Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217893
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115217893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: H. Y., P.. X.X.XXXX,

Y. D. E. proti žalovanému: G.. I. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. H. XX, E., zastúpenému JUDr. Branislavom
Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.619,30 eura s prísl. ,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému 100 % náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 3.619,30 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 29.12.2011 do zaplatenia, pričom svoj návrh

odôvodnil tým, že „podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, žalovaný ako záložný
veriteľ uzavrel so žalobcom, ako záložcom zmluvu zo dňa 24.9.2009, podľa ktorej žalobca dal na
zabezpečenie pohľadávky do zálohy svoje nehnuteľnosti. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že dlh žalobcu
voči žalovanému vznikol tak, že dňa 26.6.2009 na požičané peniaze bola vystavená zmenka na sumu
7.700 eur, podľa ktorej osobu oprávnenou z tejto zmenky bol žalovaný. Pritom žalovaný v skutočnosti
do rúk žalobcu mu dal len 7.000 eur, tzn. o 700 eur menej, ako aj uvedené v záložnej zmluve, keď o túto
čiastku, žalobca podľa výsledkov dokazovania upraví petit svojej žaloby.

Táto zmenka, tzn. pôžička mala termín splatnosti najneskôr 1.10.2009. Podľa tejto zmenky poskytnutá
pôžička žalovaným žalobcovi bola úročená sadzbou vo výške 2,5 % mesačne (správne podľa ZZŠ
zákonný úrok je 6 % ročne). Keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu 12.350 eur dňa 29.12.2011,
potom žalovaný bol v omeškaní s vrátením pôžičky 818 dní, tak pri zákonnom 6 % ročnom úroku, denný
úrok predstavuje čiastku 1,26 eur a vzhľadom na počet dní omeškania, žalovaný má nárok na úrok z
omeškania vo výške 1.030,70 eura. Nakoľko, žalovaný obdržal od žalobcu sumu 12.350 eur a správne
mal obdržať 8.730,70 eura, tak žalovaný získal neoprávnene od žalobcu sumu 3.619,30 eura.

Z pochopiteľných dôvodov uvedenú zmenku žalobca nemôže predložiť, lebo túto podľa platného
zmenkového zákona, má k dispozícii len žalovaný, ako veriteľ. Na bližšie vysvetlenie tohto prípadu
žalobca nadiktoval záznam zo dňa 28.4.2015, priamo v advokátskej kancelárii žalobcu, v ktorom
vysvetľuje skutočnosti vo vzťahu k svojmu záväzku voči žalovanému.
Finančné prostriedky žalobca získal Zmluvou o úvere č. 033/09/110381 od Poštovej banky pobočka
Prešov, zo dňa 26.5.2009, ktorou z úverového účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX bol žalobcovi
poskytnutý strednodobý úver 216.000 eur. Z týchto finančných prostriedkov bola uspokojená pôžička

žalovaného vrátane nezákonných úrokov z omeškania.
Tátonezákonnáoperáciabolarealizovanátak,ženaúčetžalovaného,č.XXXXXXXXX/XXXXpoukázala
z účtu žalobcu, banky AKCENTA Sporiteľňa a úverové družstvo, pobočka Košice sumu 12.350 eur dňa
29.12.2011. Takto asi omylom žalovaný navyše získal na úkor žalobcu sumu 3.619,30 eura. Na tútoskutočnosť bol žalovaný upozornený viackrát, avšak bezvýsledne. V súlade s tým žalobca má právo sa
domnievať, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné protizákonné konanie, čo potvrdzuje i to, že
dodnes protiprávne žalovaný nevrátil reklamovaný preplatok na úhrade vo výške 3.619,30 eura.

