Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 13C/176/2012-187 zo dňa 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučnej veci v zákonnej lehote 15
dní od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora vykonaním exekúcie a o žiadosti o udelenie
povereniavykonanieexekúcierozhodolpozákonomstanovenejdobetak,žežiadosťsúdnehoexekútora

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. O návrhoch žalobcu na prerušenie konania
prvostupňový súd rozhodol tak, že konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. apríla
2015 zastavil a návrh na prerušenie konanie zo dňa 16. apríla 2015 zamietol. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal.

Vrámciprvostupňovéhokonaniasúdpostupompodľa§112ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len „O.s.p.“) v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom

súde Zvolen pod sp.zn. 13C/176/2012, 13C/177/2012, 13C/178/2012, 13C/179/2012, 13C/181/2012,
13C/182/2012, 13C/183/2012, 13C/184/2012, 13C/185/2012, 13C/186/2012 a 13C/167/2012.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania,
exekučnými spismi Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/922/2009, 21Er/794/2009, 22Er/888/2009,
20Er/1085/2009, 28Er/544/2010, 23Er/553/2010, 20Er/1538/2010, 20Er/168/2010, 22Er/857/2009,
20Er/1351/2009 a 27Er/447/2010 a zistil nasledovné skutočnosti:

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/176/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 21Er/922/2009. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 21Er/922/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 7. septembra 2009 u súdnehoexekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 03871/09 zo dňa 3. júna 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14. októbra 2009. Exekučný

súd uznesením č.k. 21Er/922/2009-21 zo dňa 3. júna 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. januára 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/177/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 21Er/794/2009. V exekučnom konaní vedenom

pod sp.zn. 21Er/794/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 12. augusta 2009 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 06199/09 zo dňa 1. júla 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25. septembra 2009.
Exekučný súd uznesením č.k. 21Er/794/2009-18 zo dňa 13. mája 2010 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. decembra 2010.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/178/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 22Er/888/2009. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 22Er/888/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 21. novembra 2011 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu sp.zn. SR 13735/09 zo dňa 25. augusta 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 28. decembra 2009.
Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/888/2009-8 zo dňa 29. januára 2010 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 2CoE/7/2010-26 zo dňa 29. októbra 2010 zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Exekučný súd opätovne rozhodol uznesením č.k. 22Er/888/2009-47 zo dňa 19. júna 2012,
ktorým exekučné konanie zastavil z dôvodu úmrtia povinného, ktorý zomrel ako nemajetný. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. Júla 2012.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/179/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 20Er/1085/2009. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 20Er/1085/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 3. októbra 2009 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 08961/09 zo dňa 20. júla 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2. novembra 2009.

Exekučný súd uznesením č.k. 20Er/1085/2009-15 zo dňa 12. marca 2010 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 14CoE/181/2010-27 zo dňa 14. júla 2010 zrušené a vec bola vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Exekučný súd vo veci opätovne rozhodol uznesením 20Er/1085/2009-32 zo dňa 16. mája 2011,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/181/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 28Er/544/2010. V exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 28Er/544/2010 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 15. mája 2010 u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

sp.zn. SR 22454/09 zo dňa 19. januára 2010. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16. júla 2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 28Er/544/2010-28 zo dňa 1. marca 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. septembra 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/182/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 23Er/553/2010. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 23Er/553/2010 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 7. júna 2010 u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 00023/10 zo dňa 4. marca 2010. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16. júla 2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 23Er/553/2010-22 zo dňa 29. marca 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. augusta 2011.V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/183/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 20Er/1538/2010. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 20Er/1538/2010 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 5. augusta 2010 u súdneho

exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 03363/10 zo dňa 11. mája 2010. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14. októbra 2010.
Exekučný súd uznesením č.k. 20Er/1538/2010-15 zo dňa 18. mája 2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. septembra 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/184/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 20Er/168/2010. V exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 20Er/168/2010 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 19. januára 2010 u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 15775/09 zo dňa 30. októbra 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2. februára 2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 20Er/168/2010-10 zo dňa 16. mája 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. septembra 2013.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/185/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 22Er/857/2009. V exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 22Er/857/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 14. novembra 2009 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 13633/09 zo dňa 25. augusta 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 18. decembra 2009.

Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/857/2009-22 zo dňa 9. novembra 2010 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. marca 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 13C/186/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 20Er/1351/2009. V exekučnom konaní vedenom

pod sp.zn. 20Er/1351/2009 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 14. novembra 2009 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 13605/09 zo dňa 25. augusta 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 18. decembra 2009.
Exekučný súd uznesením č.k. 20Er/1351/2009-11 zo dňa 16. mája 2011 žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. septembra 2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 17C/167/2012 žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Zvolen v konaní 27Er/447/2010. V exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 27Er/447/2010 žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 11. marca 2010 u súdneho exekútora

návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 20789/09 zo dňa 3. decembra 2009. Súdny exekútor následne podal na exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26. apríla 2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 27Er/447/2010-19 zo dňa 19. mája 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. februára 2014.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd konštatoval, že exekučný súd bol oprávnený a
zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky); v prípade zistenia,
že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola (platne) uzavretá, musel exekučný súd konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku. Z toho, že exekučný súd postupoval v súlade s § 44 ods.2 Exekučného poriadku, nemožno
vyvodiť, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ktorý by mal mať za následok vznik práva na náhradu škody voči žalovanému.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v exekučných veciach v zákonnej 15-
dňovej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd poukazujúc na uznesenie

