Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117201144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: G..

C. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R.U. M. XXX, XXX XX L. U. G., Š. O. E., právne zastúpená STEHURA &
partners, v. s. o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Home
Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie
2.079,54 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.014,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.014,60 eur od 03.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 64,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 2.079,54 eur od 16.01.2017 do 02.02.2017 a
- zo sumy 64,94 eur od 03.02.2017 do zaplatenia,
zamieta.
Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.01.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.01.2017
domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 2.079,54

eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.079,54 eur od podania žaloby do
zaplatenia a zároveň jej nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 19.09.2011 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2011 na sumu 1.700,- eur. Predmetnú zmluvu uzatvárala z
dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní jej zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú
podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jeho obsahu. Zástupca žalovaného jej pri podpise povedal,
že ak chce pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú

zmluvu. V danom prípade išlo o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať
všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná
zmluva však podľa jej názoru nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. Následne žalobkyňa
poukázala na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že predmetná zmluva
neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti poskytnutého úveru, ktorý musí byť presne datovaný,
teda uvedený presným konkrétnym dátumom, aby dodávateľ poskytol spotrebiteľovi jasný a určitý
termín konečnej splatnosti a nie aby si spotrebiteľ musel sám matematickými operáciami odvodiť dátum

konečnej splatnosti z údajov uvedených v zmluve o úvere alebo všeobecných obchodných podmienok.
Termín konečnej splatnosti nemôže byť vyjadrený len počtom mesiacov. Ďalej žalobkyňa namietala, že v
predmetnej zmluve je uvedená RPMN rozsahom dvoch číselných údajov, a to od 39,2 % do 41,3 %, nad
ktorými je symbol „**“. Odkaz na uvedený symbol je pod kolónkou č. 46 s textom „ Presná hodnota RPMNzávisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi
po poskytnutí úveru. „. Ak bola spotrebiteľovi presná výška RPMN oznámená až dodatočne po uzavretí
zmluvy, takéto uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňa požiadavku

zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je nutné dôjsť k záveru, že v zmluve nebol uvedený údaj o
RPMN tak, aby bolo možné konštatovať, že spĺňa úmysel zákonodarcu, ktorým je nepochybne to, aby
v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľovi poskytnutý jednoznačný údaj o RPMN, ktorý je práve tým
údajom, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver môže porovnať s inými úvermi, resp. sa podľa neho
rozhodnúť, či si daný úver zoberie, alebo nie. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je

potrebné považovať za to, ako by tieto náležitosti neboli uvedené v zmluve vôbec. Súčasne žalobkyňa
namietala, že v predmetnej zmluve nebola uvedená výška istiny, úroku a iných poplatkov ako súčasti
každej splátky. S odkazom na znenie ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z., žalobkyňa
mala ďalej za to, že nesprávne uvedenie podstatných náležitosti zmluvy má za následok to, ako by
tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli
porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a

bez poplatkov. Nakoľko predmetná zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov,
bola povinná vrátiť žalovanému len sumu, ktorú si od neho požičala. Celkovo jej žalovaný poskytol sumu
1.700,- eur. Žalovanému však postupnými platbami vrátila až sumu 3.843,60 eur. Bez právneho dôvodu
žalovanému tak vyplatila sumu 2.143,60 eur. S odkazom na znenie ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, žalobkyňa napokon uviedla, že žalovaný, ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je

aj dlhodobo poskytovanie úverov, sa uvedením konaním bezdôvodne na úkor nej obohatil a to tým, že s
ňou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s vytknutými nedostatkami, neuviedol všetky skutočnosti
prináležiace k zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel, požadoval od nej
rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov,
preto na základe uvedených dôvodov sa oprávnene dovoláva vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

žalovaný nevydal. Z dôvodu prípadného premlčania jej nároku sa však domáha len zaplatenia sumy
2.079,54 eur, čo predstavuje platby, ktoré žalovanému zaplatila počnúc februárom 2014 až doposiaľ.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jeho prílohám, písomne vyjadril podaním zo dňa 14.02.2017
doručeným súdu dňa 15.02.2017. V podaní namietal, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalobkyne oprávnene, a to na základe platne

uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými úverovými podmienkami. Prijatím splátok
uhrádzaných žalobkyňou len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou,
keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže
na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné
ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Žalovaný ďalej uviedol, že je presvedčený, že v
danom prípade žalobkyni nemohla a ani doposiaľ nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko nedošlo 1. ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobkyňa plnila na základe

úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom, 2. ani plnením z neplatného právneho úkonu
- úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú a 3. ani plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol - právny dôvod neodpadol. Skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, je tvrdená len samotnou žalobkyňou. Žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepreukázala
žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá

dňa 23.09.2011, sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Takéhoto určenia sa žalobkyňa nedomáha
ani v tomto konaní. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou žalobkyňou
bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie
je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považoval nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za neopodstatnený. K absencii jednotlivých náležitostí spornej úverovej zmluvy ako zmluvy

o spotrebiteľskom úvere sa žalovaný vyjadril tak, že náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. je uvedená v spornej zmluve v časti textu zmluvy označeného ako „Úver“, kde sú
upravené presné údaje o výške mesačnej splátky - 64,06 eur pod bodom 39., o počte splátok - 60
pod bodom 40., o termíne konečnej splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci pod bodom 48., o dátume prvej a ďalších splátok v znení: „Prvá splátka je splatná

po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“.Žalovaný namietal, že obdobný názor pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok zaujal vo svojom
Rozsudku zo dňa 09.11.2016 aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15. Na toto rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ sa žalovaný odvolal aj pokiaľ išlo o námietky žalobkyne ohľadom absencie podstatnej náležitosti

spornej úverovej zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Aj keď sporná
úverová zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe
uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej
splátky. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v spornej úverovej
zmluve nasledovne: „Lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom

mesiaci.“. Cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je,
aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ
použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Žalovaný mal tak za to,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť podľa ustanovenia ust. § 9 ods. 2 písm. f)

zákona č. 129/2010 Z. z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je
nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v
danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý. K ďalšej námietke žalobkyne ohľadom neuvedenie

výšky ročnej percentuálnej miery nákladov sa žalovaný vyjadril tak, že žalobkyňa mala uvedenú výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov už v čase podpisu spornej úverovej zmluvy. Odchýlka 1% určite
nemohla v žalobkyni ako spotrebiteľovi vyvolať pochybnosti ohľadne výhodnosti úveru. Žalobkyni bola
následne zasielaná presná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v závislosti od toho, koľko dní
po podpise úverovej zmluvy trvalo načerpanie úveru. Aj v tomto štádiu, pokiaľ sa žalobkyni zdalo, že

úver je nevýhodný bola oprávnená od úverovej zmluvy odstúpiť. Predmetná zmluva bola uzatvorená
z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobkyni žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo
povinnosťou žalobkyne zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení
všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí
spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení,

sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľ žiadny klient ako
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanovení úverových
zmlúv a rovnako ani nepožiadal o vysvetlenie z dôvodu, že jej nerozumie. Taktiež žiadny klient neprejavil
záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení, je preto nanajvýš nedôvodné po
piatich rokoch od uzatvorenia úverovej zmluvy namietať, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Veľa

klientov ako spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy zabúdajúc na
svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe
ktorého si strany majú plniť navzájom. Z uvedených dôvodov preto žalovaný nepovažoval žalobu za
dôvodnú a žiadal ju súdom zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.
4. Na vo veci nariadené pojednávanie dňa 21.04.2017 sa žalobkyňa a žalovaný neustanovili. Žalobkyňa

svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu priamo na
pojednávaní, pričom súhlasila s prejednaním a rozhodnutím súdu vo veci aj v jej neprítomnosti. Žalovaný
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 19.04.2016, pričom požiadali o vykonanie
pojednávania aj v jeho neprítomnosti. Súd tak vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 21.04.2017
aj v neprítomnosti strán sporu.

5. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na žalobe v plnom
rozsahu, ako aj na argumentácii, ktorú v nej produkovala. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného s
poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Bíróovej zo dňa 09.11.2016, túto považovala za nedôvodnú, vzhľadom k tomu, že Smernici Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS nemožno priznať ani priamy a ani nepriamy účinok. Ďalej právny zástupca žalobkyne
upresnil, že táto si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.079,54 eur zodpovedajúcej časti splátky č.
28 splatnej dňa 15.02.2014 v sume 29,62 eur a splátkam č. 29 až č. 60 každej v sume 64,06 eur, t. j.
celkovo v sume 2.049,92 eur.
6. Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z

vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými žalobkyňou a súčasne z medzi stranami
sporu nesporných skutkových tvrdení žalobkyne, o ktorých pravdivosti súd nemal dôvodné pochybnosti
(§ 186 ods. 2 CSP).7. Dňa 23.09.2011 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX
(dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 4 spisu), ktorou sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobkyni
bezúčelový úver vo výške 1.700,- eur a žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 60 pravidelných mesačných

