Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116012253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému O. A., narodenému dňa X..
S. XXXX v E., trvale bytom U. XXX, adresa na doručovanie S. č. XXX, trestne stíhanému pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.
mája 2017, č. k. 15T/96/2016-111, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2018 v
Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. Krajský súd v Trnave obžalovanému O. A. u k l a d á podľa § 207 ods.
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11. mája 2017, č. k. 15T/96/2016-111 bol obžalovaný O. A.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona (ďalej len Tr. zák), ktorého sa mal dopustiť tým spôsobom, že najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, pričom protiprávneho konania sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že „v období od mesiaca júl 2013 vrátane až do mesiaca apríl 2017 vrátane v G. a ani inde na
území Slovenskej republiky si ako otec S. A., nar.: XX.XX.XXXX a C. A., nar.: XX.XX.XXXX pravidelne
a v plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a rozsah ktorej mu

bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.: 10P/8/2009-38 zo dňa 11.05.2010 právoplatným
dňa 11.06.2010 tak, že má prispievať na S. A. sumou vo výške 83,- Eur mesačne a na C. A. sumou vo
výške 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. K., trvale bytom G., ul.
A. č. X a následne mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k.:
9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 právoplatným dňa 21.12.2013 tak, že má prispievať sa S. A. sumou
vo výške 150,- Eur mesačne a na C. A. sumou vo výške 100,- Eur všetko s účinnosťou od 01.09.2012 do
16.04.2013, čím mu za obdobie od mesiaca júl 2013 vrátane až do mesiaca apríl 2017 vrátane vznikol

dlh na výživnom vo výške 6.118,- Eur, hoci obžalovaný vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti,
túto si vôbec neplnil, pričom mal možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem na úhradu výživného pre
svoje deti".Za to mu okresný súd podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov .
Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. súčasne obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze zaplatiť k rukám (matky maloletých detí) O. K., narodenej dňa XX. F. XXXX v E., trvale bytom
G., ul. W.. č. XX/X v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 6.118,- Eur.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 111 - 115 spisu nasledovne (podstatné citácie):

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 22.12.2016 na
obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku
prvostupňového rozsudku doplnenom o skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal napriek tomu, že bol
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.: 2T/49/2013-160 zo dňa 24.05.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.07.2013 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.

zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Súd (I. stupňa) o obžalobe rozhodol trestným rozkazom (č. k. 15T/96/2016-97 - doplnenie odvolacieho
súdu) dňa 30. januára 2017, ktorým uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a uložil
mu trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom a určením

skúšobnej doby 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Proti predmetnému trestnému rozkazu podala prokurátorka okresnej prokuratúry dňa 14. februára 2017
odpor.
Súd (I. stupňa) vykonal dňa 11. mája 2017 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom svedkyne - poškodenej O. K. a oboznámením týchto listín: 1/ rozsudok Okresného

súdu Piešťany sp. zn. 10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010, 2/ rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k.
9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013, 3/ rodný list maloletej S. A. nar. XX.XX.XXXX, 4/ oznámenie o
narodení maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX, 5/ rozhodnutia ÚPSVaR Piešťany zo dňa 19.02.2014,
6/ oznámenie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, 7/ trestný rozkaz
Okresného súdu Trnava č. k. 2T/49/2013-160 zo dňa 24.5.2013, 8/ odpoveď Daňového úradu Trnava

zo dňa 08.09.2016, 9/ správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 15.08.2016, 10/ potvrdenie Sociálnej poisťovne
zo dňa 16.08.2016, 11/ Evidenčná karta vodiča, 12/ správa obce S. zo dňa 15.08.2016, 13/ odpoveď
na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 11.5.2017, 14/ odpis z registra trestov zo dňa 29.12.2016,
15/pripojený spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/49/2013, 16/ odpoveď na lustráciu v GP zo dňa
29.12.2016.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor nechcel (odmietol) konať o dohode o vine a treste, hoci obžalovaný
o takéto konanie prejavil záujem. Po poučení podľa § 257 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) obžalovaný
vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je si vedomý toho, že výživné neuhradil
aurčitehozaplatiťchce.Súd(I.stupňa)vyhlásenieobžalovanéhoneprijaljednakzdôvodu,žeprokurátor
obžalobu predniesol tak, ako táto bola podaná, t. j. bez úpravy skutku v ňom uvedeného a tiež z dôvodu,

