Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226521
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213226521.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. proti odporcovi: DONAU MARINE, s.r.o., Družstevná 5/43, Komárno,
IČO: 35 962 542, v konaní zastúpenému Mgr. Jozefom Danczim, advokátom so sídlom Župná 1147,
Komárno, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.11.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

mu titulom náhrady škody kúpnu cenu plavidla vo výške 2.000,- €, preplatenú zálohu vo výške 3.000,-
€, cenu za údajné vyčerpanie vody z člna vo výške 230,- €, cenu za vyzdvihnutie člna z vody vo výške
50,- €, sumu za prihlásenie a odhlásenie plavidla z Registra plavidiel SR vo výške 343,- € ako aj 8 %
úrok z omeškania ročne od 1.4.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby vec, na
ktorú sa viaže náhrada škody, bola prisúdená v prospech odporcu, pričom splnenie povinnosti odporcu
a prisúdenie veci má pôsobiť súčasne a neoddeliteľne.

V priebehu konania navrhovateľ upresnil podaný návrh na začatie konania, keď sa od odporcu domáhal
titulom náhrady škody zaplatenia kúpnej ceny plavidla vo výške 2.000,- €, preplatenej zálohy vo výške
3.000,- €, inkasa za vyčerpanie vody z člna vo výške 230,- €, vyplatenej sumy 50,- € za zdvihnutie člna a
sumy 171,50 € za odhlásenie plavidla z Registra plavidiel SR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 5.451,50 € od 9.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. O návrhu na pripustenie
zmeny petitu rozhodol súd uznesením č.k. 14C/120/2013-93 zo dňa 16.4.2014.

Navrhovateľ podaný návrh na začatie konania postavil na tom skutkovom základe, že dňa 30.8.2010
na základe kúpnej zmluvy nadobudol do vlastníctva motorový čln typu Kormorán, ktorý je registrovaný
v Registri plavidiel SR pod č. SK-1-23633 s názvom A.. Za motorový čln zaplatil kúpnu cenu vo výške
2.000,- €. Za preregistráciu plavidla zaplatil Štátnej plavebnej správe sumu 171,50 €. Motorový čln
bol bezprostredne pred kúpou približne jeden rok odstavený v zátoke Patince - Wellness z dôvodu,
že pôvodný majiteľ člna zomrel. Kúpna cena bola stanovená s ohľadom na stav plavidla, konkrétne
stav motora, ktorý bežne neštartoval a predávajúci nevedel poskytnúť informáciu o stave motora. Na

základe objednávky vykonal strojník pre Wellness sprevádzkovanie motora. Za vykonanú prácu mu
zaplatil odmenu 580,- €, za nákup nafty sumu 210,- € a za výmenu súčiastok sumu 180,- €. V tom
čase sa mu ponúkol odporca, konkrétne konateľ spoločnosti odporcu, že je v oblasti plavidiel odborne
zdatný a že mu lacno a odborne vykoná vytiahnutie člna z vody ako aj všetky opravy a úpravy, naktorých sa dohodnú. Dňa 11.10.2010 došlo k premiestneniu plavidla tak, že toto sa na vlastný pohon
premiestnilo z Patiniec proti prúdu rieky Dunaj do prístavu Komárno, pričom plávalo v zviazaní vedľa
seba s ďalším podobným plavidlom. V ten istý deň odporca zariadil vytiahnutie člna žeriavom na mólo

prístavu a jeho osadenie na držiaky. Za vytiahnutie člna mu odporca vyúčtoval sumu 50,- €, ktorú on
odporcovi uhradil. V októbri 2010 prebehli medzi ním a odporcom rokovania, v ktorých boli načrtnuté
predstavy opráv a úprav plavidla. Odporca dňa 11.11.2010 vypracoval základný prehľad prác a ceny.
Asi o mesiac ho odporca kontaktoval s tým, že dal vyhotoviť projektantovi lodí dokumentáciu ohľadne
prác, ktoré sa majú vykonať. Následne mu odporca vyúčtoval sumu 230,- € titulom vyčerpania vody z

dna člna. On však zistil, že bola odčerpaná len olejová voda z dna lode, nie však úplne, pričom hrubá
nečistota na dne člna zostala. Tiež konštatoval, že odporca si privlastnil 10 desaťlitrových bandasiek
naplnených motorovým olejom, ktoré sa nachádzali v kormidelni a podpalubí člna. Motorový olej je
možné zakúpiť za zvýhodnenú cenu 30,90 €/5 litrov, teda celkove bola hodnota motorového oleja,
ktorý bol odcudzený v sume 618,- €. V decembri 2010 uzavrel s odporcom zmluvu o oprave a úprave
veci. Po uzavretí zmluvy bol odporca približne 6 mesiacov nečinný. Tiež namietal spôsob vykonania

náteru člna, ktorý podľa jeho názoru nebol vykonaný odborne, pričom niektoré miesta neboli natreté
vôbec, následkom čoho došlo ku korózii trupu člna. V uzavretej zmluve dohodnutý termín vykonania prác
do 31.3.2011 zo strany odporcu dodržaný nebol, keď vopred plánovanú prestavbu pristávacieho pontónu
(ktorú pôvodne mienil vykonať spolu so svojimi priateľmi vlastným motorovým člnom) musel realizovať
cez dodávateľa, čo ho stálo celkove 680,- €. Dňa 9.6.2011 zaslal odporcovi doporučený list, v ktorom

poukazoval na chyby a demontáž rôznej vybavenosti člna potrebnej na plavebné účely (siréna, lampa,
blikače, stožiar, meracie a ovládacie prístroje, pult z kormidelne a pod.). Odporca sa s ním následne
telefonicky skontaktoval a uviedol, že vyčerpanie vody z dna člna nie je ešte ukončené, tiež náter člna nie
jedokončený,žeelektrickýrozvodnačlnebolspálenýapod..Následneodnehoodporcavyžiadalzálohu
vo výške 3.000,- € s tým, že práce na člne sa mali pohnúť a čln mal byť v lehote dvoch týždňov v stave

schopnom prevádzky na vode. Ani rok po uplynutí termínu dohodnutého v zmluve o oprave a úprave veci
však čln nebol opravený a upravený podľa dohody. Dňa 31.3.2012 adresoval odporcovi list, v ktorom
vyzval odporcu na oznámenie, či vôbec je schopný zazmluvnené práce vykonať. Po rozsiahlej emailovej
komunikácii s odporcom, tomuto dňa 9.8.2012 zaslal elektronickou formou podanie - uplatnenie náhrady
škody. Tiež poukázal na to, že odporca napriek jeho výslovnému príkazu čln zložiť, spojazdniť a pripraviť

na odovzdanie dňa 10.6.2012, z člna vybral motor, premiestnil ho do montážnej haly a žiadal od neho
odsúhlasenie rôznych opráv s tým, že motor je už aj tak rozobraný. V nočných hodinách z 15.6.2012 na
16.6.2012 nastal v montážnej hale výbuch a následne požiar, ktorý zničil všetko, čo sa tam nachádzalo,
teda i motor z jeho člna. Mal za to, že odporca je zodpovedný za poškodenie motora požiarom z dôvodu,
že ak by dodržal dohodnutý zmluvný termín vykonania prác, prípadne ak by dodržal jeho pokyn na

odovzdanie člna dňa 10.6.2012, motor by sa nenachádzal v montážnej hale a nedošlo by k jeho zničeniu
v dôsledku požiaru. S ohľadom na predajnú cenu podobných motorov (v rozmedzí od 4.000,- € do
12.000,- €) odhadol škodu za motor z jeho člna na sumu 3.100,- €, čo sa podľa váhy motora blíži jeho
šrotovnej cene. Dezolátny stav motorového člna podľa jeho názoru spôsobil odporca, keď tento nesplnil
svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o oprave a úprave veci, pričom poukázal i na stres,

nervozitu, stratu času a iné náklady v súvislosti s tým, že zakúpený čln nemohol používať, čím vznikla
nemajetková ujma. Zaplatenia tejto sa však podaným návrhom nedomáhal. Príslušenstvo pohľadávky
si uplatnil od 9.8.2012, ku ktorému dňu bolo možné charakterizovať stav člna a ku ktorému bolo možné
vyčísliť vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, príčinnú súvislosť so vznikom škody
videl v tom, že odporca nevykonal zazmluvnené práce vôbec (nedotreté časti trupu a jeho zahrdzavenie,

