Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/832/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213226521.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. XXXX/X, proti
odporcovi: DONAU MARINE, s. r. o., Komárno, Družstevná 5/43, IČO: 35 962 542, zast. Mgr. Jozefom
Danczim, advokátom, so sídlom v Komárne, Župná 1147, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. apríla 2015 č. k. 14C/120/2013-136 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že o trovách
konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 421, § 100 ods. 1, § 106 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2010 kúpil motorový čln,

druh Kormorán č. SK-1-23633 s názvom Daniela od K.. A. C. za kúpnu cenu 2.000 eur. Dňa 15. 12.
2010 uzavreli účastníci konania zmluvu o oprave a úprave veci, predmetom ktorej bola oprava a úprava
motorového člna vo vlastníctve navrhovateľa. Rozsah dohodnutých prác bol dohodnutý v písomnej
ponukezhotoviteľazodňa11.11.2010.Dielonazákladezmluvymalobyťpodľadohodyzmluvnýchstrán
ukončené do 31. 03. 2011. Ako vyplynulo z príjmových pokladničných dokladov, navrhovateľ odporcovi
uhradil dňa 21. 01. 2011 sumu vo výške 50 eur za výber lode žeriavom, dňa 20. 01. 2011 sumu vo

výške 230 eur za vyčistenie lode a dňa 30. 06. 2011 sumu vo výške 3.000 eur. Z emailovej i písomnej
komunikácie účastníkov konania vyplynulo, že dielo na základe zmluvy o oprave a úprave veci nebolo
vykonané v stanovenom termíne do 31. 03. 2011. Dňa 09. 06. 2011 navrhovateľ písomným podaním
reklamoval stav vykonaných prác na lodi, ako aj prístup odporcu. Písomným podaním zo dňa 09. 08.
2012 si navrhovateľ uplatnil od odporcu náhradu škody vo výške 10.128,63 eura v lehote do 20. 08.
2012. Odporca uplatnenú sumu náhrady škody navrhovateľovi neuhradil.

Z vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd jednoznačne preukázané,
že medzi účastníkmi konania existoval záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o dielo (zmluva o oprave
a úprave veci zo dňa 15. 12. 2010), predmetom ktorého bola oprava a úprava motorového člna Daniela
vo vlastníctve navrhovateľa. Tiež mal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania preukázané, že oprava
a úprava motorového člna nebola vykonaná v rozsahu a v lehote dohodnutej v zmluve o dielo. Napriek

uplynutiu lehoty na vykonanie diela, navrhovateľ naďalej ponechal motorový čln v dispozícii odporcu
za účelom dokončenia dohodnutej opravy a úpravy člna bez toho, aby bol medzi účastníkmi konania
založený nový zmluvný vzťah. Navrhovateľ ani odporca od uzavretej zmluvy neodstúpili, hoci obe strany
konania i v priebehu konania konštatovali existenciu dôvodov na predčasné ukončenie zmluvného
vzťahu. Z vykonaného dokazovania (predloženej rozsiahlej emailovej komunikácie účastníkov konania)
mal súd tiež preukázané, že spolupráca bola problematická. K ukončeniu spolupráce medzi účastníkmi

konania došlo až dňa 20. 08. 2011, kedy odporca vyzval navrhovateľa na prevzatie motorového člna.
Od tohto momentu už na motorovom člne zo strany odporcu nebola vykonaná žiadna činnosť smerujúcak dokončeniu pôvodne dohodnutej opravy a úpravy veci. V priebehu konania bola zo strany odporcu
vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, ktorá sa však týkala pôvodne podaného návrhu
na začatie konania, v ktorom si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie úroku z omeškania, počnúc odo

dňa nasledujúceho po uplynutí doby vykonania diela dohodnutej v zmluve o oprave a úprave veci zo
dňa 15. 12. 2010. Zo strany navrhovateľa bol v priebehu konania podaný návrh na pripustenie zmeny
petitu, v ktorom okrem iného žiadal pripustiť zmenu petitu v časti dátumu, od ktorého si uplatňoval
náhradu škody. Tento dátum ustálil na deň 09. 08. 2012. Súd návrhu na pripustenie zmeny
petitu vyhovel. Po pripustení zmeny petitu už odporca nenamietal premlčanie uplatneného nároku, keď

