Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/9/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108213922
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2108213922.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany,

Nám. SNP č. 3, 921 45 Piešťany, v konaní zastúpené advokátom JUDr. Petrom Bakom, konateľom
BBH Slovensko, s. r.o., IČO: 367 13 066, so sídlom Bratislava, Gorkého 3, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu škody a zaplatenie úroku z omeškania, dňa 06. 1. 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 893432,80 € a úroky z omeškania vo výške 8,5% p. a. od
06. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu v W. N. Z.,
Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu škody vo výške 899 225,36 € úroky z istiny 899 255,35 € vo výške 8,5% od 16. 02. 2008 do
zaplatenia a trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 17 889,52 €, náhradu hotových výdavkov vo
výške 81,64 € a náhradu za stratu času vo výške 112,39 € s tým, že pohľadávka bude zaplatená a účet

žalobcu a náhrada trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca a právny zástupca odôvodnili žalobu tým, že v konaní o výkon rozhodnutia ktorý bol vedený
na Okresnom súde v Trnave pod č. k. XXEr/XX/XXXX zo dňa 16. 11. 2005 zamietol námietky žalobcu
v konaní ktoré podal voči exekúcií.

Proti žalobcovi bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia na základe poverenia Okresného súdu v
Trnave číslo XXXX/XXXXXX zo dňa 07. 03. 2005 na exekútorskom úrade Ing. Mgr. Milana Ružičku
o zaplatenie sumy 566 515,30 € s príslušenstvom vrátane trov konania a trov exekúcie na základe
notárskej zápisnice číslo D., D. spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom zo dňa 26. 11. 1997 ktorá
sa viedla pod číslom konania I.. Na základe uznesenia vydal exekútor príkaz na vykonanie exekúcie
odpisom z účtu žalobcu vo výške 874 614,68 € s tým že uvedená suma bola odpísaná z účtu žalobcu
dňa 14. 12. 2005.

Nálezom ústavného súdu č. k. L..Ú. XX/XX-XX zo dňa 22. 11. 2006 ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručený dňa 22. 11. 2006, bolo vyslovené, že bol porušený zákon a to postupom Okresného
súdu v Trnave v konaní č. k. XXEr/XX/XX, uznesením vydaným dňa 16. 11. 2005.Zo samotného petitu nálezu, ako aj právnych záverov nálezu ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že
Okresný súd Trnava postupoval v exekučnom konaní a to pri rozhodovaní o námietkach žalobcu proti

exekúciíaonávrhužalobcunaodkladexekúcievrozporesprocesnýmizásadamiaústavno-procesnými
princípmi. Ústavný súd Okresnému súdu v Trnave nezákonné rozhodnutie zrušil a opätovne prikázal
vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to, že po vydaní nálezu ústavnému súdu boli naplnené všetky vyššie citované ustanovenia

zákona o zodpovednosti štátu za škodu, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
písomne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným
rozhodnutím. Škoda ktorá vznikla žalobcovi pozostávala zo sumy 896 482,02 €, ktorá bola odpísaná
exekútorom z účtu, ušlý zisk vo výške 67 805,02 €, náhrada trov konania vo výške 6 638,78 €, trovy
právneho zastúpenia vo výške 8 448,05 € a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
žalovanej sumy od 16. 02. 2008, kedy bola pohľadávka žalobcovi odpísaná, ako dvojnásobok diskontnej

sadzby NBS ku dňu 16. 02. 2008 ktorý bol 4,25% p. a.

Právny zástupca žalobcu doplnil svoje doterajšie vyjadrenia aj písomne kedy uviedol, že návrh žalobcu
na vyslovenie neplatnosti právneho záväzku v notárskej zápisnici bol zamietnutý. Ak by teda exekučný
súd nepochybil a nevydal rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu proti exekúcii zamietol, a ktoré

rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené Ústavným súdom SR, mohol a musel by postupovať
exekučný súd len tým spôsobom, že by vydal uznesenie, ktorým by námietkam vyhovel, v dôsledku
čoho by následne exekúcia bola zastavená. O námietkach voči exekúcii totiž nie je možné vydať iné
rozhodnutie ako vyhovenie námietkam a následné zastavenie exekúcie alebo zamietnutie námietok -
čo sa stalo v uvedenom prípade.

