Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202794
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816202794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu E.. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, R., P.
XX, proti žalovaným 1) H. M., nar. XX.X.XXXX, 2) R. M., nar. XX.X.XXXX a 3) O. M., nar. XX.X.XXXX,
všetkých bytom Č. H. XXX, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava,
Čučmianska Dlhá 21, o zaplatenie 5.520,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
11C/269/2016 -26 z 21.9.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)rozsudkomuložilI.Žalovanýmv1.až3.radepovinnosťspoločnea
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.520,- eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12% ročne od 28.7.2011
do 31.03.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 1. 4. 2016 do zaplatenia,
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.

2. Z dohody z 28.7.2011 podpísanej žalovanými v 1. až 3. rade a žalobcom mu vyplynulo, že žalovaní
si zapožičali od žalobcu 5.520,- eur a zaviazali sa, že požičanú sumu 5.520,- eur vrátia do 31.3.2016

s ročnou úrokovou sadzbou 12%. Uviedol, že žalovaní z dlžnej sumy uhradili jednotlivými čiastkovými
úhradami sumu 1.000,- eur. Potom , ako žalobca predložil originál listiny dohody, súd porovnal text a
podpisy s fotokópiou listiny v spise a konštatoval že je totožná. Na základe vykonaného dokazovania
urobil záver, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a preto jej aj čiastočne vyhovel. Konštatoval, že
nárok žalobcu na zaplatenie istiny 4.520,- eur vychádza z u § 657 Obč. zák., podľa ktorého zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Bolo mu preukázané, že žalobca poskytol

žalovaným v 1. až 3. rade pôžičku, pričom žalovaní mu ju v dohodnutej dobe nevrátili a vykonali len
čiastočné plnenie v sume 1.000,- eur a zvyšok dlžnej sumy nevrátili ani do vyhlásenia rozsudku, preto
sú povinní dlh spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi, v súlade s § 657 a nasl. Obč. zák. Dôvodil, že
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 12% ročne vychádza z § 658 ods. 1 Obč. zák.,
a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania sa opiera o § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ku dňu vzniku omeškania. Uviedol, že žalovaní mali vrátiť celú
dlžnú sumu najneskôr do 31.3.2016 a že od 1.4.2016 sú v omeškaní a preto od tohto dňa boli priznané

aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9,05 %, ktoré platili k 1. dňu omeškania. V prevyšujúcej časti
týkajúcej sa sumy 1.000,- eur žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal za preukázané, že žalovaní vykonali
úhradu tejto sumy v prospech žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 v
spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná vo výške 100 % podľapomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku - výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca.

4. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil a rozhodol o znížení pôžičky, že porušil a neboli splnené
procesné podmienky, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakoval, že rodina O.. M. dlhuje
pôžičku od r. 2005, kedy ho požiadala o pomoc a prvýkrát vymámila peniaze od neho, že im 27.4.2011
vybral (od spol. Pohotovosť a Provident 2.000,- eur), ktoré musel splácať, že po 5 rokoch mu dal H. M.
prvú splátku 400,- eur a 7.7.2011, ktoré použil na splácanie pôžičky Provident a Pohotovosť, že 1.000,-
eur v r. 2011 splácal pôžičku z 27.4.2011 (Provident, Pohotovosť), ktorú vybral žalovanej v 3. rade.

Ďalej poukázal na to, že na pojednávanie 21.9.2016, ktoré bolo odročené z 26.8.2016 H. a R. M. sa
nezúčastnili pojednávania, neprišli a nechceli sa zaviazať a byť konfrontovaní, že žalovanú v 3. rade
zastupoval advokát JUDr. Pavol Kontra, ktorý nebol o všetkom oboznámený o rodine M. o jej dlhoch,
pôžičkách a spôsoboch voči iným ľuďom a voči nemu, že žalovaná v 3. rade mu nepovedala pravdu,
klamala mu a tak ho uviedla do omylu, že splácali túto pôžičku a on zase ovplyvnil sudcu bez dôkazov.

