Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216242
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715216242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Ing. K. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. H. XXX, zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom S., P. M. X, proti
žalovanému: LUXEL Martin, s.r.o., so sídlom Martin, Robotnícka 30, IČO: 36 406 163, zastúpenému
Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom S., N. XX, o zaplatenie 2 051,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 7C/523/2015-133
zo dňa 23. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 644, § 648 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, §
509 ods. 1 a § 517 ods. 2 OZ zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 051,- eur spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 05. 2015 do zaplatenia, keď na základe vykonaného
dokazovania, a to výpovede žalobcu, kalkulácie žalovaného ohľadne materiálu a prác, z nahrávky
žalovaného, ako aj výpovedí svedkov H. a G. mal preukázané, že medzi stranami došlo 24. 09. 2014
k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zákazku, predmetom ktorej bolo zhotovenie obkladov a dlažieb

v predsieni, práčovni, kúpeľni a WC v novostavbe žalobcu v Obci Dolný Kalník. Ak by došlo len k
uzavretiu kúpnej zmluvy, považoval za nelogické, aby sa robila cenová kalkulácia aj za prácu a následne
bola prijatá záloha najskôr vo výške 500,- eur a neskôr vo výške 1 000,- eur. Z nahrávky predloženej
žalobcom jednoznačne vyplýva, že strany konali na základe uzavretej zmluvy o zhotovení veci na
zákazku. Neuveril svedkovi H., ktorý mal na zákazke vykonávať práce po tom, čo si ho na to sám našiel
žalobca a ktorý poprel tvrdenie žalobcu, že mu telefonoval svedok sám, po tom čo mu dali číslo vo
firme žalovaného aj vzhľadom na výpovede svedkov H. a G., ktorí svedka videli pracovať na stavbe,

jednať s konateľmi žalovaného a sám pred nimi uviedol, že pracuje pre firmu LUXEL. Ďalej mal z
vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku Ing. Hamáčka preukázané, že žalobca mal právo na
zrušenie zmluvy, keďže pri predmetných prácach neboli dodržané technické normy. Keramická dlažba
a obklad sú zhotovené veľmi nekvalitne a nerovne s nadmernými odchýlkami, pričom povrch a špáry sú
znečistené zaschnutým tmelom, a preto čiastková oprava nie je možná a dlažbu a obklad je potrebné
vysekať, upraviť podložie, opraviť izoláciu proti vode, prípadné poškodenie zabudovaných nádržiek WC
a nanovo ich položiť. Vychádzajúc z uvedeného mal preukázané, že zmluva o zhotovení veci na zákazku

bola žalobcom dôvodne zrušená, na základe čoho u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo
výške zloženej zálohy 1 500,- eur, ktorú sumu je povinný žalobcovi vydať. Za odôvodnenú považoval
aj náhradu škody spôsobenej žalobcovi vo výške 854,- eur, ktorú sumu musel žalobca vyplatiť tretiemu
subjektu za vybúranie dlažby a obkladov, t. j. za uvedenie stavby do pôvodného stavu, ktoré nákladyzapríčinil žalovaný, nakoľko nevykonal riadne na základe dohodnutej zmluvy zhotovenie veci. Ďalej mal
preukázané, že oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli s uplatňovaním
práv zo zodpovednosti za vady vo výške 200,- eur, čo je suma, ktorú zaplatil za vypracovanie znaleckého

posudku preukazujúcom zle vykonanú prácu zo strany žalovaného. Keďže žalobca od uvedených súm
odrátal 503,- eur, predstavujúcich hodnotu iného tovaru, ktorý od žalovaného odobral v zmysle faktúry
č. 10140166, priznal mu nárok na zaplatenie 2 051,- eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa uplynutia
lehoty stanovenej žalovanému na zaplatenie v predžalobnej výzve. O trovách konania vzhľadom na plný
úspech žalobcu vo veci rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu
zamietnutá a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v 100 % výške. Mal za to, že súd nerozhodol
o návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým sa domáhal, že jeho právo na nároky zo
zrušenej zmluvy tu je (§ 214 ods. 2 CSP), a do právoplatnosti tohto rozhodnutia, nemal vôbec konať o