V čase vydanie nálezu Ústavného súdu SR, ktorým zrušil sporné uznesenie exekučného súdu pre
nezákonnosť, bola už totiž exekúcia vykonaná - t.j. finančné prostriedky boli z účtu žalobcu odpísané.
Exekútor, teda nemohol po zamietnutí námietok robiť nič iné, ako vydať exekučný príkaz na odpísanie
finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Ako už žalobca vyššie uviedol, Ústavný súd SR rozhodol o
zrušení uznesenia o zamietnutí námietok proti exekúcii až dňa 22.11.2006, to znamená po zrealizovaní

exekúcie. Aj keď predmetným nálezom Ústavný súd vrátil exekučnému súdu vec na nové konanie,
exekučný súd už konať (teda odstrániť vytýkané nedostatky) nemohol, nakoľko dňa 16.12.2005, t.j.
po vykonaní exekúcie súdny exekútor, v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku, vrátil
poverenie na vykonanie exekúcie exekučnému súdu - exekučné konanie totiž vymožením pohľadávky
skončilo. Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobcovi bola spôsobená škoda (exekúcia

finančných prostriedkov) jedine a len na základe nezákonného rozhodnutia exekučného súdu - ak
by totiž exekučný súd námietkam proti exekúcii vyhovel, alebo by aspoň povolil odklad exekúcie,
exekútor by nemohol vydať exekučný príkaz. Keďže však exekučný súd námietky zamietol, boli finančné
prostriedky žalobcu z jeho účtov v bankách odpísané a žalobcovi tak vznikla škoda. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť medzi vznikom škody (zrealizovaním exekúcie) a nezákonným

rozhodnutímexekučnéhosúdu,nakoľko:(i)pozamietnutínámietok(vydanienezákonnéhorozhodnutia),
(ii) Exekučný poriadok prikazuje v ust. §107 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie exekučného príkazu
(zrealizovanie exekúcie odpísaním finančných prostriedkov žalobcu z účtov v bankách a (iii) následne po
zrealizovaní exekúcie sa exekučné konanie v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku skončilo
ex lege vymožením pohľadávky a súdny exekútor musel vrátiť poverenie na výkon exekúcie.

Je teda jednoznačne preukázané, že zmenšenie majetku žalobcu (škoda) bola spôsobená len a jedine
na základe nezákonného rozhodnutia alebo inými slovami, bez vydania nezákonného rozhodnutia
by k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, nakoľko by bez tohto nezákonného rozhodnutia nemohla
byť exekúcia (odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu) vôbec zrealizovaná. Akákoľvek iná

argumentácia žalovaného je len jeho smutnou snahou o výklad právnych predpisov ad absurdum s
cieľom vyhnúť sa znášaniu zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie exekučného súdu.

Žalobca dáva do pozornosti žalovanému ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého „pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.“ Teda nie stav, ktorý by mohol teoreticky nastať v budúcnosti

za predpokladu, že by žalobca v inom, ďalšom súdnom konaní niečo preukázal. To znamená, že
rozhodujúci je skutkový a právny stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie; v
žiadnom prípade nie stav, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou nastane v budúcnosti - či
už bližšej alebo vzdialenej. Akákoľvek úvaha o uplatnení si bezdôvodného obohatenia žalobcom vočioprávneným z exekúcie, ak bude v budúcnosti preukázané bezdôvodné obohatenie, je tak v priamom
rozpore s citovaným ustanovením O.s.p. a akceptácia tejto úvahy súdom by bola priamym porušením
ústavných práv žalobcu na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho by išlo o rozhodnutie nezákonné

so všetkými právnymi dôsledkami. V tejto súvislosti je potrebné, vzhľadom na argumentáciu žalovaného,
zaoberať sa aj pojmom škoda.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetku) a
je obvykle vyjadriteľná v peniazoch a je teda aj napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, t.j.