aj súd mal za to, že nakoľko medzi účastníkmi konania preukázateľne došlo k predĺženiu spolupráce,
až bezprostredne pred jej ukončením (mesiac august 2012), resp. po jej ukončení (20. 08. 2012, kedy
bolo najskôr možné zistiť konečný stav veci) bolo možné zo strany navrhovateľa zistiť, či mu vznikla
škodaaktozaňuzodpovedá(ktorýmomentpodmieňujezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby).
Nakoľko bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na začatie konania na súd dňa 20. 11. 2013, tento
bol podaný v priebehu plynutia subjektívnej premlčacej doby, i objektívnej premlčacej doby (keďže ku

škode nemohlo dôjsť konaním odporcu skôr, ako bol medzi účastníkmi konania uzavretý zmluvný vzťah
- čo bolo dňa 15. 12. 2010, od ktorého dátumu do podania návrhu na súd neuplynuli viac ako tri roky).
Vychádzajúc z uvedených záverov považoval súd v konaní odporcom vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku za nedôvodnú. Zo strany navrhovateľa bol podaným návrhom uplatnený nárok na
náhradu škody, čo navrhovateľ v priebehu konania opakovane potvrdil, keď podľa jeho tvrdenia mu

škoda vznikla tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o oprave a úprave veci,
dielo nevykonal riadne a včas, pričom motorový čln stratil hodnotu plnohodnotného plavidla. Titulom
náhrady škody si uplatnil od odporcu zaplatenie kúpnej ceny motorového člna, zaplatenie preplatenej
zálohy, inkasa za vyčerpanie vody z člna, platby za zdvihnutie člna a poplatku za odhlásenie plavidla
z registra plavidiel SR spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania z dlžnej sumy. Súd, rešpektujúc

dispozičnú zásadu v tomto sporovom konaní, vychádzajúc z petitu návrhu, ktorý limituje možnosť
rozhodnutiasúdu,dospelkzáveru,ženávrhunazačatiekonaniavdanomprípadeniejemožnévyhovieť.
Navrhovateľ do uplatneného nároku na náhradu škody zakomponoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny
motorového člna, odporcovi uhradenej platby titulom zálohy, poplatku za vyčerpanie vody, poplatku
za vyzdvihnutie člna z vody a uhradeného poplatku za odhlásenie člna z registra plavidiel SR. Tieto

nároky, ktoré v podanom návrhu i vyčíslil, však v žiadnom prípade nemožno považovať za nároky titulom
náhrady škody, pretože zakúpenie motorového člna, zaplatenie poplatku za odhlásenie motorového
člna z registra plavidiel SR, zaplatenie vyúčtovanej zálohy titulom zmluvy o dielo, ceny vyčerpania vody
z člna a ceny za vyzdvihnutie člna z vody, nemajú nič spoločné s tým, že odporca podľa tvrdenia
navrhovateľa porušil svoju právnu povinnosť a svojim konaním mu spôsobil škodu. Pre konštatovanie

dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody súdom je nevyhnutné, aby navrhovateľ v konaní
preukázal porušenie právnej povinnosti odporcom, vznik (existenciu) škody, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody a zavinenie odporcu. Škoda je definovaná ako
zmenšenie, resp. zníženie hodnoty majetku poškodeného, ku ktorému došlo konaním škodcu, pričom
táto predstavuje číslom vyjadrenú sumu zmenšenia, resp. zníženia hodnoty veci vlastníctva. V danej

veci sa však navrhovateľ titulom náhrady škody domáhal zaplatenia kúpnej ceny motorového člna,
odporcovi uhradenej zálohy, úhrady za vyzdvihnutie člna z vody, úhrady za vyčerpanie vody z člna a tiež
poplatku za odhlásenie člna z registra plavidiel SR. Súd konštatoval, že uplatnené nároky nie sú nárokmi
odvodenými od vzniku škody, keď zo strany súdu nebolo možné vyzvať navrhovateľa na odstránenie
vád podania - návrhu na začatie konania, pretože by navrhovateľa musel poučovať o hmotnom práve,