žalobcovom nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky.
Nárok žalobcu je nesprávne uplatnený, keďže je ženatý, stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve s
manželkou, dielo bolo zhotovené pre oboch, a preto sa jedná o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP.
Na strane žalobcu jeho manželka nevystupovala, a preto žaloba mala byť zamietnutá, s ktorou obranou
sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal (§ 220 ods. 2 CSP).

Žalobca nepreukázal uzatvorenie platnej zmluvy. Uvádzal, že jednal jedine a výlučne so
zamestnankyňou L. P., ktorá však nebola oprávnená na jej uzatvorenie, čoho si bola vedomá, preto
tak ani neučinila, keď na jej uzavretie boli oprávnení len jeho konatelia. Žalobca nepreukázal, kto v
zmysle ust. § 43 Občianskeho zákonníka učinil dostatočne určitý návrh na uzavretie zmluvy a kto tento
ako na to oprávnený včas prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností

dospel súd k záveru, že zmluva bola uzatvorená. Zmluva nemohla byť uzavretá ani z dôvodu, že
medzi stranami nebola žiadna dohoda o predmete - rozsahu diela, čo je jej podstatnou náležitosťou.
Žalobca jeho rozsah nepreukázal, keďže sa so žalovaným o týchto skutočnostiach nikdy nerozprávali
a tento mohol byť stanovený výlučne na základe ohliadky, ktorá z jeho strany nikdy učinená nebola.
Predmet diela bol dohodnutý žalobcom s I. H., ktorý dielo pre žalobcu zhotovoval a ktorý potvrdil, že

predtým, ako k zhotoveniu došlo, bola vykonaná ohliadka stavby, pri ktorej sa so žalobcom na predmete
diela dohodli. Žalobca nepreukázal taktiež dohodu o ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy, a to o cene
diela, keďže nepreukázal, akú cenovú ponuku ním vyhotovenú akceptoval. Jeho konateľom Martinom
Pokrievkom ohliadka realizovaná nebola, a teda cena diela objektívne dohodnutá nemohla byť. Cenová
ponuka, ktorú zaslal žalobcovi, bola len predbežnou kalkuláciou, ktorá je vykonaná na základe klientom

zadaných výmer, z ktorých nie je schopný objektívne bez ohliadky zhodnotiť skutočné náklady, a preto
sa jedná o cenu nezáväznú. Ak uzavretie zmluvy mal súd preukázané z urobenej cenovej ponuky, jedná
sa o nesprávny právny názor, keďže jej odoslaním nie je zmluva o dielo uzatvorená a nemožno ju
chápať ani ako návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko pri zasielaní cenovej ponuky nie je vôľa žalovaného
zmluvu uzatvoriť. Uzavretie zmluvy o dielo nemožno vyvodzovať ani z toho, že prijal zálohu vo výške 1

500,- eur, keďže predmetnou zálohou zaplatil žalobca výlučne kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtovaný
faktúrou 10140166, a preto nešlo o zálohu na cenu diela. Žalobca predmetnú faktúru, ani úhrady na
ňu nespochybnil.
Svedok I. H. (ktorého navrhol žalobca) uviedol, že zmluvu so žalobcom, v ktorej bol presne dojednaný
rozsah diela a cena uzavrel on a nie žalovaný, pričom svedok nemal dôvod klamať vzhľadom k tomu,