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.IV.ÚS606/2012-20zodňa14.decembra2012konštatoval,
že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a
musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňovýsúd konštatoval, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani v
jednom prípade nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd mal zato, že neboli kumulatívne
splnenévšetkytrizákladnépredpokladyprevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom; najmä nebol zistený žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup. Žalobca zároveň
žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal vznik majetkovej škody a ani nemajetkovej
ujmy a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko mal prvostupňový súd zato, že žalobca

nepreukázalkumulatívnesplneniezákladnýchzákonnýchpodmienok,potrebnýchprepriznanienáhrady
škody v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., žalobu považoval za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú
a preto zamietol nároky žalobcu vo všetkých jedenástich veciach vedených pôvodne pod spisovými
značkami 13C/176/2012, 13C/177/2012, 13C/178/2012, 13C/179/2012, 13C/181/2012, 13C/182/2012,
13C/183/2012, 13C/184/2012, 13C/185/2012, 13C/186/2012 a 13C/167/2012, ktoré boli spojené na
spoločné konanie a vedené ďalej pod sp.zn. 13C/176/2012. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia

§ 4 ods.1 písm.a) bod 1, § 9 ods. 1, ods. 2 a § 17 ods.1, ods.2, § 15 ods.1 a § 16 ods.1zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov; § 41 ods.2 písm.d), § 44 ods.2 Exekučného poriadku. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Pokiaľ prvostupňový súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo 14. apríla 2015 zastavil,
poukázal na skutočnosť, že žalobca už 9. septembra 2013 súdu doručil žiadosť (návrh) na prerušenie
konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
žalobcu, predmetom ktorej bolo porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd. O tomto
návrhu na prerušenie konania bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté dňa 12. septembra 2013 tak,

že súd návrh na prerušenie konania uznesením č.k. 13C/176/2012-68 zamietol. Z dôvodu podaného
odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 15Co/687/2013-118
zo dňa 16. apríla 2014 uznesenie okresného súdu potvrdil. Nakoľko po nariadení pojednávania žalobca
doručil súdu dňa 16. apríla 2015 opätovne návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásad nestrannosti súdu a sudcu, totožný s návrhom na prerušenie konania doručenom dňa

9. septembra 2013, súd konanie o tomto návrhu na prerušenie konania s poukazom na ustanovenia §
103, § 104 ods.1, § 167 a § 159 O.s.p. zastavil z dôvodu prekážky veci rozsúdenej.

Zároveň okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,

Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, v
ktorom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1/ rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2/ rade spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.. Zodpovedanie
prejudiciálnych otázok podľa návrhu na prerušenie konania má podľa žalobcu pre ďalší priebeh konania
a rozhodnutie v konaní vedenom pred prvostupňovým súdom pod sp.zn. 13C/176/2012 zásadný

význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti
postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Pokiaľ prvostupňový súd tento návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol, mal zato, že v konaní, ktoré je vedené pred Okresným súdom Prešov pod
sp.zn.7C/6/2010saneriešižiadnaotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutievovecisamej.Pokiaľ

ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené pred Okresným súdom Prešov, jeho predmet, ale aj okruh
účastníkov je odlišný od konania vedeného pod sp.zn. 13C/176/2012. Ani konanie o prejudiciálnych
otázkach, nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo
veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci
na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,

uviedol pre to dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannomsúde.Okresnýsúdmuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniam
žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných

lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia

pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Zdôraznil, že predložil znalecký posudok ako dôkaz vzniku
škody, ktorý je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny

dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Okresný súd nevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znalecký posudkom, najmä ak konštatuje,
že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda. Napadnutý
rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred

samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu predložených
prejudiciálnych otázok osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolanie,súcviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom
v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu Zvolen. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti

všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu
žalovanému na vyjadrenie; obom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania
okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi
prostredníctvom pošty. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota

na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok. K spisu okresného súdu sú pripojené a v napadnutom rozsudku sú uvedené konkrétne
exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na procesné chyby.