odmontovanie súčastí plavidla, ponechanie obnažených miest po demontáži vplyvu počasia a pod.), že
odporca vykonal prácu nekvalitne, že bez jeho súhlasu odstránil ovládací pult v kormidelni s prístrojmi
a zariadenie zo strechy kabíny a tieto mu odmietol vydať, odcudzil bandasky s motorovým olejom, naftu
z nádrží a príslušenstvo strojovne ako aj nečinnosť odporcu pri oprave motora. Týmto svojim konaním,
resp. nekonaním mu odporca spôsobil škodu v tom smere, že došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu

motorového člna. Výšku uplatnenej škody znížil na minimum, keď zaplatenie sumy 3.280,- € odporca
od neho inkasoval bez protiváhy v úkonoch. Nakoľko je čln úplne znehodnotený, tento stratil hodnotu a
navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, domáha sa i zaplatenia kúpnej ceny člna vo výške 2.000,-
€, keďže žiadne funkčné plavidlo už nemá. Do sumy 2.000,- € započítal i cenu z člna odcudzených vecí.
Titulom náhrady konania si uplatnil na zaplatenie sumu súdneho poplatku za návrh.

Odporca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu,
oboznámením obsahu listín založených v spise a to kúpnej zmluvy, zmluvy o oprave a úprave veci,
rozsahu dohodnutých prác, nákresu lode, kópie príjmových pokladničných dokladov, kópie lodného

osvedčenia, písomného podania navrhovateľa, výpisov z emailovej komunikácie, podania - reklamácie
a opatrenia objednávateľa, výpisu z emailovej komunikácie, podania navrhovateľa zo dňa 9.8.2012
-uplatnenia náhrady škody, fotodokumentácie, predsúdnej upomienky, vyjadrenia odporcu, podania
navrhovateľa, uznesenia č.k. ČVS: V. zo dňa 19.8.2013, uznesenia č.k. F.:V.-XXX/OVK-KN-XXXX-Fu zo
dňa XX.X.XXXX, uznesenia č.k. 2 Pv 409/12-25 zo dňa 18.10.2013, uznesenia č.k. F.: V.-XXX/OVK-KN-

XXXX-Fu zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentácie, uznesenia č.k. 14C/120/2013-93 zo dňa 16.4.2014,
podania navrhovateľa, vyjadrenia odporcu, podania na č.l. 110, podania na č.l. 111, výpisu z emailovej
komunikácie, vyjadrenia navrhovateľa a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.8.2010 kúpil motorový čln druh Kormorán č.

SK-1-23633 s názvom A. od K.. A. C. za kúpnu cenu 2.000,- €. Dňa 15.12.2010 uzavreli účastníci
konania zmluvu o oprave a úprave veci, predmetom ktorej bola oprava a úprava motorového člna
vo vlastníctve navrhovateľa. Rozsah dohodnutých prác bol dohodnutý v písomnej ponuke zhotoviteľa
zo dňa 11.11.2010. Dielo na základe zmluvy malo byť podľa dohody zmluvných strán ukončené do
31.3.2011. Ako vyplynulo z príjmových pokladničných dokladov, navrhovateľ odporcovi uhradil dňa

21.1.2011 sumu vo výške 50,- € za výber lode žeriavom, dňa 20.1.2011 sumu vo výške 230,- € za
vyčistenie lode a dňa 30.6.2011 sumu vo výške 3.000,- €. Z emailovej i písomnej komunikácie účastníkov
konania vyplynulo, že dielo na základe zmluvy o oprave a úprave veci nebolo vykonané v stanovenom
termíne do 31.3.2011. Dňa 9.6.2011 navrhovateľ písomným podaním reklamoval stav vykonaných prác
na lodi ako aj prístup odporcu. Písomným podaním zo dňa 9.8.2012 si navrhovateľ uplatnil od odporcu