že by musel žalovanú sumu zaplatiť sám a navyše sa so žalobcom poznajú, keďže chodili spolu do
základnej školy, s ktorými skutočnosťami sa súd v odôvodnení nevysporiadal, keď len uviedol, že
svedkovi neuveril. Výpovede svedkov H. a G., pokiaľ opisovali skutočnosti, ktoré si údajne pamätali,
boli relatívne súvislé, aj keď sa javili ako naučené, avšak keď začali odpovedať na otázky, boli tak
rozporuplné, že tvrdenie žalobcu vyvrátili. Svedok H. uviedol, že na stavbe žalobcu sa s H. nestretol,

pričom v zápätí uviedol, že tento mu údajne povedal, že ho poslal žalovaný, pričom rozpory nebol
schopný súdu vysvetliť a súd navrhovanú konfrontáciu, ktorá bola potrebná, nevykonal. Takisto ani
konfrontáciu S. G.. Ďalej svedok H. potvrdil, že súčasne na stavbe s G. a H. nerobili, pričom v rozpore
s uvedeným naopak z výpovede svedka G. vyplýva, že na stavbe robili aj súčasne. Svedok G. navyše
uviedol, že konateľov žalovaného videl na stavbe predtým, ako začal H. vykonávať práce na stavbe,

t. j. pred začatím zhotovovania diela a následne, že ich tam videl iba jedenkrát, keď už bola kúpeľňa
hotová. Napriek uvedenému súd v rozpore s doktrínou RAVEN výpovede svedkov H. a G. vyhodnotil
ako pravdivé a výpoveď H., ktorá si neodporovala, ako nepravdivú.Hrubým spôsobom boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, keďže mu podľa ust. § 98 ods. 1
CSP nebol poskytnutý zvukový záznam z pojednávania, aby si mohol ešte raz vypočuť celé výpovede
vypočúvaných svedkov a poprípade zvážiť ďalší procesný postup, a to pre chybu technického zariadenia

určeného na zaznamenávanie zvuku. Pojednávanie na nosič dát zaznamenané nebolo, napriek tomu,
že jeho obsah bol pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatný, keďže obsahoval svedecké výpovede,
na základe ktorých dospel k záveru, že zmluva uzavretá bola a aj vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu, ktorým vyslovil presvedčenie, že konfrontácia medzi svedkami vykonaná nebude, keď to vtedy
z priebehu pojednávania nebolo vôbec zrejmé.

Aj keď nebola medzi stranami uzatvorená žiadna zmluva, spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia, keďže suma 1 500,- eur bola zaplatená titulom kúpnej zmluvy medzi
stranami a táto je platná a účinná, nakoľko nedošlo k jej zrušeniu. To, že došlo k jej uzavretiu, vyplynulo
jednak z výpovedí strán, ako aj z listinných dôkazov, a to faktúry, ktorú žalobca uznal, keďže vo vzťahu k
nejvykonalzapočítanie,akoajzpríjmovýchpokladničnýchdokladov,ktorénímbolivystavenéžalobcovi,
pričom žalobcovi nikdy za realizáciu diela žiadnu faktúru nevystavil.

Požadovaná náhrada škody 854,- eur je nadhodnotená a nezodpovedá bežnej cene, za ktorú sa tento
typarozsahprácúčtuje,čovyplývaznímpredloženýchcenovýchponúk,pričommalzato,žežalobcaso
spoločnosťou ADIMA s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je svedok H., výrazne nadhodnotil
búracie práce, aby bola fakturovaná suma čo najvyššia.
Zástupca žalobcu nemal splnomocnenie na uplatnenie nároku vo výške 200,- eur z dôvodu uhradenia