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov,reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej
republiky v obdobných veciach. V žalobe a odvolaní odvolateľ namieta nedodržanie lehoty na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že

neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín
pojednávania bol zo strany prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu
bolo riadne doručené. V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení, žalobca pripisuje súdu závery,
ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovýmiaprávnymizávermiokresnéhosúduavzmysle§219ods.1a2O.s.p.nanevcelomrozsahu
odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne posúdil správne. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny,

pretožežalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvspornomexekučnom
konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu

nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (pozri

napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013,
sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne
možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 23. júna 2013, sp.zn. 7 Cdo
141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods.1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,
že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva

súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3Nc
14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne svojim nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú
rozhodovaciu prax v Českej republike za zhodnej právnej úpravy (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu

Českej republiky, 31 Nd 209/2009 zverejnené pod č.65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).
O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne
vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (tu 24NcC/500/2012-13
zo dňa 15. októbra 2012, 23NcC/501/2012-12 zo dňa 16. októbra 2012, 24NcC/170/2012 zo dňa

11. októbra 2012, 23NcC/151/2012-11 zo dňa 10. októbra 2012, 24NcC/70/2012 zo dňa 12. októbra
2012, 3NcC/151/2012 zo dňa 15. októbra 2012, 14NcC/440/2012-11 zo dňa 17. októbra 2012 a
3NcC/492/2012-11 zo dňa 17. októbra 2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody
zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd právnemu
zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na
prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného

žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného súdu v súlade
so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámeniaso žalobou pozostávalo len z oboznámenia sa s listinami obsiahnutými v súdnom spise a dotknutých
exekučných sposoch, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe. Žalobca bol
účastníkom uvedených exekučných konaní a obsah exekučných spisov mu bol nepochybne známy,

všetky rozhodnutia v exekučnom mu boli riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.
Žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a to spolu s predvolaním na
prvý termín pojednávania. Žalobca mal dostatok času pred súdnym pojednávaním sa oboznámiť so
skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom; k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo

ani v rámci dokazovania.

Kodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdomnedošloanipostupomokresnéhosúdu,ktorýnapadnutým
rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania, resp. ktorým konanie o druhom návrhu na prerušenie konania zastavil.
Vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§

170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania, ktorý
navrhovateľ odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktoré bolo prerušené do rozhodnutia Súdneho
dvora o prejudiciálnych otázkach z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok, odvolací súd uvádza, že
nejde o dôvod prerušenia konania uvedený v ustanovení § 109 ods.1 O.s.p, podľa ktorého by súd musel

konanie prerušiť. V konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej. Pokiaľ ide o dotknuté
vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov, jeho predmet, ale aj okruh účastníkov je
odlišný. Ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli v rámci predmetného vnútroštátneho konania
Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru položené, nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ teda prvostupňový súd návrhy žalobcu
na prerušenie konania zamietol, týmto postupom okresného súdu nebol žalobca vylúčený z uplatnenia
žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu bol plne odôvodnený hospodárnosťou
konania. Pokiaľ prvostupňový súd zastavil konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, predmetom ktorej bolo namietané

porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd, o tomto návrhu na prerušenie konania
bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté už dňa 12. septembra 2013 tak, že súd návrh na prerušenie
konania uznesením č.k. 13C/176/2012-68 zamietol. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 15Co/687/2013-118 zo dňa 16. apríla 2014
uznesenie okresného súdu potvrdil. Návrh na prerušenie konania zo dňa 16. apríla 2015 je opätovne

podanýmtotožnýmnávrhomnaprerušeniekonania,oktoromsúdvminulostiprávoplatnerozhodol,ktoré
rozhodnutie tvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Nový návrh na prerušenie konania neobsahuje
v porovnaní s pôvodným návrhom na prerušenie konania žiadne nové skutočnosti. Uvedené platí o
to viac, že odvolateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že jeho ústavná sťažnosť bola prijatá Ústavným
súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie a že vo veci Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej

koná. Naopak, z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 530/2013-10 zo dňa
22. augusta 2013, zverejneného na stránke www.concourt.sk , vyplýva, že
ústavná sťažnosť žalobcu, na základe ktorej žiadal o prerušenie konania a odročenie pojednávania,
bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá pred tým, ako opätovne o prerušenie/odročenie
pojednávania požiadal.

Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací
súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení,
že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej
pätnásťdňovej lehoty. Podľa ustálenej súdnej praxe pätnásťdňová lehota, plynúca od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo 14. decembra 2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012
z 10. júla 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25. apríla 2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 z 13. februára2013). Preto v prípade, že okresný súd z pripojených rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní zistil,
kedy boli žiadosti o udelenie poverenia súdu doručené (vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie), a zistil, kedy bola

žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, zistené postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny
úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu a to aj s prihliadnutím na množstvo exekučných konaní,
ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom. V takomto prípade je ústavne akceptovateľná aj dlhšia
lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. decembra 2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013
zo dňa 25. apríla 2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom
pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný
titul podľa ustanovenia § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so

zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou

zmluvou viazaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011,
R66/2013). Žalobca takýto postup vytýka procesnému súdu vo svojom odvolaní bezdôvodne.

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v

tomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z
kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k znaleckému posudku č.1/2014 vypracovanému Znalecký ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave takýto posudok žalobca v konaní do súdneho spisu nepredložil.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,nevzniklomuprávonanáhraduškody

ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Prvostupňový
súd správne právne odôvodnil, prečo žalobe nevyhovel. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych
záverovuvedenýchvyššie,podľa§219ods.1O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri

rozhodovaní o ktorých správne vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní, ale ak
žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
súdneho spisu; preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné