Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/9/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108213922
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2010:2108213922.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany,

Nám. SNP č. 3, Piešťany, zastúpené primátorom Ing. Remo Cicuttom, v konaní zastúpené advokátom
JUDr. Petrom Bakom, konateľom BBH Slovensko, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom Bratislava, Gorkého
3, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a zaplatenie úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

náhradu škody vo výške 899 225,36 € úroky z istiny 899 255,35 € vo výške 8,5% od 16. 02. 2008 do
zaplatenia a trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 17 889,52 €, náhradu hotových výdavkov vo
výške 81,64 € a náhradu za stratu času vo výške 112,39 € s tým, že pohľadávka bude zaplatená a účet
žalobcu a náhrada trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalobca a právny zástupca odôvodnili žalobu tým, že v konaní o výkon rozhodnutia ktorý bol vedený
na Okresnom súde v Trnave pod č. k. 27Er46/2005 zo dňa 16. 11. 2005 zamietol námietky žalobcu v

konaní ktoré podal voči exekúcií. Proti žalobcovi bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia na základe
povereniaOkresnéhosúduvTrnavečíslo5207/025990zodňa07.03.2005naexekútorskomúradeMgr.
Milana Ružičku o zaplatenie sumy 566 515,30 € s príslušenstvom vrátane trov konania a trov exekúcie
na základe notárskej zápisnice číslo Nz469/97, Nz439/97 spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom zo
dňa 26. 11. 1997 ktorá sa viedla pod číslom konania EX146/05. Na základe uznesenia vydal exekútor
príkaz na vykonanie exekúcie odpisom z účtu žalobcu vo výške 874 614,68 € s tým že uvedená suma
bola odpísaná z účtu žalobu dňa 14. 12. 2005.

Nálezom ústavného súdu č. k. II.ÚS 85/06-78 zo dňa 22. 11. 2006 ktorý bol právnemu zástupcov žalobcu
doručený dňa 22. 11. 2006, bolo vyslovené, že bol porušený zákon a to postupom Okresného súdu v
Trnave v konaní č. k. 27Er46/05 uznesením vydaným dňa 16. 11. 2005.
Zo samotného petitu nálezu, ako aj právnych záverov jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Trnava
postupoval v exekučnom konaní a to pri rozhodovaní o námietkach žalobcu proti exekúcií a o návrhu
žalobcu na odklad exekúcie v rozpore s procesnými zásadami a ústavno-procesnými princípmi. Ústavný
súd Okresnému súdu v Trnave nezákonné rozhodnutie zrušil a prikázal konať okresnému súdu v Trnave.

Vzhľadom na to, že po vydaní nálezu ústavnému súdu boli naplnené všetky vyššie citované ustanovenia
zákona o zodpovednosti štátu za škodu, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
písomne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným
rozhodnutím. Škoda ktorá vznikla žalobcovi pozostávala zo sumy 896 482,02 €, ktorá bola odpísanáexekútorom z účtu, ušlý zisk vo výške 67 805,02 €, náhrada trov konania vo výške 6 638,78 €, trovy
právneho zastúpenia vo výške 8 448,05 € a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
žalovanej sumy od 16. 02. 2008, kedy bola pohľadávka žalobcovi odpísaná, ako dvojnásobok diskontnej

sadzby NBS ku dňu 16. 02. 2008 ktorý bol 4,25% p.a.
Právny zástupca žalobcu doplnil svoje doterajšie vyjadrenia aj písomne kde uvádza, že návrh žalobcu na
vyslovenie neplatnosti právneho záväzku v notárskej zápisnici bol zamietnutý. Ak by teda exekučný súd
nepochybil a nevydal rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu proti exekúcii zamietol, a ktoré rozhodnutie
bolo pre nezákonnosť zrušené Ústavným súdom SR, mohol a musel by postupovať exekučný súd len