náhradou škody v peniazoch. Svoju scestnú úvahu o tom, že žalobca by si mal uplatniť po preukázaní
bezdôvodného obohatenia v inom ďalšom konaní jeho vydanie voči oprávneným z exekúcie, „podoprel“
žalovaný súdnymi rozhodnutiami, a to najmä rozhodnutím 4Cdo/199/2005 v spojitosti s rozhodnutím
4Cz/110/84. Tieto rozhodnutia sú však na prejednávanú vec nepoužiteľné nakoľko, ako žalobca ďalej
dokázal, sú nepoužiteľné z dôvodu ich rozporuplnosti a nezmyselnosti. Naviac, ide o judikáty vzťahujúce
sa k už zrušenému zákonu č. 58/1969 Zb., ktorým bol nahradený zákonom č. 514/2003 Z.z. Naviac,

existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia je viac ako sporná vzhľadom na ust. §
61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je návrat do pôvodného stavu v exekúcii vylúčený. Je teda
minimálne sporné, ak nie vylúčené, či oprávnení z exekúcie sú povinní vrátiť plnenie prijaté na základe
exekúcie povolenej a posvätenej na to príslušným exekučným súdom.

Je nesporné, že zákon č. 514/2003 Z.z. je zvláštnou úpravou právneho vzťahu, pokiaľ sa týka náhrady
škody a logicky teda, v zmysle citovaných judikátov, musí byť použitý pred použitím právnej úpravy o
vydaní bezdôvodného obohatenia. Je bez akýchkoľvek pochybností, že v prejednávanej veci je takýmto
osobitným predpisom zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý určuje podmienky náhrady škody v prípade vydania
nezákonného rozhodnutia. Je aj zrejmé, že tento právny predpis ani náznakom nespomína „možnú,

budúcu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia“ ako prekážku priznania náhrady škody.

Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného, paradoxné je najmä to, že na jednej strane žalovaný
argumentuje zamietnutím návrhu žalobcu na vyslovenie neplatnosti právneho záväzku v notárskej
zápisnici vo svoj prospech - t.j. že práve týmto zamietnutím určovacej žaloby je stále exekučný titul

platný a exekúcia bola vykonaná zákonne a nemohlo tak dôjsť k spôsobeniu škody žalobcovi a na
strane druhej žalovaný argumentuje, že žalobca je povinný v inom ďalšom konaní sa domáhať a
preukazovať, že exekučný titul platný nebol, čo by žalobcovi malo otvoriť cestu na domáhanie sa vydanie
bezdôvodného obohatenia voči oprávneným z exekúcie. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného na
pojednávaní dňa 20.09.2010, že žalobcovi bolo nálezom Ústavného súdu SR L.. XX/XX-XX poskytnuté

finančné zadosťučinenie 3.333,- EUR, pokladá žalobca toto vyjadrenie za nesúvisiace s prejednávanou
vecou. Právny titul tejto sumy, ako sa uvádza v predmetnom náleze, je finančné zadosťučinenie za
porušenieústavnéhoprávažalobcunasúdnuainúprávnuochranuaprávanaspravodlivýsúdnyproces.
V žiadnom prípade sa nejedná o náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Preto poskytnutie
finančného zadosťučinenia nemá k prejednávanej náhrade škody žiadnu vypovedaciu hodnotu.

Ak teda sám štát ustanovil právne predpisy za akých podmienok a ako sa má uplatniť náhrada škody, ak
je subjektu súkromného práva škoda spôsobená verejnou mocou - teda aj štátom, je potrebné v zmysle
týchto právnych predpisov a v zmysle princípov právneho štátu a spravodlivosti rozhodnúť, nie hľadať
dôvod a zámienky na prenesenie zodpovednosti štátu na iné subjekty.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe
žaloby samotnej, priebehu konania, ako aj vyššie uvedeného, má žalobca za preukázané, že: sú
naplnené všetky zákonné predpoklady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody: vznik škody
- zmenšenie žalobcovho majetku v sume odpísanej žalobcovi z účtu a ďalšie sumy vyčíslené v žalobe,

nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Trnava spis. zn. XXEr/XX/XX-XX z 16.11.2005 a
jehozrušenienatopríslušnýmorgánom-nálezÚstavnéhosúduSRL..XX/XX-XXz22.11.2006,príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou - táto vyplýva zo samotných právnych predpisov,
predovšetkým Exekučného poriadku.
V dôsledku nezákonného rozhodnutia - zamietnutia námietok proti exekúcii - došlo k zekzekvovaniu

finančných prostriedkov žalobcu, teda k zmenšeniu jeho majetku. Bez tohto nezákonného rozhodnutia
by súdny exekútor nemohol vydať exekučný príkaz na odpísanie exekvovanej sumy z účtov žalobcu.Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe tohto zákonného
ustanovenia si žalobca uplatnil nasledovné položky v rámci náhrady škody: skutočná škoda vo výške