čo je neprípustné, keďže by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti sporových strán. V záujme
zachovaniazásadyrovnostiúčastníkovkonaniasúdnemoholnahradiťprocesnúpovinnosťnavrhovateľa
spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto návrh na začatie konania zamietol bez
toho, aby vykonal dokazovanie ohliadkou motorového člna, pretože doplnenie dokazovania v tomto
smere by nemohlo zvrátiť vo výroku tohto rozsudku vyslovené rozhodnutie súdu. Rozhodnutie o trovách

konania súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP ponechal na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym posúdením veci. Uviedol, že na 1. pojednávaní bol súdom vyzvaný, aby

spresnil navrhovaný petit a bol upozornený, že v rámci náhrady škody nedostatočne vykázal priamu
príčinnú súvislosť medzi odporcom a vznikom škody. Následne uviedol, že konateľ odporcu bez jeho
súhlasu odmontoval z lode všetko, čo sa demontovať dalo, a tak ju vyplienil, že zostalo len torzo lode. To,
že to zapríčinilo devastáciu lode, je tá najpriamejšia príčinná súvislosť medzi touto zlodejinou konateľaodporcu a škodou. Objednané očistenie trupu lode odporca vykonal s vynechanými miestami a navrch
natrel antivegetačnou farbou, ktorej technologický postup predpisuje behom týždňa po nátere osadenie
do vody, inak spáli všetko ochranné pod sebou, pričom odporca to nechal doteraz bez ochrany. To

je najpriamejšia príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a škodou. Zo spisu sú zrejmé aj ďalšie
zavinenia odporcu, nehovoriac o zodpovednosti za škodu titulom zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo.
Podstatou,naktorúchcepoukázaťvšakje,žejehovyjadreniastálesmerujúknáhradeškody.Nadruhom
pojednávaní mu dal súd za pravdu a vyzval odporcu, aby do dvoch mesiacov vykonal opravy podľa
zmluvy o dielo, pretože inak súd nariadi súdneho znalca a ten môže vyčísliť škodu na vyššiu čiastku,

než je navrhovaná. Odporca, vedomý si viny, ponúkol zmier s tým, že mu uhradí určitú čiastku. Išlo o
zreteľné uznanie priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Keď uplynula sudcovská lehota, podľa
jeho názoru došlo k niečomu, čo nabúralo zásadu rovnosti účastníkov konania v jeho neprospech. Na
tretie pojednávanie sa odporca, ani jeho právny zástupca nedostavili a návrh na dôkaz tvaromiestnou
obhliadkou sa nevykonal. Na fotosnímky súd uviedol, že z nich nemal preukázané, či sa týkajú tohto
sporu, preto bola povinnosť súdu vykonať tvaromiestnu obhliadku lode, vzdialenej 600 metrov od súdu.

Možno by stačilo aj to, keby sa na totožnosť snímok opýtal odporcu, ktorý by totožnosť s predmetom
konania potvrdil. Celé konanie sa vyznačovalo tým, že musel dokazovať, a keď odporca niečo vyhlásil,
súd nežiadal, aby to dokázal. V procese došlo k procesnej situácii, keď odporca uznal svoje zavinenie,
ale súd to za odporcu neuznal. Uviedol tiež, že skutočná škoda pozostáva z kúpnej ceny lode, pričom
kúpnu cenu použil ako dôkaz, že v náhrade škody žiada skutočnú výšku škody. Myslel to tak, že výška