tým spôsobom, že by vydal uznesenie, ktorým by námietkam vyhovel, v čoho dôsledku by následne
exekúcia bola zastavená. O námietkach voči exekúcii totiž nie je možné vydať iné rozhodnutie ako
vyhovenie námietkam a následné zastavenie exekúcie alebo zamietnutie námietok - čo sa stalo v
našomprípade.VčasevydanienálezuÚstavnéhosúduSR,ktorýmzrušilspornéuznesenieexekučného
súdu pre nezákonnosť, bola už totiž exekúcia vykonaná - t.j. finančné prostriedky boli z účtu žalobcu
odpísané. Exekútor, teda nemohol po zamietnutí námietok robiť nič iné, ako vydať exekučný príkaz

na odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Ako už žalobca vyššie uviedol, Ústavný súd SR
rozhodol o zrušení uznesenia o zamietnutí námietok proti exekúcii až dňa 22.11.2006, to znamená
po zrealizovaní exekúcie. Aj keď predmetným nálezom Ústavný súd vrátil exekučnému súdu vec
na nové konanie, exekučný súd už konať (teda odstrániť vytýkané nedostatky) nemohol, nakoľko
dňa 16.12.2005, t.j. po vykonaní exekúcie súdny exekútor, v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného

poriadku,vrátilpoverenienavykonanieexekúcieexekučnémusúdu-exekučnékonanietotižvymožením
pohľadávky skončil. Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobcovi bola spôsobená škoda
(exekúcia finančných prostriedkov) jedine a len na základe nezákonného rozhodnutia exekučného súdu
- ak by totiž exekučný súd námietkam proti exekúcii vyhovel, alebo by aspoň povolil odklad exekúcie,
exekútor by nemohol vydať exekučný príkaz. Keďže však exekučný súd námietky zamietol, boli finančné

prostriedky žalobcu z jeho účtov v bankách odpísané a žalobcovi tak vznikla škoda. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť medzi vznikom škody (zrealizovaním exekúcie) a nezákonným
rozhodnutímexekučnéhosúdu,nakoľko:(i)pozamietnutínámietok(vydanienezákonnéhorozhodnutia),
(ii) Exekučný poriadok prikazuje v ust. §107 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie exekučného príkazu
(zrealizovanie exekúcie odpísaním finančných prostriedkov žalobcu z účtov v bankách a (iii) následne

po zrealizovaní exekúcie sa exekučné konanie v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku
skončilo ex lege vymožením pohľadávky a súdny exekútor musel vrátiť poverenie na výkon exekúcie.
Je teda jednoznačne preukázané, že zmenšenie majetku žalobcu (škoda) bolo spôsobené len a jedine
na základe nezákonného rozhodnutia alebo inými slovami bez vydania nezákonného rozhodnutia by
k zmenšeniu majetku nedošlo nakoľko by bez tohto nezákonného rozhodnutia nemohla byť exekúcia

(odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu) vôbec zrealizovaná. Akákoľvek iná argumentácia
žalovaného je len jeho smutnou snahou o výklad právnych predpisov ad absurdum s cieľom vyhnúť
sa znášaniu zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie exekučného súdu. Žalobca dáva do pozornosti
žalovanému ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého „pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.“ Teda nie stav, ktorý by mohol teoreticky nastať v budúcnosti za predpokladu, že by žalobca

v inom, ďalšom súdnom konaní niečo preukázal. To znamená, že rozhodujúci je skutkový a právny
stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie; v žiadnom prípade nie stav, ktorý
s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou nastane v budúcnosti - či už bližšej alebo vzdialenej.
Akákoľvek úvaha o uplatnení si bezdôvodného obohatenia žalobcom voči oprávneným z exekúcie,
ak bude v budúcnosti preukázané bezdôvodné obohatenie, je tak v priamom rozpore s citovaným