874.614,68 EUR (26.348.641,80 Sk) (suma nezákonne zexekvovaná vyššie menovaným súdnym
exekútorom, ušlý zisk vo výške 9.523,85 EUR (286.915,50 Sk) (suma ušlého úroku zo zexekvovanej
sumy určená na základe priemernej úrokovej sadzby za obdobie od 12.12.2005 do 14.02.2008 - dátum
posledného dňa zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany Ministerstva).

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
[.....] a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. V súlade s týmto zákonným ustanovením si žalobca
uplatňuje nasledovné položky v rámci náhrady škody trovy konania vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-
Sk) (súdny poplatok za podanie námietok v exekučnom konaní), trovy právneho zastúpenia trovy

právneho zastúpenia vo výške 8.448,05 EUR (254.506,-Sk) (za právne zastupovanie počas exekučného
konania),tedacelkovúsumu899.225,36EUR(slovomosemstodeväťdesiatdeväťtisícdvestodvadsaťpäť
36/100 euro).

Podľa ust. § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade žalovaný vôbec neuspokojil

žalobcov nárok na náhradu škody, žalobcovi vzniklo prvým dňom po uplynutí 6-mesačnej lehoty, t.j.
dňom 16.02.2008, právo domáhať sa náhrady škody na súde, t.j. uplatniť si svoje právo súdnou cestou.
Tým sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to si žalobca okrem
náhrady škody uplatňuje touto žalobou tiež zaplatenie úroku z omeškania od 16.02.2008 do zaplatenia
celej sumy náhrady škody, a to pri aplikácii úroku 8,5% p. a. Tento úrok bol vypočítaný ako dvojnásobok

diskontnej sadzby NBS ku dňu 16.02.2008, ktorý činil 4,25% p. a.

Žalovaný sa vyjadril tak, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že pre úspešné uplatňovanie nároku na

náhradu škody je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie troch podmienok a to existenciu
nezákonného rozhodnutia, vznik a výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody. Ako žalovaný v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, nerozporuje existenciu nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky L..Ú. XX/XX-XX, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.11.2005, č. k. XXEr/XX/XX-XX a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Existencia

tohto rozhodnutia však predstavuje splnenie len jednej z troch podmienok potrebných pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a preto sama osebe neodôvodňuje,
aby súd žalobcovi jeho nárok priznal.

Žalobca nepreukázal súdu vznik škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť štát. Zo súdneho spisu

vedeného pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. XXC XX/XX vo veci určenia, že právny záväzok
žalobcu zaplatiť odporcom M.. Š. a M.. O. dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v
notárskej zápisnici D. XXX/XX, D. XXX/XX ako aj súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice,
vyplývajú nasledujúce skutočnosti.

Žalobca uzatvoril s M.. Š. a M.. O. zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej súčasťou bola aj dohoda
o výške odmeny. Zmluvu podpisoval vtedajší primátor mesta za súhlasu mestského zastupiteľstva.
Následne už bez vedomia mestského zastupiteľstva podpísal vtedajší primátor mesta dodatok č. 1 k tejto
zmluve, ktorým bola zmenená výška resp. spôsob určenia odmeny medzi zmluvnými stranami a o dvaroky neskôr podpísal opäť bez vedomia mestského zastupiteľstva notársku zápisnicu, ktorej obsahom
bol záväzok žalobcu zaplatiť odporcom do 30 dní dohodnutú odmenu. Z obsahu žaloby v tomto spore
je zrejmé, že žalobca tu namietal porušenie zákonných povinností zo strany primátora mesta a z tohto

titulu určenia neplatnosti záväzku zaplatiť dohodnutú odmenu odporcom. Na základe týchto skutočností,
mohla byť žalobcovi spôsobená škoda, avšak výlučne konaním primátora mesta, ktorý porušil svoje
povinnosti pri výkone tejto funkcie.