že s ohľadom na povahu prečinu zanedbania povinnej výživy majúceho znaky tak pokračovacieho ako
aj trváceho trestného činu je potrebné vykonať dokazovanie ku všetkým okolnostiam majúcim vplyv na
rozhodnutie súdu o vine a treste obžalovaného.
Obžalovaný následne po príslušnom zákonnom poučení využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedkyňa - poškodená O. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným majú spolu dve

deti. Momentálne sú rozvedení 3 roky, nestýkajú sa, ani obžalovaný sa nestýka s deťmi a o tieto
nejaví ani záujem. Obžalovaný výživné neplatí výživné od júla 2013. Ďalej uviedla, že obžalovaný na
výživu neprispieva a ani neprispieval ani iným spôsobom s výnimkou darčeka, ktorý dal ako spoločný
obom deťom cca pred štyrmi rokmi, pričom išlo o starší počítač a nejaké drobnosti. Obžalovaný deťom
nekupuje oblečenie, neberie ich na výlety a s deťmi sa nestretáva, pričom naposledy sa s nimi stretol

asi pred štyrmi rokmi. Čo sa týka výdavkov svedkyne - poškodenej táto uviedla, že jej pravidelné
mesačné náklady sú vo výške asi 400,- Eur, pričom za bývanie zaplatí 350,- Eur, za oblečenie asi 50,-
Eur a za stravu asi 100,- Eur. Na staršiu dcéru poberá náhradné výživné vo výške 108,50 Eur a na
mladšiu dcéru 100,- Eur. Poberá tiež prídavky na deti a daňový bonus. Deti sú zdravé a žiadne lieky
neužívajú. Staršia dcéra sa venuje atletike, pričom s týmto športom má výdavky asi 10,- Eur mesačne.

Ten krúžok má skôr ako koníčka, pričom tento krúžok, pokiaľ ide o možnosť dcéry sa jej venovať, ich
finančnou situáciou limitovaný nie je. Pokiaľ by však dcéra mala ísť na nejaké sústredenie, ktoré by
bolo spojené s výdavkami, ktoré klub nehradí, ako napr. ubytovanie či vreckové, zrejme by sa takejto
aktivity z finančných dôvodov zúčastniť nemohla. Mladšia dcéra aktuálne žiadny krúžok nenavštevuje.Deti nikdy netrpeli núdzou, svedkyni - poškodenej pomáhajú jej rodičia nákupmi vo výške asi 150,- Eur
mesačne. S deťmi nechodí na dovolenky, nekupuje im značkové veci a nechodí s nimi ani do kina, keďže
si to z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. Deti o obžalovaného spočiatku javili záujem, tento však s

odstupom času ochladol. Svedkyňa - poškodená obžalovanému v styku s deťmi nebránila. Svedkyňa
- poškodená je zamestnaná ako vedúca predajne mäsiarstva, jej zamestnávateľom je spoločnosť A.
s.r.o. a jej priemerný čistý mesačný príjem dosahuje podľa potvrdenia jej zamestnávateľa uvedeného na
zadnej strane predvolania na hlavné pojednávanie sumu 365,39 Eur. Podľa jej vedomosti obžalovaný
o zníženie výživného nežiadal.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010 súd (I. stupňa) zistil, že
týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu medzi obžalovaným a matkou maloletých detí, podľa
ktorej sa okrem iného maloleté (deti) S. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX zverujú do
osobnej starostlivosti O. K., nar. XX.XX.XXXX (v tom čase A.) a obžalovaný sa zaviazal prispievať na
výživu maloletej S. A. výživným vo výške 83,- Eur mesačne a na maloletú C. A. výživným vo výške 50,-
Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám

matky (č. l. 32-34 spisu).
Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 súd (I. stupňa) zistil,
že týmto rozsudkom bola schválená medzi obžalovaným a matkou maloletých detí rodičovská dohoda,
podľa ktorej sa obžalovaný okrem iného zaviazal platiť zvýšené výživné ma maloletú S. A. vo výške 150,-
Eur mesačne a zvýšené výživné na maloletú C. A. vo výške 100,- Eur mesačne, všetko s účinnosťou