splátkach vo výške 64,06 eur, a to so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru, pričom ak by nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo
dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť tejto splátky mala byť stanovená na posledný
deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, ďalej so splatnosťou ďalších splátok 15. dňa v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka s

lehotou splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úver bol ďalej
poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 33,86 %, RPMN od 39,2 % do 41,3 % (pričom žalobkyňa
mala súhlasiť s tým, že presnú výšku RPMN jej oznámi žalovaný po poskytnutí úveru), priemernej
hodnote RPMN 17,88 % a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 3.573,- eur. Zároveň sa mala
žalobkyňa zaviazať platiť žalovanému poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v
splátke) vo výške 0,30 eur. Žalobkyňa svojim podpisom súhlasila s tým, aby bola poistníkom poistená pre

prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity
alebo smrti následkom úrazu za úhradu poistného 4,51 eur (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru
bez poistenia), ktoré malo byť súčasťou splátky úveru vo výške 64,04 eur. Žalobkyňa svojim podpisom
na zmluve prehlásila, že sa oboznámila s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej
medzi žalovaným ako poistníkom a Českou poisťovňou ZDRAVÍ a. s. ako poistiteľom vrátane znení

Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalobkyňa svojim
podpisom na zmluve potvrdila, že bola oboznámená s Úverovými zmluvnými podmienkami žalovaného
s kódom ISH211, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
8. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2017 (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 5 spisu) žalobkyni
oznamoval, že jej úverová zmluva č. XXXXXXXXXX je k aktuálnemu dátumu doplatená a ukončená. Aj

v kontexte tohto dôkazu, ako aj z dôvodu, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenie žalobkyne, že na
predmetný úverový prípad žalovanému zaplatila celkovo sumu 3.843,60 eur, súd v ďalšom vychádzal,
že žalobkyňa žalovanému poskytla na predmetný úverový prípad peňažné plnenie v celkovej výške
3.843,60 eur.
9. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

10. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru

maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.12. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do
31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva ospotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
16. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
17. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.
19. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
20.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,

musí sa vydať štátu.
21. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa ust. § 517 ods.2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
26. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do

31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala ObZ bez
ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
27. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol

právnyvzťahnazákladevyššieuvedenejúverovejzmluvyzodňa23.09.2011.Ajspoukazomnato,žezo
strany žalovaného išlo pri poskytnutí úveru o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany žalobkyne
nešlooobdržaniepeňažnýchprostriedkovnavýkonjejzamestnania,povolaniaalebopodnikania,pričom
išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným žalobkyni, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch (keďže nešlo zároveň o prípad podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy) a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, pričom spotrebiteľský úver môže
byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve opôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal
otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v
danom prípade strany sporu uzavrel zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa žalovaný zaviazal

poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky (úver) a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť peňažné
prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a úhrady za poistné.
28. Žalovaný tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ nesporne splnil poskytnutím peňažnej sumy
1.700,- eur žalobkyni s tým, že žalobkyňa sa mala zaviazať zaplatiť žalovanému celkovú čiastku podľa
cit. ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výške 3.573,- eur (v ktorej bola zahrnutá suma poplatkov

za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok v celkovej výške 18,- eur = 60 x 0,30 eur) spolu s
úhradou za poistenie v celkovej výške 270,60 eur (60 x 4,51 eur), a to v 60 mesačných splátkach vo
výške 64,06 eur (60 x 64,06 eur = 3.843,60 eur = 3.573,- eur + 270,60 eur).
29. V súvislosti s posúdením žalobkyňou namietanej otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného spotrebiteľského úveru súd považuje za potrebné na tomto mieste sa vyjadriť k
argumentácii žalovaného založenej na aplikácii rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home

Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016. Súd dáva žalovanému do pozornosti,
že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol
výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) a v žiadnom prípade sa nemohol

a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž
výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2
písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore
s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu

istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22
ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o
úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť
uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je
povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak

či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či
jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie
aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho
účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva

alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a
štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach

C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore
medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok.
Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83
zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle
znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok),

ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o priamy účinok
smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda v prípade
nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor
smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či ho môže
vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade

a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo dňa
16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenieust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok

na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).
Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať
iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia

ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do
princípu právnej istoty]. V danom prípade sporu jednotlivcov tak súd argumentáciu žalobcu s odkazom
na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 neprijal a nevzal do úvahy.
30. Súd v rovine prejednávanej veci poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi stranami
sporu neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a výške splátok istiny a úrokov, ktoré mala žalobkyňa