Súdne konanie sp. zn. XXC XX/XX vedené pred Okresným súdom Bratislava III považuje za kľúčové

aj z toho dôvodu, že hoci sa v ňom žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho záväzku žalobcu
zaplatiť odporcom M.. Š. a M.. O. dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v notárskej
zápisnici D. XXX/XX, D. XXX/XX ako aj neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice,
toto konanie bolo právoplatne skončené tak, že Krajský súd v Bratislave návrh zamietol. Tým potvrdil
platnosť záväzku žalobcu zaplatiť druhej zmluvnej strane dohodnutú odmenu, ktorej vymoženie bolo
predmetom sporného exekučného konania.

Za dôležité považuje súd v tomto konaní poukázať aj na to, že exekučné konanie sp. zn. XXEr XX/
XX sa začalo na návrh oprávneného v exekúcii a to z dôvodu nesplnenia záväzku žalobcom voči
svojmu zmluvnému partnerovi. Ak by bol žalobca svoj záväzok dobrovoľne splnil, nikdy by k exekúcii
nedošlo.Spoukazomnavýsledoksúdnehokonaniasp.zn.XXC/XX/XXsaďalejkonštatuje,žeexekučné

konanie prebiehalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý doposiaľ nebol
súdom určený za neplatný. Z týchto dôvodov podľa nášho názoru výkonom exekúcie na základe tohto
právneho titulu nemohlo dôjsť k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Opäť zdôrazňuje, že išlo
o vymoženie pohľadávky, ktorú žalobca neuhradil dobrovoľne a včas, na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu a žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by

pohľadávku uhradil dobrovoľne pred odpísaním príslušnej sumy z účtu exekútorom alebo že by exekútor
vymáhal od žalobcu plnenie nad stanovený rozsah. Aká škoda tak mala byť žalobcovi spôsobená v
predmetnom exekučnom konaní, nie je žalovanému zrejmé. Je potrebné si uvedomiť, že zákon nespája
s nezákonným rozhodnutím akúsi prezumpciu vzniku škody. Sú nezákonné rozhodnutia kde jednoducho
žiadna škoda nevznikne alebo to, čo sa ako škoda podáva, je v zásade len nesprávna argumentácia

ohľadom záväzkov, ktoré má žalobca voči inému, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, je
jeho povinnosťou ako žalobcu túto preukázať. V tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. XX Y. XXX/XXXX, zo dňa 04.06.2008, v zmysle ktorého: „Z hlediska

příčinné souvislosti jako jednoho z předpokladů odpovědnosti za škodu nemůže stačit obecná úvaha
o možných následcích jednání škůdce či škodné události ani pouhé připuštění možnosti vzniku škody
v důsledku toho. O vztah příčinné souvislosti se jedná, vznikla-li újma následkem konkrétní škodné
události, tedy je-li tato skutečnost a škoda ve vzájemném poměru příčiny a následku. Příčinou škody
může být jen taková okolnost, bez níž by škodný následek nevznikl. Otázka příčinné souvislosti

nemůže být řešena obecně, ale pouze v konkrétních souvislostech.“ Z vyjadrení žalobcu naopak
vyplýva, že nemusí nič preukazovať, pretože samotná existencia nezákonného rozhodnutia je podľa
jeho názoru dostatočnou príčinou ako aj následkom vzniku škody. S takýmto tvrdením žalobcu sa
žalovaný nestotožňuje. Ak by aj žalobca v tomto konaní súdu preukázal vznik škody, čo sa však zatiaľ
nestalo, musel by ďalej preukazovať, že nebyť nezákonného rozhodnutia, súd by v exekučnom konaní

vyhovel jeho návrhu a exekúciu by zastavil. V opačnom prípade by nebolo možné konštatovať príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Podľa nám dostupných informácií Ústavný
súd SR súdu v exekučnom konaní vytkol nedostatky nezákonného rozhodnutia, ktoré mohli byť v ďalšom
postupe odstránené a súd by nemal dôvod takéto exekučné konanie zastaviť. K vymoženiu pohľadávky,
ktorá bola predmetom exekučného konania by tak v konečnom dôsledku došlo. Na základe uvedeného