škody v peniazoch sa rovná výške hodnoty veci, ktorá je predmetom náhrady škody, keď tá hodnota,
ktorá udáva výšku škody, je rovná cene lode, ktorú zaň zaplatil. Obsahom jeho právneho úkonu je
náhrada škody, a nie vrátenie kúpnej ceny. Uviedol tiež, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, hoci
skonštatoval, že fotodokumentáciu nemôže považovať za hodnovernú k predmetu sporu. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie alebo rozhodol vo veci rozsudkom v súlade s jeho petitom.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia titulom náhrady škody kúpnej ceny
plavidla vo výške 2.000 eur, preplatenia zálohy vo výške 3.000 eur, ceny za údajné vyčerpanie vody
z člna vo výške 230 eur, ceny za vyzdvihnutie člna z vody vo výške 50 eur, sumy za prihlásenie a

odhlásenie plavidla z Registra plavidiel SR vo výške 343 eur, ako aj 8 % úroku z omeškania ročne od
01. 04. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Zároveň žiadal, aby vec, na ktorú sa viaže náhrada
škody, bola prisúdená v prospech odporcu, pričom splnenie povinnosti odporcu a prisúdenie veci má
pôsobiť súčasne a neoddeliteľne.

V priebehu konania navrhovateľ upresnil podaný návrh na začatie konania, keď sa od odporcu domáhal
titulom náhrady škody zaplatenia kúpnej ceny plavidla vo výške 2.000 eur, preplatenia zálohy vo výške
3.000 eur, inkasa za vyčerpanie vody z člna vo výške 230 eur, vyplatenia sumy 50 eur za zdvihnutie
člna a sumy 171,50 eura za odhlásenie plavidla z Registra plavidiel SR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 5.451,50 eura od 09. 08. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. O návrhu

na pripustenie zmeny petitu rozhodol súd uznesením č. k. 14C/120/2013-93 zo dňa 16. 04. 2014 tak,
že zmenu návrhu pripustil. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie náhrady škody odvodzoval od zmluvy
uzavretej s odporcom o oprave a úprave veci zo dňa 15. 12. 2010.

Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi

právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne
právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

Podľa § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady
veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä

mení povrch veci alebo jej vlastnosti.Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava
alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v
záručnej dobe.

Podľa § 653 ods. 2 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je
vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na
vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.

Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.
Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote, alebo ak sa vada
vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy
alebo úpravy.

Podľa § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u
zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy
sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

Na základe zmluvy o oprave veci objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho
objednávky vykonal opravu veci a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu veci.
Zákon na platnosť tejto zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Zmluva je uzavretá, len čo sa jej účastníci
dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete opravy veci (t.j. dohoda o
tom, aké opravy a čoho sa majú vykonať) a dohoda o odplatnosti opravy veci.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že v zmysle citovaných zákonných
ustanoveníbolamedziúčastníkmikonaniaplatneuzatvorenádňa15.12.2010zmluvaoopraveaúprave
veci, predmetom ktorej bola oprava a úprava motorového člnu Daniela, nachádzajúceho sa v areáli
prístavu pod adresou A. XXX v J.. Rozsah prác bol daný písomnou ponukou zhotoviteľa zo dňa 11. 11.

2010, na ktorý zmluva odkazovala a cena dojednaná odkazom na písomnú ponuku zhotoviteľa zo dňa
11. 11. 2010. Práce podľa tejto zmluvy mali byť ukončené do 31. marca 2011.

Ustanovenie § 653 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má
opravovaná alebo upravovaná vec pri prevzatí veci alebo ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe.

Zodpovednosť zhotoviteľa je objektívna. Nie je pritom rozhodujúce, či vady vznikli nesprávnym výkonom
opravy alebo v dôsledku vadného materiálu použitého pri oprave, ak zhotoviteľ na vadnosť veci alebo
nevhodnosť pokynov objednávateľa neupozornil.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym

zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o
zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na
ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej
osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Môže ísť o osobitnú

zodpovednosť za škodu, ktorá vzniká na základe Zákonníka práce alebo na základe Obchodného
zákonníka. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch.
Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady
zodpovednosti aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, respektíve výsledky

vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,
než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený
nesprávne.Nemožnopretouprieťsúdu,abyvspojenísoskutkovýmizisteniamiurobilsámodlišné,právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.

Vychádzajúczuvedeného,pokiaľnavrhovateľvnávrhu,akoajvpriebehukonaniauviedol,žesadomáha
náhrady škody, pričom škodu jednak vyčíslil a uviedol aj skutkové tvrdenia, z ktorých podľa jeho názoru
došlo k vzniku škody, súd prvého stupňa mal skutkové tvrdenia navrhovateľa podriadiť pod konkrétne
hmotnoprávne ustanovenie, pričom tým, ako navrhovateľ návrh právne posúdil, súd nie je viazaný.

