Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Csp/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116218199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116218199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v
U., P. X. XX, o zaplatenie 1.139,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 882,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne od 21.9.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 55 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou došlou súdu dňa 17.8.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.139,88 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.9.2013 do zaplatenia
titulom dlhu na poskytnutej pôžičke ev. č. 11360771 zo dňa 24.4.2013 predchodcom žalobcu.

2. Žalobca skutkovo žalovaný návrh odôvodnil v žalobe tak, že strany sporu uzatvorili dňa 24.4.2013
Zmluvu o pôžičke ev. č. 11360771, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá celková suma pôžičky

1.376,5 eur na kúpu tovaru uvedeného v zmluve, pričom podľa predmetnej zmluvy žalovaný mal pôžičku
splácať v pravidelných desiatich mesačných splátkach po 85 eur a do dnešného dňa zo zmluvy uhradil
sumu 137,5 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, resp. jednotlivé
splátky riadne a včas, v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve žalobca dňa 12.9.2013 listom
- predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do
dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho celkový dlh predstavuje sumu 1.139,88 eur.

3. K žalobe pripojil ako listinný doklad Zmluvu o pôžičke evidenčné č. 11360771, z ktorej vyplýva, že
predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a Consumer Finance Holding a.s. v písomnej
podobe dňa 24.4.2013, v rámci ktorej si zmluvné strany dojednali pôžičku v celkovej čiastke 1.275 eur
pri splátke s poistením 85 eur, počte splátok 15, pôžičke vo výške 1.003,90 eur, akontácii 137,50 eur,
celkových nákladoch 235,10 eur, RPMN 38,53 %, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 38,53 %, priemernej
hodnote RPMN 47,29 % a termíne konečnej splatnosti (mesiac/rok): 07/2014 za ďalších podmienok z
predmetnej zmluvy vyplývajúcich. Z čl. VIII 8.2 Zmluvy vyplýva, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári

uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z čl. VIII 8.3 Zmluvy
vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté
inak.4. K žalobe pripojil ako listinný doklad Prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil
dňa 18.4.2013 akontáciu vo výške 137,50 eur a že na splátkach nezaplatil žiadnu platbu.

5. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.1.2017, č. k. 19Csp/48/2016-29 pripustil vstup aktuálneho žalobcu
do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a.s. podľa ust. § 80 ods. 1 CSP;
predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2017.

6. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená postupom podľa § 167 ods. 1, ods. 2 CSP dňa 3.5.2017,

nevyjadril.

7. Podľa ust. § 180 CSP súd vo veci rozhodol v neprítomnosti strán sporu a zástupcu žalobcu, pričom
vychádzalzožalobnéhonávrhu,zlistinnýchdokladovpripojenýchkžalobeskonštatovaním,žeskutkové
tvrdenia žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal a nerozporoval.

8.Podľaust.§1ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len
citovaného zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona v znení do 31.12.2016, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.17. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.139,88 eur, ktorú si žalobca uplatňuje ako právny nástupca
po Consumer Finance Holding a.s. za nesporného skutkového tvrdenia, podľa ktorého na základe
písomnej Zmluvy o pôžičke evidenčné číslo 11360771 zo dňa 24.4.2013 uzatvorenej medzi Consumer
Finance Holding a.s. a žalovaným, bol založený záväzkový vzťah, ktorý je potrebné súčasne považovať

za spotrebiteľský vzťah, ktorý sa predovšetkým riadi osobitným Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
tiež Občianskym zákonníkom, prípadne Obchodným zákonníkom. V danom prípade v predmetnom
zmluvnom vzťahu žalovaný vystupuje ako priamy dlžník - spotrebiteľ. Nesporným skutkovým tvrdením
je tiež skutočnosť, že žalovaný prestal splácať poskytnutý úver podľa podmienok zmluvne dojednaných,
a že z úveru zaplatil na začiatku iba čiastku 137,5 eur ako akontáciu, na základe čoho pôvodný veriteľ

pristúpil k požiadavke na úhradu celého dlhu z titulu tzv. straty výhody splátok, a že žalobca sa na
základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok stal osobou oprávnenou z tohto spotrebiteľského
úveru voči žalovanému. Napriek tej skutočnosti, že žalovaný nerozporoval ani skutkové tvrdenie žalobcu
o tom, že veriteľ mu mal poskytnúť na základe predmetnej zmluvy celkovú sumu pôžičky 1376,5 eur,
nebolo možné vychádzať z tohto skutkového tvrdenia uvedeného v žalobe, pretože z listinného dokladu