ustanovením O.s.p. a akceptácia tejto úvahy súdom by bola priamym porušením ústavných práv žalobcu
na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho by išlo o rozhodnutie nezákonné so všetkými právnymi
dôsledkami. V tejto súvislosti je potrebné, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, zaoberať sa aj
pojmom škoda.
Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetku) a

je obvykle vyjadriteľná v peniazoch a je teda aj napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, t.j.
náhradou škody v peniazoch. Svoju scestnú úvahu o tom, že žalobca by si mal uplatniť po preukázaní
bezdôvodného obohatenia v inom ďalšom konaní jeho vydanie voči oprávneným z exekúcie, „podoprel“
žalovanýsúdnymirozhodnutiami,atonajmärozhodnutím4Cdo199/2005vspojitostisrozhodnutím4Cz
110/84.Tietorozhodnutiasúvšaknaprejednávanúvecnepoužiteľnénakoľko,akožalobcaďalejdokáže,

sú nepoužiteľné z dôvodu ich rozporuplnosti a nezmyselnosti. Naviac, ide o judikáty vzťahujúce sa k už
zrušenému zákonu č. 58/1969 Zb., ktorým bol nahradený zákonom č. 514/2003 Z.z. Naviac, existencia
pohľadávkynavydaniebezdôvodnéhoobohateniajeviacakospornávzhľadomnaust.§61Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je návrat do pôvodného stavu v exekúcii vylúčený. Je teda minimálne sporné,ak nie vylúčené, či oprávnení z exekúcie sú povinní vrátiť plnenie prijaté na základe exekúcie povolenej
a posvätenej na to príslušným exekučným súdom. Je nesporné, že zákon č. 514/2003 Z.z. je zvláštnou
úpravou právneho vzťahu, pokiaľ sa týka náhrady škody a logicky teda, v zmysle citovaných judikátov,

musí byť použitá pred použitím právnej úpravy o vydaní bezdôvodného obohatenia. Je bez akýchkoľvek
pochybností, že v prejednávanej veci je takýmto osobitným predpisom zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý
určuje podmienky náhrady škody v prípade vydania nezákonného rozhodnutia. Je aj zrejmé, že tento
právny predpis ani náznakom nespomína „možnú, budúcu pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia“akoprekážkupriznanianáhradyškody.Pokiaľsatýkaargumentáciežalovaného,paradoxné

je najmä to, že na jednej strane žalovaný argumentuje zamietnutím návrhu žalobcu na vyslovenie
neplatnosti právneho záväzku v notárskej zápisnici vo svoj prospech - t.j. že práve týmto zamietnutím
určovacej žaloby je stále exekučný titul platný a exekúcia bola vykonaná zákonne a nemohlo tak dôjsť
k spôsobeniu škody žalobcovi a na strane druhej žalovaný argumentuje, že žalobca je povinný v inom
ďalšom konaní sa domáhať a preukazovať, že exekučný titul platný nebol, čo by žalobcovi malo otvoriť
cestu na domáhanie sa vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávneným z exekúcie. Pokiaľ sa

týka vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 20.09.2010, že žalobcovi bolo nálezom Ústavného
súdu SR II. 85/06-78 poskytnuté finančné zadosťučinenie 3.333,- EUR, pokladá žalobca toto vyjadrenie
za nesúvisiace s prejednávanou vecou. Právny titul tejto sumy, ako sa uvádza v predmetnom náleze,
je finančné zadosťučinenie za porušenie ústavného práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu
a práva na spravodlivý súdny proces. V žiadnom prípade sa nejedná o náhradu škody, ktorá bola