S odstupom času žalobca konečne pochopil, že žalovaný a ďalšie osoby a to najmä M.. D. Y. N. M..
D. Y. a zrejme i vtedy zodpovedný vedúci pracovníci Poštovej banky, pobočka Prešov, ho protizákonne
zmanipuloval tak, že vykonal v prospech žalovaného tieto nezákonne a nelogické úkony. Tu žalobca
si dovoľuje uviesť, že žalovaný nikdy ako podnikateľ, resp. v súčasnosti advokát, so sídlom E., H. XX,
nikdy nemal oprávnenie vykonávať peňažné služby požičiavaním finančných prostriedkov (je tu vážne

podozrenie, že žalovaný sa dopustil aj činnosti spadajúcu pod trestnú zodpovednosť nedovoleného
podnikania).
Na bližšiu ilustráciu, že zo žalovaného vrátane jeho otca M.. D. Y. došlo k podvodnému konaniu, svedčí
okrem iného i to, že na naliehanie otca žalovaného, žalobca vypísal pre žalovaného „bianko príkaz“
na úhradu zo svojho účtu, ktorý žalovaný mal realizovať v čase, kedy žalobca bude mať na svojom
účte dostatok finančných prostriedkov na to, aby splatil poskytnutú pôžičku žalovanému. Tu je potrebné

upozorniť, že tento bianko príkaz na úhradu poskytnutej pôžičky vystavil a podpísal žalobca ešte dňa
29.6.2009 a tento odovzdal do rúk žalovaného. Žalobca musel to urobiť preto takto, lebo si to podmienil
žalovaný ako veriteľ z titulu, že mu poskytol pôžičku. Žalobca na svoje nemilé prekvapenie zistil, že dňa
29.6.2009 mu z jeho účtu bolo odčerpaných 154.000 eur v prospech účtu otca žalovaného, keď suma
na vykonanie príkazu na úhradu bola otcom žalovaného dodatočne a bez súhlasu a vedomia žalobcu

vypísaná rukou žalovaného alebo inou odlišnou osobou od žalobcu. V zmysle toho, boli dohodnutí, že
pôžička žalovaného bude uspokojená zo sumy 154.000 eur, z pôžičky poskytnutej žalobcovi poštovou
bankou, resp. z pôžičky poskytnutej AKCENTA Sporiteľne a úverové družstvo, pobočka Košice, ktorú
žalobca otcovi žalovaného. Z toho potom logicky vyplýva, že žalobca ani nemal dôvod vystaviť zmenku v
prospechžalovanéhonasumu7.700eur,lebojeviacakopravdepodobné,žežalovanýužvtomčasemal

na svojom účte nie sumu 7.700 eur, ale sumu až 154.000 eur. Preto žalovaní ani nemal nárok na to, aby
mužalobcamalzaplatiťzmenkovýúrokzomeškaniavovýške6%ročne,aninároknato,abyvprospech
žalovaného uzavrel záložnú zmluvu, v ktorej žalobca založil v prospech žalovaného nehnuteľnosti bližšie
popísané v čl. II záložnej zmluvy. Napriek tomu všetkému, žalobca možno ešte vždy naivne si myslel,
že zo stany žalovaného sa nejedná o úmysel protizákonne obohatiť sa na úkor žalobcu. Preto suma

bezdôvodne zaplatená vo výške 3.619,30 eura podľa zákona o dani z príjmov fyzických osôb musela
byť zdanená žalovaným, čo by mohlo okrem iného zakladať i príslušnú trestnoprávnu zodpovednosť
žalovaného za zločiny nepodania daňového priznania dani z príjmu fyzických osôb vrátane zločinu
nezaplatenie dane.
Keďže i žalovaný spolu so svojím otcom M.. D. Y. a bratom M.. D. Y. boli účastníkmi organizovaného

podvodu voči žalobcovi za pomoci zodpovedných pracovníkov Poštovej banky pobočka Prešov, žalobca
sa rozhodol toto svoje podozrenie adresovať na Národnú kriminálnu agentúru v Bratislave, ul. Račianska
45, plk. G.. I. C., riaditeľ. K tomuto oznámeniu budú pripojené všetky písomné dôkazy, podrobne
potvrdzujúci ilustrovaný nárok žalobcu. Keďže analogicky tieto doklady sú i u žalovaného, žalobca ani
nemá dôvod ich duplicitne opätovne zasielať aj žalovanému“.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.

3.Súdvovecinariadilpojednávaniena23.2.2017,naktorépredvolaniepredvolávalvtomčaseprávneho

zástupcu žalobcu, ktorý deň pred pojednávaním zaslal vypovedanie platnosti splnomocnenia a označil
za korešpondenčnú adresu žalobcu Železiarstvo PREDOM, Slovenská 74, Prešov.