od 01.09.2012 do 16.04.2013 (č. l. 38-40 spisu).
Podľa rodného listu zo dňa 13.08.2001 sú rodičmi maloletej S. A., nar. XX.XX.XXXX obžalovaný a
svedkyňa - poškodená O. K., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 41 spisu).
Podľa oznámenia o narodení zo dňa 20.06.2006 sú rodičmi maloletej C. A. obžalovaný a svedkyňa -
poškodená O. K., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 42) spisu.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odboru sociálnych vecí a rodiny,
pracoviska G., úseku sociálnych vecí a rodiny č.: PN1/USVHL/SOC/2014/32149-0002 zo dňa
19.02.2014 súd (I. stupňa) zistil, že maloletej S. A., nar. XX.XX.XXXX bol priznaný nárok na náhradné
výživné vo výške 108,50 Eur počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je vyplácané mesačne pozadu do rúk
svedkyne - poškodenej O. K., nar.: XX.XX.XXXX (č. l. 46 spisu).

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odboru sociálnych vecí a rodiny,
pracoviska G., úseku sociálnych vecí a rodiny č.: PN1/USVHL/SOC/2014/32149-0004 zo dňa
19.02.2014 súd (I. stupňa) zistil, že maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX bol priznaný nárok na náhradné
výživné vo výške 100,- Eur počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je vyplácané mesačne pozadu do rúk
svedkyne - poškodenej O. K., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 47 spisu).

Z oznámenia Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka zo dňa 08.09.2016
vyplynulo, že v exekučnom konaní vedenom pred jeho Exekútorským úradom pod sp. zn. EX 649/2013
nebola vymožená žiadna suma v prospech pohľadávky výživného pre maloleté deti (č. l. 60 spisu).
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k.: 2T/49/2013-160 zo dňa 24.5.2013, právoplatného dňa
09.07.2013 vyplynulo, že obžalovaný bol týmto trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti na
maloleté S. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX od 01.04.2012 a bol mu uložený podľa §
207 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby 2 (dva) roky a súčasne mu bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4
písm. d) uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné (č. l. 76 - 77 spisu).

Z odpovede Daňového úradu Trnava, kontaktného miesta G. zo dňa 08.09.2016 vyplynulo, že
obžalovaný daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2013 až
2015 ku dňu 08.09.2016 nepodal (č. l. 64 spisu).
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracoviska G. zo dňa 15.08.2016 vyplynulo,
že svedkyňa - poškodená O. K., nar. XX.XX.XXXX nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je

poberateľom dávky v hmotnej núdzi a poberá prídavok na dieťa od mesiaca júl 2010 vo výške 47,04
Eur mesačne (č. l. 65 spisu).
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracoviska G. zo dňa 15.08.2016 vyplynulo,
že obžalovaný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom dávky v hmotnej
núdzi (č. l. 66 spisu).

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne a jeho prílohy zo dňa 16.08.2016 vyplynulo, že obžalovaný nepodal
žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok,
nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky, nie je evidovaný ako poberateľ úrazovýchdávok ani ako poberateľ dávok garančného poistenia, pričom ako zamestnanec s pravidelným príjmom
bol naposledy evidovaný do 31.07.2009 (č. l. 67 - 68 spisu).
Z Evidenčnej karty vodiča a pripojenej lustrácie vozidiel vyplynulo, že obžalovaný má evidované

zadržanie vodičského preukazu na základe rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka
v exekučnom konaní sp. zn.: EX 649/2013, pričom obžalovaný nie je vlastníkom a ani spoluvlastníkom
žiadnych vozidiel (č. l. 69 - 70 spisu).
Zo správy obce S. zo dňa 15.08.2016 vyplynulo, že obžalovaný nemá v obci S. trvalý pobyt, v obci žije
len jeho matka a pred komisiou KOVP prejednávaný nebol (č. l. 71 spisu).

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 11.5.2017 súd (I. stupňa) zistil, že obžalovaný
nemá evidovaný žiadne priestupok.
Z odpisu z registra trestov zo dňa 29.12.2016 je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne
trestný, a to prvýkrát rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 2T/104/2010 zo dňa 30.08.2010,
právoplatným dňa 30.08.2010, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným

odkladom a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pričom obžalovaný sa osvedčil dňa 21.04.2012 a
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Druhé odsúdenie je trestným rozkazom sp. zn.: 2T/49/2013 zo dňa 24.05.2013, právoplatným dňa
09.07.2013 (č. l. 92 spisu).
Z odpovede na lustráciu v GP zo dňa 29.12.2016 súd (I. stupňa) zistil, že proti obžalovanému bolo

doposiaľ celkom trikrát vedené trestné stíhanie, a to pre trestné činy, pre ktoré bol právoplatne odsúdený
(viď odpis z registra trestov) a pre prečin, ktorý bol uznaný vinným týmto rozsudkom (č. l. 89 - 91 spisu).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.: 2T/49/2013 vyplynulo, že na obžalovaného bola
dňa 27.05.2013 podaná na Okresný súd Trnava obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zák. pre neplnenie si jeho vyživovacej povinnosti na maloleté S. A., nar. XX.XX.XXXX a

