Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202665
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu Ing. F. Z. Z., so sídlom Q., N. 70, IČO:
35125721, proti žalovanému P.. A. Q., bytom Q., X. 12, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, so
sídlom Rožňava, Námestie baníkov 17/33, o návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci 9C 92/2006
Okresného súdu Rožňava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C 97/2015-131 z 2.3.2017 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci
9C 92/2006 Okresného súdu Rožňava a žalovanému priznal trovy konania v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáha obnovy konania vo veci Okresného
súdu Rožňava sp.zn. 9C 92/2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co
372/2009 a svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo 7. 8. 2009 sp.zn.
9C 92/2006 bola zamietnutá jeho žaloba proti žalovanému o vrátenie pôžičky vo výške 16.956,96 €

s prísl. a konanie vo veci bolo právoplatne ukončené dňa 18.6.2010 rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 2Co 272/2009 z dôvodu premlčania. Súd citoval z podania žalobcu, že „so žalovaným
uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 600.000,- Sk. Po vyzvaní na vrátenie peňazí žalovaný a právny
zástupca žalovaného tvrdili, že peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky, boli pre firmu Z. spol. s.r.o.
Z dôvodu, že žalobca plnil žalovanému, dovolal sa relatívnej neplatnosti pre omyl, vyvolaný lsťou v
osobe t. j. error in persona a žiadal vydať bezdôvodné obohatenie. Dňa 12.2.2008 vydal Okresný súd
v Rožňave rozsudkom potvrdil nárok žalobcu“. Žalobca v návrhu na obnovu konania ďalej uviedol

svoje výhrady proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 372/2009 a „navrhol uznesenie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 130/2008 prehlásiť za úmyselný podvod človeka, ktorý by
mal reprezentovať nezávislosť súdnictva, ktorý jednoznačne mal snahu zmeniť súdne rozhodnutie na
nepravdivých základoch a to z dôvodu, že žalovaný v čase prebratia peňazí nebol konateľom a okresný
súd nezamietol bezdôvodné obohatenie, ale škodu. Na základe uvedeného prehlásenia navrhol zrušiť
uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2 Co 92/2006 a prehlásiť, že z uvedeného dôvodu má žalobca
právo na finančné odškodnenie“. Súd dňa 5. 4. 2012 vyzval žalobcu, aby odstránil vady podania, t. j.

vady návrhu na obnovu konania a uviedol dôvod obnovy konania, uviedol skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviedol dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať,
ako aj skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (kedy sa
o nich dozvedel), ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, prípadne aké dôkazymožno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Zároveň ho poučil, že pokiaľ nie sú
dôvody prípustnosti obnovy konania (skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy), súd návrh zamietne. Súd
dňa 15.5.2010 súd urgoval vyjadrenie žalobcu k výzve, na čo žalobca nereagoval. Súd preto návrh na

obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006, ako nedôvodný zamietol dôvodiac, že žalobca žiadnym
spôsobom návrh na povolenie obnovy konania neodôvodnil, neoznačil dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní a ktoré by privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a hlavne s poukazom
na tú skutočnosť, že všetky jeho tvrdenia, uvedené v návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania a
rozhodovania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006.

3.Protiuzneseniuozamietnutínávrhunaobnovukonaniapodalžalobcaodvolanieažiadal,abyodvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a obnovu povolil. Odvolací súd zistil, že nie sú dôvody pre
zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a potvrdil ho uznesením z 10.6.2013 sp. zn. 4Co 103/2013.

4.Uznesenieodvolaciehosúdužalobcanapadoldovolaním,sodôvodnením,žemuvkonaníbolaodňatá

možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru došlo k procesnej vade postupom súdu prvého stupňa,
ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania v procesnej situácii, na ktorú sa nevzťahuje § 234 ods. 2/
vtedy platného O.s.p., a tiež postupom odvolacieho súdu, ktorý túto nesprávnosť postupu súdu prvého
stupňanenapravil.Žiadaluznesenieodvolaciehosúduzrušiťavecvrátiťprvostupňovémusúdunaďalšie
konanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12.3.2015 sp. zn. 3 Cdo 128/2014 zrušil uznesenia
Krajského súdu v Košiciach z 10.6.2013 sp. zn. 4Co 103/2013 a Okresného súdu Rožňava z 31.12.2012
sp. zn. 8C 42/2012-25 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že súd
prvého stupňa po zaujatí záveru, že návrh žalobcu na obnovu konania nemá predpísané náležitosti,