4. Na túto adresu súd aj žalobcovi zaslal predvolanie na pojednávanie na 20.4.2017, pričom žalobca
podaním doručeným súdu dňa 19.4.2017, deň pred pojednávaním, požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu zdravotnej indispozície, o čom predložil lekárske potvrdenie.
Súd mailom oznámil žalovanému na predmetnú žiadosť o odročenie pojednávania, že napriek
skutočnosti, že z vydaného potvrdenia lekára nevyplýva, aby zdravotná indispozícia žalobcu, na ktorú
sa odvoláva, a z ktorého dôvodu žiada o odročenie pojednávania, bola preukázaná a napriek tomu,
že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 183 ods. 4 veta druhá CSP, neuviedol telefónne číslo, ani

elektronickú adresu, na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie
pojednávania, javí sa neúčelným nerozhodnúť o odročení pojednávania, keďže strana, ktorá žiada o
odročenie pojednávania je žalobca a jeho procesnú aktivitu v spore nemožno nahradiť.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.5.2017, kde fotokópiu tohto mailového oznámenia zaslal
žalobcovi na korešpondenčnú adresu, ktorú oznámil spolu s prípisom, v ktorom ho upozornil na to, že
sa jedná už o druhé zmarené pojednávanie vo veci, v ktorej je žalobcom, pričom tento druhý dôvod

vzhľadom na neurčitosť obsahu lekárskeho potvrdenia, súd nepovažuje za preukázaný. Uložil mu preto,
aby sa na ďalšie pojednávania dostavil alebo aby si na toto pojednávanie v dostatočnom predstihu
ustanovil zástupcu. Zároveň ho v predvolaní poučil aj o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a
včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany
rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre jeho zmeškanie podľa § 278 CSP.

6. Žalobcovi bola táto súdna zásielka doručovaná na korešpondenčnú adresu, odtiaľ sa vrátila
neprevzatá v odbernej lehote 17.5.2017.

7. Žalovaný prítomný na pojednávaní konanom dňa 22.5.2017 o 14.30 hodine navrhol, aby súd vo veci
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

8. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku, na pojednávaní rozhodne o žalobe podľa § 137 písm. a)
na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. Podľa § 281 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi
nové pojednávanie.
Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel;

o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Keďže v danom prípade boli splnené predpoklady vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu, súd vo
veci vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu.

12. Žalobca uplatňoval nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý právny nárok je potrebné
posudzovať podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaný oproti tomu s nárokom nesúhlasil, tento neuznával, považoval ho za nedôvodný,
neodôvodnený a zmätočný, skutočnosti uvádzané žalobcom o bezdôvodnom obohatení za nepravdivé

a hrubo urážlivé a vzniesol námietku premlčania s tým, že nárok žalobcu treba od počiatku považovať
za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

14. Pokiaľ žalovaný voči tomuto oponoval tým, že vznesená námietku premlčania je v hrubom rozpore
so základnými princípmi procesného poriadku, ako aj základným aplikačným hmotnoprávnym pravidlom

podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to znamená, že výkon práva a povinnosti nemôže odporovať
dobrým mravom, súd sa s týmto jeho odôvodnením nestotožňuje, nakoľko tvrdenia žalovaného o
hrubom porušení zásady dobrých mravom v danom právnom vzťahu neboli preukázané. Žalobca
ničím nepreukázal skutočnosti, na ktoré poukazuje s tvrdením, že v danom prípade došlo k úžere a k
podozreniu z organizovaného zločinu úžery.

15. Súd preto aj s prihliadnutím na postoj žalobcu k celého priebehu konania nemal pochybnosti o tom,
že je vo veci potrebné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

16. Po skončení predmetného pojednávania sa o 14.45 hodine na ďalšie pojednávanie a to vo veci 19C

354/2015, v ktorej veci bol žalovaným, žalobca H. Y. dostavil a na vysvetlenie toho, prečo sa nedostavil
na skoršie pojednávanie uviedol, že zásielka s predvolaním mu bola doručovaná na správnu adresu,
neprevzal si ju., zrejme nebol v mieste bydliska, neskôr uviedol, že bol celý čas v Michalovciach., mal
za to, že ho v tejto veci zastupuje JUDr. Vaľo.17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

19. Súd ustaľuje, že žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže žalobu súd zamietol, a preto mu priznal
nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 356 CSP) okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 281 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie,

súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie.
Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.