Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116202617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. T.,
A.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov X. T., H.. T., A.. X.XX.XXXX,
trvale bytom Ď. XXX, D. a O. T.O., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. A. Q., N. Ľ. XXX/XX, t.č. bytom U.,
P. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
27P 55/2016-19 zo dňa 06.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca maloletého D. T. na zníženie výživného.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 3P/66/2014-33 zo dňa 19.6.2015 rozhodol tak, že:
„návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a“.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 305/2014-58 zo dňa 27.5.2015 bol maloletý D. zverený do osobnej

starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné v sume 100 Eur mesačne od 17.4.2013 do
31.5.2015 a v sume 120 Eur mesačne počnúc dňom 1.6.2015 do budúcna. Zároveň bol upravený
styk otca s maloletým D.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2015. V tom čase sa otec
zdržiaval v Českej republike, pracoval vo firme LIBERA, s. r.o. - organizačná zložka s hrubou mzdou
9 400 Kč. Matka bola na materskej dovolenku, poberala rodičovský príspevok na maloletého D. v
sume 203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky v sume 23,52 Eur mesačne.V súčasnej dobe žije otec
so svojou priateľkou H. N. v rodinnom dome jej rodičov, ktorým do domácnosti ničím neprispieva.

Títo mu kompletne zabezpečujú stravu, ošatenie, obuv a všetko potrebné pre živobytie. Naposledy
bol otec zamestnaný v období október, november 2015, kedy bol na zber šalátu v Taliansku, bola to
brigádnická práca a po zaplatení stravy a výživného pre dieťa mu ostala suma 700 Eur. Po návrate v
decembri 2015 bol naňho vydaný zatykač, bol odsúdený za podielníctvo a dňa 15.2.2016 nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 15.8.2016. Dňa 16.8.2016
sa zaevidoval na úrade práce, momentálne si prácu hľadá. Nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi,
keďže nedovŕšil 25 rokov svojho života. Pred nástupom do výkonu trestu a pred prácou v Taliansku bol

zamestnaný u zamestnávateľa LIBERA, s. r. o., kde pracoval v mesiaci máj a jún 2015. Jeho základ
dane bol 9 434 Kč. V mesiaci máj 2015 od 4.5. do 15.5. v tejto firme mal príjem 2 700 Kč (tj. za
7 odpracovaných dní). Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia
slobody, výživné zaňho platila jeho matka. Pracovný pomer u zamestnávateľa v Českej republike ukončilz dôvodu, že zrušili prevádzku, na ktorej pracoval. Matka v súčasnej dobe žije so svojimi rodičmi v dva a
pol izbovom byte, kde býva aj jej najmladšia sestra. Dve staršie sestry pracujú v Holandsku, pravidelne
však do domácnosti prichádzajú. Matka do domácnosti ničím neprispieva, celú domácnosť vedie jej

matka, ktorá pracuje v zahraničí. Mesačne na stravu zo zahraničia zasiela 200 Eur, pričom z uvedenej
sumy sa stravuje matka a jej sestra spolu s maloletým D.. Otec matky si brigádnicky privyrába, z čoho
si sám zabezpečuje stravu. Matka má priateľa, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. Požiadali
o pridelenie spoločného bytu, keďže čakajú narodenie spoločného dieťaťa v decembri tohto roku. V
prípade, že im tento byt nebude pridelený, chceli by sa presťahovať k rodičom jej priateľa. Matka je na

predĺženej rodičovskej dovolenke. Jej jediným príjmom sú rodinné prídavky v sume 23 Eur mesačne.
Materskú dovolenku si predĺžila z dôvodu, že zatiaľ nenašla prácu, v ktorej by mala taký pracovný čas,
aby mohla zabezpečovať starostlivosť o maloletého D. a vyzdvihnúť ho z materskej školy, keďže jej
príbuzní žijú a pracujú v zahraničí a nemôžu jej s týmto pomôcť. Rovnako jej nemôže pomôcť ani jej
priateľ, ktorý tiež pracuje v zahraničí. Matke výrazne pomáha pri starostlivosti o maloletého D. jej priateľ,
rovnako jej matka a sestry, ktoré mu nosia oblečenie zo zahraničia. Vo svojej výpovedi uviedla, že otec

sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma, naposledy zaplatil výživné v apríli 2016, avšak bolo
zaslané jeho matkou v sume 500 Eur. Od poslednej úpravy výživného otec zaplatil na výživu svojho
dieťaťa 3-krát, a to sumou 100 Eur, 90 Eur a 500 Eur. Finančné prostriedky zaslal až po tom, čo ho
viackrát kontaktovala, že nemá finančné prostriedky na zabezpečenie výživy maloletého. Maloletý D. má
4 roky. Jeho výdavky sú hradené najmä starou matkou zo strany matky a sestrami zo strany matky, ktoré

pracujú v zahraničí a nosia mu oblečenie a obuv. Stará matka zasiela finančné prostriedky na stravu.
Zdravotný stav maloletého D. sa od posledného pojednávania zlepšil, v súčasnej dobe už nenavštevuje
neurologickú ambulanciu, iba očnú ambulanciu, ide o kontrolné vyšetrenia.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého od posledného rozhodnutia súdu došlo k
zmene pomerov na strane otca, ktorý je v súčasnej dobe nezamestnaný, všetky jeho základné životné

potreby zabezpečujú rodičia jeho priateľky, s ktorou teraz žije v spoločnej domácnosti. Zatiaľ čo pri
poslednej úprave výživného bol zamestnaný v Českej republike, v súčasnej dobe si prácu hľadá, ako
uviedol na pojednávaní. Z Českej republiky odišiel z dôvodu, že ďalej vo firme LIBERA, s. r. o., kde
predtým pracoval, nemohol pracovať z dôvodu, že bola zrušená prevádzka. Túto skutočnosť však súdu
žiadnymspôsobomnepreukázal.Následneišielpracovaťbrigádnickydozahraničia,kdezarobilfinančné

prostriedky, z ktorých bol schopný vyplatiť aj dlžné výživné pre svojho syna. Po návrate zo zahraničia
však bol naňho vydaný zatykač, bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde nebol pracovne zaradený.
Nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa vzdal možnosti riadne sa zamestnať, zabezpečiť príjem
pre seba a pre svojho maloletého syna, preto toto jeho konanie súd považuje za nezodpovedný prístup
k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti. Je v rozpore s dobrými mravmi zohľadňovať skutočnosť, že

povinný rodič nemôže pracovať, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody, a preto si nemôže plniť
svoju vyživovaciu povinnosť. Do takejto životnej situácie sa dostal sám a vlastným pričinením. Ak by
nepáchal trestnú činnosť, mohol sa riadne zamestnať a riadne na výživu svojho syna prispievať. V
priebehu konania mal súd preukázané, že na to otec má možnosti, aj schopnosti, bolo to preukázané
aj pri poslednej úprave výživného, kedy riadne pracoval, či už ako čašník alebo ako skladník. Tiež je

možné, aby si prácu našiel v zahraničí, keďže už tomu bolo tak aj v minulosti. V súčasnej dobe má
otec dlh na výživnom, ktorý mu čiastočne pomáha splatiť jeho matka, ktorá však nemá vyživovaciu
povinnosť k svojmu vnúčaťu. Otec sa dlhodobo správa nezodpovedne, pácha trestnú činnosť, ako to
bolo aj pri poslednej úprave výživného, kedy bol tiež odsúdený pre výtržníctvo a krádeže, čo potvrdil
vo svojej výpovedi. Naopak, matka maloletému zabezpečuje celodennú opateru a starostlivosť, snaží

sa zabezpečiť všetky výdavky a potreby za pomoci svojej rodiny a svojho priateľa, keďže momentálne
nemá žiaden príjem, je na predĺženej rodičovskej dovolenke a je pre ňu obtiažne nájsť si vhodné
zamestnanie tak, aby mohla zabezpečovať aj starostlivosť maloletému D.. Keďže jej najbližší príbuzní a
priateľ pracujú v zahraničí, nie je možné, aby jej pomohli pri starostlivosti o maloletého D., napríklad tým,
že ho budú vyberať alebo odvádzať do materskej školy, aby si ona mohla nájsť primerané zamestnanie.

Napriek týmto skutočnostiam maloletý D. má zabezpečené všetko, čo potrebuje pre svoj zdravý vývin.
Starostlivosť zo strany matky je príkladná, zlepšil sa aj jeho zdravotný stav. U matky súd zohľadnil jej
osobnú starostlivosť o maloletého D., čo nie je možné finančne vyčísliť, ide najmä o zabezpečenie jeho
základných potrieb, ide o čas, ktorý matka maloletému venuje pri jeho výchove a starostlivosti a čas,
v ktorom nemôže zvýšiť svoj príjem, napríklad brigádnickými prácami, nakoľko je dôležité zabezpečiť

najmä výchovu a starostlivosť maloletému. U maloletého D. nedošlo k podstatnej zmene pomerov
od poslednej úpravy výživného, aj keď za rok podrástol, zlepšil sa jeho zdravotný stav. Matka už
nevynakladá toľko finančných prostriedkov na lieky, aj keď s ním ešte pravidelne navštevuje očnú
ambulanciu. Keďže od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktoráby odôvodňovala zníženie výživného, súd považoval návrh otca za nedôvodný a tento v celom rozsahu
zamietol.
5. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,2,34, § 75, ods. 1, § 78, ods. 1,2,3 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa 52 C.m.p..
Obsah odvolania otca
7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. v odvolaní uviedol, že od pojednávania na Okresnom súde
Prešov sa jeho pomery zjavne zmenili, dňa 20.09.2016 sa zamestnal vo firme J&M - Group , s.r.o. , ako
obchodnýpredajca,pracovnýpomerjeuzatvorenýnaneurčitýčasapracovnámzdazajedenkalendárny

mesiac činní čiastku vo výške 405 Eur, táto mzda je vyplácaná posledný deň nasledujúceho mesiaca.
Po rodinných rozporoch a nezhodách musel sebe, ako svojej súčasnej partnerke zaobstarať spoločné
bývanie. Dňa 22.09.2016 uzavrel nájomnú zmluvu o prenajímaní časti rodinného domu, mesačné
nájomné činní čiastku 250 Eur + 50 Eur za energie. V najbližších dňoch očakáva s partnerkou dieťa.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo

podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“).
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods. 2
CSP). Súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného zo strany otca odôvodnil tým,
že od rozhodovania súdu o výživnom uplynula krátka doba, nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré
by boli dôvodom pre zmenu rozhodnutia. Poukázal na nezodpovedný prístup otca k plneniu vyživovacej

povinnosti.
10. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 C.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Civilný súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s

prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 C.m.p.), podľa ktorého
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o
výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne

relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či

došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia
o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného. Náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval pomery na strane maloletého ako aj na
strane oboch rodičov. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy,

napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce
bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa
nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky
výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvompovinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a

potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých
detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.
12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletého sa o neho osobne stará,

zabezpečuje mu bývanie, finančne zabezpečuje všetky jeho materiálne potreby.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené

potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a
duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti

svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo
nemôže byť ukracované.
17. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú

prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií
uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
18. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prvej inštancie sa vyrovnal aj s konkretizáciou možností
a schopností otca. Ako to vyplýva z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 6.9.2016 v októbri,

novembri 2015 pracoval v Taliansku, predtým v ČR, ako to vyplýva z listinného dôkazu predloženého
otcom v dovolaní, v súčasnosti je opätovne zamestnaný. Vzhľadom k tomu, že právna úprava výživného
je založená na princípe príjmovej potenciality (na rozdiel od zásady fakticity), nie je možné opomenúť
ani hľadisko možnej úrovne príjmov, ktoré by povinný vzhľadom na svoje schopnosti mohol dosahovať
( porovnaj napr. uznesenie ÚS ČR III ÚS 748/09) Správne postupoval súd, ak dospel k záveru, že

otec sa jeho vlastným pričinením ( páchaním trestnej činnosti ) dostal do situácie, kedy vo výkone trestu
odňatia slobody nemohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému. V prípade, ak sa rodič svojim
úmyselným konaním, pre ktoré bol neskôr odsúdený na trest odňatia slobody, v dôsledku čoho u neho
došlo k strate objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné
tútoskutočnosťpričítaťnaťarchudieťaťa,ktoréhoprávonarodičovskústarostlivosťavýchovujeústavou

chránené (čl. 41 ods. 4 Ústavy).
19. Otec v odvolaní namieta, že so súčasnou partnerkou čaká narodenie dieťaťa a hoci sa zamestnal a
dosahuje príjem, má výdavky v súvislosti s nájmom bytu, v ktorom žijú. Odvolací súd má za to, že ani
tieto otcom tvrdené skutočnosti nemajú vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie. Výdavok otca
na bývanie v rodinnom dome vo výške 300 Eur mesačne pri príjme zo zamestnania vo výške 405 Eur

nie je možné vyhodnotiť ako primeraný a v žiadnom prípade nemôže byť na úkor výživného na mal.
dieťa. Výška výživného na mal. D. zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca,
ktorého povinnosťou je optimalizovať svoje príjmy a výdavky tak, aby umožňovali platenie výživného a
odôvodneným potrebám dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).