Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí,

s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: D. I., E..XX.XX.XXXX, I. D. XX o zaplatenie
253,32 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11,57, - eur s 5%úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2,95,- eur od 04.07.2014 do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,62 eur od
05.08.2014 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 253,32 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2,95 eur od 04.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 25,12 eur od 05.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 225,25 eur od 04.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od
pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok
zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na
základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov
dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a

žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby
spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej / ktorým bolo pridelené číslo XXXXXXXXXXXXXXXXX a
program MI NEOB3. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej boli právnym
predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok
uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté
služby faktúry, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam
na zaplatenie. Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 2,95 eur, doklad č.

XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.07.2014, suma vo výške 25,12 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná
dňa 04.08.2014, suma vo výške 225,25 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.09.2014. Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, ako aj nárok na
úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % ročne.3. Žalobca k žalobe doložil Oznámenie o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, faktúry, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej

sieteSlovakTelekom,a.s.,Odovzdávacíprotokolopostúpenípohľadávok,Rámcovúzmluvuopostúpení
pohľadávok.

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba - Mobilný internet, uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom

podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že
predmetom zmluvy bol program služby MI NEOB3 spolu s poskytnutím koncového zariadenia LEADTEK
WIFI ROUTER.

5. Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila s obsahom zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami
Všeobecnými podmienkami VMTS a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazal

dodržiavať.

6. Podľa bodu 1 písm. c) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podnik sa zaviazal aktivovať
a poskytovať účastníkovi program služieb.

7. V zmysle bodu 2.Dodatku k zmluve účastník vyhlásil, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.1
vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať
túto zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z
prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej

vypojenie v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy
o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.

8. Podľa bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v
bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany

Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v
sume 248,95 eur).

9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXX splatnú
dňa 03.07.2014 na sumu 25,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 04.08.2014 na sumu 44,92

eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 03.09.2014 na sumu 225,25 eur.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 04.09.2015
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 841,81 eur s
príslušenstvom na žalobcu.

11. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

13. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

14. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

15.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľaduna právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

24. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

25.Nepochybnezmluvauzavretámedziúčastníkmijetedaspotrebiteľskouzmluvou,pričomtentovýklad

je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jednakonkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

27. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

28. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

29. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 16.12.2013 zmluva o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný
bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby.

30. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, hlasových a nehlasových služieb, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej
ochrany. Spolu súd priznal žalobcovi nárok úhradu za poskytnuté služby podľa predložených faktúr v

sume 11,57 eur.

31. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky
riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem
nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v

zákonnej výške 5 % ročne zo súm uplatnených podľa jednotlivých faktúr až do dňa zaplatenia, vždy
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušných faktúr.

32. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanej vyúčtovaný mesačný poplatok sa okrem
vyššie uvedeného domáhal žalobca aj zaplatenia sumy 16,50 eur titulom poplatku za prerušenie služby

pre neplatenie. V prípade uplatneného poplatku je potrebné uviesť, že sa jedná o poplatok majúci
sankčný charakter pre prípad, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť, preto je uplatňovanie
takéhoto poplatku najbližšie režimu zmluvnej pokuty. Za tento poplatok žalobca spotrebiteľovi
neposkytuje žiadnu službu, naopak, poskytovanú službu mu obmedzuje. Žalobca tak zabezpečenie
vlastného záujmu ešte spoplatňuje žalovanému. Súd preto pre vážnu nerovnováhu v zmluvných

podmienkach strán nemohol takýto poplatok priznať a jeho dojednanie považuje za rozporné s dobrými
mravmi.33. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 225,25 eur v rámci faktúry
č. XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná splátka zariadenia 225,25 eur, súd túto nepriznal
pretože tu žalobca nedodržal dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. V danom prípade sa jedná

o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy

hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v samotnej žalobe
žalobca tvrdí, že táto suma bola vyfakturovaná, ale vôbec sa nezaoberá tým, na akom základe a z akého
dôvodu, z akého právneho titulu bola táto suma požadovaná. Z faktúry na č.l. 14 spisu vyplýva, že by

malo ísť o nejakú splátku zariadenia v sume 238,50 eur bez DPH so zľavou. Žalobca ale neuvádza,
na základe akých zmluvných ustanovení túto splátku požaduje, prakticky všetko necháva na skúmanie
súdu. Okrem toho všetko je spísané mikroskopickou veľkosťou písma, ktorej nemá šancu porozumieť
tobôž prečítať nie len laik , ktorým je žalovaná, ale ani právnik. Súd nie je povinný lúštiť v týchto drobných
podmienkach a suplovať už samotné bremeno tvrdenia, ktoré v kontradiktórnom spore zaťažuje žalobcu,

na základe čoho si túto sumu uplatňuje. Súd sa len domnieva, že zrejme pôjde o celkovú splátku
zariadenia v jeho trhovej cene pre nedodržanie doby viazanosti zmluvy zo strany žalovanej, ale to sú len
domnienkysúdu.Akbytotakajbolo,akosasúddomnieva,ideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorej
súdnemôžepriznaťprávnuochranu.Pretožežalobcaťarchusvojejexpanzívnejobchodnejpolitiku,kedy
ponúka zákazníkom dotované zariadenie bez náležitého skúmania či a akým spôsobom budú schopní

splácať toto zariadenie v dobe viazanosti, v snahe získať zákazníka, v plnej miere v konečnom dôsledku
prenášanazákazníka-spotrebiteľa.Takémukonaniunemôžesúdposkytnúťprávnuochranuapovažuje
ho za nečestnú praktiku.

34. Vo všetkých zmluvných dokumentoch, ktoré žalobca predložil nie je podpis žalovanej D. I.. Súd má

prakticky za to že neexistuje právny titul, na základe ktorého si predmetný nárok žalobca uplatňuje, ale
ak dodával nejakú službu, nejaké hovorné, tak súd túto službu uznáva a to aj prípadne za predpokladu,
že zmluva by reálne uzavretá nebola.

35. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

38. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 11,57 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel. Úspech žalobcu predstavuje 4,6 % žalobného nároku. V časti zamietnutého nároku žalobcu
bola v konaní úspešná žalovaná, a to vo výške 95,4%. Po odpočítaní úspechu žalobcu a žalovaného,

vznikol nárok na priznanie trov žalovanej, a to vo výške 90,8% (95,4% - 4,6%). Súd nepriznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania, lebo si ju neuplatnila.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému vsúvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno
vyhotovenie zostalo na súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.