náhradu škody vo výške 10.128,63 € v lehote do 20.8.2012. Odporca uplatnenú sumu náhrady škody
navrhovateľovi neuhradil.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že od odporcu si objednal
opravu a úpravu motorového člna, ktorý v čase vzniku záväzkovoprávneho vzťahu s odporcom bol

v prevádzkyschopnom stave. Odporca však napriek zmluvnému dojednaniu opravu a úpravu člna v
dohodnutej lehote nevykonal. Doba vykonania opravy a úpravy člna sa neustále predlžovala, keď
odporcu vyzval k odovzdaniu člna do 10.6.2012, na čo mu odporca pri osobnom stretnutí dňa 12.6.2012
oznámil, že čln nie je možné odovzdať, nakoľko bol z neho vybratý motor za účelom jeho opravy.
Nakoniec to skončilo tak, že ho odporca písomným podaním zo dňa 15.8.2012 vyzval, aby si prišiel

čln dňa 20.8.2012 prevziať. Po osobnom prezretí si člna (dňa 17.8.2012, resp. 18.8.2012 v sprievode
jeho kolegu) dňa 19.8.2012 odporcovi oznámil, že nemá čo prevziať, nakoľko z člna zostalo len torzo
a kus šrotu. O vzniku škody sa dozvedel dňa 20.8.2012. Odporcovi v ten deň napísal list, v ktorom sa
chcel dohodnúť na ďalšej spolupráci smerujúcej k sprevádzkovaniu člna. Na základe uzavretej zmluvy
o dielo, vady diela nereklamoval. Tiež poukázal na to, že odporcu žiadal o vydanie vecí, ktoré boli

z člna odcudzené, odporca mu však tieto veci nevydal. Mnohé z vecí boli odmontované a odvezené
z člna bez toho, aby dal na to odporcovi súhlas. Titulom odcudzenia motora z člna inicioval trestné
konanie, orgány činné v trestnom konaní vypátrali, že motor z člna sa nachádza v dispozícii štatutárneho
zástupcu odporcu. Poukázal na to, že i v priebehu konania ho kontaktoval právny zástupca navrhovateľa
za účelom urovnania sporu, keď mu mal odporca vykonať práce, ktoré boli dohodnuté v zmluve o

oprave a úprave veci. On mu zaslal rozpis prác, ktoré žiadal od odporcu vykonať. Po zaslaní rozpisu
prác bol odporca nečinný. Až dňa 13.8.2014 ho odporca vyzval na osobné stretnutie, k tomuto však
nedošlo z dôvodu zaneprázdnenosti právneho zástupcu odporcu. Odporca mu potom navrhol stretnutie
na deň 15.8.2014, on však so stretnutím nesúhlasil, lebo to bolo 10 dní pred uplynutím sudcovskej
lehoty (poskytnutej za účelom urovnania sporu). Uplatnený nárok považoval za preukázaný. Poukázal

na nepravdivé tvrdenia odporcu o jeho pripravenosti na dokončenie lode, keď tri mesiace po uplynutí
lehoty na urovnanie sporu súdu doručil písomné podanie, v ktorom uviedol, že nemá potrebné súčiastky
na dokončenie lode a navrhol uzavretie súdneho zmieru. Keďže odporca v priebehu konania svoju vinu
uznal, pričom vyjadril ochotu zaplatiť mu peňažnú sumu, podľa jeho názoru ostala otázna len výška
náhrady, ktorá mu má byť priznaná. Doplnil, že v návrhu na začatie konania uplatnená suma náhrady

škody je podhodnotená, preto mal za to, že súd by mal návrhu na začatie konania v plnom rozsahu
vyhovieť.Právny zástupca odporcu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie zákonných znakov vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľ podľa jeho
názoru nepreukázal, akým úkonom mu odporca spôsobil škodu, nepreukázal vznik a výšku škody a

ani príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Tiež vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, keď podľa jeho názoru sa navrhovateľ mohol dozvedieť o vzniku škody už k
31.3.2011, t.j. k dátumu kedy malo byť dielo vykonané.
Štatutárny zástupca odporcu v priebehu konania uznal, že medzi odporcom a navrhovateľom existoval
zmluvný vzťah, na základe ktorého mala byť vykonaná oprava a úprava člna vo vlastníctve navrhovateľa.