žalobcovi spôsobená. Preto poskytnutie finančného zadosťučinenia nemá k prejednávanej náhrade
škody žiadnu vypovedaciu hodnotu. Ak teda sám štát ustanovil právne predpisy za akých podmienok a
ako sa má uplatniť náhrada škody, ak je subjektu súkromného práva škoda spôsobená verejnou mocou
- teda aj štátom, je potrebné v zmysle týchto právnych predpisov a v zmysle princípov právneho štátu
a spravodlivosti rozhodnúť, nie hľadať dôvod a zámienky na prenesenie zodpovednosti štátu na iné

subjekty.
Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe
žaloby samotnej, priebehu konania, ako aj vyššie uvedeného, má žalobca za preukázané, že: sú
naplnené všetky zákonné predpoklady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody: vznik škody
- zmenšenie žalobcovho majetku v sume odpísanej žalobcovi z účtu a ďalšie sumy vyčíslené v žalobe,

nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu, Trnava spis. zn. 27 Er 46/05-99 z 16.11.2005 a
jeho zrušenie na to príslušným orgánom - nález Ústavného súdu SR II. 85/06-78 z 22.11.2006, príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou - táto vyplýva zo samotných právnych predpisov,
predovšetkým Exekučného poriadku. V dôsledku nezákonného rozhodnutia - zamietnutia námietok proti
exekúcii - došlo k zekzekvovaniu finančných prostriedkov žalobcu, teda k zmenšeniu jeho majetku.

Bez tohto nezákonného rozhodnutia by súdny exekútor nemohol vydať exekučný príkaz na odpísanie
exekvovanej sumy z účtov žalobcu.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe tohto zákonného ustanovenia si žalobca uplatňuje
nasledovné položky v rámci náhrady škody: skutočná škoda vo výške 874.614,68 EUR (26.348.641,80

Sk) (suma nezákonne zexekvovaná vyššie menovaným súdnym exekútorom, ušlý zisk vo výške
9.523,85EUR(286.915,50Sk)(sumaušléhoúrokuzozexekvovanejsumyurčenánazákladepriemernej
úrokovej sadzby za obdobie od 12.12.2005 do 14.02.2008 - dátum posledného dňa zákonnej lehoty na
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany Ministerstva).
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie [.....] a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec
postúpená inému orgánu. V súlade s týmto zákonným ustanovením si žalobca uplatňuje nasledovné
položky v rámci náhrady škody trovy konania vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-Sk) (súdny poplatok
za podanie námietok v exekučnom konaní), trovy právneho zastúpenia trovy právneho zastúpenia vo

výške 8.448,05 EUR (254.506,-Sk) (za právne zastupovanie počas exekučného konania), teda celkovú
sumu 899.225,36 EUR (slovom osemstodeväťdesiatdeväťtisíc dvestodvadsaťpäť 36/100 euro).
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade žalovaný vôbec neuspokojil
žalobcov nárok na náhradu škody, žalobcovi vzniklo prvým dňom po uplynutí 6-mesačnej lehoty, t.j.
dňom 16.02.2008, právo domáhať sa náhrady škody na súde, t.j. uplatniť si svoje právo súdnou cestou.

Tým sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to si žalobca okrem
náhrady škody uplatňuje touto žalobou tiež zaplatenie úroku z omeškania od 16.02.2008 do zaplatenia
celej sumy náhrady škody, a to pri aplikácii úroku 8,5% p.a. Tento úrok bol vypočítaný ako dvojnásobok
diskontnej sadzby NBS ku dňu 16.02.2008, ktorý činil 4,25% p.a.Žalovaný sa vyjadril tak, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že pre úspešné uplatňovanie nároku na
náhradu škody je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie troch podmienok a to existenciu
nezákonného rozhodnutia, vznik a výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody. Ako sme už v predchádzajúcich vyjadreniach uviedli, žalovaný nerozporuje existenciu
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 85/06-78, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného

súdu Trnava zo dňa 16.11.2005, č.k. 27Er 46/05-99 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie.
Existencia tohto rozhodnutia však predstavuje len splnenie jednej z troch podmienok potrebných pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a preto sama osebe
neodôvodňuje, aby súd žalobcovi jeho nárok priznal.
Žalobca podľa nášho názoru v prvom rade nepreukázal súdu vznik škody, za ktorú by mal niesť