C. A., nar. XX.XX.XXXX od 01.04.2012. Súd o obžalobe rozhodol tak, že vydal dňa 24.05.2013 trestný
rozkaz č. k.: 2T/49/2013-160, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby dva
roky a súčasne mu bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej

dobe zameškané výživné. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2013. Súd nerozhodol o
neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia.
Z vykonaného dokazovania súd (I. stupňa) ustálil nasledovné:
Vykonaným dokazovaním mal súd (I. stupňa) za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu
povinnosť na maloleté S. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX neplní od mesiaca júl 2013

až doposiaľ. Keďže súd (I. stupňa) rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 a teda výživné
na maloleté za mesiac máj 2017 v čase vyhlásenia rozsudku ešte splatné nebolo (pozn.: výživné podľa
rozsudkov Okresného súdu Piešťany je splatné do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca), potom obdobím,
ktoré súd (I. stupňa) posudzoval, je obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca apríl 2017 vrátane.
Za obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca apríl 2017 vrátane obžalovaný neuhradil výživné v celkovej

výške 6.118,- Eur, pričom táto suma je vypočítaná ako násobok mesačného výživného pre maloletú S.
A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 83,- Eur mesačne a maloletú C. A., nar.: XX.XX.XXXX vo výške 50,-
Eur mesačne za uvedené obdobie. Súd (I. stupňa) nemohol vychádzať z výšky výživného určeného
rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.: 9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 právoplatným dňa
21.12.2013 (pozn.: ako to zjavne urobila prokurátorka v obžalobe), pretože ako z tohto rozsudku

vyplynulo, výživné na obe maloleté síce zvýšené bolo na 150,- Eur resp. 100,- Eur, avšak s účinnosťou
od 01.09.2012 do 16.04.2013, z čoho je zrejmé, že obžalovaný v žalovanom období zvýšené výživné
platiť povinný nebol. Možné úvahy o tom, ako to asi obžalovaný a matka maloletých mali na mysli pri
rodičovskej dohode (pozn.: keď je možné celkom logicky uvažovať, že výživné sa zvyšuje v zásade s
účinkami do budúcnosti) sú bez právneho významu, pretože pokiaľ ide o výrok týkajúci sa zvýšeného

výživného, tento bol v predmetnom rozsudku jasne časovo ohraničený a v tomto smere z neho Okresný
súd Trnava musel vychádzať. Konajúci súd by tak mohol z vykonaného dokazovania ustáliť len nižšiu
výšku výživného ako tú, ktorá je určená v civilnom rozsudku, keďže ním v trestnom konaní pre účely
posúdenia viny obžalovaného viazaný nie je, avšak sám nemôže určiť vyššiu výšku výživného, ako je
rozsudkom v civilnom konaní určená.

Pre účely trestného konania preto konajúci súd (I. stupňa) vychádzal z rozsudku Okresného súdu
Piešťany sp. zn.: 10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu medzi
obžalovaným a matkou maloletých detí, podľa ktorej sa okrem iného maloleté S. A., nar. XX.XX.XXXX
a C. A., nar. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti O. K., nar. XX.XX.XXXX (v tom čase A.) aobžalovaný sa zaviazal prispievať na výživu maloletej S. A. výživné vo výške 83,- Eur mesačne a na
maloletú C. A. výživné vo výške 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009 vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Keďže v konaní neboli na strane obžalovaného zistené

žiadne okolnosti, pre ktoré by snáď súd (I. stupňa) mal zvažovať nižšiu výšku výživného a vo väzbe na
takúto nižšiu výšku výživného posudzovať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, súd (I. stupňa)
vychádzal z výšky výživného 83,- Eur na maloletú S. a z výšky výživného 50,- Eur na maloletú C..
Pokiaľ ide o okolnosť predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej
výživy ako okolnosti podľa ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., teda že obžalovaný bol v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený, súd(I. stupňa) takúto okolnosť nemohol konštatovať, pretože
naodsúdenieobžalovanéhotrestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrnavač.k.:2T/49/2013-160prihliadať
nemožno, nakoľko nebolo v zákonom určenej lehote rozhodnuté o neosvedčení sa obžalovaného v
skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 09.07.2013, z čoho je zrejmé, že skúšobná doba 2 (dva) roky začala v súlade s ustanovením § 50

ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, plynúť dňa 10.07.2013 a uplynula dňa 10.07.2015. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák.
ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené
obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody,
a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia

skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa
za to, že sa odsúdený osvedčil. Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil,
ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by
odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie
pre iný trestný čin. Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil,

alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z uvedeného je
zrejmé, že súd (I. stupňa) mohol o neosvedčení sa obžalovaného rozhodnúť len do 10.07.2016, čo však
neurobil (pozn.: v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa proti obžalovanému neviedlo žiadne
trestné stíhanie pre iný trestný čin, takže úvaha o možnosti rozhodnúť o neosvedčení sa obžalovaného
do 10.07.2017 je bezpredmetná). Zhrnúc uvedené súd (I. stupňa) ako predbežnú otázku ustálil, že pokiaľ

ide o odsúdenie predmetným trestným rozkazom, na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený a
z tohto dôvodu je aplikácia ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. v prípade obžalovaného vylúčená.
Súd (I. stupňa) preto upravil opis skutku uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava č. 2
Pv 463/16/2207-10, a to pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť, ďalej pokiaľ ide o výšku dlžného výživného a tiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, keď

ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. neaplikoval.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú
povinnosťvyživovaťinéhoačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania-podlhšíčas.Vdanomprípade
obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť v období od mesiaca júl 2013 do mesiaca apríl 2017 nesplnil ani

v jednom prípade, z čoho je zrejmé, že išlo o neplnenie jeho vyživovacej povinnosti viac ako tri mesiace
v období dvoch rokov a súčasne závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, keď uvedené obdobie
pre účely posúdenia okolnosti závažnejšieho spôsobu konania - po dlhší čas toto obdobie v prípade
prečinu zanedbania povinnej výživy presiahlo obdobie dvoch rokov.
Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto súd (I. stupňa) posúdil ako úmyselné vo forme nepriameho

úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia trestný čin je spáchaný úmyselne, ak
páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí,bolstýmuzrozumený.Nepriamyúmyselobžalovanéhopritomvyplynulnielenzjehovyhlásenia
o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ale aj z jeho vyjadrenia, že si je toho vedomý a dlžné výživné
uhradiť chce. Obžalovaný teda aj s ohľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie pre prečin zanedbania

povinnej výživy vedel, že neplnením svojej vyživovacej povinnosti môže spáchať trestný čin a bol s tým aj
uzrozumený. Vôľová zložka priameho úmyslu, teda že by obžalovaný chcel svoju vyživovaciu povinnosť
neplniť, v konaní preukázaná nebola.
Súd (I. stupňa) dodal, že vzhľadom na úmysel obžalovaného, výšku dlžného výživného ako aj čas
neplnenia si vyživovacej povinnosti neprichádzalo do úvahy použitie materiálneho korektívu podľa § 10

ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná, keďže závažnosť činu obžalovaného je viac ako len nepatrná.Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. je možné páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Nezistiac žiadne poľahčujúce
okolnosti a ani žiadne priťažujúce okolnosti súd (I. stupňa) obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere osemnásť mesiacov, keď zohľadnil výšku dlžného výživného a čas, po ktorý obžalovaný svoju
vyživovaciu povinnosť neplnil. Pritom poznamenal, že aj napriek tomu, že obžalovaný nespáchal žiadne
priestupky, nemohol mu priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného poriadku (správne

zrejme Tr. zák.), teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože hoci
sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, jeho predchádzajúce odsúdenia záver o riadnom
vedení života pred spáchaním trestného činu, pre ktorý je aktuálne súdený urobiť neumožňujú.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Súd (I. stupňa) v danom prípade vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že vzhľadom na osobu
obžalovaného ako aj okolnosti prípadu výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný. Obžalovaný síce
svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil, avšak prejavil vôľu túto svoju povinnosť riadne splniť.
Na obžalovaného sa navyše aj napriek jeho predchádzajúcim dvom odsúdeniam hľadí, ako keby nebol

odsúdený. Súd (I. stupňa) dospel k názoru, že na naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa
ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody dostatočné.

