Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/304/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117201144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: Mgr. C. E., nar.
XX.XX.S., bytom R. M. XXX, XXX XX L. U. G., zastúpená STEHURA & partners, v. s. o., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 2.079,54 Eur s príslušenstvom, v
konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/10/2017-36 zo dňa 21.
apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom a treťom výroku potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku zostáva nedotknutý.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.014,60
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z vyššie označenej istiny od 03.02.2017 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Žalobu žalobkyne vo
zvyšnej časti o zaplatenie istiny 64,94 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania zamietol (v poradí druhý

výrok). Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94% (v poradí tretí
výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.01.2017 domáhala
voči žalovanému zaplatenia istiny 2.079,54 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.079,54
Eur (správne zo sumy 2.079,54 Eur - pozn. odvolacieho súdu) od 16.01.2017 do zaplatenia. Žaloba
bola skutkovo odôvodnená tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 19.09.2011 úverovú zmluvu č.
4109062203 (v ďalšom texte už len úverová zmluva zo dňa 19.09.2011) na sumu 1.700 Eur. Zástupca

žalovaného predložil žalobkyni predtlač zmluvy, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej
obsahu. Zistila, že úverová zmluva zo dňa 19.09.2011 nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (v ďalšom texte už len zák. č. 129/2010 Z.z.). Žalobkyňa v zmysle uvedených tvrdení a
poukazujúc na § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považovala poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov. Nakoľko žalovanému zaplatila celkom 3.843,60 Eur a od žalovaného dostala úver len vo
výške 1.700 Eur, tvrdila, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 2.143,60 Eur. Pre prípad vznesenia

námietky premlčania uplatnila žalobou len nepremlčané platby - splátky od februára 2014, a to v celkovej
výške 2.079,54 Eur.
Okresnýsúdďalejvodôvodnenírozsudkuuviedol,ženakoľkožalovanýlistomzodňa11.01.2017potvrdil
žalobkyni, že úver podľa úverovej zmluvy zo dňa 19.09.2011 je k uvedenému dňu zaplatený, považovalza nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy sumu 3.843,60
Eur. Za nespornú považoval i skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol právny vzťah v
zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. Na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere

uzavretá medzi stranami sporu dňa 19.09.2011 neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
j) (nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - v ďalšom texte už len RPMN) a písm. k)
(výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) zák. č. 129/2010 Z.z. V podrobnostiach
v tomto smere uviedol, že RPMN bola v úverovej zmluve uvedená v rozpätí od 39,2% do 41,3%, čo
nezodpovedá zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. Podľa názoru súdu bolo potrebné

RPMN uviesť a vypočítať v zmluve presne na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
Neuvedenie určitého jedného údaja o RPMN je nutné považovať z hľadiska dôsledkov takejto chyby
žalovaného ako veriteľa, akoby tento údaj nebol v zmluve uvedený vôbec, a to bez ohľadu na to, že
išlo o rozpätie v rozsahu 2,1%. Na tomto závere súdu o absencii náležitostí spornej úverovej zmluvy
nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, ak by žalovaný (ako to tvrdil) dodatočne po podpise úverovej zmluvy
zaslal žalobkyni oznámenie o presnej výške RPMN. Argumentáciou ad absurdum by tam bolo v zmysle

argumentácie žalovaného dospieť k záveru, že aj iné podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. by postačovalo uviesť zo strany dodávateľa dodatočne
až po poskytnutí spotrebiteľského úveru. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že úverová zmluva zo
dňa 19.09.2011 nespĺňala ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko v
nej absentuje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov. Podrobné úvahy v

tomto smere uviedol v bode 29. písomného vyhotovenia rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené závery dospel k záveru, že povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť
žalovanému len poskytnutý úver vo výške 1.700 Eur a tiež úhradu za poistenie vo výške 129 Eur,
spolu 1.829 Eur. Pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 3.843,60 Eur, možno konštatovať,
že uhradila žalovanému celkovo sumu o 2.014,60 Eur vyššiu ako zodpovedala sume jej peňažných

záväzkov zo zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2011. Nakoľko z vykonaného dokazovania zároveň nevyšlo
najavo, že by existoval akýkoľvek právny dôvod peňažného plnenia žalobkyne žalovanému v rozsahu
sumy 2.014,60 Eur, vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ), keďže žalovaný získal peňažným plnením
žalobkyne v rozsahu vyššie uvedenej sumy majetkový prospech bez právneho dôvodu.

Pokiaľideouplatnenýúrokzomeškania,nakoľkožalobkyňavkonaníneprodukovaladôkaz,zktoréhoby
vyplynulo, že žalovaného vyzvala na plnenie skôr ako bola žalovanému doručená žaloba v tomto konaní,
t.j. dňa 01.02.2017, žalovaný bol povinný plniť žalobkyni deň po doručení žaloby, t.j. dňa 02.02.2017 a
dňom 03.02.2017 sa dostal žalovaný s plnením svojho dlhu do omeškania.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na plnenie vo vyššom rozsahu ako rozhodol, vo zvyšnej

časti jej žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP), a to s poukazom na pomer úspechu strán sporu v
konaní, keď žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech v čistom vyjadrení 94%.