Tvrdil, že sudca bez dôkazov znížil pôžičku a rozhodol nesprávne, že splátkami, ktorými bola splácaná
pôžička z 27.4.2011 (Provident, Pohotovosť), nemôže byť splácaná ďalšia nová pôžička v poradí 6 z
28.7.2011, keď nebola splatená ani prvá pôžička a ďalších 6 pôžičiek pred ňou, ani ostatné dlhy. Žiadal
rozsudok v napadnutej časti zrušiť.

5. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p.- na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje.

7.Žalobcavodvolaníuplatnilodvolaciedôvody,žesúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích nie je daný.

9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za

rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy sporu vyplýva, že strana, ktorá v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a

dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu a na
správne právne posúdenie veci.

11.Žalobca,o.i.,vodvolaníneuvádza,ktorédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíapre
správne právne posúdenie veci súd nevykonal, ktoré by zároveň aj pred súdom prvej inštancie navrhol
vykonať, pričom by malo ísť o dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť,
pričom musí ísť len o skutočnosti uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.12. Z obsahu zápisnice z pojednávania z 21.9.2016 vyplýva, že strany sporu prítomné na pojednávaní
boli súdom poučené podľa § 154 , § 182 a § 373 ods. 4 C.s.p., že žalobca súdu prvej inštancie nenavrhol

vykonať dôkaz ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a z uvedeného dôvodu
súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

13. Žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že obdržal platby od žalovaných v 1. až
3. rade, avšak tieto mali byť započítané k iným dlžným sumám, nakoľko so žalovanými uzavrel viacero

dohôd o pôžičke, že zo strany žalovaných došlo k úhrade celkovej čiastky 1.000,- eur. Po zákonnom
poučení podľa § 182 C.s.p. žalobca trval na tom, že suma 1.000,- eur, ktorá mu bola poskytnutá, bola
započítaná do iného plnenia, na iné pôžičky, pre spoločnosť Pohotovosť a Pôžičkáreň, ktoré úvery zneli
na meno žalobcu, ktoré mal vybrať v prospech žalovaných, avšak súdu prvej inštancie o tejto skutočnosti
nepredložil žiaden dôkaz, resp. nenavrhol ho vykonať. Z uvedených dôvodov uvedené skutočnosti
zostali len na úrovni jeho ničím nepodloženého tvrdenia.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

17. V prejednávanej veci, okrem iného, je potrebné dodať, že v zmysle § 182 C.s.p. bolo základnou
povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie (bremeno tvrdenia), že plnenie žalovaných v rozsahu
1.000,- eur malo byť započítané na iné dlžoby žalovaných vo vzťahu k nemu a že bol naň aj právny

dôvod. Existenciu pohľadávky má preukázať žalobca a v prípade, že žalovaní tvrdili, že plnili žalobcovi
v rozsahu 1.000,- eur, bolo na nich preukázať, že ich dlh vo vzťahu k žalobcovi z predmetnej zmluvy o
pôžičke poskytnutej im 28.7.2011 v časti zanikol. Žalovaní tvrdili, že plnili 1.000,- eur z titulu uvedenej
pôžičky, čo v konaní aj preukázali. Aj keď žalobca tvrdil, že toto plnenie žalovaných bolo za účelom
splnenia iného dlhu z pôžičky poskytnutej žalovaným, bolo na ňom, bez akýchkoľvek pochybností

jednoznačne preukázať existenciu týchto jeho ďalších pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sa malo
uvedené plnenie 1.000,00 eur započítať na staršie nesplatené dlhy.

18. Dôkazné bremeno je dôkaznou povinnosťou strán sporu, povinnosťou označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana sporu, ktorá

neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Ak strana
sporu nesplnila svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom
spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.19. Aj z týchto vyššie uvedených dôvodov (z hľadiska dôkazného bremena) bolo potrebné sa stotožniť
so záverom súdu, že žaloba je len čiastočne dôvodná, že žalovaní v 1. až 3. rade zo žalovanej pôžičky
splnili svoj dlh čiastočne v rozsahu 1.000,- eur jednotlivými čiastkovými úhradami a zvyšok dlžnej sumy

nevrátili.

20. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

22. Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech a žalovaným trovy odvolacie konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).