Zmluvný vzťah bol uzavretý na dobu určitú do 31.3.2011. Uviedol, že do konca roku 2010 s
navrhovateľom riadne komunikoval. Následne začala komunikácia zlyhávať, nevedel ako má v prácach
pokračovať, preto odporca nevedel ukončiť dielo v lehote dohodnutej v zmluve. Konštatoval, že všetky
práce vykonané na člne boli realizované so súhlasom navrhovateľa, resp. na jeho pokyn. Dňa 15.6.2012
došlo v priestoroch, kde vykonával opravu lodí, k požiaru. V čase požiaru sa v týchto priestoroch
nachádzal aj motor z člna, ktorý patrí navrhovateľovi. Tiež sa v priestoroch nachádzali iné veci z člna

navrhovateľa. Tieto boli v týchto priestoroch z dôvodu potreby ich opravy, resp. prerábky. Po požiari sa
skontaktovali so všetkými vlastníkmi lodí, ktoré mal v čase požiaru u seba v oprave, resp. z dôvodu
rekonštrukcie. Tiež sa skontaktoval s navrhovateľom a chcel s ním riešiť otázku zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikla na motore člna a hnuteľných veciach, ktoré boli pôvodne v člne a boli určené na opravu
alebo úpravu.

Ako vyplynulo z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ SR v Komárne ČVS: V.-XXX/KN-KN-XXXXBe
zo dňa XX.X.XXXX, týmto orgán činný v trestnom konaní odmietol písomné trestné oznámenie
navrhovateľa pre podozrenie z prečinu krádeže, podstatou ktorého malo byť, že niekedy v období
od 16.6.2012 do presne nezisteného dňa v mesiaci august 2012 v meste J. z areálu prístavu na

adrese A. nábrežie XXX malo dôjsť za nezistených príčin k odcudzeniu 1 ks motora zn. K. A., výrobné
č. XXXXXXX, r.v. XXXX, výkon motora 128.600kW, ktorý bol v presne nekonkretizovanom rozsahu
poškodený požiarom prístavnej haly, v ktorej veci je na OKP Komárno vedené vyšetrovanie pod F.: V.-
XXX/OVK-KN-XXXX, pričom nebolo možné vylúčiť, že došlo k osvojeniu si cudzej veci, čím mala byť
poškodenému spôsobená škoda vo výške cca. 3.100,- € z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Ako vyplynulo z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ SR v J. F.: V.-XXX/OVK-KN-XXXX-Fu zo dňa
14.10.2013, týmto bolo prerušené trestné stíhanie vedené vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci
(a to titulom požiaru v priestoroch predajne, dielne a skladu spoločnosti odporcu, kde došlo v dôsledku

požiaru k poškodeniu časti budovy a úplnému zničeniu strojov, zariadení, náradia a ďalších vecí
patriacich odporcovi, úplnému zničeniu plavidiel, skútrov, člnov, motorov a ďalšieho príslušenstva vo
vlastníctve tretích osôb (aj navrhovateľa) z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Predmetné uznesenie bolo uznesením námestníka okresnej
prokurátorky v Komárne č.k. 2 Pv 409/12-25 zo dňa 18.10.2013 z dôvodu predčasnosti jeho vydania

zrušené, pretože bolo nezákonné a neopodstatnené. Následne bolo uznesením Okresného riaditeľstva
PZ SR v Komárne F.: V.-XXX/OVK-KN-XXXX-Fu zo dňa 24.2.2014 prerušené trestné stíhanie vedené
vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci (a to titulom požiaru v priestoroch predajne, dielne a skladu
spoločnosti odporcu, kde došlo v dôsledku požiaru k poškodeniu časti budovy a úplnému zničeniu
strojov, zariadení, náradia a ďalších vecí patriacich odporcovi, úplnému zničeniu plavidiel, skútrov, člnov,

motorovaďalšiehopríslušenstvavovlastníctvetretíchosôb(ajnavrhovateľa)zdôvodu,žesanepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Odporca v priebehu konania písomným podaním zo dňa 11.11.2014 súdu oznámil, že má záujem na
mimosúdnom urovnaní sporu. Konštatoval, že napriek skutočnosti, že na člne vykonal práce v hodnote