máme za to, že žalobca súdu nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím, čím neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu žiadame súd, aby žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa písomnými dokladmi
založenými do spisu právnymi zástupcami účastníkov konania a to s námietkami proti exekúcií zo dňa
21. 04. 2005 č. k. I., návrhom na odklad exekúcie, č. k. XXErXX/XXXX zo dňa 321. 04. 2005, znesením
OS Trnava č. k. XX I. zo dňa 16. 11. 2005, exekučným príkazom sp. zn. I., zo dňa 09. 12. 2005, výpisomz účtov žalovaného založených na čl. 32 až 34 spisu, s nálezom ústavného súdu L..Ú.-XX zo dňa
22. 11. 2006, uplatnenie nárokov zo dňa 13. 08. 2007 doručené žalovanému, 14. 08. 2007, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 23. 04. 2008 k uplatnenému nároku žalobcu, ostatným spisovým materiálom,

obsahom spisu Okresného súdu Trnava č. k. XXErXX/XXXX, obsahom rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava III č. k. XXCXX/XXXX čl. 144, rozsudkom KS Bratislava XCo/XXX/XX-XXX zo dňa 04. 05.
2010, uznesením KS Trnava XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 24. 01. 2012, ostatným písomným obsahom
spisu spisu, a zistil skutkový stav takto:
Na okresnom súd v Trnave sa viedlo na základe poverenia vydaného pod číslom *. exekučné konania

exekútorom Mgr. Milanom Ružičkom. Podkladom pre výkon rozhodnutia boli notárske zápisnice spísané
notárom JUDr. Ivanom Macákom spisová zn. D. V. D. zo dňa 16. 11. 1997 na sumu 566515,30 €. V
rámci konania podal žalobca námietky voči exekúcií a návrh na odklad exekúcie. Okresný súd Trnava
rozhodol o týchto námietkach rozhodnutím XXErXX/XX zo dňa 16. 11. 2005 ktorými námietky zamietol,
odklad výkonu rozhodnutia odmietol a zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 6.638,78 EUR ako
súdneho poplatku za Námietkové konanie. Pohľadávka v rámci výkonu rozhodnutia bola vymožená

odpisom z účtu žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím L.. Ú. XX/XX-XX zo dňa 22. 11.
2006 rozhodol, že bolo porušené ústavné právo žalobcu, rozhodnutie súdu zrušil na nariadil opätovne
vec prejednať. V uvedenom rozhodnutí bola zároveň žalobcovi priznaná žalobcovi nemajetková ujma vo
výške 3 319,39 € a trovy právneho zastúpenia. Výkon rozhodnutia bol zastavený pretože exekvovaná
suma bola vymožená.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho rozhodnutia KS Trnava a prehodnotil skutkový stav veci
v nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnava.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ÚS SR vo svojom rozhodnutí poukázal i na nedostatky exekučného
titulu spočívajúce v absencii presne vymedzeného obsahu a rozsahu plnenia, ako aj v nedostatočnom
vymedzení právneho dôvodu plnenia, na odzrkadlenie týchto nedostatkov aj v návrhu na vykonanie
exekúcie a napokon tiež na skutočnosť, že ani prechod práv a povinností (v podobe zmluvy o postúpení

pohľadávky) nebol preukázaný predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom.

Pre náležité posúdenie príčinnej súvislosti, majúcej v prípade jej existencie vplyv na vyslovenie záveru,
že z dôvodu nezákonného rozhodnutia vznikla žalobcovi škoda (ktorej existenciu žalovaná taktiež
spochybňuje), súd prvého stupňa v prejednávanej veci pristúpil k skúmaniu náležitého (zákonného)