Navrhovateľ mal možnosť, po uzatvorení zmluvy o oprave a úprave veci pri nespokojnosti s kvalitou
prác vykonaných odporcom a dĺžkou opravy, využiť svoje práva v zmysle ustanovenia § 653 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Ani nevyužitie týchto práv však neznamená, že by si nemohol uplatňovať
náhradu škody, pokiaľ bude preukázané splnenie podmienok pre jej priznanie. Súd prvého stupňa sa
teda správne zaoberal náhradou škody a podmienkami pre jej priznanie, avšak napriek tomu, že okrem

ustanovenia upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
v napadnutom rozsudku citoval aj ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka, upravujúce osobitnú
zodpovednosť za škodu, a napriek tomu, že podmienky pre priznanie škody v zmysle týchto citovaných
ustanovenísúrôzne,rozobralvšeobecnúzodpovednosťzaškodu(§420ods.1Občianskehozákonníka)
a podmienkami osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka sa nezaoberal

a vec z pohľadu tohto ustanovenia ani nevyhodnotil.

Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka je objektívnou
zodpovednosťou, ktorá sa odvíja od existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi právneho vzťahu,
na základe ktorého bola vec ako predmet záväzkového vzťahu odovzdaná. Typickým prípadom

je práve odovzdanie veci do opravy, ku ktorej sa zhotoviteľ zaviazal. Zodpovedným subjektom je
ktorákoľvekfyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráprevzalavecodinéhozaúčelomplneniazáväzku.Jeho
zodpovednosť je objektívna (zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie). Rozhodujúcou skutočnosťou je,
že došlo k poškodeniu, strate alebo zničeniu prevzatej veci, a nie to, ako k tomu došlo, či na základe
zavinenia a kto to zavinil. Subjektom oprávneným na náhradu škody je ten, kto uzavrel záväzkový vzťah

a kto fakticky odovzdal vec na plnenie záväzku. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa
§ 421 Občianskeho zákonníka patrí existencia záväzkového vzťahu medzi zodpovedným subjektom a
poškodeným, škodová udalosť, ktorá spôsobila poškodenie, stratu alebo zničenie veci a ktorá nastala
v dobe, kedy bola vec prevzatá za účelom plnenia záväzku, do okamihu, keď vec bola alebo mala byť
vrátená, škoda na prevzatej veci a príčinná súvislosť medzi existenciou záväzkového vzťahu a škodou

udalosťou.

Keďže súd prvého stupňa nárok navrhovateľa nevyhodnotil aj z iného pohľadu, ako titulom všeobecnej
zodpovednostizaškodu,tedanároknavrhovateľanevyhodnotilajzpohľaduinýchdruhovzodpovednosti
za škodu, vrátane ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 221 ods. písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd
prvého stupňa vyhodnotí nárok navrhovateľa aj z pohľadu osobitných druhov zodpovednosti za škodu,
posúdi, či nároky na zaplatenie kúpnej ceny motorového člna, poplatky za vyčerpanie vody, poplatky za
vyzdvihnutie člna z vody a uhradeného poplatku za odhlásenie člna z registra plavidiel SR sú nárokmisúvisiacimi so škodou (aj v zmysle § 421 Občianskeho zákonníka) a vypočuje navrhovateľa na to, z
čoho škoda vo výške 3.000 eur vo výške zálohy pozostáva tak, aby skutkové tvrdenia navrhovateľa aj
v tejto časti vedel právne posúdiť. Svoje rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere riadne

odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v
ďalšomkonaníviazaný(§226OSP).Nazáverodvolacísúdeštepoznamenáva,žepokiaľsanavrhovateľ
po zmene návrhu domáha zaplatenia nižšej sumy, ide o späťvzatie návrhu, preto mal súd prvého stupňa
v sume rozdielu medzi pôvodne žalovanou sumou a sumou, ktorú navrhovateľ žiada po zmene petitu
konanie zastaviť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.