Pokiaľ ide o poukaz prokurátora na to, že vzhľadom na spáchanie trestného činu v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.:
2T/49/2013-160 navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, súd (I. stupňa)
poznamenal, že vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného sa v prípade predmetného odsúdenia
hľadí, ako keby nebol odsúdený nejde o situáciu podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenie

odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaalebovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody a ktoré ustanovenie by vylučovalo uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V danom prípade, keďže súd (I. stupňa) uložil obžalovanému
trest odňatia slobody ako trest podmienečný, určil skúšobnú dobu dva roky, ktorú považoval za
primeranú okolnostiam prípadu a súčasne dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal, že v nej bude
nielen viesť riadny život, ale bude riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a uhradí aj dlžné výživné.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3, ods.
4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník;
spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Ak sú
splnené podmienky podľa osobitného predpisu, môže súd nariadiť kontrolu uložených primeraných
obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému možno uložiť povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
dlh alebo zameškané výživné.
Súd (I. stupňa) uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške
6.118,- Eur s tým, že obžalovaný je povinný ho zaplatiť k rukám O. K., nar.: XX.XX.XXXX v E., trvale
bytom G., ul. A. č. XX/X ako matky maloletých detí, nakoľko predpoklad splnenia tejto povinnosti

je súčasťou očakávania súdu (I. stupňa), že v prípade obžalovaného účel trestu splní aj uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice na hlavnom
pojednávaní dňa 11. mája 2017 odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (rub č. l. 109 spisu).
Obžalovaný sa pri rovnakom procesnom úkone výslovne vzdal práva podať proti rozsudku odvolanie, a

to i za osoby k tomu inak oprávnené podľa § 308 ods. 2 Tr. por.
Z písomných dôvodov odvolania prokurátora v rozsahu č. l. 118 - 119 spisu vyplýva nasledovné
(podstatné citácie):Intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní podal odvolanie ohľadom výroku o vine ako aj treste.
Pokiaľ ide o výrok o vine, súd (I. stupňa) na hlavnom pojednávaní zmenil právnu kvalifikáciu skutku, a
to tak, že vypustil ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. a obžalovaného uznal za vinného len z

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zák. Túto zmenu právnej kvalifikácie súd (I. stupňa) odôvodnil tým, že nemožno prihliadať
na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 2T/49/2013-160, nakoľko
nebolo v zákonom stanovenej lehote rozhodnuté o osvedčení alebo neosvedčení sa obžalovaného a
preto sa obžalovaný osvedčil zo zákona dňa 10.07.2016.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o treste, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody súd
(I. stupňa) odôvodnil tým, že vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, nepovažoval
výkon trestu za potrebný. Obžalovaný síce úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, avšak prejavil
vôľu túto si riadne plniť. Pri predchádzajúcich dvoch odsúdeniach sa na obžalovaného hľadí ako keby
nebol odsúdený a teda nemožno na obžalovaného aplikovať § 49 ods. 2 Tr zák.
S predmetnou argumentáciou súdu (I. stupňa) ohľadom viny aj trestu sa prokurátor nestotožnil a

považuje ju za nesprávnu z nasledovných dôvodov:
Ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy spája len so
skutočnosťou, že páchateľ si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti
(§ 207 ods. 1 Tr. zák.), alebo úmyselne sa vyhýba (§ 207 ods. 2 Tr. zák.) plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký trestný

čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký trestný čin prepustený. Okresný
súd pochybil, keď nepoužil právnu kvalifikáciu skutku aj podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., nakoľko
momentom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy je moment jeho dokonania a nie
moment jeho dokončenia. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. je
dokonaný vtedy, ak páchateľ neplní svoju vyživovaciu povinnosť po dobu troch mesiacov, a to v období

posledných 24 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia. U obžalovaného došlo k naplneniu všetkých
znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. dňa
15.09.2013 (nakoľko obžalovaný nezaplatil výživné za mesiace júl, august a september 2013), kedy
nebolo ešte odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T 49/2013 zahladené a následne obžalovaný
len pokračoval v udržiavaní tohto protiprávneho stavu až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Vyhlásenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo momentom už len dokončenia trestného činu a následne
zahladenie odsúdenia vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T 49/2013 preto nemôže mať vplyv na
právnu kvalifikáciu skutku. Dokončenie páchania skutku v je rozhodujúce len pre posúdenie, odkedy
páchateľ začne páchať nový skutok.
Z rovnakého dôvodu odvolateľ vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu (I. stupňa), že skutok obžalovaný

nespáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T 49/2013
a preto nie je možné aplikovať § 49 ods. 2 Tr. zák. Zároveň podľa jeho názoru nie je možné súhlasiť ani
s postupom súdu (I. stupňa) vo vzťahu k primeranosti uloženia podmienečného trestu. Súd (I. stupňa)
skonštatoval vo svojom rozsudku, že neplnenie vyživovacej povinnosti bolo zo strany obžalovaného
úmyselným konaním, avšak odvolal sa na snahu obžalovaného dlžné výživné zaplatiť a na skutočnosť,

že predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú už zahladené a hľadí sa na neho, ako keby nebol
odsúdený. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný bol už v minulosti dvakrát za neplnenie si vyživovacej povinnosti právoplatne
odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 104/2010 a rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 2T 49/2013. Je pravdou, že na obžalovaného sa v oboch prípadoch hľadí, ako keby nebol
odsúdený, avšak z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný si neplní svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť dlhodobo, pričom vykonával živnosť a mal možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na
plnenie výživného. Podľa výpovede svedkyne O. K. na hlavnom pojednávaní, jej obžalovaný nezaplatil
žiadne výživné od júla 2013. Obžalovaný teda ani po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu
Trnava 2T 49/2013 si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej neplnil napriek skutočnosti, že Okresný súd
Trnava mu dal už v tomto prípade šancu na nápravu, uložil mu podmienečný trest odňatia slobody

spolu s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Obžalovaný si túto svoju povinnosť
neplnil, avšak osvedčil sa v tomto konaní zo zákona a to iba z dôvodu, že súd nestihol rozhodnúť o
jeho osvedčení alebo neosvedčení v zákonom stanovenej lehote. Nie je preto dôvod veriť vyhláseniu
obžalovaného, že dlh na výživnom zaplatí, keďže ide o špeciálneho recidivistu, ktorý si úmyselne adlhodobo vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Vôbec teda nie je zrejmé, o aké konkrétne okolnosti
prípadu okresný súd opiera svoj záver, že výkon trestu u obžalovaného bude dosiahnutý aj bez jeho
výkonu a o čo opiera súd svoje presvedčenie o úprimnej snahe obžalovaného dlh na výživnom zaplatiť.

Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava vo výroku o vine aj treste a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil Okresnému súdu Trnava na nové konanie a rozhodnutie.
V konaní pred odvolacím súdom prítomný prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave zotrval na odvolacích
dôvodoch prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, avšak tieto modifikoval do tej miery, že navrhol, aby

odvolací súd rozhodol meritórnym spôsobom sám tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zruší v
celom rozsahu (podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por.) a obžalovaného uzná vinným (podľa §
322 ods. 3 Tr. por.) v rozsahu správne ustáleného skutkového stavu (skutku) prvostupňovým súdom,
avšak zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c/
Tr. zák. (teda zmenou právnej vety i právnej kvalifikácie v zhode s podanou obžalobou) a následne mu
uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov s jeho zaradením do výkonu

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť, pričom poukázal na správnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku ako
aj zákonnosť celého konania.
Podľa§317ods.1Tr.por.aknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316ods.1Tr.por.alebonezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie

proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Následne v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať a aj podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Trnava je čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného O.
A. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z

hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por.
správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými

v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na
výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného O. A..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný O. A. spáchal skutok v rozsahu

skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery
prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj
odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd uzatvára, že nejde o nové a dosiaľ
neuplatnené námietky, ale o vyjadrený právny názor so stanoviskom, s ktorým sa v súlade so stavom
veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.