4.539,- € z prác, ktoré boli celkove titulom zmluvného vzťahu s navrhovateľom ustálené na sumu 6.229,-
€ prihliadnuc na skutočnosť, že čln naďalej existuje, navrhol navrhovateľovi uzavretie súdneho zmieru
za účelom urovnania sporu tak, že navrhovateľovi ponúkol uhradenie sumy 2.500,- € v mesačných
splátkach po 500,- €. Navrhovateľ s navrhovaným znením zmieru nesúhlasil. Konštatoval, že nemá
záujem na urovnaní sporu uzavretím súdneho zmieru a naďalej zotrval na podanom návrhu na začatie

konania v plnom rozsahu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Citované zákonné ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka vymedzuje predpoklady všeobecnej
zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej

zodpovednosti fyzických a právnických osôb sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ vznik (existencia) škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
d/ zavinenie.

Existencia jednotlivých predpokladov vzniku škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka musí byť v
každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná.

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).

Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel.

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne.

Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na
základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy

tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z
dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom

bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Z vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd jednoznačne preukázané,
že medzi účastníkmi konania existoval záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o dielo (zmluva o oprave
a úprave veci zo dňa 15.12.2010), predmetom ktorého bola oprava a úprava motorového člna A. vo

vlastníctve navrhovateľa. Tiež mal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania preukázané, že oprava a
úprava motorového člna nebola vykonaná v rozsahu a v lehote dohodnutej v zmluve o dielo. Napriek
uplynutiu lehoty na vykonanie diela, navrhovateľ naďalej ponechal motorový čln v dispozícii odporcu
za účelom dokončenia dohodnutej opravy a úpravy člna bez toho, aby bol medzi účastníkmi konania
založený nový zmluvný vzťah. Navrhovateľ ani odporca od uzavretej zmluvy neodstúpili, hoci obe strany

konania i v priebehu konania konštatovali existenciu dôvodov na predčasné ukončenie zmluvného
vzťahu. Z vykonaného dokazovania (predloženej rozsiahlej emailovej komunikácie účastníkov konania)
mal súd tiež preukázané, že spolupráca bola problematická. K ukončeniu spolupráce medzi účastníkmi
konania došlo až dňa 20.8.2011, kedy odporca vyzval navrhovateľa na prevzatie motorového člna. Odtohto momentu už na motorovom člne zo strany odporcu nebola vykonaná žiadna činnosť smerujúca k
dokončeniu pôvodne dohodnutej opravy a úpravy veci.
V priebehu konania bola zo strany odporcu vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, ktorá sa

však týkala pôvodne podaného návrhu na začatie konania, v ktorom si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie
úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby vykonania diela dohodnutej v
zmluve o oprave a úprave veci zo dňa 15.12.2010. Zo strany navrhovateľa bol v priebehu konania
podaný návrh na pripustenie zmeny petitu, v ktorom okrem iného žiadal pripustiť zmenu petitu v časti
dátumu, od ktorého si uplatňoval náhradu škody. Tento dátum ustálil na deň 9.8.2012. Súd návrhu

na pripustenie zmeny petitu vyhovel. Po pripustení zmeny petitu už odporca nenamietal premlčanie
uplatneného nároku, keď aj súd má za to, že nakoľko medzi účastníkmi konania preukázateľne došlo k
predĺženiuspolupráce,ažbezprostrednepredjejukončením(mesiacaugust2012),resp.pojejukončení
(20.8.2012) (kedy bolo najskôr možné zistiť konečný stav veci) bolo možné zo strany navrhovateľa zistiť,
či mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá (ktorý moment podmieňuje začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby). Nakoľko bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na začatie konania na súd dňa

20.11.2013 tento bol podaný v priebehu plynutia subjektívnej premlčacej doby, i objektívnej premlčacej
doby (keďže ku škode nemohlo dôjsť konaním odporcu skôr ako bol medzi účastníkmi konania uzavretý
zmluvný vzťah - čo bolo dňa 15.12.2010, od ktorého dátumu do podania návrhu na súd neuplynuli viac
ako tri roky). Vychádzajúc z uvedených záverov považoval súd v konaní odporcom vznesenú námietku
premlčania uplatneného nároku za nedôvodnú.