- predmetná zmluva o pôžičke, vyplýva odlišný skutkový stav a to, že veriteľ poskytol žalovanému v
danom prípade pôžičku iba vo výške 1003,90 eur, ktorú bol povinný žalovaný vrátiť v konečnej sume
1.275 eur (táto skutočnosť tiež vyplýva z dojednaného počtu splátok 15 a dojednanej mesačnej splátky
s poistením 85 eur).

20. Napriek tomu, že predmetný úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy súčasne platí, že pokiaľ
predmetná vec je spotrebiteľskou vecou (predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou), je
regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide teda o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, ide o typický občiansko-právny

vzťah, je preto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo. (Výňatok z textu odôvodnenia Uznesenia ÚS SR zo dňa 19.6.2013,
sp. zn. I. ÚS 402/2013 s tým, že podaná sťažnosť bola ÚS SR posudzovaná vo vzťahu k rozsudku
KrajskéhosúduvPrešoveč.k.6Co81/2012-279zo14.februára2013,pozn.súdu).Vtejtosúvislostisúd

navyše poukazuje na aktuálne znenie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (zavedeného
zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2015), podľa ktorého na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, tak ako to vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa

21.4.2015 Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3MCdo 14/2014. V súlade s vyššie uvedeným
súd následne posudzoval, či úver nie je premlčaný, hoci len sčasti, a to na základe aktuálnej právnej
úpravy, podľa ktorej súd je povinný prihliadať na premlčanie nároku aj bez návrhu (citované ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov a k jeho aplikácii aj na daný zmluvný vzťah s
poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014), pričom ustálil daný skutkový

stavtak,žeaždostratyvýhodysplátok(dátum20.9.2013)žalovanýbolpovinnýsplácaťúverjednotlivými
splátkami splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci (Čl. VIII bod 8.2 zmluvy) až do jeho úplného zaplatenia.
V danom prípade pokiaľ žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 85
eur, pričom z úveru zaplatil iba výšku akontácie, t.j. žiadnu predpísanú splátku, vzhľadom na dátum
podania žaloby na súd (17.8.2016) a dátum 1. splátky ku dňu 20.5.2013 (Čl. VIII bod 8.3 zmluvy), sa

stali premlčanými 1. až 3. splátka, t.j. splátka splatná k 20.5.2013, k 20.6.2013 a k 20.7.2013, t.j. spolu
vo výške 255 eur.21. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v konečnej
výške 1.275 eur, z ktorej suma 255 eur je premlčaným nárokom, po odpočítaní vyplatenej akontácie
137,50eur(sámžalobcatútočiastkuodpočítalodpovinnejčiastkynavrátenie,takakovyplývavžalobe),

žalovaný do dnešného dňa nezaplatil konečnú sumu 882,50 eur, na zaplatenie ktorej ho súd zaviazal.
Pretožežalovanýjesúhradoutejtodlžnejčiastkyvomeškaní,súdhozaviazaltiežnaúhradupríslušných
úrokov z omeškania, t.j. vo výške 5,5 % ročne ako zákonného úroku z omeškania odo dňa 21.9.2013
do zaplatenia, čím súd žalobe vyhovel v tejto časti. Súčasne súd žalobu ako nedôvodnú v prevyšujúcej
časti zamietol.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania pomerne,
t.j. vo výške 55 % (žalobca mal úspech vo výške 77,5%, neúspech vo výške 22,5 %, t.j. pomer jeho
úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.