Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Iveta Gildeinová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201740
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317201740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX
Y., o zaplatenie 124,55 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,55 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 24 eur od 29.3.2014 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,25 eur od
30.4.2014 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,30 eur od 30.5.2014 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.02.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 124,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 24 eur od 29.03.2014
do zaplatenia, zo sumy 46,25 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 54,30 eur od 30.05.2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Telefónica O2

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“)
a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok 22.09.2015,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.
Postupca uzatvoril dňa 24.01.2014 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej
len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a

vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v
Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v
súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry,
pričom postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 24 eur, na faktúre č.
XXXXXXXXXX vo výške 46,25 eur, na faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 54,30 eur. Táto pohľadávka
celkovo vo výške 124,55 eur nebola ku dňu podania žaloby zo strany žalovaného uhradená. Žalobca si
preto z tejto dlžnej sumy uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 124,55 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 14.11.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 07.11.2017.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
telefónnej siete, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2014, faktúrami č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
12.10.2015, Prílohami k zmluve o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier zo dňa 19.01.2017 a zistil

nasledovný skutkový stav.

7. Právny predchodca žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa 24.01.2014
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu
zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanému službu volacieho programu O2 Paušál a žalovaný sa zaviazal

zaplatiť cenu za prenájom šnúrového telefónu a poskytovanie služieb podľa platnej Tarify.

8. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky O2.

9. V Cenníku O2 Paušál platný od 01.2.2013 boli stanovené poplatky v prípade nedodržania zmluvných

povinností.

10. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa
28.03.2014 na sumu vo výške 61,78 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 29.04.2014 na sumu vo
výške 102,25 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na poplatok za obmedzenie služieb v sume 10

eur a upomienku v sume 12 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 29.05.2014 na sumu vo výške
172,55 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na poplatok za obmedzenie služieb v sume 10 eur
a poplatok za odpojenie v sume 29 eur.

11. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 22.09.2015 zmluvu

o postúpení pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola
postúpená aj pohľadávka žalovaného z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 22.09.2015, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

12.Žalobcapokusomozmierzodňa19.01.2017žalovanéhovyzvalnazaplateniedlžnejsumyvcelkovej
výške 142,26 eur a to najneskôr do dňa 22.01.2017.

13. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o
poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných

služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom
upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku

1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovaným
bola dňa 24.01.2014 uzavretá podľa ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o pripojení s tým,

že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS

zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry
za služby, ktoré jej právny predchodca žalobca poskytol v celkovej výške 124,55 eur. Povinnosti
právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť

žalovanému riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.08.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, na žalobcu a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru,

že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 63,55 eur je dôvodný a preto žalobe
v tejto časti vyhovel.20. Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 24 eur od 29.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,25 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, zo sumy
15,30 eur od 30.05.2014 do zaplatenia t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr,

ktorými bol cela poskytnutých služieb vyúčtovaná. Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % p.a. a úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku 5,25 % ročne.

21. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúce sa poplatkov
považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o taký poplatok, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už
pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

22. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za obmedzenie služby v sume 10

eur x 2, poplatku za odpojenie v sume 29 eur, a poplatkov za upomienku v sume 12 eur t.j. 61 eur.
V priebehu konania súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, na základe ktorých článkov zmluvy, resp.
jej Dodatku, si uvedené poplatky uplatňuje. Žalobca na túto výzvu súdu reagoval podaním doručeným
súdu dňa 09.03.2017, v ktorom uviedol, že poplatok za upomienku oneskorenej platby bol žalovanému
účtovaný na základe neuhradených faktúr za využívanie verejných služieb. Poplatok za upomienku i

poplatok za obmedzenie poskytovania služieb, poplatok za odpojenie bol stanovený v zmysle Cenníka.

Súd má však za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných

podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie
v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovaný
nepodpísal,súdnemôžepovažovaťzaplatnéindividuálnepísomnédojednanie.Súdpretonárokžalobcu
v tejto časti spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
KrajinskéhosúduvKarslruhez3.mája2011vobdobnejtzv.spotrebiteľskejveci,vedenejtakýmtosúdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne

protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).
Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 124,55 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
čo do sumy 63,55 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v

konaní tak predstavuje 51,02 % a úspech žalovaného predstavuj 48,98 %. Nakoľko žalobca mal úspech
len čiastočný a úspech strán v konaní je skoro rovnaký, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.