Zo strany navrhovateľa bol podaným návrhom uplatnený nárok na náhradu škody, čo navrhovateľ v
priebehu konania opakovane potvrdil, keď podľa jeho tvrdenia mu škoda vznikla tým, že odporca nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o oprave a úprave veci, dielo nevykonal riadne a včas, pričom
motorový čln stratil hodnotu plnohodnotného plavidla. Titulom náhrady škody si uplatnil od odporcu
zaplatenie kúpnej ceny motorového člna, zaplatenie preplatenej zálohy, inkasa za vyčerpanie vody

z člna, platby za zdvihnutie člna a poplatku za odhlásenie plavidla z registra plavidiel SR spolu s
príslušenstvom - úrokom z omeškania z dlžnej sumy.
Súd rešpektujúc dispozičnú zásadu v tomto sporovom konaní vychádzajúc z petitu návrhu, ktorý
limituje možnosť rozhodnutia súdu, dospel k záveru, že návrhu na začatie konania v danom prípade
nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ do uplatneného nároku na náhradu škody zakomponoval nárok

na zaplatenie kúpnej ceny motorového člna, odporcovi uhradenej platby titulom zálohy, poplatku za
vyčerpanie vody, poplatku za vyzdvihnutie člna z vody a uhradeného poplatku za odhlásenie člna z
registra plavidiel SR. Tieto nároky, ktoré v podanom návrhu i vyčíslil však v žiadnom prípade nemožno
považovať za nároky titulom náhrady škody, pretože zakúpenie motorového člna, zaplatenie poplatku
za odhlásenie motorového člna z registra plavidiel SR, zaplatenie vyúčtovanej zálohy titulom zmluvy

o dielo, ceny vyčerpania vody z člna a ceny za vyzdvihnutie člna z vody, nemajú nič spoločné s tým,
že odporca podľa tvrdenia navrhovateľa porušil svoju právnu povinnosť a svojim konaním mu spôsobil
škodu. Pre konštatovanie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody súdom je nevyhnutné,
aby navrhovateľ v konaní preukázal porušenie právnej povinnosti odporcom, vznik (existenciu) škody,
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody a zavinenie odporcu.

Škoda je definovaná ako zmenšenie, resp. zníženie hodnoty majetku poškodeného, ku ktorému došlo
konaním škodcu, pričom táto predstavuje číslom vyjadrenú sumu zmenšenia, resp. zníženia hodnoty
veci vlastníctva. V danej veci sa však navrhovateľ titulom náhrady škody domáhal zaplatenia kúpnej
ceny motorového člna, odporcovi uhradenej zálohy, úhrady za vyzdvihnutie člna z vody, úhrady za
vyčerpanie vody z člna a tiež poplatku za odhlásenie člna z registra plavidiel SR. Súd konštatuje, že

uplatnené nároky nie sú nárokmi odvodenými od vzniku škody, keď zo strany súdu nebolo možné
vyzvať navrhovateľ na odstránenie vád podania - návrhu na začatie konania, pretože by navrhovateľa
musel poučovať o hmotnom práve, čo je neprípustné, keďže by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti
sporových strán. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť
procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto

návrh na začatie konania zamietol bez toho, aby vykonal dokazovanie ohliadkou motorového člna,
pretože doplnenie dokazovania v tomto smere by nemohlo zvrátiť vo výroku tohto rozsudku vyslovené
rozhodnutie súdu.
Pokiaľ ide o navrhovateľom predloženú fotodokumentáciu, súd tieto listiny v danej veci nemohol
považovať za relevantný dôkazný prostriedok, nakoľko z nich nemal preukázané ani len to, či sa týkajú

predmetu tohto sporu.
Rozhodnutie o trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na osobitné uznesenie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.