2. Proti v poradí prvému a v poradí tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný,
ktorý ho v týchto častiach navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola voči nemu zamietnutá.
V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s vyhodnotením úverovej zmluvy zo dňa 19.09.2011 ako
bezúročnej a bez poplatkov, má za to, že predmetná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti

vyžadované zák. č. 129/2010 Z.z. K ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. odvolateľ uviedol,
že výklad k označenému ustanoveniu zaujal Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15, v ktorom uviedol odpoveď na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozloženia splátok úveru.
Žalovaný ďalej argumentoval nevyhnutnosťou výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v
súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t.j. v súlade so Smernicou Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES (v ďalšom texte už len Smernica). Poukázal na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v
súlade so Smernicami. Jeho argumentácie v tomto smere prijal i Krajský súd v Košiciach vo svojom
uznesení zo dňa 30.11.2016 vo veci sp. zn. 3Co/344/2015. Čo sa týka RPMN, ust. § 11 ods. 1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje, aby RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne a v neprospech

spotrebiteľa. Z dokazovania v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by RPMN bola uvedená
nesprávne, žalobkyňou bolo namietané len jej neuvedenie jedným číslom, čo však nemožno stotožňovať
s pojmom nesprávna RPMN a v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný podal vo svojom odvolaní aj výklad
ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., najmä poukázal na to, že z označeného ustanovenia vyplýva,že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok nedodržania písomnej formy a porušenia ďalších
náležitostí. V danom prípade nie je možné na úverovú zmluvu zo dňa 19.09.2010 aplikovať sankciu
uvedenúv§11ods.1písm.a),nakoľkojenepochybné,žetátozmluvabolauzatvorenávpísomnejforme

a keďže zákonodarca v § 11 ods. 1 písm. a) medzi písomnou formou podľa § 9 ods. 1 a náležitosťami
podľa § 9 ods. 2 použil zlučovaciu spojku „a“, je zrejmé, že na to, aby bola naplnená hypotéza § 11
ods. 1 písm. a) je nutné, aby boli kumulatívne splnené podmienky predpokladané v danom ustanovení.
Keďže v danom prípade je nepochybné, že zmluva je uzatvorená v písomnej forme, je nemožné, aby
bola naplnená hypotéza ust. § 11 ods. 1 písm. a). K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co/356/2015.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že toto odvolanie nepovažuje za dôvodné,
nakoľko okresný súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je i vecne správne. V ďalšom sa v
podstate stotožnila so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k rozpätiu
RPMN uvedeného v zmluve o úvere zo dňa 19.09.2011 žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax

Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, najmä na jeho rozhodnutia vydaných vo veciach sp. zn.
10Co/635/2015, sp. zn. 7Co/253/2015, sp. zn. 11Co/169/2015, sp. zn. 6Co/327/2015.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), v odvolaním napadnutých výrokoch (v poradí

prvý a tretí) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (v rozsahu jeho prvého a tretieho
výroku) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je i vecne správne.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov čo do absencie
podstatnej náležitosti spornej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., v tomto
smere odkazuje na bod 30. písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.

7. Odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k záveru okresného súdu o absencii náležitostí úverovej
zmluvy zo dňa 19.09.2011 v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Žalovaný v tomto smere argumentoval v podstate tým, že i keď RPMN nebola
vyjadrená v úverovej zmluve jedným číslom, nemožno hovoriť o tom, že by išlo o RPMN v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko pre uplatnenie sankcie uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sa

vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, t.j. aby RPMN bola určená nesprávne a zároveň v
neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil. Zo spisového
materiálu je zrejmé (čo nakoniec žalovaný ani nenamietal), že v úverovej zmluve zo dňa 19.09.2011
bola RPMN vyjadrená v rozpätí od 39,2 % do 41,3 %. Z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.
vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu uzavretia zmluvy. Časť II. prílohy č.

2 k vyššie označenému zákonu obsahuje viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri
úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Z toho je zrejmé, že zákonodarca si
bol vedomý ťažkostí, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň.
Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) vyššie citovaného zákona ustanovil
a práve preto v jednotlivých ustanoveniach prílohy č. 2 upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí.

Z uvedeného potom vyplýva, že určenie RPMN spôsobom uvedeným v predmetnej úverovej zmluve,
t.j. rozptylom medzi dvoma hodnotami, odvolací súd hodnotí ako nejednoznačné a v rozpore s ust. §
9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje, že úver poskytnutý žalobkyni treba hodnotiť ako
bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne určenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve je potrebné hodnotiť
ako keby údaj RPMN v takejto zmluve vôbec nebol, a teda je bez právneho významu argumentácia

žalovaného v odvolaní, na podklade ktorej uvažoval, že RPMN v rozpätí určenom v úverovej zmluve zo
dňa 19.09.2011 nebola v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k záverom okresného súdu o absencii náležitostí úverovej
zmluvy zo dňa 19.09.2011 v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., vzhľadom na záverodvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia (správny záver okresného
súdu o absencii náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 19.09.2011 v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a v
dôsledku toho i správny záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej

zmluvy) odvolací súd už nepovažoval za potrebné, aby sa touto námietkou žalovaného bližšie zaoberal,
nakoľko by to nijako neovplyvnilo vecnú správnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch
(v poradí prvý a tretí). Vo všeobecnosti však možno uviesť, že judikačná prax súdov SR (najmä
odvolacích) je v tomto smere, najmä po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016
rozdielna (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/498/2016 z 15.05.2017, podľa

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať rozčlenenie splátky osobitne na splátku úveru ,
osobitne na splátku úroku a osobitne na splátku poplatkov, naproti tomu rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/219/2016 z 20.04.2017, sp. zn. 12Co/169/2017 zo dňa 21.06.2017, resp.
odvolateľomcitovanérozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3Co/344/2015z30.11.2016,podľa
ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať takéto rozčlenenie jednotlivých splátok).
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy, zároveň konštatujúc, že žalovaný

nevzniesol žiadne námietky proti výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch (v poradí prvý a tretí) ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd sa rozsudku okresného súdu v nenapadnutej časti (v poradí druhý výrok) týmto svojim
rozsudkom nedotkol, nakoľko proti tejto časti strany sporu odvolanie nepodali.

9. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko
bola v tomto odvolacom konaní plne úspešná.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)