postupu exekučného súdu a vyriešil si tak (ako predbežnú) otázku, s akým výsledkom by konanie o
námietkach niekdajšieho povinného (dnešného žalobcu) skončilo, je súd toho názoru, že je nepochybné,
ako vplýva aj z neskoršieho rozhodnutia KS v Bratislave XCo/XXX/XX-XXX zo dňa 04. 05. 2010, že
pohľadávka, ktorá bola predmetom výkonu rozhodnutia bola neurčitá, v rozpore s ustanovením § 37
ods. 2, Obč. zákonníka, pretože uvedený právny úkon bol od počiatku nemožným právnym úkonom

a odporoval podmienke určitosti obsahu plnenia a rozsahu plnenia, čím tento právny úkon spĺňal
podmienku neplatnosti tohto úkonu.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že mal v konaní preukázané všetky tri atribúty spĺňajúce podmienky
náhrady škody z nesprávneho úradného postupu príslušného orgánu štátu v tomto prípade exekútora v

konaní o výkon rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. XXErXX/XXXX, a v prípade, ak by súd konal
v súlade so zákonom a bol by posúdil námietky povinného v exekučnom konaní s príslušnou odbornou
starostlivosťou, dospel by k názoru v zhode s právnym názorom rozhodujúceho súdu, že nie je možnévykonať exekúciu na základe neurčitého záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice a námietkam
žalobcu v postavení povinného v exekučnom konaní bolo potrebné vyhovieť.

Nazákladevykonanéhodokazovania,vyhodnoteniadôkazovjednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachsa
súd nestotožnil s vyjadreniami a predloženými dôkazmi žalovaného vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že
zodpovednosť za uvedenú škodu je objektívnou zodpovednosťou a keďže žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu za odpísanú pohľadávku a náhradu za
skutočná škodu vo výške 874.614,68 EUR (26.348.641,80 Sk) (suma nezákonne zexekvovaná vyššie

menovaným súdnym exekútorom, ušlý zisk vo výške 9.523,85 EUR (286.915,50 Sk) (suma ušlého
úroku zo zexekvovanej sumy určená na základe priemernej úrokovej sadzby za obdobie od 12.12.2005
do 14.02.2008 sumu 6.638,78 EUR (200.000,-Sk) (súdny poplatok za podanie námietok v exekučnom
konaní), trovy právneho zastúpenia trovy právneho zastúpenia vo výške 8.448,05 EUR (254.506,-Sk)
(za právne zastupovanie počas exekučného konania), teda celkovú sumu 899.225,36 EUR.

Prihliadnuc na námietky žalovaného, že nemožno priznať žalobcovi úroky z omeškania od 16. 02. 2008,
súd je toho názoru, že žalobcovi nemožno priznať úrok z omeškania od kedy začala plynúť lehota od
ukončenia prerokovania návrhu pred orgánom štátu, ale túto náhradu možno priznať ( úrok z omeškania
až od samotného priznania pohľadávky súdom ) a teda v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd neakceptoval ani vyjadrenie žalobcu, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka pretože mal svoje účty v DEXIA banke hoci mohol byť klientom Štátnej
pokladnice a jeho účty by nepodliehali výkonu rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalobca je samostatný
právny subjekt a mal by povinnosť využívať služby štátnej pokladnice najmä vo vzťahu k subjektom
podnikania, ktoré by prevádzkoval.

Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania, súd zaviazal
žalovaného v zmysle § 517 ods. 2, O. z., na zaplatenie úroku z omeškania, výšku ktorého určil podľa
nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. zák. v platnom znení, podľa dvojnásobku výšky diskontnej sadzby NBS v
čase omeškania, teda od 12.12.2005 do 14.02.2008, kedy nadobudla splatnosť s pokusom o pokonávku

a ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa rozhodnutia súdu v súlade s právnym názorom
žalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, OSP a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania z toho dôvodu, že žalobca hoci bol v konaní úspešný v podstatnej časti žaloby, nemá právo

na náhradu trov právneho zastúpenia pretože súd si osvojil právny názor žalovaného že žalobca má
samostatný právny odbor na riešenie právnych vecí a preto nie je odkázaný na právne služby iných
právnych subjektov, pretože podľa názoru súdu v konaní nejde o mimoriadne právne náročnú právnu
vec, alebo vec, ktorá by vyžadovala špeciálne právne vedomosti a rozsiahle dokazovanie a preto bolo
potrebné priznávať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.