zodpovednosť štát. Zo súdneho spisu vedeného pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 10C
13/03 vo veci určenia, že právny záväzok žalobcu zaplatiť odporcom JUDr. Šebovi a JUDr. Macejkovi
dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v notárskej zápisnici N 469/97, Nz 439/97
ako aj súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Žalobca
uzatvoril s JUDr. Šebom a JUDr. Macejkom zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej súčasťou

bola aj dohoda o výške odmeny. Zmluvu podpisoval vtedajší primátor mesta za súhlasu mestského
zastupiteľstva. Následne už bez vedomia mestského zastupiteľstva podpísal vtedajší primátor mesta
dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorým bola zmenená výška resp. spôsob určenia odmeny medzi zmluvnými
stranami a o dva roky neskôr podpísal opäť bez vedomia mestského zastupiteľstva notársku zápisnicu,
ktorej obsahom bol záväzok žalobcu zaplatiť odporcom do 30 dní dohodnutú odmenu. Z obsahu žaloby

v tomto spore je zrejmé, že žalobca tu namietal porušenie zákonných povinností zo strany primátora
mesta a z tohto titulu určenia neplatnosti záväzku zaplatiť dohodnutú odmenu odporcom. Na základe
týchto skutočností, mohla byť žalobcovi spôsobená škoda, avšak výlučne konaním primátora mesta,
ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone tejto funkcie.
Súdne konanie sp. zn. 10C 13/03 vedené pred Okresným súdom Bratislava III považujeme za kľúčové aj

ztohodôvodu,žehocisavňomžalobcadomáhalurčenianeplatnosti právnehozáväzkužalobcuzaplatiť
odporcom JUDr. Šebovi a JUDr. Macejkovi dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v
notárskej zápisnici N 469/97, Nz 439/97 ako aj neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice, toto konanie bolo právoplatne skončené tak, že Krajský súd v Bratislave žalobcov návrh
zamietol. Tým potvrdil platnosť záväzku žalobcu zaplatiť druhej zmluvnej strane dohodnutú odmenu,

ktorej vymoženie bolo predmetom sporného exekučného konania.
Za dôležité považujeme v tomto konaní poukázať aj na to, že exekučné konanie sp. zn. 27Er 46/05
sa začalo na návrh oprávneného v exekúcii a to z dôvodu nesplnenia záväzku žalobcom voči svojmu
zmluvnému partnerovi. Ak by bol žalobca svoj záväzok dobrovoľne splnil, nikdy by k exekúcii nedošlo.
S poukazom na výsledok súdneho konania sp. zn. 10C 13/03 ďalej konštatujeme, že exekučné konanie

prebiehalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý doposiaľ nebol súdom
určený za neplatný. Z týchto dôvodov podľa nášho názoru výkonom exekúcie na základe tohto právneho
titulu nemohlo dôjsť k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Opäť zdôrazňujeme, že išlo o vymoženie
pohľadávky, ktorú žalobca neuhradil dobrovoľne a včas, na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu a žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pohľadávku uhradil

dobrovoľne pred odpísaním príslušnej sumy z účtu exekútorom alebo že by exekútor vymáhal od
žalobcu plnenie nad stanovený rozsah. Aká škoda tak mala byť žalobcovi spôsobená v predmetnom
exekučnomkonaní,nieježalovanémuzrejmé.Jepotrebnésiuvedomiť,žezákonnespájasnezákonným
rozhodnutím akúsi prezumpciu vzniku škody. Sú nezákonné rozhodnutia kde jednoducho žiadna škoda
nevznikne alebo to, čo sa ako škoda podáva, je v zásade len nesprávna argumentácia ohľadom

