Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206062
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom UL.
Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: D. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G.B. N.
XXXX/XX, XXX XX D. T. U., Š. B. G., o zaplatenie sumy 435,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191,96 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy
143 eur vo výške 5,75 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 435,40 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 143 eur od 17.12.2016 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobca,
spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49,621 09 Bratislava

(ďalej len „Provident“) uzavreli dňa 15.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569179597 (ďalej
len „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový úver
vo výške 340 eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy.
Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok,
pričom prvá splátka bola splatná 7.kalednárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 22.04.2013 a posledná splátka
bola splatná dňa 09.06.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s
úverom vo výške 117,30 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Administratívny

poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident.
Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia
splátok úveru zahŕňala výber splátok, každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného
obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný
zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 175,10 eur, ktorú sa zavial splácať v celkovom počte 60 splátok,
pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7.kalendárny
deň po uzavretí zmluvy, t.j. 22.04.2013 a posledná splátka dňa 09.06.2014. zmluva o zabezpečení

splátok úveru bola uzavretá dňa 15.04.2013 pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 632,40 eur ( istina vo výške 340 eur,
úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru 117,30 eur a
čiastka na zabezpečenie splátok úveru 175,10 eur) celkovú čiastku 632,40 eur sa žalovaný zaviazaluhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 10,54 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi
uhradil celkovo 197 eur. pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytla žalovanému bezúčelový úver
na obdobie 60 týždňov počnúc dňom podpísania zmluvy t.j. 15.04.2013. Konečná splatnosť úveru tak

nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t.j. 09.04.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti
Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016.
Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 435,40 eur. žalovaný
pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 197 eur. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech

spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom. Žalovaný súčasnému
veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku nič. Poslednú upomienku pred podaním žaloby žalobca odoslal
žalovanému dňa 17.02.2017. Žalobca tak uplatňuje istinu 143 eur ( pôvodná istina vo výške 340 eur
ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške 292,40 eur a úrok z omeškania z
istiny vo výške 143 eur od 17.12.2016.

2. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s podmienkami, Zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o
postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávok spolu s kópiou poštového podacieho hárku,
predžalobnú výzvu spolu s kópiou poštového podacieho hárku.

3. Právny predchodca žalobcu dňa 15.04.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 340 eur. V zmluve žalobca a
žalovaný dojednali výšku úveru v sume 340 eur, úrokovú sadzbu 22,38 % p.a., pričom úrok predstavoval
48,96 eur, poplatok za garantovanú službu 68,34 eur, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70,38
%, priemerná hodnota RPMN vo výške 47,29 %, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových

nákladov v sume 457,30 eur, počet týždenných splátok 60, výška splátky 7,63 eur a výška poslednej
splátky 7,134 eur, konečný deň splatnosti 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podmienky
nachádzajúce sa na zadnej strane zmluvy nie sú podpísané. V zmluve nie je uvedená inkorporačná
doložka, prostredníctvom ktorej by sa mali stať súčasťou zmluvy.

4. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo zároveň dňa 14.04.2013 aj k uzavretiu
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že
žalovanému za odmenu bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal,
že za poskytnutie služby zaplatí právnemu predchodcovi žalobcu odmenu vo výške 175,10 eur, v 60

pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 2,91 eur a poslednú splátku vo výške
3,41 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

5. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2017 žalobca žiadal žalovaného uhradiť dlžnú sumu 440,99 eur
do 09.06.2017.

6. V liste zo dňa 16.12.2016 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že spoločnosť Provident Financial,
s.r.o. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 pohľadávku voči nemu
na žalobcu.

7. Provident Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 16.12.2016 zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou je aj príloha, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo
žalovaného, spolu s číslom zmluvy a dátumom uzavretia zmluvy. Uvedenou zmluvou došlo k postúpeniu
pohľadávky z postupcu - Provident Financial, s.r.o. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

8. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaný uhradil k predmetnej zmluve sumu
197 eur, pričom mu bola poskytnutá suma 340 eur.

9. Žiadna zo strán sporu sa na pojednávanie nedostavila. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju

a žalobcovu neúčasť.

10. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Z dôvodu neznámeho pobytu súd mu doručoval žalobu a
predvolanie na pojednávanie prostredníctvom zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli a na webovejstránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oznámenie bolo zverejnené dňa
30.11.2017.

11. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a)druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

23. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

24. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

25. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

28. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny
vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako

spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).30. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 15.04.2013

uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 340 eur. V zmluve žalobca a žalovaný dojednali výšku úveru v sume 340 eur,
úrokovú sadzbu 22,38 % p.a., pričom úrok predstavoval 48,96 eur, poplatok za garantovanú službu
68,34 eur, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70,38 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 47,29
%, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových nákladov v sume 457,30 eur, počet týždenných
splátok 60, výška splátky 7,63 eur a výška poslednej splátky 7,13 eur, konečný deň splatnosti 7. deň

60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaného popreté. Súd však
považoval niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal nižšie.

32. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 435,40 eur
pozostávajúcej z jednotlivých zložiek ako súd uviedol vyššie.

33. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy v sume
340 eur, pričom žalovaný uhradil sumu 197 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na
úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie
istiny v sume 143 eur.

34. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatňoval bol nárok na zaplatenie sumy 48,96 eur, ktorá suma
pozostávala z dlžných zmluvných úrokov.

35.Súdsazaoberalvýškoudohodnutéhoúrokuzúveru,ktorýbolvúverovejzmluve dojednanývovýške

22,38 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( apríl 2013 ) činila
úrok 12,95 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu v danom
prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

36. V ďalšom sa súd zaoberal nárokom žalobcu na poplatok za garantovanú službu v sume 68,34
eur, kde súd poukazuje na to, že zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov
povinný zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu v sume 68,34 eur, nie je dojednaním o hlavnom
predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru

je žalovaný povinný zaplatiť okrem úroku aj poplatok za garantovanú službu, ktorý je určený pevnou
sumou 68,34 eur.

37. V prípade poplatkov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, dodávateľ spotrebiteľovi zaň musí
poskytnúť protiplnenie.

38. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška poplatku je pre
žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie
rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom
miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku porovnateľná, dokonca výška

poplatku prevyšuje dojednaný úrok. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v
úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. V prípade
poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Ide o plnenie,
ktoré po materiálnej stránke spotrebiteľovi nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v

zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

39. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná

(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

40. Pokiaľ ide o nárok na predmetný poplatok za garantovanú službu, ktorý upravovali ustanovenie
všeobecných obchodných podmienok, súd tento nárok považoval za neopodstatnený.

41. V prvom rade je potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve. V danom prípade však ustanovenie všeobecných obchodných podmienok nie sú inkorporované
do zmluvy. Nachádzajú sa iba na zadnej strane zmluvného formulára, pričom nie sú spotrebiteľom ani
podpísané.

42. Ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienok, sa v prípade neexistencie inkorporačnej

doložky alebo neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

43. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

44. Posledným nárokom, ktorý si uplatnil žalobca v žalobe, predstavuje nárok na zaplatenie sumy 175,10
eur, predstavujúcej odmenu za zabezpečenie splátok úveru, dohodnutý v zmluve o zabezpečení splátok

úveru.

45.Pokiaľideozmluvuozabezpečenísplátokúveru,tátosíceformálnepredstavujesamostatnúzmluvu,
ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať
logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú

zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého
úveru. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo
bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok úveru, keďže bez poskytnutia úveru by ani
neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach. Jedná sa teda iba o doplnkovú
službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu a to v priamej súvislosti s

poskytnutým úverom. Minimálne tak uvedenú zmluvu o zabezpečení splátok úveru možno považovať za
rozpornú s dobrými mravmi, keďže žalovaný mal platiť za túto službu odmenu vo výške predstavujúcej
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa teda odvíja od výšky úveru a to vedie k
záveru, že žalobca sa takýmto spôsobom snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby,
hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne

malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby
mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu
považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

46. „Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na

označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie
za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky
spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje
poplatok .Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná
výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie

skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola
omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov
a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za
zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje nákladnadoplnkovúslužbu,ktorejplneniukorešponduje,ideoexcespripoužívaníinštitútupoplatku“(rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.12.2012, sp.zn. 19Co/142/2016).

47. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ so
spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok
voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že aj keby nevyhodnotil zmluvu o zabezpečení

splátok ako absolútne neplatnú pre rozpor z dobrými mravmi, tak zmluvnú podmienku na základe
ktorej žalobcovi mala vzniknúť povinnosť za poskytnutú službu žalovanému zaplatiť odmenu vo výške
175,10 eur, by považoval za neprijateľnú a teda neplatnú a to vzhľadom na jej výšku vo vzťahu k
výškesamotnéhoúveru(340eur),nakoľkotaktodojednanázmluvnápodmienkajednoznačnespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, jedná sa o
neprimerane vysoké plnenie ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 191,96 eur
pozostávajúcej zo zvyšku nesplatnej istiny vo výške 143 eur a úroku z úveru vo výške 48,96 eur. V
prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

49. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy nesplatenej istiny, odo dňa nasledujúceho
po postúpení pohľadávky na žalobcu, tak ako požadoval žalobca.

50. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech
v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 191,96 eur, čo predstavuje úspech 44

% a neúspech 56 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol.
Žalovanému tak po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 12 %.

54. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné

poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať
aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaný si
náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.