská doložka sa nanenachádza na samostatnom liste papiera a ani oddelene od zmluvy o
úvere tak, ako to nesprávne tvrdí žalovaný v odvolaní, preto ani nemohla byť dohodnutá individuálne. Je

tak nesporné, že keďže je súčasťou VPPÚ, musel byť jej obsah žalovaným vopred pripravený. Z tohto
pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol
len úver prijať alebo ho odmietnuť, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská
doložka - ako zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných

úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je preto v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v prejednávanej veci je neprijateľná, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. dôvodov, a to jednak preto, že namietal právomoc
rozhodcovského súdu,.

44. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených
Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s
právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel
k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie, čo rozhodcovský súd z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej
podmienky neskúmal.

45. V konaní pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, čo má za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku.

46. Záverom odvolavcí súd uvádza, že s argumentáciou žalobcu o tom, že nebol zmluvnou stranou
Zmluvy o úvere a ani žiadneho iného dokumentu, ktorý by zakladal právomoc rozhodcovského súdu o
predmete uplatneného nároku žalovaným v rozhodcovskom konaní spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
konať a že prijal predĺžené dedičstvo, pričom ním realizované plnenie záväzkov z predĺženého dedičstva

presahuje výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva, preto nemal rozhodcovský súd právomoc konať
vovecivyplnenejblankozmenkyodvolacísúd,rovnakoakoajokresnýsúdnesúhlasí,pretožežalobcapo
smrti svohho otca vstúpil zo zákona do všetkých jeho práv a povinností týkajúcich sa prejednávanej veci,
čo na právomoc rozhodcovského súdu nemá žiaden vplyv. Ani druhý argument o prijatí predíženého
dedičstva nie je relevantný, keďže takáto skutočnosť z osvedčenia o dedičstve nevyplýva.

47. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil.

48. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP tak, že ju priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251
Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).