nepostupoval správne, lebo v rozpore s § 43 ods. 1 nevyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu návrhu
uznesením (súd tak urobil len listami z 5.4.2012 a 15.5.2012, pozn. odvolacieho súdu), že súd napriek
tomu, že žalobca návrh na obnovu neopravil ani nedoplnil, predmetný návrh neodmietol ako podanie,
ktoré nemá náležitosti (§ 43 ods. 2 veta prvá O.s.p.) ale pristúpil k vecnému posúdeniu návrhu na obnovu
konania a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiaden dôvod, so zreteľom na ktorý by bolo možné

povoliť obnovu ním navrhovaného konania. Konštatoval, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd
po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na
riadne objasnenie veci. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v tomto smere (viď R 35/2013) a
vytkol súdu prvého stupňa, že rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, i keď z jeho rozhodnutia
zreteľne vyplýva, že pristúpil k vecnému posúdeniu návrhu na obnovu konania, čím má jeho procesný

postup znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá opodstatnenosť a prípustnosť
dovolania. Dovolací súd preto bez ďalšieho, t.j. vecného posúdenia existencie dôvodov žalobcom
požadovanej obnovy konania napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a ním potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Po vrátení veci súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu vyzval žalobcu
uznesením z 28.8.2015 (č.l. 47) na odstránenie vád jeho podania, na ktoré žalobca reagoval podaním
z 30.9.2015 (č.l. 53) tvrdiac, že nový dôkaz, ktorý sa mu dostal do rúk, je uznesenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: OREP.491/OEK-RV 2011. Na
nariadených pojednávaniach žalobca naďalej trval na žalobe na obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C

92/2006 domáhajúc sa náhrady škody z relatívne neplatnej zmluvy.

7.Žalovanýsožaloboužalobcunesúhlasil,žiadaljuvcelomrozsahuzamietnuťzdôvodu,žeskutočnosti,
ktoré žalobca uviedol v konaní o povolenie obnovy, v žiadnom prípade neboli ani nie sú novými
skutočnosťami, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Všetky skutočnosti boli

známe už v čase pôvodného konania a navyše žalobca tieto v pôvodnom konaní aj uvádzal a súd ich aj
posudzoval. Žalobca nenavrhoval ani dôkazy, ktoré by sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.

8. Súd vec právne posúdil podľa § 397, § 403, § 404, § 406, § 407, § 414 CSP a dospel k záveru,
že ani z uznesenia OR PZ SR - odboru kriminálnej polície OEK v Rožňave, ČVS: ORP-537/OEK-

RV-2011 zo 7.12.2011 (ním bola podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnutá vec
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu proti Ing. Jánovi Rusňákovi, nakoľko nebol dôvod
na začatie trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku) nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali
byť dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania, pretože v tomto uznesení sa neuvádzajú novéskutočnosti, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Konštatoval, že všetky
žalobcom navrhované dôkazy v pôvodnom konaní boli vykonané, so všetkými žalobcom tvrdenými
skutočnosťami sa súdy vo svojich rozhodnutiach vysporiadali a to, že žalobca sa cíti byť poškodený, nie

je dôvodom na obnovu konania. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by
mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na návrh žalobcu súd predvolal aj svedka Ing.
O. C. na pojednávanie na deň 11.10.2016, ktorý však vypočutý nebol, pretože žalobca sa pojednávania
nezúčastnil a nebolo ani zrejmé a žalobcom označené, k akej skutočnosti mal byť svedok vypočutý. Súd

nakoniec uznesením zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka. Žalobu na obnovu
konania preto súd ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/, ods. 2 CSP a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Poukazujúc na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „NS SR“) 3Cdo 143/2008 a 5Cdo 42/20007
argumentoval, že od začiatku tvrdil, že so žalovaným uzatváral zmluvu v banke v čase odovzdania
peňazí, ktoré prebehlo 30.5.2001, preto ak súd posudzoval potvrdenie z 28.9.2000, posudzoval v
skutočnostizmluvuobudúcejzmluve,ktorejne/platnosťjenepodstatná,leboreálnekodovzdaniupeňazí

došlo až 30.5.2001, pričom podľa ustálenej judikatúry NS SR práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej
zmluve zanikajú uzavretím hlavnej zmluvy, teda hlavná zmluva nemohla vzniknúť dňa 28.9.2000, lebo k
odovzdaniu peňazí došlo až 30.5.2001. Namietal, že odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že
žalobca zmenil žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z ust. § 40a, § 49a OZ a z
jud. 50/85 nemenil žalobu, ale zákon určuje, že po dovolaní sa relatívnej neplatnosti začína bezdôvodné