žalovanému zaplatiť. RPMN bola v zmluve uvedená v rozpätí od 39,2 % do 41,3 %, čo aj podľa názoru
súdu (rovnako ako argumentovala žalobkyňa) nezodpovedá zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z., keďže túto je treba uviesť a vypočítať presne na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd mal za to, že neuvedenie určitého jedného údaja o RPMN

je nutné považovať z hľadiska dôsledkov takejto chyby žalovaného ako veriteľa, ako by tento údaj nebol
v zmluve uvedený vôbec, a to bez ohľadu na to, že išlo o rozpätie v rozsahu 2,1 %. Na tomto závere
súdu o absencii podstatnej náležitosti spornej úverovej zmluvy nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, ak
by žalovaný, ako to tvrdil, dodatočne po podpise spornej úverovej zmluvy a poskytnutí úveru zaslal
žalobkyni oznámenie o presnej výške RPMN. Takéto jednostranné oznámenie veriteľa totižto nemôže

konvalidovať formálny nedostatok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vyžaduje písomné dojednanie
(oboch zmluvných strán, t. j. dodávateľa a spotrebiteľa) o všetkých jej podstatných náležitostiach (§ 9
ods. 1 a 2 zákona č. 129/2001 Z. z.), a to logicky ešte pred poskytnutím plnenia podľa takejto zmluvy,
keďže k plneniu zmluvných záväzkov logicky dochádza až po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ako dvojstranného právneho úkonu. Argumentáciou ad absurdum by tak bolo v zmysle argumentácie

žalovaného dospieť k záveru, že aj iné podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
cit. ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. by postačovalo uviesť zo strany dodávateľa dodatočne
až po poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková
výška každej mesačnej splátky v sume 64,06 eur, ďalej výška poplatku za možnosť zmeny výšky a
počtu splátok vo výške 0,30 eur, ktorý bol súčasťou každej splátky, ako aj výška úhrady za poistenie vo

výške 4,51 a napokon aj celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 3.573,- eur, nikde
však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške
64,06 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže
bol nepochybne žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.700,- eur, je však v zmysle cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva

aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Argumentáciu žalovaného,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by určilo, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje
za poskytnutý bez úrokov a poplatkov, súd vzhliadol ako nedôvodnú, keďže sankcia v zmysle cit. ust.
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. dopadá na dodávateľa priamo zo zákona, a to na

základe právnej skutočnosti, ktorou je v danom prípade absencia podstatných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., a to bez
ohľadu na to, či naplnenie tejto sankcie bolo súdom deklarované, alebo nie. [súd len na okraj konštatuje,
žesaohľadomnáležitostizmluvypodľaust.§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.stotožnilsargumentáciou
žalovaného a teda, že túto náležitosť bolo možné z obsahu spornej zmluvy bez ťažkostí a s istotou

identifikovať] Úhradu za poistenie nebolo možné považovať za poplatok, ako ho má na mysli zákon č.
129/2010 Z. z., a to s poukazom na znenie cit. ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže v danom
prípade nebolo preukázané a ani žalobkyňou tvrdené, že získanie spotrebiteľského úveru, resp. získanie
spotrebiteľskéhoúveruzaponúkanýchpodmienok,bybolopodmienenézostranyžalovanéhouzavretím
poistenia. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobkyne bolo žalovanému vrátiť len poskytnutú

peňažnú sumu 1.700,- eur a úhradu za poistenie v celkove sume 129,- eur (60 splátok x úhrada za
poistenie mesačne vo výške 2,15 eur ako 7,58 % zo sumy 28,3333 eur, t. j. 1/60 zo sumy 1.700,- eur,
ktorá suma 28,3333 eur by mala po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru zodpovedať
výške mesačnej splátky úveru bez poistenia), t. j. celkovo zaplatiť žalovanému sumu 1.829,- eur v 60mesačných splátkach vo výške 30,4833 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 02.11.2011 (súd vychádzal
zožalobkyňoupredloženéhoanepochybnežalovanýmvystavenéhosplátkovéhokalendára)aposlednej
60. splátky dňa 15.10.2016 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