nákladov za vyhotovený znalecký posudok, keďže bol splnomocnený len vo veci vymáhania náhrady
škody, pričom nárok podľa ust. § 509 ods. 1 OZ je nárokom odlišným, a teda si ho uplatnila neoprávnená
osoba a tento z dôvodu neuplatnenia si ho najneskôr v stanovenej lehote zanikol. Predmetné skutkové
tvrdenia neboli predmetom dokazovania a súd sa s nimi nezaoberal, napriek tomu, že k nim predložil
listinné dôkazy, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Súd nemal prihliadnuť na neprípustnú, nezákonnú nahrávku (keďže jej vyhotovením bez súhlasu
sa zasahuje do jeho osobnostných práv a porušujú ustanovenia z. č. 166/2003 Z. z.), ktorá je
nezrozumiteľná, nič nepreukazuje, a preto musel vychádzať najmä z jej prepisu, ktorý vykonal žalobca
a uviedol v ňom dátum, aj čas uskutočnenia rozhovoru, napriek tomu, že tieto skutočnosti z nahrávky,
ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Mal za
to, že súd nie je viazaný návrhom na vydanie medzitýmneho rozsudku a nebol povinný ho vydať v
prípade, že vykonané dokazovanie bolo v štádiu, že vydá rozsudok vo veci samej, pričom ust. § 214

ods. 3 CSP platí len na čas medzi vydaním medzitýmneho rozsudku a jeho právoplatnosťou a nie od
návrhu na jeho vydanie. Ustanovenie § 78 CSP možno aplikovať len v prípade, keď osobitný predpis
pre úspech v spore explicitne vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, keď Občiansky
zákonník pri úprave práv a povinností manželov toto nevyžaduje a práve naopak podľa jeho § 145 ods.
2 sa jedná o zákonnú solidaritu bez ohľadu na to, ktorý z manželov daný úkon urobil. Pri uzatváraní

zmluvy jednal so zamestnancom žalovaného p. P., ktorá sa nachádza v jeho prevádzke a z jej úkonov
je žalovaný priamo zaviazaný. Z emailovej korešpondencie je zrejmá dohoda o cene a predmete diela,
pričom sa nejednalo o predbežnú nezáväznú cenovú ponuku, lebo bola prepracovaná na základe jeho
požiadaviek, vrátane ceny za tovar a prácu. Svedok H. uvádzal nepravdivé skutočnosti z dôvodu, že
v čase vykonávania diela nemal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu, ani dohodu o pracovnej

činnosti, resp. vykonaní práce, ani živnostenské oprávnenie, a preto by sa vlastne priznal k nelegálnej
práci. Jeho výpoveď navyše bola vyvrátená svedeckými výpoveďami H. a G., ktoré si neodporovali.
Vykonanie dôkazu formou prehrania zvukového záznamu rozhovoru konateľa žalovaného so žalobcom
bolo v súlade so základnými princípmi CSP (čl. 16 ods. 2, čl. 3 ods. 1), a preto nedošlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces. Plnomocenstvo udelené advokátovi bolo všeobecné a vzťahovalo sa

na vymáhanie akýchkoľvek nárokov v jeho prospech bez ohľadu na text plnej moci, keď takto udelenú
plnú moc nie je možné obmedzovať a je len na advokátovi, aké nároky v prospech klienta uplatní.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní.
Ďalej uviedol, že bolo potrebné vydať medzitýmny rozsudok, nakoľko predmetom dokazovania bolo len,

či nárok žalobcu je alebo nie je. Faktúra na sumu 854,- eur, na základe ktorej sa žalobca domáhal
náhrady škody, bola vystavená spoločnosťou ADIMA, s.r.o., ktorej jediný spoločník a konateľ S. H.
sa vyjadril, že je kamarátom žalobcu a chodievajú spolu lyžovať, čo vnáša dôvodné pochybnosti o
oprávnenosti fakturovanej sumy, ku ktorej nebolo vykonané, napriek predloženým dôkazom, žiadnedokazovanie. Súd nevykonal dokazovanie ani k oprávnenosti nároku vo výške 200,- eur titulom
uhradenia nákladov za vyhotovený znalecký posudok, preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností
dospel žalobca k záveru, že súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie v takom štádiu, aby bolo