záväzkov, ktoré má žalobca voči inému, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím,
je jeho povinnosťou ako žalobcu túto preukázať. V tejto súvislosti poukazujeme aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 936/2006, zo dňa 04.06.2008, v zmysle ktorého: „Zhlediska příčinné souvislosti jako jednoho z předpokladů odpovědnosti za škodu nemůže stačit obecná
úvaha o možných následcích jednání škůdce či škodné události ani pouhé připuštění možnosti vzniku
škodyvdůsledkutoho.Ovztahpříčinnésouvislostisejedná,vznikla-liújmanásledkemkonkrétníškodné

události, tedy je-li tato skutečnost a škoda ve vzájemném poměru příčiny a následku. Příčinou škody
může být jen taková okolnost, bez níž by škodný následek nevznikl. Otázka příčinné souvislosti nemůže
být řešena obecně, ale pouze v konkrétních souvislostech.“ Z vyjadrení žalobcu naopak vyplýva, že
nemusí nič preukazovať, pretože samotná existencia nezákonného rozhodnutia je podľa jeho názoru
dostatočnou príčinou ako aj následkom vzniku škody. S takýmto tvrdením žalobcu sa nestotožňujeme.

Ak by aj žalobca v tomto konaní súdu preukázal vznik škody, čo sa však zatiaľ nestalo, musel by ďalej
preukazovať, že nebyť nezákonného rozhodnutia, súd by v exekučnom konaní vyhovel jeho návrhu
a exekúciu by zastavil. V opačnom prípade by nebolo možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Podľa nám dostupných informácií Ústavný súd SR súdu
v exekučnom konaní vytkol nedostatky nezákonného rozhodnutia, ktoré mohli byť v ďalšom postupe
odstránené a súd by nemal dôvod takéto exekučné konanie zastaviť. K vymoženiu pohľadávky, ktorá

bola predmetom exekučného konania by tak v konečnom dôsledku došlo. Na základe uvedeného
máme za to, že žalobca súdu nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím, čím neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu žiadame súd, aby žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa písomnými dokladmi
založenými do spisu právnymi zástupcami účastníkov konania a to s námietkami proti exekúcií zo dňa
21. 04. 2005 č. k. EX146/2005, návrhom na odklad exekúcie, č. k. 27Er46/2005 zo dňa 321. 04. 2005,
znesením OS Trnava čk. k. 27 Er46/2005 zo dňa 16. 11. 2005, exekučným príkazom sp. zn. Ex146/2005,
zo dňa 09. 12. 2005, výpisom z účtov žalovaného založených na čl. 32 až 34 spisu, s nálezom ústavného

súdu II.ÚS85/06-78 zo dňa 22. 11. 2006, uplatnenie nárokov zo dňa 13. 08. 2007 doručené žalovanému,
14. 08. 2007, vyjadrenie žalovaného zo dňa 23. 04. 2008 k uplatnenému nároku žalobcu, ostatným
spisovým materiálom, obsahom spisu 27Er46/2005, obsahom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
III č. k. 10C13/2003 čl. 144 spisu, a zistil skutkový stav takto:
Na okresnom súd v Trnave sa viedlo na základe poverenia vydaného pod číslom 5207/025990 exekučné

konania exekútorom Mgr. Milanom Ružičkom. Podkladom pre výkon rozhodnutia boli notárske zápisnice
spísané notárom JUDr. Ivanom Macákom spisová zn. N469/97 a N439/97 zo dňa 16. 11. 1997 na
sumu 566515,30 €. V rámci konania podal žalobca námietky voči exekúcií a návrh na odklad exekúcie.
Okresný súd Trnava rozhodol o týchto námietkach rozhodnutím 27Er46/05 zo dňa 16. 11. 2005 ktorými
námietky zamietol, odklad výkonu rozhodnutia odmietol a zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy

6.638,78 EUR ako súdneho poplatku za Námietkové konanie. Pohľadávka v rámci výkonu rozhodnutia
bola vymožená odpisom z účtu žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím II. ÚS 85/06-78
zo dňa 22. 11. 2006 rozhodol, že bolo porušené ústavné právo žalobcu, rozhodnutie súdu zrušil na
nariadil opätovne vec prejednať. V uvedenom rozhodnutí bola zároveň žalobcovi priznaná žalobcovi
nemajetková ujma vo výške 3 319,39 € a trovy právneho zastúpenia. Výkon rozhodnutia bol zastavený

pretože exekvovaná suma bola vymožená.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámenia sa s písomnými dokladmi založenými právnymi
zástupcami účastníkov do spisu, obsahom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 10C13/2003
čl. 144 spisu o určenie neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici zo dňa 21. 04.
2009, sa súd nestotožnil s právnym odôvodním žaloby samotným žalobcom, súd mal za preukázané,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a

konaním zodpovednej osoby pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí námietok podaných žalobcom. Podľa
názoru súdu, plnenie v rámci výkonu rozhodnutia bolo plnením zo zmluvy, keď súd je toho názoru,
že primátor Mesta Piešťany prekročil svoje právomoci, keď bez súhlasu zastupiteľstva Mesta Piešťany
podpisoval dodatky k zmluvám o právom zastúpení, teda súd si osvojil si právny názor žalovaného,že tento nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzickej osoby, keď výkon rozhodnutia bol vedený
pre pohľadávku fyzickej osoby ( primátora Mesta Piešťany). Súd sa pri rozhodovaní stotožnil v plnom
rozsahu s uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 936/2006, zo dňa 04.06.2008,

pretože žalobca v tomto konkrétnom prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a
vznikom škody, samotný žalobca sa nemôže spoliehať, že vydaním zrušujúceho rozhodnutia Ústavným
súdom bez potreby preukázania príčinnej súvislosti konkrétnym konaním zodpovedne osoby prišlo ku
vzniku samotnej škody, teda domnievať sa že samotným rozhodnutím Ústavného súdu automaticky
vzniklaajsamotnáškoda.Podľanázorusúdužalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutím

súdu v exekučnom konaní a vznikom samotného záväzku Mesta Piešťany ktorý Mesto Piešťany
považuje za neplatný. V tejto súvislosti je potom možné konštatovať ak takýto údajne neplatný záväzok
vznikol v dôsledku prekročenia právomoci štatutárneho orgánu Mesta Piešťany, tak tento subjekt ako
jediný zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Ak súdy vyhodnotili záväzok voči tretím osobám za platný
tak pohľadávku Mesta Piešťany bolo potrebné aj v exekučnom konaní považovať za reálne jestvujúcu
a splatnú z toho dôvodu, núteným plnením takejto pohľadávky vzhľadom na nedostatok dobrovoľného

plnenia nemohla vzniknú Mestu Piešťany reálna škoda v rozsahu poskytnutého reálneho plnenia.
Samotný návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti obsahu notárskych zápisníc bol súdom
zamietnutý, teda konanie o výkon rozhodnutia bolo podané oprávnene, pohľadávka bola žalobcovi v
rámci výkonu rozhodnutia odpísaná zákonným spôsobom, bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu,
pretože návrh na výkon exekúcie bol jediným zákonným spôsobom vymoženia existujúcej pohľadávky

z existujúceho právneho záväzku. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný výkon rozhodnutia bol
zastavený vymožením pohľadávky.
Súd konštatuje, že v tejto veci k zníženiu majetku Mesta Piešťany došlo nie v dôsledku exekučného
konania ale v dôsledku vzniku záväzku. Ak by súd žalobe vyhovel, obohatil by sa žalobca ktorý sa
takýmto konaním snaží preniesť zodpovednosť svojho primátora za prekročenie jeho právomoci na štát,

čo je podľa názoru za neprípustné.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, OSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov
konania a právneho zastúpenia z toho dôvodu, že bol v konaní neúspešný a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania pretože si náhradu trov konania hoci bol v konaní úspešný neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.