31. Pokiaľ tak žalobkyňa uhradila v danom prípade celkovo sumu 3.843,60 eur, možno konštatovať,
že uhradila žalovanému celkovo sumu o 2.014,60 eur vyššiu ako zodpovedala sume jej peňažných
záväzkov z predmetnej zmluvy (3.843,60 eur, t. j. suma uhradená žalobkyňou - 1.829.- eur, t. j. suma,
ktorú mala žalobkyňa povinnosť uhradiť). Suma 2.014,60 eur zároveň zodpovedá sume súčtu 31 splátok
v dojednanej výške a časti jednej splátky v sume 28,74 eur. Možno tak konštatovať, že žalobkyňa

uhradila časť dojednanej 29. splátky splatnej dňa 15.03.2014 v sume 28,74 eur a dojednané 30. splátku
splatnú dňa 15.04.2014 až 60. splátku splatnú dňa 15.10.2016 každú vo výške 64,06 eur nad rozsah
svojich skutočných peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania zároveň
nevyšlo najavo, že by existoval akýkoľvek právny dôvod peňažného plnenia žalobkyne žalovanému v
rozsahu sumy 2.014,60 eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa cit. ust.
§ 451 ods. 2 OZ, keďže žalovaný získal peňažným plnením žalobkyne v rozsahu sumy 2.014,60 eur

majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalovanému tak podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vznikla
povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia, a to podľa cit. ust. § 456 OZ tomu, na koho úkor
ho získal, v prejednávanom prípade žalobkyni, a to v súlade s cit. ust. § 458 ods. 1 OZ v rozsahu celej
peňažnejsumy2.014,60eur.Pokiaľsatýkačasuplneniazáväzkužalovanéhonavydaniebezdôvodného
obohatenia v sume 2.014,60 eur, súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje žiadne ustanovenie o čase

plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi
stranami sporu o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Žalovaný tak v zmysle cit. ust. § 563
OZ bol povinný plniť žalobkyni deň po tom, čo ho o toto plnenie žalobkyňa požiadala. Žalobkyňa však
v konaní neprodukovala dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalovaného vyzvala na plnenie skôr, ako
bola žalovanému doručený žaloba v tomto konaní, t. j. dňa 01.02.2017 (doručenka na č. l. 17 spisu).

Preto tak za výzvu žalobkyne žalovanému na plnenie podľa cit. ust. § 563 OZ považoval súd v zmysle
ust. § 124 ods. 2 CSP až samotnú žalobu. (k uvedenému právnemu posúdeniu pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006 v zmysle ktorého právnej vety:
„keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený
čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je

povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo
požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky
nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“) Žalovaný tak bol povinný plniť žalobkyni deň po
doručení žaloby, t. j. dňa 02.02.2017. Teda až dňom 03.02.2017 sa dostal žalovaný s plnením svojho
dlhu vo výške 2.014,60 eur podľa cit. ust. § 517 ods. 1 OZ do omeškania (keďže nesporne do dňa

rozhodnutia súdu vo veci žalovaný žalobkyni žalované peňažné plnenie neposkytol).
32. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo žalobkyni podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V kontexte výšky úrokov z omeškania je podstatné,
kedy došlo medi stranami sporu k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu (§ 488 OZ), resp. k vzniku

práva žalobkyne na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia - voči žalovanému a k vzniku záväzku
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie (§ 489 OZ). K vzniku práva žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia a na druhej strane tomu korešpondujúceho záväzku žalovaného ohľadom
celej sumy 2.014,60 eur nedošlo v tom istom čase, ale postupne, a to vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
žalovanému plnila sumu 2.014,60 eur nie jednorázovo, ale postupne v období splatnosti dojednanej 29.

až 60. splátky, t. j. v období od 15.03.2014. Žalobkyni tak z tohto dôvodu vzniklo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy 2.014,60 eur vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, t. j. vo výške 5 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť - §
186 ods. 1 CSP, že základná úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením
jeho dlhu, t. j. ku dňu 03.02.2017 vo výške 0 % ročne) za obdobie od 03.02.2017 do zaplatenia.

33. Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol o žalobe žalobkyne tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu 2.014,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.014,60
eur od 03.02.2017 do zaplatenia, pričom v ostatnej časti žalobu zamietol.
34. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobkyňa mala
vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 94 % [úspech žalobkyne počítaný ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t. j. ku dňu 21.04.2017: 2.014,60 eur , t. j. istina + 21,53 eur, t. j. úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.014,60 eur od 03.02.2017 do 21.04.2017 = 2.036,13 eur; celková výška

pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 2.079,54 eur, t. j. istina + 27,35
eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.079,54 eur od 16.01.2017 (deň podania
žaloby) do 21.04.2017 = 2.106,89 eur; %-tuálny úspech žalobkyne = 2.036,13 eur / 2.106,89 eur = 0,97
= 97 %; úspech žalovaného 3 % = 100 % - úspech žalobkyne 97 %; čistý úspech žalobkyne 97 % -
3 % = 94 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok
na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 94 %-tám ním vynaložených trov konania na

účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).