možné vydať rozsudok vo veci samej. Akceptácia cenovej ponuky žalobcom nebola v rámci konania na
súde preukázaná a ostala len v rovine tvrdenia. Svedkyňa P. uviedla, že žalobcovi dávala nezáväznú
ponuku, na základe výmer, ktoré jej poskytol s tým, že ona zmluvy o dielo neuzatvára, keďže to patrí
do výlučnej kompetencie konateľa žalovaného p. K.. Ak má zákazník záujem, aby žalovaný pre neho
zhotovil dielo, sama následne túto zákazku „posúva“ priamo konateľovi, ktorý ju preberá a uzatvára

zmluvu o dielo a dojednáva jeho cenu. Túto konkrétnu zákazku konateľovi neposúvala, nakoľko žalobca
sanevyjadril,žemázáujemdaťsidielozhotoviťužalovaného.Zozvukovejnahrávkyniejezjavné,keďže
je nezrozumiteľná, hlasy ktorých osôb sú na nej nahraté, o čom, teda o akom predmete plnenia sa tieto
osoby rozprávajú a kedy bola nahrávka zrealizovaná, ktoré skutočnosti neboli predmetom dokazovania
a zo strany žalobcu neboli nijakým spôsobom preukázané, aj keď ním boli spochybňované. Obmedziť
plnomocenstvo nemožno len na zastupovanie v konkrétnej veci, v ktorej je oprávnený vykonať všetky

úkony vo vzťahu k uplatneniu náhrady škody, čo však neznamená, že môže v prospech klienta uplatniť
akékoľvek ďalšie iné nároky, keďže na to nemá udelenú plnú moc.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že z nahrávky žalobcu, ktorú si prehral a je zrozumiteľná, čo vyplýva aj z vyjadrenia zástupcu
žalovaného (č.l. 74, 75 spisu), boli pre súd prvej inštancie jednoznačne identifikovateľné hlasy žalobcu
a konateľov žalovaného, keďže ich vypočul, ako aj jej obsah, t. j. reklamácia vád (a spôsoby jej riešenia)
z dôvodu nekvalitného zhotovenia obkladov a dlažieb v dome žalobcu, ako aj jednoznačný obsah

zmluvy o dielo, keďže konateľom žalovaného je jednoznačne zrejmé množstvo materiálu, ako aj rozsah
potrebných prác a ich cena, a to aj v súvislosti s jeho odstránením pri dávaní priestorov do pôvodného
stavu. Takisto je z nahrávky je jednoznačne zrejmé, že reklamácia bola robená ústne ešte pred jej
písomným uplatnením a odstúpením od zmluvy.
Vychádzajúc z uvedeného je vyhodnotenie výpovede svedka H. ako nevierohodnej správne, keďže

uzavretie platnej zmluvy stranami je vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačne preukázané a
konfrontácia so svedkom H. a G., ktorých výpovede vzhľadom na uvedené, týkajúce sa podstatných
skutočností vyhodnotil ako vierohodné, bola bezpredmetná, takisto ako aj ďalšia obrana žalovaného vo
vzťahu k uzavretiu zmluvy. Tvrdenia žalovaného o neprípustnosti nahrávky z dôvodu jej nezákonnosti
neobstoja (§ 187 ods. 1 CSP), keďže bola žalobcom ako objednávateľom zhotovená pri reklamácii vád

diela vykonaného obchodnou spoločnosťou ako zhotoviteľom, ktorá v zmysle výpovede jej konateľa,
ktorý za ňu koná, takéto zmluvy uzatvára a realizuje (č.l. 115 spisu), t. j. nejednalo sa o prejavy osobnej
povahy, keď navyše žalobca vystupoval v pozícii slabšej strany, fyzickej osoby, neodborníka v danej
oblasti nepodnikajúcej vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, odborníkovi, profesionálovi v danej oblasti
podnikajúcej, pričom ustanovenia zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným

použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) sú na daný prípad
nepoužiteľné, keďže údajný zásah do súkromia nebol realizovaný orgánom štátu.
K ďalšej námietke žalovaného, že na strane žalobcu mala vzhľadom na nútené spoločenstvo vystupovať
aj jeho manželka, keďže ide o nehnuteľnosť patriacu do ich BSM a dielo bolo vykonávané pre oboch,krajský súd dopĺňa, že o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia
svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby
žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne. Z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov týkajúcich sa predmetného sporu (§ 145 OZ) nevyplýva nevyhnutnosť
domáhať sa obidvomi manželmi nárokov z vadného vykonania zmluvy o dielo, keď v konaní nebolo
žalovaným ani len tvrdené, že by si manželka uplatňovala nároky z neplatného uzavretia zmluvy o dielo
len žalobcom z dôvodu neudelenia jej súhlasu, keďže len ona a nie žalovaný môže uvedené napadnúť,
a preto aj táto jeho námietka je pre posúdenie veci irelevantná.

Nevyhotovenie kópie zvukového záznamu z pojednávania z dôvodu zlyhania technického zariadenia
nie je porušením práva žalovaného na spravodlivý proces a je pre posúdenie veci irelevantné, keďže
z pojednávania bola vyhotovená zápisnica (§ 175 ods. 1 CSP), ktorej obsah sa považuje za pravdivý,
keďže žalovaný ani len netvrdil (nieto preukazoval) opak (§ 215 CSP) a z ktorej samotný zástupca
žalovaného pri poukazovaní na rozpory vo výpovedi svedkov vychádzal.
K ďalšej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že aj keď by zástupca žalobcu prekročil svoje

oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je ním žalobca viazaný, pokiaľ toto prekročenie schválil, čo
učinil na prvom pojednávaní (§ 33 ods. 1 OZ), z ktorého dôvodu je aj táto námietka žalovaného pre
posúdenie veci irelevantná.
K tvrdeniam žalovaného o neprimeranosti náhrady škody z dôvodmi nadhodnotenia ceny spoločnosťou
ADIMA za práce ňou vykonané krajský súd dopĺňa, že nebolo povinnosťou žalobcu dohodnúť vykonanie

predmetných prác za nižšie ceny ponúknuté žalovanému, o ktorých tento ani len netvrdil, že boli
žalobcovi známe, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu nekvalitu prác vykonaných žalovaným pre
žalobcu prostredníctvom tretej osoby, ktoré ponuky boli navyše robené bez znalosti situácie na mieste
samom (opak žalovaný ani len netvrdil) na rozdiel od spoločnosti, ktorá práce fakticky vykonala.
K ďalšej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej

veci a vyčerpať celý predmet konania (§ 212 CSP), čo je prejavom hospodárnosti konania. Výnimkou z
uvedeného je možnosť súdu, nie povinnosť (je to na jeho úvahe) vydať či už sám alebo na návrh strany
taktiež z dôvodu procesnej ekonómie medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodne, či tu je alebo nie je právo,
od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej, resp. základ nároku (§ 214 CSP), t. j. javí sa prvoradé
ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku, keďže určenie jeho výšky by vyžadovalo ešte

podrobné a časovo náročné dokazovanie. Z obsahu spisu navyše vyplýva, že súd prvej inštancie mal
na základe vykonaného dokazovania zistené všetky potrebné a rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie
nároku žalobcu, aj jeho výšky, a preto správne rozhodol rozsudkom vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie následne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné

a právne významné, t. j. so skutočnosťami relevantnými, keďže sa nevyžaduje, aby dal odpoveď na
každý argument strany, t. j. aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, t. j. irelevantný. Svojím
postupom pritom neznemožnil žalovanému ani uskutočnenie jeho procesných práv, a preto ani právo
na spravodlivý proces.

9. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností, vysporiadajúc sa aj s podstatnými tvrdeniami žalovaného
v odvolaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na
náhradu trov prvostupňového konania, vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi taktiež priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže mal aj v
odvolacom konaní plný úspech vo veci.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).