Niet sporu o tom, že v inkriminovanej dobe od mesiaca júl 2013 až do vyhlásenia prvostupňového
rozsudku dňa 11. mája 2017 (okresný súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 11. mája 2017 a
výživné na maloleté za mesiac máj 2017 podľa rozsudku Okresného súdu Piešťany v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku splatné nebolo, pretože je splatným sa stáva až do 15-teho dňa bežného
mesiaca), si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti S. A. a C. A., čo napokon

žiadna z procesných strán ani nenamietala. Za obdobie od mesiaca júl 2013 tak do mesiaca apríl 2017
vrátane obžalovaný neuhradil k rukám oprávnenej matky maloletých detí O. K. výživné v celkovej výške
6.118,- Eur, čo taktiež žiadna z procesných strán nenamietala.Pokiaľ sa jedná o odvolateľom namietanú skutkovú i právnu okolnosť predchádzajúceho odsúdenia
obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Tr.
zák. (teda že obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený), v zhode s právnym názorom
okresného súdu aj odvolací súd konštatuje, že na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 2T/49/2013-160 nemožno v týchto súvislostiach prihliadať,
nakoľko na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, čo potom vylučuje aplikáciu predmetnej
právnej kvalifikácie. Preto je úprava skutku i úprava časti jeho právneho posúdenia v podobe a rozsahu

prvostupňového rozsudku plne opodstatnená.
Subjektívnu stránku protiprávneho konania obžalovaného okresný súdu správne právne vyhodnotil ako
(minimálne) nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Tr. zák., čo logicky odôvodnil.
Odlišná je však situácia spojená so závermi a samotným výrokom napadnutého rozsudku vo vzťahu
k uloženej sankcii. V týchto súvislostiach je nutné dať za pravdu odvolateľovi, že trest uložený
obžalovanému okresným súdom je neprimerane mierny, resp. že nie sú splnené podmienky pre jeho

tzv. podmienečné odsúdenie, teda pre uloženie trestu odňatia slobody spojeného s podmienečným
odkladom jeho výkonu na akúkoľvek zákonom prípustnú skúšobnú dobu.
Hoci súd I. stupňa v duchu ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. správne prihliadol pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (dôvodne nezistiac
žiadne poľahčujúce ani žiadne priťažujúce okolnosti - strana 8 ods. 5 prvostupňového rozsudku),

primárne však výrazným spôsobom podcenil skutočnosť, že obžalovaný si absolútne bezohľadne a
úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť voči dvom dospievajúcim dcéram bez prestávky od apríla
2012 doposiaľ. Sekundárne, v posudzovanom prípade fakticky neboli splnené zákonné podmienky pre
aplikovanie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre bezprostredne skôr uvedené a tiež i preto,
že obžalovaný bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za trestnú činnosť spojenú s ne(s)plnením

si vyživovacej povinnosti (rozsudkami Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 104/2010 a Okresného
súdu Trnava sp. zn. 2T 49/2013), na ktorú skutočnosť správne poukázal prokurátor v odvolaní. V
týchto súvislostiach sa síce na obžalovaného v oboch prípadoch hľadí akoby nebol odsúdený, avšak z
uvedenej skutočnosti je absolútne zrejmé, že obžalovaný si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
dlhodobo, opakovane a má jednoznačne sklony k páchaniu tejto úmyselnej a spoločensky vysoko

nebezpečnej trestnej činnosti. Toto jeho protiprávne konanie teda nie je vonkoncom ojedinelé a vykazuje
všetky pojmové znaky špeciálnej recidívy, na ktorom závere nemení nič ani fakt, že na obžalovaného
sa hľadí, ako by nebol odsúdený. Následky odsúdení má teda obžalovaný O. A. zahladené, no jeho
osoba nie je bezúhonná, ale z pohľadu ku sklonom k páchaniu rovnakej úmyselnej trestnej činnosti
výrazne narušená. Účel trestu tak u obžalovaného nemôže byť dosiahnutý aj bez jeho výkonu. V tomto

aspekte preto okresný súd výrazne podcenil prvky individuálnej i generálnej prevencie a rovnako chybne
vyslovilajsvojepresvedčenieoúprimnejsnaheobžalovanéhodlhnavýživnomzaplatiť.Nekritickypritom
prehliadol (odignoroval) svedeckú výpoveď oprávnenej poškodenej matky maloletých detí (ktorú nijako
nespochybnil ani obžalovaný), ktorá sa jasne vyjadrila tak, že obžalovaný jej výživné na obe maloleté
deti nezaplatil už p ä ť rokov!

Na základe týchto právnych úvah senát odvolacieho súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám odvolací súd
obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Takto uloženým trestom bude dosiahnutý jeho samotný
účel, rovnako je primeraný požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odvolací súd zaradil obžalovaného O. A. pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože
tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol právoplatne uložený za iný úmyselný trestný čin.
Z týchto dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.