obohatenie. Citujúc z rozhodnutí NS SR 4Cdo 136/2009 a 1Cdo 48/2010 uviedol, že chcel dosiahnuť
neplatnosť právneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti, kde on ako žalobca konal v omyle. On
ako žalobca v skutočnosti od zmluvy nemohol odstúpiť (viď judikát 1Cdo 48/2010), pretože poukázal
na dôvody relatívnej neplatnosti pri plnení. Podľa konštantnej judikatúry od relatívne neplatnej zmluvy
nemožno odstúpiť, lebo taká zmluva je od počiatku neplatná a táto neplatnosť po dovolaní sa stáva ex

tunc. Poukazom na ust. § 49a OZ argumentoval, že dôvodom dovolania sa relatívnej neplatnosti z jeho
strany bolo, že žalovaný prehlásil, že peniaze, ktoré od neho prevzal 30.5.2001 prevzal nie pre seba,
ale pre spoločnosť, v ktorej bol spoločníkom a vlastníkom, čím ho uviedol do omylu. Zdôraznil, že podľa
článku v najpravo.sk z 27.4.2011, súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to,
prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil

určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.
Účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne označil
aj dôkazy. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v súdnom konaní sa musí prihliadať
na tvrdenia jednotlivých účastníkov a ich argumentáciu, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06). To znamená, že

ak sa dovolal relatívnej neplatnosti pre omyl vyvolaný ľsťou druhej strany, následne nemožnosti kontroly
peňazí, pre existenciu tzv. čiernej knihy, kde údajne malo dôjsť k zaregistrovaniu a nie do riadneho
účtovníctva, šek vypísaný na meno žalobcu a nie firmy, súdmi posudzovaná listina z 28.9.2000, pričom k
odovzdaniu peňazí došlo až 30.5.2001, pri tvrdení žalobcu, že uzatváral ústnu dohodu, a keby aj žalobca
tvrdil, že plnil na základe zmluvy z 28.9.2000, súd by musel konštatovať, že v tom období nedošlo k

odovzdaniu peňazí a musí to z hľadiska práva posudzovať ako zmluvu o budúcej zmluve a musí sa
zaoberať vznikom zmluvy v čase odovzdania peňazí, kde žalobca poukázal na relatívnu neplatnosť, t.j.
30.5.2001. Hlavným argumentom je relatívna neplatnosť pre omyl z 30.5.2001. Podľa rozhodnutia NS
SR, ak sa niektorá strana dovolá relatívnej neplatnosti, súd je povinný sa ňou zaoberať, lebo potom
jeho právne posúdenie je neúplné a nesprávne. Odvolateľ uviedol, že nenapáda správnosť súdneho

rozhodnutia, poukazuje však na novú skutočnosť v rámci obnovy konania a oprávnenosti dovolania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre omyl vyvolaný ľsťou, kde ide o nové skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo a ktoré môžu odôvodniť iné rozhodnutie než v pôvodnom konaní.
V pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy
súd nemohol vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nová listina žalobcom predložená

dokazuje, že svedok Ing. C. peniaze od neho prevzal, peniaze sa použili na činnosť firmy, žalobca
je preto oprávnený dovolať sa relatívnej neplatnosti, teda v novom dôkaze pripustil ich použitie, keď
predtým vydal potvrdenie, že peniaze neprišli do firmy. V tejto súvislosti citoval z uznesenia NS SR 4Cdo
18/2010.Poukázalnato,žeužnaprvompojednávanípodovolanísarelatívnejneplatnostirozšírilžalobuna náhradu škody, súd toto rozšírenie zamietol a odvolací súd dokonca v rozhodnutí prehlásil, že súd
zamietol bezdôvodné obohatenie, čo nebola pravda. Namietal aj proti výroku o náhrade trov konania,
ktoré je podľa neho zmätočné, arbitrárne a nelogické.

10. Žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu. Zdôvodnenie
podaného odvolania považuje za zmätočné. Mal za to, že z pohľadu dôvodov pre obnovu konania
žalobca ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre povolenie obnovy
konania sp. zn. 9C 92/2006.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
21.12.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne

správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil.

12. Podľa § 397 písm. a/, b/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

14. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

15. Žalobcom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutiaaprivodiťpriaznivejšierozhodnutievjehoprospech.Odvolateľvpodstatnejmierevodvolaní

opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými sa súd prvej
inštancie správne a náležite vyporiadal.

16. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch

obmedzená. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle
ustanovenia § 397 ods. 1 písm. a/ CSP len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol
bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním
„nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (viď rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4 Cdo 18/2010). Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných

pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto
nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

17. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudícium rescindens) súd skúma, či
obnova konania je procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

18. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava
súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,
kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, (§ 397 písm. a/ CSP) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktorésa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci
(§ 397 písm. b/ CSP).

19. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým,žeten,ktonavrhujeobnovukonania,nemalžiadenpodielnatom,žesavpôvodnomkonanínemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.

20. V prejednávanej veci žalobca ako nový dôkaz, ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní sp. zn.

9C 92/2006 (toto bolo právoplatne skončené dňa 10.7.2010) označil uznesenie OR PZ SR - odboru
kriminálnej polície OEK v Rožňave, ČVS: ORP-537/OEK-RV-2011 zo 7. 12. 2011, ktoré pripojil k návrhu
na obnovu konania. Týmto novým dôkazom chcel žalobca preukázať, že „žalovaný prebral peniaze a
odovzdal do spoločnosti hoci nebol konateľom (tým sa stal len na základe uznesenia Krajského súdu a
to dočasne, len za účelom vrátenia na nové konanie) len splnomocniteľom, musel od začiatku vedieť,
že nebol poverený k prevzatiu týchto peňazí a vedel od začiatku, že by mu žalobca peniaze nikdy

neodovzdal keby vedel pravý stav veci, t.j. príčinná súvislosť medzi podvodným jednaním a získaním
peňazí do svojej dispozície“, resp. že tento dôkaz „dokazuje, že pri konaní medzi účastníkmi sporového
právneho úkonu išlo o kvalifikovaný omyl pri plnení finančných prostriedkov“.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že vzhľadom na dátum vydania vyššie označeného uznesenia

a dátum právoplatného skončenia veci 9C 92/2006, nemohol žalobca argumentovať týmto dôkazom v
pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa domáha. Ako však vyplýva z ust. § 397 písm. a/, b/ CSP s touto
podmienkou kumulatívne musí byť splnená aj druhá podmienka, že tento nový dôkaz môže privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v pôvodnom konaní 9C 92/2006 súd konštatoval
(vyplýva to aj z právoplatného rozsudku v tejto právnej vec), že žalovaný prevzal od žalobcu 600.000,-
Sk, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Toto napokon žalobca počas celého konania
tvrdil, teda že túto sumu odovzdal žalovanému ako fyzickej osobe pre jej účely a nie ako osobe
splnomocnenej spoločnosťou Most s.r.o. na preberanie peňazí od žalobcu. Súd však napokon musel

túto žalobu zamietnuť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. V právnom vzťahu medzi žalobcom
a ním označeným žalovaným (fyzickou osobou) potom tvrdenie žalobcu, že z „nového dôkazu“ vyplýva,
priznanie Ing. C., že prevzal 600.000,-Sk od Ing. Q. a následne ich použil buď pre vlastnú potrebu
alebo potrebu firmy a Ing. Q. zase prehlásil, že on ako majiteľ nesledoval na čo použije konateľ peniaze
(výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 21.1.2016), tento nový dôkaz nemôže privodiť pre žalobcu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci - ako bolo už uvedené, žalobca založil pôvodnú žalobu na skutkovom
tvrdení, že odovzdal peniaze žalovanému, súd prvej inštancie v konaní 9C 92/2006 uzavrel, že peniaze
prevzal žalovaný a aj keby ich skutočne bol ďalej odovzdal Ing. C. pre spoločnosť Z. s.r.o., takéto zistenie
(nepreukázané) nie je spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci ( vychádzajúc zo
skutočnosti, že žalovanou osobou je fyzická osoba P.. Q.).

23. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že ani z
uznesenia OR PZ SR - odboru kriminálnej polície OEK v Rožňave, ČVS: ORP-537/OEK-RV-2011 zo
7.12.2011 nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania,
pretože v ňom nie sú uvedené také nové skutočnosti, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo

veci pre žalobcu.

24. Z uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené
podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP.

25. Vecne správny je aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania a preto odvolací súd potvrdil aj
tento výrok.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V tomto konaní (o povolení obnovy konania) bol žalovaný plne úspešný, pretože súd žalobu zamietol.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov konaniaproti neúspešnému žalobcovi. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).