Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810213469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810213469.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávnenej mal. G. A., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenej matkou B. proti povinnému M., pre vymoženie výživného s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2476/2010-13 zo dňa 30.
októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a rozhodol, že oprávnená je povinná
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi B.. B. C., Exekútorský úrad P. A., I. X trovy exekúcie vo
výške 61,52 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že oprávnená sa
návrhom zo dňa 03.09.2010 domáhala proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie

výživného s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 7P/22/2009-16 zo dňa 28.04.2009. Podnetom zo
dňa 12.07.2011 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej
len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutéhouzneseniauviedol,žeoprávnenápodanímzodňa13.11.2012navrhlazastavenieexekúcie

z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 v spojení
s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol
podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnenú zaviazal na náhradu trov exekúcie, nakoľko
oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, čím zavinila zastavenie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená prostredníctvom

zákonnej zástupkyne - matky, a to tak proti výroku o zastavení exekúcie, ako aj proti výroku o povinnosti
nahradiť trovy exekúcie. Namietala, že jej podanie zo dňa 13.11.2012 nie je možné kvalifikovať ako návrh
na zastavenie exekúcie, ale len ako reakciu na podanie súdu zo dňa 22.10.2012, ktorým súd žiadal
oznámiť, či oprávnená súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podnet na zastavenie exekúcie podal súdny exekútor svojím podaním z 12.07.2011. Odpoveďou na
uvedené podanie súdu len súdu oznámila, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného. Takýto prejav však nemožno v žiadnom prípade chápať ako návrh na zastavenie exekúcie.
Uviedla, že exekúcia bola zastavená jednoznačne na návrh a podnet exekútora. Exekútor ani nie za
jeden rok od začatia exekúcie predložil návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, a to
napriek tomu, že počas exekúcie si povinný určitým spôsobom, aj keď nepravidelne, svoju vyživovaciu
povinnosť plnil. Ak súdny exekútor vykonáva činnosť, na ktorú je oprávnený zo zákona, pri
svojej činnosti by mal niesť aj riziko exekučnej činnosti v tom smere, že pri neúspešnej exekúcii bude

znášať sám trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dáva súdu možnosť, aby
oprávnenému uložil uhradiť nevyhnutné náklady exekúcie. Oprávnená je toho názoru, že súd v záujmeochrany oprávnenej ako maloletej túto možnosť nemal využiť, a to ani v prípade, že by bol názoru,
že skutočne zastavenie exekúcie zavinila. Oprávnená navrhla, aby odvolací súd o podnete súdneho
exekútorarozhodoltak,žeexekúciunezastavíavprípade,žebykzastaveniuexekúciepristúpil,navrhla,

aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že exekútorovi právo na náhradu trov
konania neprizná.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Súdny exekútor (hoci v časti o zastavenie exekúcie nie je stranou konania) sa k odvolaniu vyjadril
podaním zo dňa 06.03.2014. K trovám exekúcie, ktoré mu boli priznané vo výške 61,52 eur, uviedol, že
keďže po podaní návrhu na zastavenie exekúcie sa stal platiteľom DPH, žiada priznať trovy vo výške
73,82 eur, teda trovy exekúcie zvýšené o 20 % DPH podľa druhej vety § 196 Exekučného poriadku,
podľa ktorého, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena a náhrady určené podľa Exekučného poriadku o daň z pridanej hodnoty.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolaní oprávnenou, pred
predložením veci odvolaciemu súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných

ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle
tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p.
účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa

nových procesných ustanovení CSP.

6. Keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti tiež procesná norma (hoci
obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné aj tu podľa všeobecných princípov
intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou. V danom prípade je tak potrebné aj v exekučných konaniach, začatých predo dňom
účinnosti CSP, primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje podľa
§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 388 CSP, pričom v tomto prípade nemôže
dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má samotné
zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor

nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné
procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie
exekúcievybavítak,žemunevyhovie,niejepotrebnéotomvydávaťrozhodnutie.Pretovdanomprípade
nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu,

postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až
§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania, začaté pred 01.04.2017, sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31.03.2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu súd
zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastaví súd na
návrh, alebo aj bez návrhu.12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak dôjde k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že dňa 24.09.2010 Okresný súd Prievidza udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 28.04.2009, č.k. 7P/22/2009-16.
Podnetom zo dňa 12.07.2011 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
neuviedol, akým spôsobom nemajetnosť povinného zistil. Na výzvu súdu prvej inštancie z 22.10.2012,

aby oznámila, či súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, oprávnená podaním
zo dňa 13.11.2012 odpovedala, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením zastavil exekúciu s poukazom na
ustanovenie § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

15. V odvolaní oprávnená namieta, že z jej strany nešlo o návrh na zastavenie exekúcie, ale len o
súhlas so zastavením exekúcie, ktorým reagovala na výzvu súdu zo dňa 22.10.2012. S týmto tvrdením
oprávnenej sa odvolací súd plne stotožnil. Aj keď v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej
inštancieuviedolakodôvodzastaveniaexekúcieustanovenie§57ods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,
skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bolo to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, teda prichádzalo do úvahy právne posúdenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Z toho dôvodu odvolací súd považoval odvolanie oprávnenej za prípustné podľa § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku.

16. Podnet exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku zo

dňa 12.07.2011 z dôvodu nemajetnosti povinného nie je návrhom účastníka konania na
zastavenie exekúcie, keďže súdny exekútor nemá postavenie účastníka exekučného konania (s
výnimkou rozhodovania o jeho trovách). Takýto podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného však môže byť pre súd indikátorom pre postup bez návrhu
podľa § 58 ods. 1. Hoci zákon pre rozhodnutie o zastavení exekúcie nevyžaduje súhlas oprávneného,

exekučný súd správne zisťoval vôľu oprávneného, nakoľko oprávnený je tou stranou v exekučnom
konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo vyjadriť sa aj k jej pokračovaniu. Súhlas oprávneného
však nie je možné považovať za návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku. Ani na účely rozhodnutia o trovách exekúcie podnet súdneho
exekútora a súhlas oprávnenej so zastavením exekúcie nemohli byť považované za návrh na zastavenie

exekúcie, ktoré by následne odôvodnili aplikáciu § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

17. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, návrh (podnet) súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného ani v prípade súhlasného stanoviska oprávneného nemusí byť pre súd vždy
smerodajný, ale v každom prípade je súd povinný zvážiť všetky okolnosti. Exekučný súd má na základe

podnetusúdnehoexekútoraavyjadrenéhosúhlasu sozastavenímexekúciezostranyoprávneného
ďalej skúmať podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h), a to majetkové a príjmové
pomerypovinného.Podľakonštantnejjudikatúryjeprezastavenieexekúciepotrebnénielenpreukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo

na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený
výkon súdnych, či iných rozhodnutí. V preskúmavanej veci však súdny exekútor v návrhu na zastavenie
exekúcie neuviedol, akým spôsobom prišiel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, aké šetrenia k tejto okolnosti vykonal a s akým výsledkom. Vzhľadom k tomu, že
povinný je v produktívnom veku a zo spisu nevyplýva, že by bola výrazne obmedzená jeho spôsobilosť

pracovať, existuje predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti, alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej
inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie, za predčasný.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie čo do výroku o zastavení exekúcie.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, je to výrok závislý od výroku o zastavení
exekúcie, preto nemôže samostatne existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej

pokračuje). Preto odvolací súd zrušil aj tento výrok podľa § 379 písm. a) CSP.

19.Poprávoplatnostitohtorozhodnutiabudesúdnyexekútorpokračovaťvovykonávaníexekúcie.Pokiaľ
súdny exekútor opätovne dospeje k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, predloží súdu
prvej inštancie nový podnet podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom jasne uvedie, ako zistil tento

dôvod na zastavenie exekúcie (resp. ako dospel k pochybnostiam v zmysle citovaného ustanovenia). V
takom prípade súd prvej inštancie (aj v prípade súhlasu oprávneného) preskúma splnenie
podmienok na zastavenie exekúcie, a ak zistí dôvod na zastavenie exekúcie, vydá nové rozhodnutie.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).